Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/140/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107225137 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1107225137.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Tafola, s.r.o., Hlavná 5599/3, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 362 402 22, zast. AK Herceg, s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava proti odporcovi: SR - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o zaplatenie 13.979,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súd Bratislava I č.k. 26Cb/291/2007-154 zo dňa 6.3.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/291/2007-154 zo dňa 6.3.2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 13.979,28 Eur s úrokom z omeškania vo výške 13,5% ročne zo sumy 2.864,71 Eur od 19.12.2006 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13,5% ročne zo sumy 4.216,29 Eur od 22.12.2006 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13,5% ročne zo sumy 6.988,38 Eur od 1.1.2007 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 838,68 Eur a trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 2,332,34 Eur. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom podaným dňa 30.7.2007 žiadal navrhovateľ, aby mu odporca uhradil istinu vo výške 13.979,28 Eur (421.139,70 Sk) s úrokom z omeškania z titulu neuhradenej faktúry č. 147/2006 zo dňa 2.11.2006 znejúca na sumu 104.152,20 Sk so splatnosťou 18.12.2006, z čoho bolo uhradených 17.850,-- Sk, pričom dlžná suma je 86.302,20 Sk(2.864,71 Eur), neuhradenej faktúry č. 168/2006 zo dňa 7.12.2006 znejúca na sumu 144.866,80 Sk so splatnosťou 21.12.2006, z čoho bolo uhradených 17.850,-- Sk, pričom dlžná suma je 127.016,80 Sk (4.216,29 Eur), a neuhradenej faktúry č. 176/2006 zo dňa 8.12.2006 znejúca na sumu 218.173,70 Sk so splatnosťou 31.12.2006, z čoho bolo uhradených 10.353,- Sk, pričom dlžná suma je 207.820,70 Sk (6.989,38 Eur), vystavených spoločnosťou HÁJOS & Partners, s.r.o., so sídlom Hlavná 5599/3a, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 249 222, Intervenčnej agentúre - príspevkovej organizácie Ministerstva pôdohospodárstva SR, so sídlom Dobrovičova 12, 813 58 Bratislava, IČO: 30 794 757, v nadväznosti na Zmluvu o poskytovaní právnych služieb č. 33/2004-IA uzavretú 31.5.2004 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 1.4.2005, ktoré boli postúpené Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 1.5.2007 na navrhovateľa. Intervenčná agentúra - príspevková organizácia Ministerstva pôdohospodárstva SR bola zrušená rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 6063/2006-250 zo dňa 29.11.2006. V zmysle uvedeného rozhodnutia podľa bodu B boli majetkové a iné vzťahy, ako aj pohľadávky a záväzky právne patriace zaniknutej organizácii k 31.12.2006 prevedené na zriaďovateľa Ministerstvo pôdohospodárstva SR dňom 1.1.2007. Tým, že odporca nezaplatil dlžnú sumu vo výške 421.139,70 Sk (13.979,28 Eur), dostal sa do omeškania a preto navrhovateľ požadoval v zmysle § 36 Obch. zák. i úroky z omeškania. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenie o nároku na zaplatenie neuhradených častí faktúr č. 148/2006, 168/2006 a 176/2006 vo výške spolu 13.989,28 Eur dostatočne predloženými dokladmi preukáza. Zo Zmluvy o poskytovaní právnych služieb č. 33/2004-IA uzavretej 31.5.2005 v znení jej dodatku č. 1 k Zmluve o poskytovaní právnych služieb č. 33/2004-IA z 31.5.2004 uzatvorenému 1.4.2005 nevyplýva žiadne obmedzenie pri rozhodovaní sa o vykonaní právneho úkonu advokátom za účelom splnenia dohodnutého predmetu zmluvy. Advokát nebol povinný ním navrhnuté a vykonané právne úkony súvisiace so správou zverených pohľadávok vopred s klientom konzultovať, či odsúhlasiť. Neobstojí teda tvrdenie odporcu, že úkony vykonané a faktúrované advokátom ako právnym predchodcom navrhovateľa neboli vykonané v súlade s čl. I. bod 8. zmluvy z dôvodu, že sa nejednalo o účelné a hospodárne poskytnutie právnych služieb. Naopak súd sa domnieva, že úkony vykonané advokátom, v nadväznosti na ich špecifikáciu predloženú v prílohe vyjadrenia z 11.10.2010, ako aj správy o stave spravovaných pohľadávok ku dňu 30.9.2006 a správy o stave spravovaných pohľadávok ku dňu 18.12.2006, ktoré boli založené navrhovateľom na základe výzvy súdu do súdneho spisu listom z 26.11.2010, preukazujú odôvodnenosť vykonaných právnych úkonov a teda aj ich fakturácie, ktoré sú špecifikované vo faktúrach č. 147/2006, 168/2006 a 176/2006, v dôsledku neuhradenia ktorých vznikla pohľadávka navrhovateľa. Z čl. II. Zmuvy o poskytovaní právnych služieb č. 33/2004-IA uzatvorenej 31.5.2005 v znení jej dodatku č. 1 k Zmluve o poskytovaní právnych služieb č. 33/2004-IA z 31.5.2004 uzatvorenému 1.4.2005, priamo vyplýva nárok advokáta na zaplatenie za plnenie predmetu zmmluvy popri mesačnej paušálnej odmene i na tarifnú odmenu za každý vykonaný úkon právnej služby určenej podľa hodnoty vecí, ako aj na zaplatenie hotových nákladov advokáta a príslušnej DPH. Súd súhlasí s názorom navrhovateľa uvedeným vo vyjadrení k odporu odporcu dňa 10.12.2007, podľa ktorého, ak Intervenčná agentúra nesúhlasila s faktúrami č. 147/2006, 168/2006 a 176/2006 vystavených advokátom, mala ich vrátiť na prepracovanie a v tom prípade nemohla ani vykonať čiastočnú úhradu faktúr dňa 29.12.2006 vo výške spolu 46.053,- Sk, ktorá sa rovnala výške faktúrovaných paušálnych odmien za mesiace október až december 2006, a túto zaúčtovať a zvyšnú časť vyfaktúrovanej čiastky vo výške 421.139,70 Sk (86.302,20 Sk + 127.016,80 Sk + 207.820,70 Sk) si nezaúčtovať. Intervenčná agentúra bola povinná viesť učtovníctvo a zaúčtovať faktúry, ktoré vystavila advokátska kancelária, na základe zákona NR SR č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, pričom cit. zákon neumožňovať iba čiastočné zaúčtovanie tej časti faktúry, ktorú účtovná jednotka uhradila. Tým, že Intervenčná agentúra faktúry nevrátila advokátovi na prepracovanie, je potrebné tento úkon považovať za ich uznanie a skutočnosť, že nedošlo k ich riadnemu zaúčtovaniu a následnému zohľadneniu i v súvahe a v delimitačnom protokole nemožno považovať za neexistenciu nároku navrhovateľa ako to prezentuje odporca. Súd je toho názoru, že vzhľadom ku skutočnosti, že Intervenčná agentúra zanikla Rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 6063/2006-250 z 29.11.2006, pričom v zmysle bodu B. uvedeného rozhodnutia bol prevedený 1.1.2007 na zriaďovateľa Ministerstvo pôdohospodárstva SR majetok v celom vecnom rozsahu a v celkovej finančnej hodnote, spravovaný vyššie uvedenou zanikajúcou organizáciou k 31.12.2006, vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ako aj ostatné majetkovoprávne a iné vzťahy, ako aj pohľadávky a záväzky právne patriace zanikajúcej organizácii k 31.12.2006, súd považuje za preukázané, že predmetom prevodu mali byť a aj reálne boli i pohľadávky advokáta z neuhradených faktúr č. 147/2006, 168/2006 a 176/2006, o ktoré opiera svoj nárok navrhovateľ. Súd považuje za preukázané, že bez ohľadu na obsah delimitačného protokolu č. 822/2006-IA z 27.4.2007, na ktorý sa odporca vo svojich vyjadreniach odvolával, od 1.1.2007 bol majetok spravovaný zaniknutou Intervenčnou agentúrou v celom vecnom rozsahu a v celkovej finančnej hodnote k 31.12.2006, vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ako aj ostatné majetkovoprávne a iné vzťahy, ako aj pohľadávky a záväzky právne patriace zanikajúcej organizácii k 31.12.2006, prevedené na zriaďovateľa Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Súd ďalej v odôvodnení rozsudku poukázal na ustanovenia § 525 ods. 1 Obč. zák., § 317 ods. 1,2,3 O.s.p., § 319 ods. 1,2,3 O.s.p., § 57 ods. 1 písm. a), § 61a) ods. 1 Ex. por., § 18a) ods. 1 zák. č. 278/1993 Z.z., § 1 ods. 1,2 zák. č. 278/1993 Zb., § 8 ods. 10 zák. č. 523/2004 Z.z. a konštatoval, že sa nemôže stotožniť s právnym záverom odporcu, že by žalovaná pohľadávka nemohla byť postihnutá výkonom rozhodnutia, a teda, že z tohto dôvodu nemohla byť žalovaná pohľadávka predmetom postúpenia v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenou 14.5.2007, v nadväznosti na čo sa majiteľom pohľadávky stal navrhovateľ a je teda z uvedeného dôvodu neplatná. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi advokátom HÁJOS & Partners, s.r.o., ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 14.5.2007, predmetom ktorej je postúpenie pohľadávok z titulu neuhradenia faktúry č. 147/2006, 168/2006 a 176/2006 v celkovej výške 421.139,70 Sk (13.979,28 Eur) voči odporcovi je platná. V tejto súvislosti teda neobstojí ani odporcom prezentovaná námetka nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa. Súd na základe vykonaného dokazovania má preukázané, že návrh podala oprávnená osoba. K námietkam nedostatku pasívnej legitimácie odporcu súd s poukazom na § 2 ods. 1,2 zák. č. 278/1993 Z.z. dospel k záveru, že zrušená Intervenčná agentúra bola štátnou príspevkovou organizáciou a jej majetok bol fakticky i právne majetkom štátu, a preto ani v dôsledku prevodu majetku zrušenej Intervenčnej agentúry na jej zriaďovateľa Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 6063/2006-250 z 29.11.2006 k zmene vlastníka jej majetku, vrátane záväzkov, nedošlo. Po zrušení Intervenčnej agentúry sa stalo správcom tohto majetku štátu Ministerstvo pôdohospodárstva SR, ktoré vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu a koná zo zákona v mene štátu pred súdmia inými orgánmivo veciach, ktoré sa týkajú predmetného majetku štátu, ktorý spravuje ako aj v prípade sporného majetku. Na základe uvedeného súd považuje odporcom uplatnenú námietku pasívnej legitimácie odporcu za právne irelevantnú a súd má za preukázané, že návrh bol podaný voči odporcovi správne. Rovnako za vecne nevýznamné súd považoval zmenu názvu Ministerstva pôdohospodárstva SR, pretože zmenami názvu nedošlo k zrušeniu a vytvoreniu nových subjektov a preto ani tieto skutočnosti nemali za následok nedostatok pasívnej legitimácie odporcu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1,5 O.s.p. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Namietal nesprávne skutkové zistenia na základe neúplne vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. Odporca poukázal na to, že prvostupňový súd neposúdil obsah odporu proti platobnému rozkazu, nedostatočne a nesprávne vyhodnotil aj dôkazy a právne významné námietky odporcu v podaní zo dňa 4.7.2011 a súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal predloženým dôkazom - právoplatným uznesením KS v Bratislave č.k. 3Co 227/08-183 zo dňa 26.11.2010, ktoré správne poukazuje na procesné postavenie štátu a ministerstva so samostatnou spôsobilosťou mať práva a povinnosti. Odporca trvá na tom, že súd nepostupoval podľa § 125 a § 132 O.s.p. a výlučne prihliadal len na dôkazy a účelové stanoviská predložené navrhovateľom. Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nesprávne v návrhu označil odporcu SR- Ministerstvo pôdohospodárstva SR, voči ktorému bol aj vydaný platobný rozkaz. Takéto označenie odporcu by sa mohlo vzťahovať na prípady, keď navrhovateľ podáva návrh proti odporcovi napr. z dôvodu náhrady škody podľa zák. č. 58/1969 Zb. alebo č. 514/2003 Z.z. V danej veci zmluvu o poskytovaní právnych služieb neuzatvoril štát - SR, ale Intervenčná agentúra ako samostatný subjekt práva. Štát v tomto súkromnoprávnom vzťahu nevystupoval a nemohol sa stať ani účastníkom konania. Odporca preto v odvolaní opätovne vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie odporcu. Odporca poukázal i na rozdiely v označení súdu na strane odporcu v jednotlivých zápisniciach o pojednávaní a predvolaniach na pojednávanie. Odporca namietal i nesprávne priznané úroky z omeškania, pretože výška základnej úrokovej sadzby NBS bola v tom čase síce 3,50%, avšak v nasledujúcich rokoch sa úroková sadzba určená NBS každoročne menila v klesajúcom trende, preto použitie úrokovej sadzby v r. 2006 resp. 2007 na celé obdobie je nesprávne. Odporca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol, prípadne ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že v čase podania návrhu bolo označenie odporcu v súlade s platným právnym vzťahom a celá argumentácia odporcu je zavádzajúca, pretože zmenou názvu nedochádzalo k zmene nových subjektov. Navrhovateľ má za to, že podanie odporcu je len zopakovaním tvrdení uvedených v samotnom konaní a odporca v podaní neuviedol žiadne relevantné a právne správne dôvody. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, navrhovateľ vychádzal pri ich určení z § 369 Obch. zák., a odporcom uvedené zmeny pri určení výšky úrokov z omeškania sa v zmysle § 768 f.) Obch. zák. na daný vzťah nevzťahujú. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Podľa § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Podľa § 18 ods. 1 Obč. zák., spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Podľa § 21 Obč. zák., pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou. Štát ako spôsobilého účastníka konania nemožno zamieňať s jeho rozpočtovými organizáciami, ktoré majú vlastnú subjektivitu a a vystupujú v právnych vzťahoch vo svojom mene. Ministerstvá ako právnické osoby majú samostatnú spôsobilosť mať práva a povinnosti vo všetkých sporoch, v ktorých sú zo zákona nositeľom práv alebo povinností. Uvedené postavenia nemožno zamieňať s postavením v iných veciach, ktorých vystupujú len ako organizačná zložka štátu v jeho mene. Od správneho rozlíšenia postavenia ministerstva v konkrétnom prípade závisí aj správne riešenie vecnej legitimácie v prejednávanom spore. V danej veci sa nárok navrhovateľa odvíja od Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 31.5.2004, uzavretej s Intervenčnou agentúrou ako štátnou príspevkovou organizáciou zriadenou Ministerstvom pôdohospodárstva SR, zrušenou rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 6063/2006-250 z 29.11.2006 k 31.12.2006 Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 278/1993 Z.z., o správe majetku štátu, tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len „správca“), a to: a) štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia, b) štátny fond, c) verejnoprávna inštitúcia, ak na základe zákona 3) spravuje majetok štátu, d) iná právnická osoba, ak na základe zákona 3a) spravuje majetok štátu. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zák. č.28/1993 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov v rámci predmetu činnosti správcu alebo v súvislosti s ním (napr. § 261 a nasl. Obch. zák., § 488 a nasl. Obč. zák.). V rámci správy majetku štátu sa nevylučuje, aby správca pri výkone správy vstúpil do záväzkového vzťahu súkromnoprávnej povahy s treťou osobou. V taktomto prípade vznikom záväzkoprávneho vzťahu spravidla štát priamo práva a povinnosti nenadobúda, preto ak v súvislosti s porušením takéhoto záväzkového vzťahu vznikne pohľadávka alebo záväzok zo zmluvy, ide o pohľadávku, z ktorej je oprávnený resp. povinný priamo správca, a nie štát. Odvolací súd sa preto nestotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že v danej veci je vecne legitimovaný štát, zastúpený ministerstvom ako správcom. Navyše, z obsahu podaného návrhu ani nie je zrejmé, koho navrhovateľ označil v návrhu ako odporcu, pretože na č.l. 1 súdneho spisu je pred odporcom, označeným: Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 00 156 621, perom dopísané: SR, pričom nie je zrejmé, či toto označenie dopísal navrhovateľ, keďže z ďalších podaní (plnomocenstvo zo dňa 22.6.2007 č.l. 4 spisu, výzva súdu na č.l. 34, vyjadrenie k odporu, vyjadrenie zo dňa 11.5. 2010 na č.l. 59, vyjadrenie zo dňa 11.10.2010 č.l. 65, substitučné plnomocenstvo zo dňa 4.2.2013 č.l. 141), vyplýva, že navrhovateľ označoval odporcu ako Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Súd prvého stupňa tak rozhodol v napadnutom rozsudku voči štátu, zastúpenému správcom, hoci štát nie je v danom prípade nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia a bez toho, aby skúmal, kto bol označený navrhovateľom za odporcu, a či označený odporca je vecne legitimovaným subjektom na strane odporcu. Konanie tak trpí vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V časti priznaných úrokov z omeškania je rozsudok prvostupňového súdu nepreskúmateľný, pretože v ňom absentuje akékoľvek zdôvodnenie a právne posúdenie. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.