Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/134/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108224831 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1108224831.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: L.. O. S., bytom Š. X, N., zastúpená JUDr. Evou Borovskou, advokátkou, Štefánikova 7, Bratislava, proti odporcovi: O. S., bytom C. XX/XXXX, N., za účasti vedľajšieho účastníka: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, vo veci konajúca Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, o zaplatenie 2.813, 25 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky a vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25. septembra 2012, č.k. 14 C 15/2009-179, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 2.721,96 Eur spolu s 9% úrokom zo sumy 2.276,76 Eur od 25.7.2008 do zaplatenia a zo sumy 58,09 Eur od 25.7.2008 do 20.2.2012, 10,5% úrokom zo sumy 445,20 Eur od 21.3.2010 do zaplatenia titulom odškodnenia jej nákladov na liečenie vynaložených v súvislosti s jej škodou na zdraví a nahradiť trovy konania vo výške 1.955,13 Eur. Konanie v časti istiny 58,09 Eur zastavil a vo zvyšku návrh zamietol. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy konania vo výške 163,32 Eur titulom súdneho poplatku. Po právnej stránke vec posúdil so zreteľom na ust. § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 18.7.2001 došlo k dopravnej nehode v N. na A., ktorú spôsobil odporca ako vodič motorového vozidla ŠPZ: N. XXX W. v križovatke so Š. X., keď prechádzal po ľavej strane trolejbus, ktorý stál pred prechodom pre chodcov a došlo k zrážke s navrhovateľkou, ktorá utrpela ťažké zranenia, čo malo vplyv na vývoj jej zdravotného stavu a dlhodobé liečenie. Konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že v dôsledku úrazu navrhovateľka musela podstúpiť ďalšie operačné zákroky pre znižujúcu sa kvalitu jej života, pretože došlo k zhoršeniu krivenia jej kolena, čím sa zvyšoval rozdiel v dĺžke nôh s vplyvom na chôdzu, ktorá bola kolísavá, a s vplyvom na krivenie chrbtice. Preto dôvodil, že vybraná liečba navrhovateľkou po porade s lekármi na súkromnej Clinica Orthopedica & endoclinic, s.r.o., kde jej robili zdravotný výkon TEP kolenného kĺbu v spinálnej (nie úplnej) narkóze, súvisí s liečbou ťažkého úrazu, ktorý sa je stal práve v dôsledku dopravnej nehody zavinenej odporcom a nie navrhovateľkou, za ktorý operačný úkon zaplatila 64.900,- Sk. Tieto skutočnosti mal súd prvého stupňa za preukázané z výsluchu oboch hlavných účastníkov konania ako aj z potvrdení o prijatí zálohy vo výške 30.000,- Sk zo dňa 4.3.2008 a z potvrdenia o zaplatení zostatku vo výške 34.900,- Sk zo dňa 7.3.2008. Nestotožnil sa s námietkou vedľajšieho účastníka, že sa nejedná o účelne vynaložené náklady, keď podľa názoru súdu prvého stupňa mala navrhovateľka na výber, ktoré zdravotnícke zariadenie využije na odstránenie následkov poškodenia jej zdravia, keď vykonané zákroky mal za zákroky v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zapríčinenou odporcom. Neuznal argumentáciu odporcu a vedľajšieho účastníka z hľadiska ochrany zdravia a použitia nesprávneho výberu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, keď podľa jeho názoru kúpeľná liečba v dňoch 3.6.2008 do 1.7.2008 v H. H. bola v príčinnej súvislosti s týmto úrazom a naviac bola odsúhlasená revíznym lekárom. Nestotožnil sa taktiež s námietkou vedľajšieho účastníka, že bolo povinnosťou navrhovateľky preukázať potrebu nadštandardného ubytovania v kúpeľnom dome A. ako nezazmluvnenom liečebnom dome, ako aj preukázať, že v čase jej pobytu nebolo voľné iné ubytovanie k dispozícii, ktorú námietku súd prvého stupňa vyhodnotil za právne irelevantnú. Pokiaľ ide o uplatnené náklady v súvislosti s liečením, a to platby vo výške 500,- Sk zo dňa 11.3.2008 a zo dňa 29.4.2008 (2 x 500,- Sk, spolu 1.000,- Sk, t.j. 33,20 Eur) označené príjmovým pokladničným dokladom, kde je len pečiatka ortopedickej ambulancie vystavená lekárom A.. O.. M. S., Y.., súd prvého stupňa tento nárok navrhovateľky neuznal z dôvodu, že príjmové pokladničné doklady sú podľa jeho názoru neúplné, nie je známy účel a nie je zrejmé, že na ich základe navrhovateľka zaplatila za výkon zdravotnej starostlivosti, pretože sú obsahovo nepreskúmateľné a navrhovateľka v tomto smere nepredložila žiaden dôkaz umožňujúci verifikáciu tohto uplatneného nároku. V uvedenej časti 33,20 Eur preto návrh navrhovateľky zamietol. Pokiaľ ide o náklady súvisiace s liečbou navrhovateľky vo výške 500,- Sk zo dňa 15.8.2007 ako aj za vyšetrenie v Clinice Orthopedica & endoclinic, s.r.o. zo dňa 6.9.2007 vo výške 950,- Sk mal za to, že išlo o náklady navrhovateľky súvisiace s liečbou po úraze a následnej operácii a že tieto boli účelne vynaložené. Ohľadom nákladov navrhovateľky za pobyt v Z. A. vo výške 445,20 Eur za obdobie od 4.6.2009 do 18.6.2009 uviedol, že išlo opäť o náklady vynaložené v príčinnej súvislosti s úrazom, pričom zo samotnej lekárskej správy vyplýva, že kúpeľná liečba bola indikovaná. K povinnosti zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania súd prvého stupňa zaviazal odporcu vzhľadom na dokazovaním zistenú skutkovú okolnosť, že odporca na výzvu navrhovateľky nereagoval. Konanie v časti o zaplatenie sumy 58,09 Eur zastavil v zmysle ust. § 96 ods. 1, 3 OSP z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania v tejto časti. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a odporcu zaviazal na náhradu trov konania a právneho zastúpenia za 14 úkonov právnej pomoci podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. Z dôvodu, že navrhovateľka je v predmetnom konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov, konštatoval, že poplatková povinnosť prešla podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkov v platnom znení na odporcu a preto ho zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 163,32 Eur na účet súdu prvého stupňa. Proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa, v časti, zamietnutia návrhu na zaplatenie 33,20 Eur, ako aj v časti náhrady trov konania, podala riadne a včas odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok v týchto častiach zmeniť a návrhu na začatie konania i v zamietajúcej časti vyhovieť a priznať jej plnú náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Uviedla, že súd prvého stupňa pochybil, keď jej nepriznal sumu 33,20 Eur vynaloženú na kontrolné vyšetrenia vykonané dňa 11.3.2008 a 29.4.2008 vo výške 2 x 500,- Sk vzhľadom na neúplnosť príjmových pokladničných blokov. Mala za to, že príjmový pokladničný blok slúži ako doklad o prevzatí finančných prostriedkov a preto je podľa nej nesporné, že uvedenú sumu Clinica orthopedica prevzala cestou lekára ortopedickej ambulancie, pričom cena za kontrolné vyšetrenia vyplýva i z cenníka tohto zdravotníckeho zariadenia. Poukázala na nevyhnutnosť kontrolných vyšetrení po komplikovanej operácii a na krátky časový odstup týchto vyšetrení po operačnom zákroku, s tým, že nemôže niesť zodpovednosť za neúplnosť dokladu, ktorú nenamietal ani odporca. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o náhrade trov konania, považovala ho za nesprávne, keď jej súd prvého stupňa nepriznal náhradu za list zo dňa 21.8.2010 (reakcia na výzvu súdu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh), za výzvu adresovanú zdravotníckemu zariadeniu na vyjadrenie sa k fakturácii za operačný výkon a za rokovanie s protistranou dňa 23.3.2010, ktorého konanie preukázala. Poukázala na reálnosť vykonania týchto úkonov právnej pomoci a na ich potrebnosť v súvislosti s uplatňovaním nároku na súde. Proti vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa a proti súvisiacim výrokom o úrokoch z omeškania, náhrade trov konania a povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania podal riadne a včas odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu, s ktorým odporca vyjadril dňa 29.5.2014 písomne výslovný súhlas. Vedľajší účastník žiadal v napadnutých častiach predmetný rozsudok zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na ust. § 3 ods. 1 písm. a/ zák. č. 423/1991 Z.z. o zákonnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a na ust. § 449 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc z ktorých je povinnosťou poškodeného dostatočne preukázať účelnosť uplatnených nárokov, keď v opačnom prípade nenastáva povinnosť poisťovne plniť. Považoval za nevysvetlené úvahy súdu prvého stupňa, na základe ktorých výdavky navrhovateľky v priznanej výške považoval za účelne vynaložené, nakoľko podľa neho navrhovateľka neuviedla žiaden dôvod na nutnosť čerpania nadštandardných služieb súkromného zdravotníckeho zariadenia. Podľa listinných dôkazov navrhovateľka sumu 2.154,28 Eur uhradila za tzv. PN-K, čo znamená „Prevádzkový nadštandard a komfort“, a nie za vykonaný operačný zákrok. Operácia s implantáciou bola plne hradená zdravotnou poisťovňou navrhovateľky podľa listu spoločnosti Clinica orthopedica & endoclinic, s.r.o. a podľa listu poisťovne Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. Objednanie nadštandardných služieb nebolo podmienkou poskytnutia zdravotnej starostlivosti týmto zariadením a touto námietkou odporcu sa súd v napadnutej veci podľa neho nedostatočne zaoberal a došlo k nesprávnemu stotožneniu sumy 2.154,28 Eur s výdavkami na operáciu. Mal za to, že navrhovateľka nepreukázala nutnosť zvolenia si nadštandardnosti poskytovaných zdravotných služieb a že k zlepšeniu zdravotného stavu navrhovateľky došlo už v dôsledku vykonania operácie a nie v dôsledku nadštandardnosti služieb. Pozornosť upriamil na odporcovu povinnosť znášať len náklady účelne vynaložené. Pokiaľ ide o sumu 445,20 Eur za kúpeľný pobyt navrhovateľky v A. od 4.6.2009 do 18.6.2009 namietal, že lekárska správa zo dňa 18.6.2009, podľa ktorej išlo o indikované liečenie, je v rozpore s tvrdením samotnej navrhovateľky, podľa ktorej sa liečenia zúčastnila ako samoplatca a bez doporučenia lekárov. S uvedeným rozporom sa súd prvého stupňa taktiež nevysporiadal. Mal za to, že z listinných dôkazov nevyplýva, že by navrhovateľke bola kúpeľná liečba v roku 2009 predpísaná. Napadol i priznanú sumu 48,13 Eur za výdavky za vyšetrenia s poukazom na ust. § 577/2004 Z.z., podľa ktorého sa neuhrádza zdravotná starostlivosť, ktorá nie je indikovaná zo zdravotných dôvodov. Podľa odporcu je teda zrejmé, že tieto výdavky mali byť hradené zdravotnou poisťovňou navrhovateľky, nakoľko žiaden predpis neukladá škodcovi povinnosť suplovať režim verejného zdravotného poistenia. Z uvedených dokladov taktiež opäť podľa jeho názoru nie je zrejmá účelnosť vynaložených nákladov. V neposlednom rade poukázal na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, čím došlo k jeho porušeniu práva účastníka na spravodlivý súdny proces. Výrok o náhrade trov konania vedľajší účastník napadol odvolaním z dôvodu, že namietal účasť navrhovateľky na pojednávaní dňa 12.9.2012, ktoré bolo zrušené, ďalej písomné podania zo dňa 22.12.2008 a zo dňa 8.3.2010, ktoré mu nikdy neboli doručené. K odvolaniu navrhovateľky vo svojom písomnom vyjadrení vedľajší účastník odporcu s ktorým sa stotožnil i odporca v zmysle jeho písomného podania zo dňa 13.3.2013, vedľajší účastník uviedol, že práve navrhovateľka ako jediná mala oprávnenie dožadovať sa opravy neúplného príjmového pokladničného dokladu. Neuvedením účelu platby došlo k nepreukázaniu účelnosti týchto nákladov a úhrad k rukám lekára ortopedickej ambulancie nepredstavuje úhradu zdravotníckemu zariadeniu. Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľky proti výroku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, považoval podanie zo dňa 21.8.2010 za podanie, ktoré nie je podaním vo veci samej, výzvu adresovanú zdravotníckemu zariadeniu označil za nadbytočnú vzhľadom na skutočnosť, že rovnakú výzvu na vyjadrenie zasielal i konajúci súd a podanie zo dňa 21.5.2012 bolo realizované podľa neho v dôsledku podania nesprávneho a neúplného podania navrhovateľky, na ktorého opravu bola súdom podľa § 43 OSP vyzvaná. Napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti žiadal preto ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. K odvolaniu vedľajšieho účastníka odporcu sa vyjadrila navrhovateľka písomne dňa 9.5.2013 a žiadala napadnutý rozsudok v časti napadnutej vedľajším účastníkom ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala na preukázanie účelnosti všetkých vynaložených nákladov, nakoľko ešte pred operáciou navštívila štátne i neštátne zdravotnícke zariadenia, pričom jedine Clinica orthopedica & endoclinic, s.r.o. jej poskytla možnosť operácie viacerých liečebných úkonov naraz a v spinálnej anestéze. Poukázala na dostatočnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keď v odôvodnení uviedol, že vybraný spôsob liečby, keď sa rozhodla pre TEP kolenného kĺbu v spinálnej anestéze v neštátnom zdravotníckom zariadení a uhradila účtované náklady, sú účelne vynaložené náklady za účelom zlepšenia zdravotného stavu a kvality jej života. Podľa nej išlo o náklady účelné a nevyhnutné, s tým, že využila možnosť skvalitniť svoj život rýchlejšie jednou operáciou a možnosť spinálnej anestézy. Účelnosť je podľa nej preukázaná tým, že sa nemusela podrobiť ďalším operáciám a ďalším rehabilitáciám. Poukázala na cenník služieb Clinica orthopedica nad rámec povinného verejného poistenia, podľa ktorého cena tohto operačného výkonu je jednoznačne 69.900,- Sk a na skutočnosť, že verejným poistením je hradená zákonom garantovaná zdravotná starostlivosť, pričom podľa cenníka služieb bez objednania nadštandardných služieb nie je zdravotnícke zariadenie schopné garantovať kvalitu služieb odlišnú od úrovne bežných nemocničných zariadení, čo by v prípade navrhovateľky znamenalo podrobenie sa viacerým operáciám a celkovej anestéze. Náklad vo výške 64.900,- Sk vrátane kontrolných vyšetrení považovala za nesporne účelne vynaloženým nákladom na zlepšenie jej zdravotného stavu, keď nie je zákonom garantované uhrádzanie len nutných a nevyhnutných nákladov. Pod pojmom škoda sa podľa nej rozumie ujma vyjadriteľná v peniazoch a napraviteľná poskytnutím peňažného plnenia Poukázala na nutnosť prednostnej aplikácie únijného práva a na smernicu č. 72/166/ EHS, podľa ktorej sa uhrádza akákoľvek škoda alebo ujma spôsobená motorovým vozidlom. Sumy, ktoré uplatňuje v predmetnou konaní, bez akýchkoľvek výhrad vynaložila ako náklady liečenia v priamej príčinnej súvislosti s poškodením zdravia pri predmetnej dopravnej nehode zo dňa 18.7.2001 a vedľajší účastník bol povinný podľa nej bezodkladne tieto náklady vysporiadať. Poukázala na indikovanosť kúpeľnej liečby v Piešťanoch a na enormný počet vyšetrení a zdravotníckych výkonov po dopravnej nehode ňou absolvovaných, z čoho vyplýva, že jej liečba nepredstavuje bežný spôsob liečenia a má vážny dopad somatického a psychického charakteru. Všetky vynaložené náklady boli teda účelné s cieľom skvalitnenia jej života. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Aj skutočná škoda a j ušlý zisk je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil poškodenému protiprávnym konaním. V prípade škody (ujmy) na zdraví do kategórie skutočnej škody patria aj náklady vynaložené na liečenie. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením. Podľa § 449 ods. 3 Občianskeho zákonníka náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil. Z citovaných právnych ustanovení vyplýva a v posudzovanej veci nebola ani medzi procesnými stranami sporná otázka aktívnej legitimácie navrhovateľky v konaní, keďže táto uhradila náklady tvoriace predmet uplatňovaného nároku, a taktiež ani otázka legitimácie pasívnej, keďže za nespornú skutočnosť možno považovať zavinenie dopravnej nehody odporcom, v príčinnej súvislosti s ktorou došlo u navrhovateľky ku škode na zdraví. Rovnako nesporná bola pokiaľ ide o vyhovujúcu a zaväzujúcu časť súdneho rozhodnutia existencia príčinnej súvislosti vynaložených nákladov s touto dopravnou nehodou. Predmetom súdneho konania a dokazovania zostalo teda posúdenie účelnosti nákladov vynaložených navrhovateľkou v uplatnenom rozsahu. Náklady spojené s liečením sú u nás kryté prostriedkami verejného poistenia v oblasti zdravotného a sociálneho poistenia. V ust. § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka ale ide o samostatné právo poškodeného na náhradu iných účelných nákladov spojených s liečením. Aj keď poškodený občan dostáva väčšinu liečebných úkonov v prípade potreby z prostriedkov príslušnej poisťovne bezplatne (hoci na to prispieva platením poistného), môžu mu okrem toho vzniknúť rôzne iné náklady spojené s liečením, ktoré poisťovňa neuhrádza. Uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka teda pojednáva práve o nároku poškodeného na úhradu nákladov vtedy a v takej výške, v akej nebolo liečenie poskytnuté bezplatne. Zákonodarca v citovanom ustanovení neuvádza nemožnosť absolvovania liečby poškodeným v dôsledku dopravnej nehody aj v takom zariadení, ktorého služby nie sú uhrádzané z povinného zdravotného poistenia a teda, že poškodený nemôže takúto liečbu absolvovať. Týmto ustanovením nie je bránené, aby poškodený absolvoval liečbu v ňom vybranom zariadení. Posúdenie týchto nárokov je otázkou právnou. Na ich náhradu má občan právo, ak ide o účelné náklady spojené s liečením, a ktorých existenciu je potrebné preukázať. Povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena je na strane navrhovateľky. Táto si svoju dôkaznú povinnosť splnila predložením listinných dôkazov o úhrade uplatnených nákladov. O skutočnosti, že absolvované liečenie bolo realizované za účelom zlepšenia jej zdravotného stavu a že zlepšenie i dosiahlo, odvolací súd nemal na základe obsahu spisu žiadne pochybnosti. Náklady navrhovateľke v súvislosti so zlepšovaním svojho zdravotného stavu vznikli a bolo úlohou odporcu, ktorého dôkazná povinnosť sa odvíja od dôkazov predložených navrhovateľkou, preukázať, že navrhovateľka mala možnosť ich ovplyvniť, ktoré dôkazné bremeno odporca neuniesol. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti vyhovujúcej časti napadnutého rozhodnutia vyhodnotil za nedôvodné. Naopak pokiaľ ide o zamietajúcu časť rozhodnutia v súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie sumy 33,20 Eur za absolvované lekárske vyšetrenia u ortopedického lekára O.. S. , odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa považuje za dostatočne v konaní preukázanú príčinnú súvislosť medzi uvedenými nákladmi navrhovateľky a poškodením jej zdravia v súvislosti s dopravnou nehodou zavinenou odporcom, t.j., že išlo o kontrolné vyšetrenia po absolvovanom operačnom zákroku, a to napriek neuvedenému účelu platby na príjmových pokladničných blokoch. Príčinná súvislosť je nepochybná jednak z výpovede samotnej navrhovateľky, ako aj z časovej nadväznosti daných úkonov, ktorá skutočnosť vyplýva z predložených listinných dôkazov. Takto splnenú dôkaznú povinnosť navrhovateľkou sa odporcovi nepodarilo vyvrátiť. Pre jeho úspešnosť v tejto časti konania nebolo podľa odvolacieho súdu postačujúce účel týchto vynaložených nákladov spochybniť. So zreteľom na odvolacie námietky vedľajšieho účastníka na strane odporcu pokiaľ ide o odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu nevyplýva žiadna skutočnosť majúca za následok úvahu o prípadnej nezákonnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd totiž nemusí dať v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podľa neho pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu. Rovnako je postačujúce uviesť, ktoré právne normy na vec aplikoval a prečo a nie je závadným postup súdu, ak v odôvodnení rozhodnutia neuvedie, ktoré právne normy uvádzané účastníkmi konania nepoužil. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). V danom prípade prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci a výsledky vykonaného dokazovania. Závery, ktoré prijal, vysvetlil dostatočne primerane. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva jednostrannosť a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd má za to, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa v dostatočnej miere uviedol, v čom spočíva podstata argumentov účastníkov majúcich pre vec podstatný význam a s okolnosťami medzi účastníkmi sa dostatočne skutkovo aj právne vysporiadal. Navyše vychádzajúc z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04), nepatrí sem ani právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby sa súd riadil výkladom všeobecne záväzných predpisov predkladaných účastníkom (II. ÚS 3/97). Z úradnej povinnosti sa však odvolací súd zaoberal otázkou, či v rámci procesnoprávneho postupu súdu prvého stupňa nedošlo k vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorá skutočnosť môže založiť odvolací dôvod ust. § 205 ods. 2 písm. b/ OSP. Tu odvolací súd poukazuje na obsah súdneho spisu, z ktorého vyplýva, že dňa 28.7.2008 bol podaný návrh na začatie konania o zaplatenie 71.340,- Sk, vo veci bol dňa 6.10.2008 vydaný platobný rozkaz, proti ktorému odporca v zákonnej lehote dňa 4.12.2008 podal odpor. Dňa 8.12.2008 podal odpor i vedľajší účastník na strane odporcu. Dňa 14.9.2010 vydal súd prvého stupňa vo veci uznesenie o „súhlase“ so zmenou petitu návrhu na začatie konania, č.k. 14C 15/2009-54, ktoré napriek nesprávnej formulácii výroku nadobudlo právoplatnosť, t.j. predmetom konania sa stala suma 2.813,25 Eur s príslušenstvom. Následne písomným podaním zo dňa 13.3.2012 navrhovateľka vzala návrh v časti o zaplatenie 58,09 Eur späť. Na pojednávaní konanom dňa 28.3.2012 však súd prvého stupňa nerozhodol o procesnom návrhu navrhovateľky, a to o čiastočnom zastavení konania v dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu na začatie konania, ale uznesením pripustil zmenu petitu návrhu na začatie konania, podľa ktorého sa má odporca zaviazať k povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 2.755,16 Eur s príslušenstvom. Na uvedenom pojednávaní súd prvého stupňa postupom podľa § 101 ods. 2 OSP konal v neprítomnosti odporcu. Uznesenie o pripustení zmeny petitu návrhu na začatie konania bolo vyhlásené na pojednávaní, k jeho písomnému vypracovaniu a doručeniu procesným stranám nedošlo. Na základe výzvy prvostupňového súdu odporca písomným podaním zo dňa 16.4.2012 vyjadril súhlas s čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konania o zaplatenie 58,09 Eur. O čiastočnom zastavení konania v dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľkou bolo rozhodnuté dňa 25.9.2012 výrokom tvoriacim súčasť preskúmavaného rozhodnutia. Podľa § 168 ods. 1 OSP uznesenie vyhlasuje predseda senátu alebo samosudca prítomným účastníkom. Podľa § 168 ods. 2 OSP uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak je to pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť. Podľa § 169 ods. 1 OSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. Podľa § 169 ods. 2 OSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval, alebo uznesenia, ktoré sa týka vedenia konania, nemusí obsahovať odôvodnenie. Podľa § 202 ods. 1 písm. f/ OSP odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu. Vychádzajúc z obsahu spisu nevyplýva, že by procesný postup súdu prvého stupňa v súvislosti s dispozitívnymi úkonmi navrhovateľky plne korešpondoval s citovanými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Je pravdou, že proti uzneseniu o pripustení zmeny petitu návrhu odvolanie nie je prípustné, pre vedenie konania je však rozhodne potrebné, aby za situácie, keď na pojednávaní , na ktorom dochádza k jeho vyhláseniu, nie sú prítomní všetci účastníci konania, bolo toto vypracované a doručené účastníkom. Takto ustálená je i dlhodobá súdna prax. Uznesenie o zmene petitu návrhu na začatie konania je totiž uznesením upravujúcim predmet konania a na základe jeho vydania je ustálený predmet sporu, teda to, o čom sa bude pojednávať. V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na ust. § 115 ods. 2 OSP o práve účastníka konania na zachovanie lehoty na prípravu na pojednávanie najmenej päť dní pred dňom pojednávania, čo v praxi znamená nutnosť zachovania tejto lehoty i po zmene návrhu na začatie konania obzvlášť za situácie, ak neboli na pojednávaní všetci účastníci prítomní. Súd prvého stupňa síce písomne vyzval odporcu na vyjadrenie súhlasu s čiastočným späťvzatím návrhu a konanie i čiastočne zastavil, ktorý procesný inštitút je však odlišný od inštitútu zmeny návrhu. V čase čiastočného zastavenia konania totiž už bol viazaný síce neprávoplatným, ale vyhláseným uznesením o pripustení zmeny petitu návrhu, a tak procesný postup súdu prvého stupňa sa teda javí ako zmätočný. Z postupnosti krokov prvostupňového súdu teda vyplýva, že v čase rozhodnutia pre existenciu procesných zmien nebol jasný predmet konania, keďže uznesenie o pripustení zmeny petitu nebolo právoplatné. Bolo však vyhlásené, a tak nie je zrejmé, v akej časti konanie bolo zamietnuté, s čím súvisí nedostatočná preskúmateľnosť zamietajúcej časti preskúmavaného rozhodnutia a eventualita, že postupom súdu prvého stupňa sa odporcovi odňala možnosť konať pred súdom, keď odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv občianskeho súdneho konania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1, písmeno f/ OSP, a to i v závislých častiach týkajúcich sa úroku z omeškania, náhrady trov konania a povinnosti odporcu zaplatiť na účet súdu sumu 163,32 Eur. Výrok týkajúci sa príslušenstva je navyše neurčitý a pre svoju neurčitosť nepreskúmateľný, nakoľko z jeho znenia nie je zrejmé, či ide o úrok denný, alebo ročný. Rovnako nepreskúmateľné je napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa povinnosti uhradiť sumu 163,32 Eur pre jeho nedostatočnú korešpondenciu s odôvodnením rozsudku, keďže podľa výrokovej časti rozsudku má ísť o trovy konania a podľa jeho odôvodnenia o poplatkovú povinnosť odporcu podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, ktoré inštitúty nie sú identické. Úlohou súdu prvého stupňa bude po odstránení vytknutých procesných nedostatkov opäť vo veci meritórne rozhodnúť. V ďalšom konaní po konvalidácii vytknutých procesných pochybení bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa vyššie uvedeným hmotnoprávnym právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 OSP viazaný. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov prvostupňového konania a poplatkovej povinnosti, ako i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.