Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/463/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413201996 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6413201996.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: L. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. - Z. XX., proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 18. 12. 2014 č. k. 12C/171/2014 - 57, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04567/12 zo dňa 07. 01. 2013. Zároveň odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok v sume 99,50 Eur. Náhradu trov konania sporovým stranám nepriznal. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval dodržanie zákonnej lehoty na podanie žaloby podľa ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. platnému ku dňu 31. 12. 2014. Ďalej vzhľadom na dôvody podanej žaloby o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy konštatoval, že ako zmluva o úvere, tak aj rozhodcovská zmluva sú zmluvy formulárové, predtlačené žalovanou, pričom žalobca nemohol ovplyvniť ich obsah. Zároveň konštatoval spotrebiteľské postavenie žalobcu, keď nebolo preukázané tvrdenie žalovanej, že by finančné prostriedky bol žalobca použil na výkon povolania. Tým žalobcovi prislúcha ochrana v zmysle právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Samotné uvedenie skutočností v úverovej zmluve, že žalobcovi sú poskytnuté finančné prostriedky na výkon povolania, nestačí na to, aby mu bolo odopreté postavenie spotrebiteľa, a tým aj ochrana, ktorá mu z tohto dôvodu prináleží. Poukázal v tomto smere na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. 05. 2011 č. k. 6Co/84/2011, v ktorom bolo nariadené predbežné opatrenie s uloženou povinnosť zdržať sa takého konania, ktoré smeruje k tomu, aby ako účel úveru bolo vyznačené zamestnanie, povolanie alebo podnikanie. Vzhľadom na vznesenú námietku žalovanej ohľadne miestnej príslušnosti odôvodnil aj nedôvodnosť tejto námietky. Pokiaľ rozhodcovská zmluva obsahuje nekalú podmienku, je možné preskúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy aj v konaní pred všeobecným súdom, nielen v rozhodcovskom konaní. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy je tak potrebné hodnotiť podľa toho, či skutočným zámerom nie je vylúčiť spotrebiteľa zo súdnej ochrany pred všeobecným súdom a umožniť prejednať vec pred riadnym súdom bez ústneho pojednávania. Pri pochybnostiach je potrebné vykladať rozhodcovské zmluvy v prospech spotrebiteľa. Súd konštatoval dodržanie zákonnej 30-dňovej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pri skúmaní platnosti rozhodcovskej zmluvy dospel k záveru, že zmluva má formulárový charakter, keď žalobca, ktorý bol spotrebiteľom, nemohol podstatne ovplyvniť jej obsah, nakoľko sa do nej dopĺňali len osobné údaje účastníkov, ako aj údaje o zmluve o úvere. Ako vyplýva z článku 2 bod 1 zmluvy, všetky zmluvy vyplývajúce z uzavretej zmluvy o úvere mali byť riešené pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na takomto súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde, podľa zákona č. 99/1963 Zb. Samotná rozhodcovská zmluva na jednej strane poskytuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv buď pred stálym rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom, táto možnosť je však len teoretická, pretože je všeobecne známe, že vo väčšine prípadov sa ochrany svojich práv domáha žalovaná pri vymáhaní plnenia dlžníkov, ktorá podáva návrhy na začatie konania takmer výlučne na rozhodcovský súd. Okrem toho dodávateľ určí príslušný rozhodcovský súd, na ktorom sa majú prejednať spory zo zmluvy o úvere bez toho, aby odberateľ, ako dlžník, mohol voľbu takéhoto rozhodcu akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť. Poukázal tiež na vzdialenosť rozhodcovského súdu od bydliska dlžníkov, ktoré takýmto spôsobom tiež sťažujú reálne uplatňovanie práv odberateľov, dochádza k reálnemu narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľov. Rozhodcovská zmluva zakladá nerovnováhu práv a povinností v neprospech žalobcu, ktorý má postavenie spotrebiteľa, tento reálne nemohol obsah zmluvy ovplyvniť, a preto ju súd považoval za neplatnú, jednak pre rozpor so zákonom podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, naviac má za to, že v rozhodcovskom konaní bola aj porušená zásada rovnosti účastníkov konania. Súd preto zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu existencie dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c/ a g/ Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. O trovách konania uviedol, že súd náhradu trov konania sporovým stranám nepriznal, pretože úspešnému žalobcovi v konaní trovy nevznikli. Pretože žalobca bol oslobodený od súdneho poplatku, zaviazal žalovanú na jeho zaplatenie vo výške 99,50 Eur. 2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Podľa jej názoru okresný súd neúplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi žalobcom a žalovanou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovanou riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Žalobca má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne svoje právo uplatní. Platnosť právneho úkonu, naviac, treba hodnotiť v čase jeho uzavretia bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu alebo nemusia nastať následne. Dôležité je, či doložka v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom, alebo alternatívnym riešením sporu. Z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Ak v danom prípade má rozhodcovské konanie plnú oporu v Zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov (ustanovenie § 4 ods. 2 písm. r/ Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., ako aj § 9 ods. 2 písm. v/ zákona č. 129/2010 Z. z.) umožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj z aktuálne účinnej Smernice č. 2005/48/ES a Odporúčania komisie č. 98/257/ ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry. V danej veci medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade teda nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva, ako dokument na samostatnom liste papiera, môže, ale rovnako nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere, následne preto v prípade, že žiadateľ o úver uzavrie rozhodcovskú zmluvu, pri vzniku sporu zo zmluvy o úvere má každá strana možnosť voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním. V prípade rozhodcovskej zmluvy ide o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ktorá v zmysle § 53 ods. 1 OZ nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Má za to, že v danom prípade nedošlo k porušeniu ustanovenia § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, teda k porušeniu zásady rovnosti účastníkov. Svedčí o tom odôvodnenie rozsudku rozhodcovského súdu, ktorý žalovanému doručil všetky písomnosti a tento sa k nim mohol vyjadriť. Pre rozhodcovské konanie je príznačná písomná forma, miesto rozhodcovského konania preto nie je zásadné, nejde o dôležitú otázku a pre posúdenie tejto veci je vzdialenosť rozhodcovského súdu bez predmetná. Žalovaná sa tiež nestotožňuje s výrokom o povinnosť zaplatiť súdny poplatok, rozhodnutie považuje zatiaľ za predčasné, naviac nesprávne. Keďže rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, nie je vylúčené, že úspešnou sa stane v spore strana žalovanej. Navrhla rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. 3. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobca uviedol, že s dôvodmi odvolania nesúhlasí, rozhodnutie okresného súdu považuje za spravodlivé a odôvodnené pre obe strany a v súlade so zákonom. Okresný súd sa vysporiadal so skutkovým stavom dostatočne a spravodlivo. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd uvádza, že je v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia, konania, ktoré mu predchádzalo a dôvodov odvolania konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Pokiaľ konštatoval súd prvej inštancie neplatnosť rozhodcovskej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. konštatuje aj správnosť dôvodov napadnutého rozsudku. 8. Pokiaľ žalovaná uviedla v odvolaní, že „preskočí právne postavenie žalobcu, ako spotrebiteľa“, nakoľko tomuto sa v tomto odvolaní už venoval, odvolací súd konštatuje, že žalovaná v podanom odvolaní žiadne námietky vo vzťahu k hodnoteniu postavenia žalobcu, ako spotrebiteľa tak, ako toto ustálil súd prvej inštancie, neuviedla žiadne odvolacie dôvody. Preto nebolo potrebné, aby sa touto okolnosťou zaoberal odvolací súd osobitne. Len okrajovo odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o spotrebiteľskom statuse žalobcu za zodpovedajúci vykonanému dokazovaniu, a preto za správny. 9. K zdôrazneniu správnosti záverov okresného súdu odvolací súd poukazuje na to, že je nepochybné, že rozhodcovská zmluva uzavretá vo vzťahu k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29. 06. 2010 bola uzavretá osobitne, mimo písomne uzavretej zmluvy o úvere. Z obsahu zmluvy nepochybne vyplýva, že ide o rozhodcovskú zmluvu formulárovú, pripravenú práve veriteľom - žalovanou, do zmluvy sú doplňované iba údaje o dlžníkovi, číslo úverovej zmluve, dátum podpisu zmluvy a meno a priezvisko mandatára zastupujúceho veriteľa - žalovanú. Tiež je nepochybné, že rozhodnutie, ktorým konkrétny stály rozhodcovský súd bude rozhodcovským súdom, bolo výlučne v dispozícii veriteľa, keďže tento stály rozhodcovský súd je už uvedený vo vopred naformulovanom znení rozhodcovskej zmluvy. Hoci v článku 2 predmetnej rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že všetky spory o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a/ pred stálym rozhodcovským súdom, b/ pred príslušným súdom SR, odvolací súd uvádza, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ide aj vtedy, ak si síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom SR, ale v prípade, ak by podľa tejto doložky sa začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, rovnako ako v tomto prípade, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že v zmysle článku 3 bod 2 rozhodcovskej zmluvy sa zmluva mohla zmeniť alebo zrušiť výlučne písomnou dohodou zmluvných strán vyhotovenou vo forme dodatku k tejto zmluve z úradne overenými podpismi zmluvných strán, teda rozhodcovskú zmluvu možno zrušiť alebo zmeniť výlučne písomnou dohodou, teda len za súhlasu veriteľa. Žalobca, ako spotrebiteľ, nemal ani možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. V kontexte uvedeného je preto potrebné prisvedčiť názoru okresného súdu, že rozhodcovskú zmluvu je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá zakladá neplatnosť rozhodcovskej zmluvy tak, ako to v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol okresný súd. 10. Pokiaľ teda súd prvej inštancie vyhovel žalobe a zrušil rozsudok stáleho rozhodcovského súdu s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, pretože bol správne zistený a konštatovaný tento dôvod, teda neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Za správny považuje odvolací súd aj výrok o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, a to v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 veta druhá zákona č. 244/2002 Z. z. 11. Odvolací súd neposudzoval otázku, či bol dôvod na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj podľa § 40 ods. 1 písm. g/ - porušenie v zásade rovnosti účastníkov rozhodcovského konania - § 17) tento dôvod žalobca v žalobe neuvádza, rozhodnutie, resp. odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere bolo nad rámec žalobného návrhu. Ďalej odvolací súd konštatuje, že ďalším dôvodom pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bol dôvod predpokladaný v ustanovení § 40 ods. 1 písm. j/ Zákona o rozhodcovskom konaní (porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa), ktoré súd prvej inštancie nevyhodnocoval, avšak vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom odvolania a jeho dôvody sa touto skutočnosťou nezaoberal, pretože nebola predmetom odvolania. 12. Námietku žalovanej o predčasnosti rozhodnutia o trovách konania, konkrétne k uloženiu povinnosti zaplatiť súdny poplatok zo žaloby, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú, okresný súd postupoval v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, a preto rozhodol odvolací súd tak, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).