Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/113/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108207468 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1108207468.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Beaty Trandžíkovej, v právnej veci navrhovateľa: Arpád Untermayer ADUKO TRANS, Záhradnícka 1, 903 01 Senec, IČO: 11 830 077, proti odporcovi: Československá obchodná banka, a. s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03. 10. 2012 č. k. 26Cb/41/2008-132 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03. 10. 2012 č. k. 26Cb/41/2008-132 p o t v r d z u j e . Odporcovi súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2007-616 zo dňa 28. 12. 2007 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súdom prvého stupňa sa navrhovateľ domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, pretože rozhodcovský súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil dobrú vieru navrhovateľa pri prijatí peňažného plnenia. Ďalšie dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku navrhovateľ neuviedol. Odporca navrhol žalobu navrhovateľa zamietnuť ako nedôvodnú, pre neuvedenie dôvodov, pre ktoré navrhovateľ žiadal rozhodcovský rozsudok zrušiť. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že účastníci uzatvorili dňa 15. 12. 2005 zmluvu o bežnom účte BUSINESSKONTO, na základe ktorej zriadil a viedol odporca pre navrhovateľa bežný účet BUSINESSKONTO START č. XXXXX-XXXXXX/XXXX (ďalej len „zmluva“). Odporca dňa 21. 04. 2007 pripísal omylom na účet navrhovateľa sumu 299.500,- Sk. Po reklamácii oprávneného klienta bola táto suma prevedená na účet oprávneného, ale z účtu navrhovateľa nebola stiahnutá, pretože navrhovateľ sumu 299.500,- Sk vybral už skôr v hotovosti. Podľa článku V bod 11 zmluvy sa účastníci dohodli, že akékoľvek prípadné spory vyplývajúce zo zmluvy a so zmluvou súvisiace, budú predložené na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu Asociácie bánk so sídlom v Bratislave podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Odporca podal na rozhodcovskom súde žalobu, ktorou sa voči navrhovateľovi domáhal v rozhodcovskom konaní zaplatenia sumy 299.500,- Sk s príslušenstvom, a to titulom bezdôvodného obohatenia. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. II/2007-616 zo dňa 28. 12. 2007 zaviazal rozhodcovský súd navrhovateľa zaplatiť odporcovi (účastníci rozhodcovského konania) sumu 299.500,- Sk s príslušenstvom. Súd prvého stupňa konštatoval, že žaloba navrhovateľa nie je dôvodná. Navrhovateľ neodôvodnil žiadne zo svojich tvrdení uvedených v žalobnom návrhu, naviac nepoprel hmotnoprávny základ rozhodcovského rozsudku, teda prijatie bezdôvodného obohatenia od odporcu. Súd prvého stupňa nezistil žiadne procesné pochybenia týkajúce sa rozhodcovského konania. Prvostupňový súd žalobu navrhovateľa zamietol, pretože tento neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s jeho tvrdeniami uvádzanými v žalobnom návrhu. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keďže však úspešnému odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, ich náhradu odporcovi nepriznal. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. V dôvodoch svojho odvolania navrhovateľ uviedol, že si zriadil u odporcu, v jeho expozitúre v Senci svoj podnikateľský účet č. XXXXX-XXXXXX/XXXX. Dňa 21. 04. 2007 mu odporca pripísal na uvedený účet sumu 299.500,- Sk, ktoré navrhovateľ vybral. Navrhovateľ bol presvedčený, že na účet pripísané peňažné prostriedky pochádzajú od niektorého z jeho dlžníkov a v okamihu ich výberu nevedel a nemohol vedieť, že peňažné prostriedky mu boli pripísané na jeho účet omylom pracovníčky odporcu. Poukázal na skutočnosť, že výpisy z účtu v banke mal k dispozícii s niekoľkodňovým oneskorením, a preto s peňažnou sumou, ktorú vybral zo svojho účtu, disponoval v dobrej viere ako s peniazmi, ktoré patria jeho firme. Navrhovateľ mal za to, že nie je daná povinnosť vrátiť peňažné prostriedky prijaté v dobrej viere. Navrhovateľ navrhol odporcovi vrátiť peňažné prostriedky poskytnutím protiplnenia v oblasti predmetu jeho činnosti alebo postupné splácanie dlhu, prípadne alternatívu oboch možností. Navrhovateľ vytýkal rozhodcovskému súdu, že vo svojom rozhodnutí tento nezohľadnil dobromyseľnosť navrhovateľa pri prijatí peňažného plnenia. Nakoniec navrhovateľ namietol, že pred súdom prvého stupňa sa konalo v jeho neprítomnosti a predvolanie na pojednávanie mu nebolo doručené. Odporca sa svojim podaním zo dňa 20. 12. 2012 vyjadril k obsahu odvolania navrhovateľa a žiadal toto ako oneskorene podané podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. odmietnuť, pretože odvolanie navrhovateľa bolo doručené súdu prvého stupňa krajským súdom až dňa 11. 12. 2012 a lehota na podanie odvolania navrhovateľovi márne uplynula dňa 08. 12. 2012. Odporca poukázal na skutočnosť, že v odvolaní navrhovateľa absentujú základné náležitosti podľa § 205 O.s.p., predovšetkým navrhovateľ neuviedol v čom považuje rozhodnutie alebo postup súdu za nesprávny. Nakoniec má navrhovateľ za to, že súd postupoval pri doručovaní zásielok odporcovi správne. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd nepovažoval námietky navrhovateľa uvádzané v jeho odvolaní za dôvodné. Skutkové zistenia a právne posúdenie veci súdom prvého stupňa považuje odvolací súd za dostatočné a správne. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa môže účastník rozhodcovského konania domáhať žalobou podanou na príslušnom súde zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť, alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Navrhovateľ sa vo svojom návrhu domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku odkazom na § 40 ods. 1 písm. c), d) a g) zák. č. 244/2002 Z. z., pričom skutkovo vymedzil uvedené dôvody len tým, že rozhodcovský súd neuskutočnil vo veci žiadne ústne pojednávanie. Navrhovateľ mal za to, že je daný aj ďalší dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. h) zák. č. 244/2002 Z. z., pretože rozhodcovský súd neakceptoval jeho obranu spočívajúcu v prijatí peňažného plnenia v dobrej viere. Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ neuniesol svoju povinnosť tvrdenia, keď v konaní ním uvádzané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku skutkovo žiadnym spôsobom nevymedzil. Navrhovateľ neuviedol v čom vidí neplatnosť rozhodcovskej doložky, ktorú odkazom na paragrafové znenie zákona popieral, ani nekonkretizoval akým spôsobom mala byť porušená zásada rovnosti konania účastníkov rozhodcovského konania. Obranu navrhovateľa spočívajúcu v dobromyseľnosti prijatia peňažného plnenia, ktorú rozhodcovský súd neakceptoval, nemožno podradiť pod žiaden zo zákonom taxatívne vymedzených dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľ v konaniach totožne so žalobnými dôvodmi odporcu ako so skutkovými zisteniami rozhodcovského súdu uvádzal, že peňažné plnenie bez právneho dôvodu prijal, nestotožnil sa len s právnym posúdením veci. Podľa ustanovenia § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Lehota na podanie odvolania je procesnou lehotou. Procesná lehota je zachovaná aj v prípadoch, keď sa procesný úkon v rámci lehoty nedostane do dispozičnej sféry adresáta, ale stačí, keď je urobený posledný deň lehoty osobne na súde alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (spravidla pošta). V takom prípade rozhoduje okamih odovzdania odvolania na doručenie. V tomto prípade bol posledným dňom lehoty pre navrhovateľa na podanie odvolania deň 10. 12. 2012. Z pripojenej poštovej obálky je zrejmé, že navrhovateľ podal odvolanie na poštovú prepravu dňa 09. 12. 2012, teda včas. Vychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že opravný prostriedok nebol navrhovateľom podaný oneskorene. Z vyššie uvedených dôvodov potom neostalo odvolaciemu súdu iné ako potvrdiť napadnutý rozsudok prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z hľadiska vecnej správnosti jeho výroku. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže v konaní úspešnému odporcovi žiadne trovy nevznikli, nepriznal odporcovi nárok na ich náhradu. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.