Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/307/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108215855 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1108215855.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: V. V., F. V. XX, F., zastúpený JUDr. Vierou Klíčovou, Budovateľská 27, Bratislava proti odporcovi: Bytové družstvo „Centrum" v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 25, Bratislava, IČO: 176834, zastúpený Dušanom Jovankovičom, advokátom so sídlom Doležalova 5, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26. marca 2012 č. k. 11C/74/2008-178 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu, danej mu odporcom listom zo dňa 11. 03. 2008. Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľa, ktorý uzavrel s odporcom dňa 19. 12. 1996 nájomnú zmluvu na prenájom bytu č. XX na V. G.. XX U. F., X. T., na dobu určitú od 01. 12. 1996, ako bytu služobného, spojeného s pracovným pomerom založeným pracovnou zmluvou zo dňa 04. 07. 1996, na čas jeho trvania. Výpoveď z nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 1 písm. b/ Obč. zák. z dôvodu skončenia pracovného pomeru na ktorý bol nájom bytu viazaný, dal odporca navrhovateľovi listom zo dňa 16. 05. 2006, konanie o neplatnosť ktorej prebieha na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 27C/212/2006. Dňa 14. 03. 2008 odporca doručil navrhovateľovi ďalšiu výpoveď z nájmu bytu zo dňa 11. 03. 2008, tentoraz podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák., z dôvodu neplatenia nájomného za čas dlhší ako tri mesiace. V nesúhlase s výpoveďou zo dňa 16. 04. 2008, navrhovateľ uviedol, že pravidelne platí nájomné aj úhrady spojené s užívaním bytu, ale odporca bez právneho dôvodu niekoľkonásobne zvýšil nájomné, čo on odmietol platiť a písomne sa dožadoval oznámenia právneho predpisu, podľa ktorého odporca postupoval pri určení výšky nájomného. Navrhovateľ zvýšenie úhrad spojených s užívaním bytu v plnej miere akceptoval a pravidelne ich uhrádza, napriek nezdôvodneniu ich výšky odporcom a tomu, že ide o služobný byt, pri ktorom výška nájomného bola určená práve s ohľadom na navrhovateľov pracovný pomer, domovníka - upratovača. Odporca potvrdil, že je vlastníkom a správcom 1-izbového bytu č. X, na prízemí bytového domu na V. G.. Č.. XX U. F., ktorý prenajal navrhovateľovi ako byt služobný, za ktorý dlhodobo odmieta platiť nájomné. Výška nájomného bola určená na 1.675,- Sk, s účinnosťou od 01. 01. 2006, s účinnosťou od 01. 06. 2006 sa zálohový predpis zvýšil o 51,- Sk z titulu poistenia bytu, pričom nájomné zostalo nezmenené. S účinnosťou od 01. 09. 2006 bolo nájomné upravené na 1.960,- Sk, od 01. 01. 2007 na 2.643,- Sk, od 01. 03. 2008 na 3.257,- Sk a od 01. 01. 2009 na 139,75 EUR. Navrhovateľ mesačne poukazuje odporcovi svojvoľne vypočítanú čiastku, zahŕňajúcu iba plnenia spojené s užívaním bytu. Podľa čl. IV nájomnej zmluvy, tvorba zálohového predpisu za nájomné a služby spojené s užívaním bytu sa budú robiť v zmysle stanov a Štatútu fondu rezerv na opravu a údržbu obytných domov. Prenajímateľ je oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu. Výška nájomného za byty, na ktoré sa nevzťahuje výnos Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja č. U.- X/XXXX nie je obmedzená žiadnym právnym predpisom a určuje ju dohoda prenajímateľa a nájomcu bytu. Pri družstevných bytoch je jeho výška závislá od úpravy vyplývajúcej zo stanov družstva. Podľa čl. 37 ods. 4 písm. g/ Stanov odporcu, výšku nájomného určuje predstavenstvo družstva. Počas konania navrhovateľ už nebol u odporcu v pracovnom pomere, ale ak by aj bol, žiadnym spôsobom by to neovplyvnilo jeho povinnosť riadne platiť určené nájomné. Navrhovateľ účelovo zamlčal, že odporca listom zo dňa 10. 03. 2008 vzal výpoveď z nájmu bytu, prevzatú dňa 14. 03. 2008, späť. Súčasne mu ale doručil novú výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák., ktorej dôvod skutkovo vymedzil hrubým porušovaním povinností vyplývajúcich z nájmu bytu neplatením nájomného za čas dlhší ako tri mesiace, ktorého nedoplatok k 29. 02. 2008 predstavoval sumu 44.423,- Sk. Odporca v písomnej výpovedi riadne poučil navrhovateľa o tom, že mu plynie trojmesačná výpovedná lehota, uplynutím ktorej nájom bytu zanikne. V danom prípade charakter prenajatého bytu ako bytu služobného (§ 1 ods. 2 písm. b/ zákona 189/1992 Zb.) bol určený jeho účelovým použitím, išlo o byt, ktorý mal byť trvale určený na bývanie pracovníka (navrhovateľa), povereného vlastníkom alebo správcom domu, údržbou domu alebo výkonom niektorých služieb pre nájomcov bytov v dome (domovnícky byt). Uvedené nič nemení na tom, že prenajatý byt bol/ je vo vlastníctve bytového družstva a teda ide o družstevný byt, na prenájom ktorého sa vzťahujú (pokiaľ ide o nájomné) stanovy príslušného družstva. Žiadne zákonné ustanovenie nevylučuje, aby družstevný byt nemohol byť súčasne bytom služobným, teda išlo o služobný byt preto, lebo navrhovateľ mal v bytovom dome vykonávať domovnícke práce na základe pracovného pomeru s odporcom. Uvedené automaticky neznamená, že byt stratil charakter bytu družstevného, na ktorý sa vzťahovali príslušné ustanovenia stanov odporcu. Zo samotného znenia nájomnej zmluvy vyplýva, že tvorba zálohového predpisu za nájomné a služby spojené s užívaním bytu sa urobila v zmysle stanov a štatútu fondu rezerv na opravu a údržbu obytných domov (čl. IV zmluvy), a teda nebola určená dohodou zmluvných strán ale na základe zálohového predpisu vyhotoveného podľa stanov odporcu. Tvrdenie navrhovateľa, že nikdy nemusel platiť nájomné, ale len úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu resp., že nájomné nebolo medzi účastníkmi nikdy dohodnuté, a preto ho ani nemožno zvyšovať, súd považoval za účelové, nakoľko pre nájomný vzťah je charakteristické, že ide o odplatný právny úkon a navrhovateľ si uvedené nesprávne vykladá tak, že nemusel a teda ani nemusí platiť nájomné. Pravdou je, že odporca ako prenajímateľ spočiatku nepožadoval platenie nájomného, avšak neskôr na základe rozhodnutia predstavenstva rozhodol, že navrhovateľ rovnako ako ostatní nájomcovia, nájomné bude musieť platiť a svojimi rozhodnutiami určoval aj jeho výšku. To, že odporca spočiatku nepožadoval platenie nájomného neznamená, že bol medzi účastníkmi dohodnutý bezodplatný právny vzťah, a to jednak preto, že existencia a povinnosť platiť nájomné bola v zmluve dohodnutá (jeho výška a splatnosť bola viazaná na zálohový predpis urobený v zmysle stanov), a jednak preto, že bolo vecou odporcu, či bude od navrhovateľa za určité obdobie požadovať nájomné alebo nie. Z vyššie uvedeného teda súd prvého stupňa uzavrel, že posudzovaný byt, ktorého výpoveď z nájmu je predmetom tohto sporu 1. je bytom družstevným, 2. otázka nájomného a jeho výšky je určená v stanovách odporcu, 3. orgánom oprávneným o tom rozhodovať je predstavenstvo odporcu, 4. nájomné nebolo dohodnuté na základe vzájomnej dohody zmluvných strán, ale určené podľa podmienok uvedených v stanovách odporcu, 5. pre určenie nájomného a jeho výšky nebolo potrebné spisovať osobitné dodatky k nájomnej zmluve v písomnej forme (pre platnosť nájomnej zmluvy zákon nevyžaduje písomnú formu), 6. skutočnosť, že navrhovateľ nemusel spočiatku nájomné platiť samo o sebe, neznamená, že nájomné nebolo dohodnuté vôbec (opak vyplýva zo samotnej nájomnej zmluvy) 7. navrhovateľ bol povinný platiť nájomné vo výške v akej o tom rozhodlo predstavenstvo odporcu. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nájomné neplatil, odporca mu dňa 14. 03. 2008 doručil výpoveď z nájmu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák. Povinnosť platiť nájomné sa totiž vzťahuje na všetky druhy nájmu (vrátane nájmu bytu), a teda nájomné je treba platiť bez ohľadu na to, či ide o družstevný alebo služobný byt a následok neplatenia nájomného po dobu dlhšiu ako tri mesiace je vypovedanie nájomného vzťahu. Z obsahu samotnej výpovede teda vyplýva, že jej dôvodom bola skutočnosť, že navrhovateľ nezaplatil nájomné za dlhší čas ako tri mesiace, pričom jeho nedoplatok k 29. 02. 2008 predstavoval sumu 44.423,- Sk, navrhovateľ si túto povinnosť nesplnil do dňa vyhlásenia rozsudku, ani nenamietal skutočnosť, že by bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty (§ 710 ods. 4) a zaplatil prenajímateľovi dlžné nájomné alebo sa s ním písomne dohodol o spôsobe jeho úhrady. Navrhovateľ dôvodil len tým, že sa o výške nájomného s odporcom nedohodol, resp. neboli o tom spísané písomné dodatky k nájomnej zmluve resp., že odporca nebol oprávnený nájomné jednostranne zvyšovať. Z prehľadu predpisov platieb za služby a nájomné a skutočných platieb týchto služieb a nájomného navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľ od 16. 1. 2006 neplatil (napriek predpisu, t. j. napriek tomu, že mu bolo nájomné predpísané) žiadne nájomné za mesiace január 2006 - marec 2008, ale platil len za služby spojené s užívaním bytu. T. j. navrhovateľ neuhradil nájomné za január 2006 vo výške 42,08,- EUR (za služby zaplatil 32,12,- EUR), za február 2006 vo výške 42,49,- EUR (za služby zaplatil 32,53,- EUR), za marec 2006 vo výške 42,49,- EUR (za služby zaplatil 32,53,- EUR), za apríl 2006 vo výške 42,49,- EUR (za služby zaplatil 32,53,- EUR), za máj 2006 vo výške 42,49,- EUR (za služby zaplatil 32,53,- EUR), za jún 2006 vo výške 44,18,- EUR (za služby zaplatil 32,53,- EUR), za júl 2006 vo výške 42,49,- EUR (za služby zaplatil 34,22,- EUR), za august 2006 vo výške 42,49,- EUR (za služby zaplatil 34,22,- EUR), za september 2006 vo výške 45,31,- EUR (za služby zaplatil 40,86,- EUR), za október 2006 vo výške 45,70,- EUR (za služby zaplatil 38,64,- EUR), za november 2006 vo výške 45,31,- EUR (za služby zaplatil 40,86,- EUR), za december 2006 vo výške 45,31,- EUR (za služby zaplatil 40,86,- EUR). Za január 2007 vo výške 67,98,- EUR (za služby zaplatil 40,86,- EUR), za február 2007 vo výške 67,98,- EUR (za služby zaplatil 40,86,- EUR), za marec 2007 vo výške 67,98,- EUR (za služby zaplatil 40,86,- EUR), za apríl 2007 vo výške 67,98,- EUR (za služby zaplatil 40,86,- EUR), za máj 2007 vo výške 67,98,- EUR (za služby zaplatil 40,86,- EUR), za jún 2007 vo výške 67,98,- EUR (za služby zaplatil 40,86,- EUR), za júl 2007 vo výške 67,98,- EUR (za služby zaplatil 40,86,- EUR), za august 2007 vo výške 67,98,- EUR (za služby zaplatil 40,86,- EUR), za september 2007 vo výške 67,98,- EUR (za služby zaplatil 40,86,- EUR), za október 2007 vo výške 67,98,- EUR (za služby zaplatil 40,86,- EUR), za november 2007 vo výške 67,98,- EUR (za služby zaplatil 40,86,- EUR), za december 2007 vo výške 67,98,- EUR (za služby zaplatil 40,86,- EUR). Za január 2008 vo výške 67,98,- EUR (za služby zaplatil 40,86,- EUR), za február 2008 vo výške 67,98,- EUR (za služby zaplatil 40,86,- EUR), za marec 2008 vo výške 88,36,- EUR (za služby zaplatil 40,86,- EUR). Pokiaľ ide o určenie výšky nájomného, súd prvého stupňa poukázal na zápisnice zo zasadnutia predstavenstva odporcu č. 08/2005, 17/2006, 13/2007, 11/2008, 10/2009. Zo zápisnice č. 08/2005 vyplýva, že byty vo vlastníctve odporcu (teda aj byt, ktorý je predmetom tohto sporu) boli rozdelené do dvoch kategórii, v lokalite A a B. Byt navrhovateľa na V. G. Č.. XX bol zaradený do kategórie Lokalita A, II. kategórie. Na predmetnom zasadnutí bolo predstavenstvu družstva navrhnuté na schválenie to, že (okrem iných bytov) v prípade bytu č. 1 na V. G. XX U. F., W. - V., Y. odporca E. F. H. W. L. Ú. nájomné vo výške 34,- Sk/m2/mesiac. Na tomto zasadnutí bolo predstavenstvom schválené uznesenie č. L. v zmysle ktorého predstavenstvo odporcu schválilo vyššie navrhnutú výšku nájomného pre byty vo vlastníctve odporcu tak, že k navrhnutej výške nájomného (u navrhovateľa teda 34,- Sk/ m2/mesiac) bude pripočítaná platba družstva do FPÚP a daň z nehnuteľnosti. Zo zápisnice č. 17/2006 je zrejmé, že predstavenstvo odporcu prijalo uznesenie č. 9/17/06 v zmysle ktorého bolo schválené zvýšenie nájomného o 50 % všetkým nájomcom bytov vo vlastníctve odporcu, ktorí nemajú nárok na prevod vlastníctva bytu (čo sa týkalo aj navrhovateľa), s účinnosťou od 1. 1. 2007. Zo zápisnice č. 13/2007 vyplýva, že predstavenstvo odporcu prijalo uznesenie č. 194/13/07 v zmysle ktorého bolo schválené zvýšenie výšky nájomného v bytoch odporcu o 30 %, okrem bytov s komerčným nájomným, s účinnosťou od 1. 2. 2008. Zo zápisnice č. 11/2008 vyplynulo, že predstavenstvo odporcu prijalo uznesenie č. 152/11/08 v zmysle ktorého bolo schválené zvýšenie výšky nájomného v bytoch odporcu s účinnosťou od 1. 1. 2009 na 3,- EUR/1m2 podlahovej plochy bytu/mesiac. Táto skutočnosť je pre konanie irelevantná, nakoľko sa týka obdobia po doručení výpovede z nájmu bytu. Zo zápisnice č. 10/2009 vyplynulo, že predstavenstvo odporcu prijalo uznesenie č. 123/10/09 v zmysle ktorého bolo schválené zvýšenie výšky nájomného v bytoch odporcu o 10 % okrem bytov s komerčným nájomným s účinnosťou od 1. 1. 2010. Táto skutočnosť bola rovnako pre toto konanie irelevantná, nakoľko sa týka obdobia po doručení výpovede z nájmu bytu. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že predstavenstvo odporcu rozhodlo o tom, že navrhovateľ ako nájomca bytu č. X na V. G. XX U. F., bude platiť nájomné od roku 2006, ktoré sa postupne niekoľkokrát na základe rozhodnutí predstavenstva odporcu zvyšovalo. Navrhovateľ odmietal platiť nájomné s tým, že toto bolo určené jednostranne, odporcom ako prenajímateľom (že nešlo o vzájomnú dohodu zmluvných strán o výške nájomného). Nie je možné akceptovať stav, že by navrhovateľ za užívanie bytu neplatil žiadne nájomné (nakoľko potom by nešlo o nájomný vzťah, ale o vzťah z výpožičky a nebolo by tu možné aplikovať ani ustanovenia o možnosti podať žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu), nehovoriac o tom, že určené nájomné predstavovalo len zlomok ceny trhového nájomného, mal súd za to, že v posudzovanom prípade bol daný dôvod výpovede podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka. Preto súd rozhodol tak, že žalobný návrh ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľ žiadal, aby súd konanie prerušil až do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18C/64/2006 (pôvodne 27C/212/2006), v ktorom súd posudzoval platnosť/ neplatnosť výpovede z nájmu bytu z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b/ O.Z. ako aj konania vedeného na tom istom súde o zaplatenie dlžného nájomného vo výške 5.039,64,- EUR. Nakoľko v tejto časti rozsudok prvostupňového súdu odvolaním napadnutý nebol, odvolací súd sa týmto procesným návrhom navrhovateľa a rozhodnutím prvostupňového súdu o ňom nezaoberal. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 781,81,- EUR za 12 úkonov poskytnutej právnej služby. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že nájomcom služobného bytu sa stal na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 19. 12. 1996 na dobu, počas ktorej bude vykonávať domovnícke práce pre navrhovateľa. V článku 2 zmluvy je uvedené, že prenajímateľ prenecháva nájomcovi do užívania byt, rozhodnutím predstavenstva BDC o pridelení služobného bytu, podľa ustanovenia § 1 a 2 b zákona č. 189/1992 Zb. Pracovná zmluva medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 04. 07. 1996 uzavretá na druh práce upratovač - domovník. Z vyššie uvedenej citácie nájomnej zmluvy vyplýva, že predmetný byt sám odporca klasifikoval ako služobný. Vyjadril nesúhlas s výkladom a právnym posúdením konajúceho súdu na strane 6 rozsudku, kde vyhodnotil že byt, ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy, je bytom družstevným. Poukázal na definíciu družstva podľa § 221 ods. 1 Obch. zákonníka a družstevný byt zadefinoval ako byt vo vlastníctve družstva, ktorého nájomcom je člen družstva. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 685 Obč. zákonníka, z ktorého jasne vyplýva, že zákon rozlišuje medzi nájmom družstevného bytu a nájmom služobného bytu. Uviedol, že nikdy nebol členom bytového družstva Centrum, len jeho zamestnancom a túto skutočnosť konajúci súd pri rozhodovaní evidentne opomenul. Opätovne poukázal na § 226 Obch. zákonníka a odcitoval z rozsudku: "Obchodný zákonník, ktorý v ustanovení § 226 zveruje stanovám družstva okrem iného povinnosť, aby obsahovali aj ustanovenie o vzniku a zániku členstva, práva a povinnosti členov k družstvu a družstva k členom a v rámci týchto ustanovení musí byť tiež upravené za akých podmienok má člen družstva právo na uzavretie nájomnej zmluvy o nájme družstevného bytu.“ Poukázal na stanovy družstva, ktoré sú základným vnútrodružstevným predpisom, sú záväzné pre všetkých členov družstva a orgány družstva a dal do pozornosti, že nie je členom družstva, a preto stanovami družstva nemôže byť viazaný. Poukázal na skutočnosť že, ak je v nájomnej zmluve odkaz na spôsob vypočítania výšky nájomného a služieb, nejde o dôkaz, že nešlo o dohodu medzi zmluvnými stranami. Záverom dal do pozornosti, že už v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I., č. k. 17C/15/2009, ktorého predmetom bol návrh odporcu na zaplatenie dlžného nájomného, predložil odporca neúplnú zápisnicu č. 8 /2005 zo dňa 27. 04. 2005. Po predložení úplnej zápisnice aj odvolací súd v rozhodnutí č. k. 3 Co/505/2011 skonštatoval, že na tomto zasadnutí predstavenstvo nerozhodovalo o stanovení výšky nájomného, služobného bytu užívaného odporcom. V ďalších zápisniciach bolo uznesením rozhodované o zvýšení nájomného, ale podľa navrhovateľa ak nebola určená výška nájomného, nie je možné aplikovať uvedené uznesenia o zvýšení nájomného. Odporca sa k odvolaniu nevyjadril. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Osobitným druhom nájomnej zmluvy je nájom bytu. Právna úprava nájmu bytu obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 685 až 716 O.Z.) sa vzťahuje na všetky nájmy bytov. Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania. Určitými modifikáciami sa vyznačujú nájmy služobných bytov, bytov osobitného určenia a bytov v domoch osobitného určenia. Právna úprava nájmu bytu má charakter osobitnej úpravy vo vzťahu k právnej úprave nájomnej zmluvy (§ 663 až § 684 O.Z.). Právny vzťah nájmu bytu medzi prenajímateľom a nájomcom je občianskoprávnym vzťahom založeným na nájomnej zmluve (§ 685 O.Z.) a nemožno ho nahradiť iným právnym, napr. verejnoprávnym vzťahom. Aj keď zákon disponuje pojmom „ družstevný byt“, výslovne ho nedefinuje a tak jeho výklad môže vyvolávať určité pochybnosti. Všeobecne možno za družstevný byt označiť byt, ktorý sa nachádza v dome vo vlastníctve bytového družstva, prípadne ku ktorému má družstvo iné právo a ktorý je prenajatý členovi tohto bytového družstva, u ktorého je nájom bytu spojený s jeho členstvom. Vychádzajúc z uvedeného, je ale potrebné uviesť, že každý byt vo vlastníctve bytového družstva nezakladá v súvislosti s jeho užívaním, družstevný nájom. Súčasťou bytového fondu bytových družstiev sú aj byty, neprenajímané členom družstva, ale iným osobám, ktorých právo nájmu nie je spojené s členstvom v družstve. Takýmto bytom je aj byt v nájme navrhovateľa. Nájomné právo je aj právom majetkovým a aj družstevný nájomca má povinnosť za užívanie bytu platiť nájomné, ktorého výšku určujú stanovy a nájomná zmluva. Toto je aj najvýraznejšou osobitosťou nájmov bytov v bytových družstvách, ktoré sa okrem Občianskeho zákonníka spravujú aj stanovami bytového družstva. Odvolacie námietky navrhovateľa s poukazom na definíciu družstva, ktoré zabezpečuje bytové potreby svojich členov tým, že vlastní byty a prenajíma ich svojim členom a nájomca členom družstva nie je a nikdy nebol, nakoľko je len zamestnancom, potom odvolací súd považuje vzhľadom k uvedenému za irelevantné. Za také považuje aj tvrdenia navrhovateľa o tom, že pokiaľ výška nájomného nebola dohodnutá vôbec, nie je v prípade navrhovateľa možné aplikovať ani uznesenia o jeho zvýšení. Vzhľadom ku skutočnosti, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s veľmi precíznym a vyčerpávajúcim odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvého stupňa dostatočne a presvedčivo vysporiadal s námietkami navrhovateľa, odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia v súlade s § 219 ods. 2 O. s. p. obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p., a v odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.