Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/160/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107225137 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1107225137.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Falota, s.r.o., Hlavná 5599/3a, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 50 473 433, (pôvodne Tafola, s.r.o., IČO: 36 240 222), proti žalovanému: SR - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o zaplatenie 13.979,28 EUR (421.139,70 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/291/2007-206 zo dňa 1.6.2016, takto r o z h o d o l : Súd pokračuje v konaní na strane žalobcu so spoločnosťou Falota, s.r.o., Hlavná 5599/3A, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 50 473 433. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/291/2007-206 zo dňa 1.6.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom č.k. 26Cb/291/2007-206 zo dňa 01.06.2016 žalobu žalobcu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že návrhom podaným na tunajší súd dňa 30.07.2007 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil istinu vo výške 13.979,28 EUR (421.139,70 Sk) s úrokom z omeškania z titulu neuhradenej faktúry č. 147/2006 zo dňa 02.11.2006 znejúca na sumu 104.152,20 Sk so splatnosťou 18.12.2006, z čoho bolo uhradených 17.850,00 Sk, pričom dlžná suma predstavuje sumu 86.302,20 Sk (2.864,71 EUR), neuhradenej faktúry č. 168/2006 zo dňa 07.12.2006 znejúca na sumu 144.866,80 Sk so splatnosťou 21.12.2006, z čoho bolo uhradených 17.850,00 Sk, pričom dlžná suma je 127.016,80 Sk (4.216,29 EUR), a neuhradenej faktúry 5. 176/2006 zo dňa 08.12.2006 znejúca na sumu 218.173,70 Sk so splatnosťou 31.12.2006, z čoho bolo uhradených 10.353,00 Sk, pričom dlžná suma je 207.820,70 Sk (6.989,38 EUR), vystavených spoločnosťou HÁJOS & Partners, s.r.o., Intervenčnej agentúre - príspevkovej organizácie Ministerstva pôdohospodárstva SR, v nadväznosti na Zmluvu o poskytovaní právnych služieb č. 33/2004-IA uzavretú 31.05.2004 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 01.04.2005, ktoré boli postúpené Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 01.05.2007 na žalobcu. Intervenčná agentúra - príspevková organizácia Ministerstva pôdohospodárstva SR bola zrušená rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 6063/2006-250 zo dňa 29.11.2006. V zmysle uvedeného rozhodnutia podľa bodu B boli majetkové a iné vzťahy, ako aj pohľadávky a záväzky právne patriace zaniknutej organizácii k 31.12.2006 prevedené na zriaďovateľa Ministerstvo pôdohospodárstva SR dňom 01. januára 2007. Do dnešného dňa bola uhradená suma celkom vo výške 46.053,00 Sk, a to suma 17.850,00 Sk z faktúry č. 147/2006, suma vo výške 17.850,00 Sk z faktúry č. 168/2006 a suma 10.353,- Sk z faktúry č. 176/2006, žalovaný však žalobcovi naďalej dlhuje sumu vo výške 421.139,70 Sk (13.979,28 EUR) na istine. V tejto súvislosti žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy naposledy listom zo dňa 15.05.2007. 3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v delimitačnom protokole uzavretom podľa zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov č. 822/2006-IA uzavretom medzi odovzdávajúcim Intervenčná agentúra a preberajúcim Ministerstvo pôdohospodárstva SR dňa 27.04.2007 nie sú pohľadávky spol. HÁJOS & Partners, s.r.o. z faktúry č. 147/2006, 168/2006 a 176/2006 uvedené. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 3.5.2007 uzatvorenú medzi postupcom HÁJOS & Partners, s.r.o. a postupníkom: Tafola, s.r.o., ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky špecifikovanej v Článku II. zmluvy za podmienok dohodnutých v zmluve z postupcu na postupníka. K námietkam nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného súd s poukazom na § 2 ods. 1,2 zák. č. 278/1993 Z.z. dospel k záveru, že zrušená Intervenčná agentúra bola štátnou príspevkovou organizáciou a jej majetok bol fakticky i právne majetkom štátu. 4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní rozsudkom č.k. 26Cb/291/2007-154 zo dňa 06.03.2013 žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/291/2007-154 zo dňa 06.03.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení vytkol, že súd prvej inštancie neskúmal, či označený žalovaný je vecne legitimovaným subjektom na strane žalovaného. 5. Súd prvej inštancie na základe uvedeného vo veci doplnil dokazovanie v intenciách odvolacieho súdu a poukázal v rozsudku na ust. § 90 O.s.p., § 18 ods.1, § 21 Občianskeho zákonníka, § 1 ods.1, ods.2 zák. č. 278/1993 Z.z. Konštatoval, že na pojednávaní dňa 1.6.2016 žalovaný súdu predložil originál žalobného návrhu, ktorý mu bol kanceláriou Rob zaslaný spolu s platobným rozkazom s označením žalovaného SR- Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, čiže s takým istým označením, ako disponuje súd. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobným návrhom v originály opatrený podacím razítkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.7.2007 nedisponuje. Žalobca označil ako účastníka konania na strane žalovaného Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky - v súčasnosti Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. 6. Súd na základe uvedených skutočností posúdil námietku žalovaného ohľadne nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného ako oprávnenú, a keďže štát v danom prípade nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia žalobu zamietol. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie. Žalobca bol toho názoru, že pohľadávky, ktoré sú predmetom návrhu vznikli v nadväznosti na Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci č. 33/2004- IA uzatvorenej 31.05.2005, účinnej od 01.06.2004 uzatvorenej medzi klientom: Intervenčná agentúra, zastúpená advokátom: Advokátska kancelária JUDr. Zoltán Hájos a spol. Dodatkom č. 1 k zmluve došlo v nadväznosti na zmenu právnej formy advokáta k zmene označenia advokáta na: HÁJOS & Partners, s.r.o., pričom právnym predchodcom žalobcu vystavené faktúry boli čiastočne preplatené a nárok žalobcu bol podrobne a presne vydokladovaný, a preto tvrdí, že svojvoľné odmietnutie preplatenia zostatku fakturovaných súm nemôže automaticky byť vyhodnotené ako nedôvodné len z toho dôvodu, že povinným na úhradu je štát. Intervenčná agentúra Rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 6063/2006-250 z 29.11.2006 bola zrušená bez právneho nástupcu a jej majetok i ostatné majetko- právne a iné vzťahy prešli k 31.12.2006 na Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Rovnako vychádza žalobca z toho, že neuvedenie nároku žalobcu v delimitačnom protokole uzatvorenom v nadväznosti na Rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 6063/2006-250 z 29.11.2006 neznamená, že by nárok žalobcu neexistoval ako to ako dôvod odporu uviedol žalovaný vo svojom odpore. 8. V súvislosti s pojednávaním uskutočneným dňa 01.06.2016 žalobca poukázal na to, že na pojednávaní právny zástupca žalobcu trval na vyjadrení, ktoré podal listom zo dňa 02.09.2015, že mu nebolo známe, kto dopísal na návrhu pred označenie žalovaného „SR". Súd skonštatoval, že dopísanie sa zhoduje písmom s dopísaním právneho zástupcu žalobcu, a preto to urobil žalobca. Právny zástupca žalobcu oponoval, že ani pero, ktorým bolo označenie „SR" dopísané nie je totožné s perom, ktorým bol dopísaný právny zástupca žalobcu, ale súd sa tým nezaoberal s odôvodnením, že súd to nedopísal, na čo právny zástupca žalobcu uviedol, že toto netvrdí, ale že žalobca ani právny zástupca pred označenie žalovaného „SR" nedopísal a nevie, kto tak urobil. Zástupca žalovaného sa prikláňal k tvrdeniu súdu, pričom vyjadrenia považuje za účelové a irelevantné. 9. Na základe vyššie uvedeného, najmä s poukázaním na vyjadrenie žalobcu zo dňa 02.09.2015 žalobca navrhol, aby odvolací súd v súlade s § 390 písm. b) CSP rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku sumu 13.979,28 EUR s úrokom z omeškania vo výške 13,5% ročne zo sumy 2.864,71 EUR od 19.12.2006 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13,5% ročne zo sumy 4.216,29 EUR od 22.12.2006 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13,5% ročne zo sumy 6.989,38 EUR od 01.01.2007 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške vyčíslenej v zákonnej lehote. 10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žalovaný pred odvolacím súdom upriamil pozornosť na vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu na súdnom pojednávaní, ktoré je zachytené v zápisnici o pojednávaní zo dňa 01.06.2016 na strane druhej a tretej, kde na otázku súdu, či má právna zástupkyňa žalobcu k dispozícii originál návrhu s prezentačnou pečiatkou Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 30.07.2007, právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že originál návrhu nemá, pretože ako advokátka do AK Herceg, s.r.o. Bratislava nastúpila až v roku 2011 a nevie, kde sa pôvodný originálny návrh s pečiatkou Okresného súdu Bratislava I. nachádza. Konajúci súd na tomto pojednávaní správne vykonal konfrontáciu návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý súdu predložil poverený zástupca žalovaného s návrhom žalobcu, ktorý sa nachádza v súdnom spise a následne súd jednoznačne konštatoval, že žalovaný je označený v oboch návrhoch ako SR - Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Súd zároveň na tomto pojednávaní poznamenal, že označenie účastníka konania na strane žalovanej je v návrhu na vydanie platobného rozkazu dopísané rukou, rovnakým perom, a to ,,SR“. V spojitosti s takto podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu bol dňa 25.10.2007 Okresným súdom Bratislava I v tejto právnej veci vydaný platobný rozkaz č.k. 2Rob/360/2007, v ktorom žalovaný je súdom označený taktiež SR - Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Proti citovanému platobnému rozkazu podal v tom čase žalovaný - SR - Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky odôvodnený odpor, na základe ktorého súd nariadil vo veci pojednávanie. 11. Žalovaný v súvislosti s uvedeným poukázal aj na písomné vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu k odvolaniu žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 26Cb/291/2007 zo dňa 06.03.2013 k č. k. 26Cb/291/207 - 162 zo dňa 16.04.2013, v ktorom potvrdili, že v celej právnej veci o zaplatenie 13.979,28 EUR s príslušenstvom žiadajú zaplatenie od štátu, SR v zastúpení Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, čo je nesporné a preto aj v návrhu na vydanie platobného rozkazu i v platobnom rozkaze, ako aj v prvom napadnutom a zrušenom rozsudku Okresného súdu Bratislava I. č. k. 26Cb/291/2007 - 154 zo dňa 06.03.2013, je účastník konania na strane žalovaného uvedený žalobcom i súdom, ako SR - Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, resp. SR - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (po zákonnej úprave názvu žalovaného). 12. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a procesne správny v celom rozsahu potvrdil. 13. Žalobca zaslal k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu repliku. Žalobca uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach, najmä na dôvodoch podaného odvolania. V nadväznosti na uvedené tiež zotrváva na odôvodnení podaného odvolania s poukázaním na vyjadrenie žalobcu zo dňa 02.09.2015 a doklady, ktoré žalobca vo vyjadrení uviedol. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 26Cb/291/2007-206 zo dňa 1.6.2016 zmenil a žalobe vyhovel. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a internetovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 3.9.2018. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu ako aj vyjadrením žalovaného k odvolaniu ako aj s replikou žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové argumenty, s ktorými by sa nevysporiadal už súd prvej inštancie. 15. Odvolací súd na základe výpisu z obchodného registra Okresného súdu Trnava oddiel: Sro, vložka číslo 12379/T zistil, že pôvodný žalobca Tafola, s.r.o. bol vymazaný dňa 18.10.2016 z obchodného registra a právnym nástupcom sa stali dve spoločnosti, a to Falota, s.r.o., Hlavná 5599/3a, 921 01 Dunajská Streda, IČO: 50 473 433 a ONTOPA, s.r.o., Partizánska 653/1, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 50 473 476. Na základe výzvy odvolacieho súdu zo dňa 10.7.2018 oznámil právny zástupca žalobcu, že právnym nástupcom žalobcu v predmetnom spore je spoločnosť Falota, s.r.o., so sídlom Hlavná 5599/3a, Dunajská Streda, IČO: 50 473 433. 16. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. 17. Na základe skutočností, uvedených v bode 16., súd v zmysle § 64 CSP rozhodol na strane žalobcu pokračovať v konaní s právnym nástupcom žalobcu, t.j. so spoločnosťou Falota, s.r.o. 18. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správnosť dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP, tiež s odkazom primerane na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09, krajský súd uvádza, že pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP do 30.6.2016, resp. cez § 387 ods. 2 CSP od 1.7.2016, na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. 20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam odvolateľa odvolací súd uvádza nasledovné: 21. Z podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 30.7.2007, ako aj z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva, že pôvodný žalobca (Tafola, s.r.o.) ako postupca podal návrh na zaplatenie sumy 421.139,70 SK (13.979,28 Eur) voči žalovanému: SR - Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 00 156 621. Pohľadávka žalobcu predstavuje neuhradené faktúry (ich zostatky), vystavené Intervenčnej agentúre - príspevkovej organizácii Ministerstva pôdohospodárstva SR na základe Zmluvy o poskytovaní právnych služieb č. 33/2004-IA zo dňa 31.5.2004 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 1.4.2005. Intervenčná agentúra bola zrušená Rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 29.1.2006, s účinnosťou 31.12.2006, a to bez právneho nástupcu, pričom všetok majetok ako aj všetky pohľadávky a záväzky prešli na zriaďovateľa Ministerstvo pôdohospodárstva SR. 22. Zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 31.5.2004 vyplýva, že táto bola uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. a vyhl. MS SR č. 163/2002 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb medzi klientom: Intervenčná agentúra, Dobrovičova 12, 813 58 Bratislava, IČO: 30 794 457 a advokátom: Advokátska kancelária JUDr. Zoltán Hájos a spol., Korzo B. Bartóka 12/a, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 34 071 938. Účastníkom zmluvy o poskytovaní právnych služieb klientovi nebol štát, ale príspevková organizácia, ktorá ako samostatný subjekt práva vstúpila do záväzkového vzťahu súkromnoprávnej povahy. Súd prvej inštancie preto správne posúdil námietku žalovaného ohľadne nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v predmetnom konaní za oprávnenú, pretože žalovaný - Slovenská republika (t.j. štát), za ktorý koná ministerstvo, nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. 23. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie po tom, čo mu bol zrušený rozsudok č.k. 26Cb/291/207-154 zo dňa 6.3.2013, doplnil na pojednávaní konanom dňa 1.6.2016 dokazovanie v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/140/2013-170 zo dňa 23.9.2014, pričom zistil, že pôvodný originálny návrh s pečiatkou Okresného súdu Bratislava I, ktorý sa nachádza v súdnom spise je rovnaký, ako ten, čo predložil zástupca žalovaného. Na oboch návrhoch je žalovaný označený zhodne, a to SR - Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, rovnako tak je žalovaný označený aj v platobnom rozkaze. Sám žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 25.2.2013 (doručenom dňa 26.2.2013) uviedol, že „navrhovateľ ako postupca podal návrh na vydanie platobného rozkazu vo veci zaplatenia 421.39,70 SK (13.979,28 Eur) s prísl. dňa 30.7.2007 voči odporcovi SR - Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 00 156 621“. Taktiež žalobca v predmetnom vyjadrení k tvrdeniu žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného uviedol, okrem iného, „že nakoľko Intervenčná agentúra bola štátnou príspevkovou organizáciou, jej majetok bol v reáli majetkom štátu a správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu, preto je námietka pasívnej legitimácie odporcu právne irelevantná.“ 24. Námietka žalobcu v odvolací, že súd sa nezaoberal jeho tvrdením, že nevie, kto dopísal na návrh pred označenie žalovaného „SR“, je tak v celom rozsahu právne irelevantná. Súd prvej inštancie dospel k správnemu zisteniu, že v žalobe označený žalovaný nie je vecne pasívne legitimovaný v konaní o zaplatenie pohľadávky žalobcu na základe Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, a to s poukazom na § 1 ods. 2 písm. a/ zák. č. 2781993 Z.z. Keďže žalobca žaloval v návrhu na vydanie platobného rozkazu preukázateľne štát, jeho ďalšie vyjadrenia (k odporu žalovaného zo dňa 4.12.2007, vyjadrenie zo dňa 1.10.2010), na ktoré poukazoval v podaní zo dňa 2.9.2015 ako i v odvolaní, v ktorých ako žalovaného uviedol Ministerstvo pôdohospodárstva SR, je pre posúdenie otázky, koho vlastne žalobca žaloval, právne irelevantné, pretože rozhodujúce je označenie účastníka v návrhu na vydanie platobného rozkazu ktoré bolo v danom prípade úplné a po doplnení dokazovania súdom prvej inštancie jednoznačné. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca úspešný v spore závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobcom uplatnený nárok (vecná legitimácia). 25. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci. 27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a to tak, že napriek tomu, že žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, trovy odvolacieho konania mu nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 28. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).