Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/425/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108224831 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1108224831.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobkyne: L.. O. S., N. Š. X, N., zastúpená JUDr. Evou Borovskou, advokátkou, Štefánikova 7, Bratislava, proti žalovanému: O. S., N. C. XX/XXXX, N., za účasti intervenienta: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, konajúca prostredníctvom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, o zaplatenie 2 813,25 Eur s príslušenstvom, na odvolanie intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. októbra 2015 č.k. 14C 15/2009-229 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti o zaplatenie 2.680,08 eur s príslušenstvom p o t v r d z u j e. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom náhrady škody na jej zdraví sumu 2.680,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2235,60 eur od 25.7.2008 do zaplatenia a zo sumy 58,09 eur od 25.7.2008 do 20.12.2012, vo výške 10 % ročne zo sumy 445,20 eur od 21.3.2010 do zaplatenia, všetko do 15 dní od jeho právoplatnosti, konanie v časti o 58,09 eur zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol, s tým, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Vychádzal zo žaloby žalobkyne o zaplatenie 2.813,25 eur s príslušenstvom, skutkovo odôvodnenej tým, že dňa 18.7.2001 došlo k dopravnej nehode v Bratislave na A. smerom von z mesta, keď žalovaný ako vodič motorového vozidla ŠPZ: N.-XXX-W. v križovatke so Š. ulicou predchádzal po ľavej strane trolejbus, ktorý stál pred prechodom pre chodcov a dával im prednosť, pričom žalovaný im prednosť nedal, čím došlo k zrážke s ňou a utrpela ťažké zranenia. V dôsledku tejto dopravnej nehody zavinenej žalovaným utrpela vnútrokĺbovú zlomeninu kolena vpravo, pohmoždenie hlavy, hrudnej a brušnej steny a otras mozgu. V dôsledku ťažkého úrazu si uplatnila u žalovaného, resp. intervenienta nároky, ktoré boli predmetom konania Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11Ct 3/2003 (mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia) a 7Ct 22/2003 (strata na zárobku). Podľa žaloby sa domáha odškodnenia nákladov liečenia, ktoré jej vznikli v roku 2007 a 2008, pričom v dôsledku ťažkého zranenia dochádza k zhoršeniu varozity (kriveniu kolena), následkom čoho sa zvyšoval rozdiel v dĺžke nôh, čo spôsobovalo zvýšenie kolísavej chôdze, stupňovala sa bolesť a zvyšovalo sa krivenie chrbtice. Tvrdila, že v súvislosti s ďalším liečením si uplatnila náklady operácie, ktorá bola absolvovaná po viacerých vyšetreniach a doporučeniach na Clinika Ortopedica Sport & Clinic s.r.o. za cenu vo výške 64 900,- Sk, ako aj náklady kontrolných vyšetrení zo dňa 11.3.2008 a zo dňa 29.4.2008, za ktoré uhradila 1000,- Sk (2 x 500,- Sk). Po vykonaní operácii absolvovala liečebný pobyt a rehabilitáciu v dňoch 3.6. až 1.7.2008 v kúpeľoch H. H., za ktorý pobyt uhradila sumu 3 990,- Sk. Uplatnila si úroky z omeškania od 25.7.2008, keďže žalovaný, resp. intervenient na jej výzvu zo dňa 7.7.2008 nereagoval. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 13.3.2012 zobrala žalobu v časti 58,09 Eur späť z dôvodu, že žalovaný uhradil náklady za liečebný pobyt v H.Č. H. dňa 20.2.2012. Ďalej si uplatnila ďalšie náklady vo výške 445,20 Eur za kúpeľnú liečbu v dňoch od 4.6.2009 do 18.6.2009 v A.. Zastávala názor, že kúpeľná liečba, ktorú absolvovala, bola vykonaná na základe odporučenia lekárov a išlo o účelne vynaložené náklady spojené s liečením, pretože kúpeľná liečba bola vopred indikovaná. Uviedol, že žalobkyňa písomným podaním zo dňa 23.7.2012 po rozšírení žaloby si uplatňovala voči žalovanému sumu 2 813,25 eur a po odpočítaní sumy 58,09 eur zaplatenej žalovaným si uplatnila sumu 2 755,16 eur s príslušenstvom. Podľa žaloby vynaložené náklady na liečenie v neštátnej klinike boli nielen účelné, ale najmä nevyhnutné, pretože iným spôsobom dosiahnuť ten istý výsledok by mohla len vtedy, ak by sa bola podrobila viacerým komplikovaným dlhodobým, bolestivým zdravotníckym výkonom. Poukázala na to, že žiaden právny predpis nehovorí o tom, že by poisťovňa z povinného zmluvného poistenia mala uhrádzať len nutné alebo nevyhnutné náklady, ale všetky účelne vynaložené náklady (vrátane prípadných nadštandardných služieb a výkonov), ktoré boli doporučené a ktorými sa sledovalo a dalo predpokladať zlepšenie jej zdravotného stavu. Tvrdila, že aj náklady vynaložené na kúpeľnú starostlivosť v H. H. V. S. A. sú náklady účelne vynaložené v súvislosti s liečením, pretože liečba bola indikovaná a pre priaznivý efekt na zdraví dokonca bolo doporučené opakovanie. Poukázala na to, že náklady spojené s liečením súviseli s odstraňovaním alebo zmierňovaním následkov poškodenia zdravia, ktoré spôsobil žalovaný pri dopravnej nehode dňa 18.7.2001. Zastávala názor, že jednoznačne náklady liečby súviseli s úrazom, ktorý sa jej stal nie vlastnou vinou pri dopravnej nehode a odstraňovanie následkov poškodenia zdravia vo forme operácie a následného liečenia a rehabilitácie označila ako náklady, ktoré boli účelne vynaložené. Podľa nej bolo jej právom vybrať si zariadenie, v ktorom bude operovaná a poukázala na to, že doklady predložené o zaplatení súvisia s absolvovaním liečby. Podotkla, že ani zákonodarca neuvádza nemožnosť absolvovať liečbu poškodeného v dôsledku dopravnej nehody aj v takom zariadení, ktorého služby nie sú uhrádzané z povinného zdravotného poistenia. Zdôraznila, že náklady na jej liečbu boli účelne využité, pričom absolvovala tri operácie naraz, čím došlo k skráteniu liečby, keď v iných zariadeniach by to nebolo možné. Podľa žaloby nadštandardné služby sú uvedené v prílohe 2 cenníka a tie sa jej netýkajú. Tvrdila, že jej bola účtovaná cena podľa prílohy č. 3, kde je presne napísané, aká suma sa požaduje pri hospitalizácii a implantácii umelého kĺbu so štyrmi dňami pobytu. Súčasne poukázala na záverečné vety pod prílohou číslo 3, kde je uvedené, že v prípade neobjednania nadštandardných služieb nie je zdravotnícke zariadenie schopné garantovať kvalitu služieb odlišnú od bežných nemocničných zariadení. Tvrdila, že bežné nemocničné zariadenia neboli schopné vykonať tri zákroky behom jednej operácie a preto všetky náklady, ktoré boli podľa cenníka služieb za jej hospitalizáciu a implantáciu kolenného kĺbu, považuje za vynaložené účelne ako náklady liečenia. 3. Poukázal na vyjadrenie žalovaného k žalobe, ktorý sa stotožnil so stanoviskom intervenienta, že neuznáva žalovanú sumu 64 900,- Sk z dôvodu, že objednanie nadštandardných služieb nie je podmienkou poskytnutia zdravotnej starostlivosti v Clinice Orthopedica Sport & Endoclinic s.r.o.. Ďalej neuznal doplatok za nadštandardné ubytovanie vo výške 74,35 Eur v nezazmluvnenom liečebnom dome v H. H. dôvodiac, že žalobkyňa nepreukázala opodstatnenosť a potrebu nadštandardného ubytovania v súvislosti s kúpeľným liečebným pobytom a nepreukázala, že iné ubytovanie v čase jej pobytu nebolo k dispozícii. Intervenient neuznal náklady vo výške 81,33 Eur (2450,- Sk) tj. 1450,- Sk a 2x 500,- Sk, z dôvodu, že samotné potvrdenia nepreukazujú podľa neho účel zaplatených peňažných prostriedkov, ale len skutočnosť, že boli zaplatené. Ďalej neuznal sumu 445,20 Eur, ktoré predstavujú náklady za kúpeľný pobyt v A. v roku 2009, so zreteľom na to, že žalobkyňa sa pobytu zúčastnila dobrovoľne, bez schválenia revíznym lekárom alebo zdravotnou poisťovňou, s tým, že samotná hospitalizácia žalobkyne a operácia na klinike P. bola hradená z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Zastával názor, že finančné prostriedky 69900,-Sk, ktoré zaplatila žalobkyňa klinike P., neboli účelne vynaložené, pretože išlo o nadštandardné služby, ktoré neboli podmienkou poskytnutia zdravotnej starostlivosti, keď aj v cenníku v prílohe č. 3 sa uvádza, že objednanie nadštandardných služieb nie je podmienkou poskytnutia zdravotnej starostlivosti. 4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol právne ju posúdiac podľa ust. § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 442 ods. 1 OZ, § 449 ods. 1 a 3 OZ, keď z výsluchu žalobkyne zistil, že dňa 18.7.2001 utrpela pri dopravnej nehode úraz. Žalovaný ju zrazil na prechode pre chodcov riadiac motorové vozidlo ŠPZ: N. XXX W. v križovatke na A. pri Š. X.. V dôsledku toho úrazu došlo k poškodeniu jej zdravia, kriveniu kolena, čím sa zvyšoval rozdiel v dĺžke nôh, čo spôsobovalo kolísavú chôdzu, dochádzalo k stupňovaniu bolesti a zvyšovalo sa krivenie chrbtice. Žalobkyňa skúmala postup liečby aj v štátnej nemocnici na V. ul. v N., kde by musel byť zákroky robené v narkóze, s čím ona nesúhlasila, navyše by to robené na dvakrát, a to najskôr predĺženie pravej dolnej končatiny a neskôr aj operácia kolena. Uviedla, že požadované zákroky jej vykonali na Clinice Orthopedice & endoclinic s.r.o. naraz a v spinálnej narkóze, pričom jej predĺžili pravú dolnú končatinu a operovali koleno dňa 4.3.2008. Za operáciu uhradila 64 900,- Sk. Po operácii bola na dvoch kontrolných vyšetreniach dňa 11.3. a 22.4.2008, za ktoré uhradila spolu 1000,- Sk. Tvrdila, že po operácii sa jej zdravotný stav výrazne zlepšil, pomohlo jej to, lepšie sa jej chodí, koleno musí mať spevnené a nosí ortézu. Po operácii jej bola doporučená kúpeľná liečba v H. H. v počte 28 dní v liečebnom dome A.. 5. Z potvrdenia o zaplatení zo dňa 7.3.2008 vystaveného Clinica Orthopedica & endoclinic s.r.o. súd prvej inštancie zistil, že bola žalobkyni účtovaná suma pod kódom OPV, PN-K pri hospitalizácii a implantácii v sume 64 900,- Sk. Podľa potvrdenia o zaplatení zálohy Clinica Orthopedica & endoclinic s.r.o. dňa 4.3.2008 zaplatila žalobkyňa zálohu za operáciu vo výške 30 000,- Sk. 6. Z prepúšťacej správy vystavenej Clinica Orthopedica & endoclinic s.r.o. zo dňa 7.3.2008 mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa bola prijatá dňa 4.3.2008 na operačný výkon s diagnózou M173 a v zariadení bola do 7.3.2008. Zo záverov správy vyplýva, že bola poučená o nutnosti ďalšej rehabilitácie a kontroly o týždeň. 7. Z návrhu na kúpeľnú liečbu zistil, že bola doporučená revíznym lekárom poisťovne Dôvera a žalobkyňa kúpeľnú liečbu absolvovala v období od 3.6.2008 do 1.7.2008 v liečebnom dome A. S. H. H.. Podľa pokladničného dokladu vystaveného v kúpeľoch v H. H. žalobkyňa zaplatila zálohu na pobyt pod č. PP0803533 dňa 3.6.2008 v sume 3 990,- Sk za pobyt od 3.6.2008 do 1.7.2008. 8. Z lekárskej správy kúpele A. zo dňa 18.6.2009 mal za preukázané, že absolvovala pobyt od 4.6.2009 do 18.6.2009, pričom za pobyt zaplatila 445,20 Eur ako samoplatca. Podľa ošetrujúceho lekára bola kúpeľná liečba indikovaná a pre priaznivý efekt odporučil opakovanie. 9. Súd prvej inštancie na základe stanoviska zdravotnej poisťovne Dôvera zo dňa 18.4.2011 ustálil, že v roku 2009 nebol do zdravotnej poisťovne Dôvera doručený návrh na kúpeľnú liečbu a nebola hradená z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Ďalej z neho vyplýva, že pobyt v období od 3.6.2008 do 1.7.2008 bol uhradený z prostriedkov verejného zdravotného poistenia priamo Z. H. H. vo výške 29 400,- Sk. Z prostriedkov verejného zdravotného poistenia bola hradená platba Clinica Orthopedica & endoclinic s.r.o. vo výške 80 917,- Sk za operáciu žalobkyne dňa 4.3.2008 TEP kolenného kĺbu, pričom žiadna žiadosť od žalobkyne na refundáciu nákladov nebola doručená. Podľa písomnej odpovede poisťovne Dôvera zo dňa 22.6.2012 doručenej súdu prvej inštancie dňa 28.6.2012 suma 80917,- Sk hradená z prostriedkov z verejného zdravotného poistenia Clinike Ortopedice pozostáva z: 1. Cementová unikondylárna TEP kolenného kĺbu=60000.- SKK(špeciálny zdravotnícky materiál, ako akopripočitateľná položka k hospitalizačnému paušálu); 2. Hospitalizácia+samotná operácia, výmenná kolenného kĺbu = 20790.- SKK (hospitalizačný paušál); 3. Odborné vyšetrenie =127.-SkK/č.l 151-152). 10. Z cenníka Cliniky Orthopediaca z prílohy č. 3 zistil, že PNK-K pri hospitalizácii a implantácii umelého kĺbu so štyrmi dňami pobytu (implantácia umelého kĺbu bedra, kolena, lakťa, ramena alebo členka) je uvedená cena 69900.-Sk pod označením ako hospitalizácia. Ďalej je uvedené, že prevádzkový nadštandard a komfort (PN-K) pre klienta je poskytovaný k predmetným výkonom. Na uvedenej strane malými písmenami je uvedené, že objednanie nadštandardných služieb nie je podmienkou poskytnutia zdravotnej starostlivosti a v prípade ich neobjednania nie je zdravotné zariadenie schopné garantovať kvalitu služieb rozdielnu od úrovne bežných nemocničných zariadení./ príloha Clinica Orthopedica č. 3 cenníka služieb nad rámec verejného poistenia v SR./ 11. Zo správy Clinica Orthopedica & endoclinic s.r.o. zo dňa 12.12.2011 mal za preukázané, že žalobkyňa bola operovaná dňa 4.3.2008 a bola jej vykonaná operácia kolenného kĺbu - implantácia TEP, pričom pacientka za operáciu a použitý implantát neuhrádzala žiadny doplatok, pretože je to plne hradené z verejného zdravotného poistenia prostredníctvom zdravotnej poisťovne žalobkyne. 12. Po takto vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie ustálil, že dňa 18.7.2001 došlo k dopravnej nehode v N. na A., ktorú spôsobil žalovaný ako vodič motorového vozidla ŠPZ: N. XXX W. v križovatke so Š., keď predchádzal po ľavej strane trolejbus, ktorý stál pred prechodom pre chodcov a došlo k zrážke so žalobkyňou, ktorá utrpela ťažké zranenia. Považoval za nesporné, že v dôsledku konania žalovaného došlo u žalobkyne k ťažkému úrazu, ktorý má vplyv na vývoj jej zdravotného stavu a vyžaduje si dlhodobé liečenie. Mal za preukázané, že v dôsledku úrazu, ktorý utrpela pri dopravnej nehode dňa 18.7.2001 bez vlastného zavinenia, musela žalobkyňa podstúpiť ďalšie operačné zákroky, pretože zdravotné postihnutie znižovalo kvalitu jej života, keďže došlo k zhoršeniu krivenia kolena, čím sa zvyšoval rozdiel v dĺžke nôh, čo malo výrazný vplyv na chôdzu, ktorá bola kolísavá, a vplyv na krivenie chrbtice. Zaujal názor, že vybraná liečba žalobkyňou bola po porade s lekármi na Clinica Orthopedica & endoclinic s.r.o., kde jej robili zdravotný výkon TEP kolenného kĺbu v spinálnej narkóze a súvisí s liečbou ťažkého úrazu, ktorý sa jej stal v dôsledku dopravnej nehody dňa 18.7.2001, za ktorú zaplatila 64 900,- Sk t.j. 2154,28 eur a ktorý bol zavinený žalovaným. Vyhodnotil, že uvedené skutočnosti vyplývajú z výsluchov strán sporu a o týchto skutočnostiach svedčí potvrdenie o prijatí zálohy vo výške 30 000,- Sk dňa 4.3.2008 a potvrdenie o zaplatení vo výške 34 900,- Sk dňa 7.3.2008 Clinice Orthopedica & endoclinic s.r.o.. Za spornú otázku v danom prípade označil to, či služby poskytnuté žalobkyni v Clinike Orthopedice boli účelne vynaložené. Súd prvej inštancie v tomto smere vychádzal zo záverov uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn.4co 134/2013 zo dňa 22.8.2014, že v danej veci ide o právo žalobkyne na náhradu iných účelných nákladov spojených s liečením, keď zákonodarca neuvádza nemožnosť absolvovania liečby poškodenej v dôsledku dopravnej nehody aj v takom zariadení, ktorého služby nie sú uhrádzané z povinného zdravotného poistenia. Vyjadril názor, že žalobkyňa mala právo výberu, ktoré zdravotnícke zariadenie využije pri odstránení následkov poškodenia zdravia, ktoré si nezavinila a náklady sú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 18.7.2001, ktorú zavinil žalovaný. V konaní vyhodnotil za preukázané, že pri operácii typu TEP kolenného kĺbu sa vyžadovala hospitalizácia a bez hospitalizácie by nedošlo k uvedenej operácii. Operácia bola vykonaná za účelom zlepšenia zdravia žalobkyne. Súd prvej inštancie dôvodil, že bolo právom žalobkyne vybrať si zdravotnícke zariadenie za účelom absolvovania liečby operácie TEP kolenného kĺbu, kde jej robili 3 zdravotné úkony v jednom a skrátili dobu liečenia po operácii. Pokiaľ ide o námietku intervenienta, že išlo o služby nadštandard a že operačný zákrok bol hradený zdravotnou poisťovňou dôvera, súd prvej inštancie ju neuznal za dôvodnú, vyhodnotiac, že uvedená operácia v sebe absolvovala 3 chirurgické zákroky v jednom so štvordňovou hospitalizáciou, pričom žalovaný a intervenient neprodukovali v tom smere dôkazy o tom, že v zazmluvnenom zariadení (štátnom) by operácia bola lacnejšia a že by dĺžka hospitalizácie bola porovnateľná. Vyhodnotil, že náklady liečby súviseli s odstraňovaním následkov úrazu žalobkyne a boli účelne vynaložené. Ustálil, že kúpeľná liečba v dňoch od 3.6.2008 do 1.7.2008 v H. H. je v príčinnej súvislosti s ťažkým úrazom, ktorý sa stal pri dopravnej nehode, naviac bola odsúhlasená revíznym lekárom. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou intervenienta, že bolo povinnosťou žalobkyne preukázať potrebu nadštandardného ubytovania v kúpeľnom dome A., ako nezazmluvnenom liečebnom dome, ako aj preukázať, že v čase jej pobytu nebolo voľné iné ubytovanie k dispozícii. Predmetnú námietku považoval za právne irelevantnú. Pokiaľ ide o uplatnené náklady v súvislosti s liečením, a to platby vo výške 500,- Sk zo dňa 11.3.2008 a zo dňa 29.4.2008/2x500 =1000Sk t.j. 33,20Eur/ označené pod príjmovým pokladničným dokladom, kde je len pečiatka ortopedickej ambulancie vystavená lekárom A.. O.. M. S., Y.., súd prvej inštancie predmetný nárok žalobkyne uznal s poukazom na uznesenie odvolacieho súdu v danej veci. Pokiaľ ide o náklady súvisiace s liečbou žalobkyne vo výške 500 Sk t.j. 16,59 eur zo dňa 15.8.2007 ako aj vyšetrenie v Clinice Orthopedica & endoclinic s.r.o zo dňa 6.9.2007 vo výške 950 Sk t.j. 31,53 eur za vyšetrenie, vyhodnotil, že ide o náklady žalobkyne, ktoré súviseli s liečbou po úraze a následnej operácii a boli účelne vynaložené. Pokiaľ ide o náklady na pobyt v SLK A. vo výške 445,20 Eur v období od 4.6.2009 do 18.6.2009, považoval ich za vynaložené v príčinnej súvislosti s úrazom, ktorý sa stal pri dopravnej nehode dňa 18.7.2001, pričom zo samotnej lekárskej správy zistil, že kúpeľná liečba bola indikovaná. 13. Ohľadom príslušenstva rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 517 ods. 1, 2 OZ so zreteľom na zistenú skutočnosť, že žalovaný na výzvu žalobkyne nereagoval. 14. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho vyhovujúcej časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.680,08 eur s príslušenstvom podal riadne a včas odvolanie intervenient na strane žalovaného a rozsudok súdu prvej inštancie žiadal v ním napadnutej časti zmeniť a žalobu v tejto časti zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť v zrušenom rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Považoval súdom prvej inštancie priznanú sumu predstavujúcu prevádzkový nadštandart a komfort poskytnutý žalobkyni súkromným zdravotníckym zariadením, poplatky za vyšetrenia v ňom v dňoch 15.08.2007 a 06.09.2007, poplatky za kontrolné vyšetrenia v ňom v dňoch 11.03.2008 a 29.04.2008, kúpeľný pobyt v A. absolvovaný v termíne od 04.06.2009 do 18.06.2009. Bol toho názoru, že poplatok za prevádzkový nadštandart nepredstavuje liečebné náklady a jeho objednanie nebolo podmienkou poskytnutia zdravotnej starostlivosti na relevantnej súkromnej klinike, keď náklady za operačný výkon a hospitalizáciu v súkromnom zariadení už boli žalobkyni nahradené. Súd prvej inštancie si podľa neho bezdôvodne prisvojil tvrdený názor žalobkyňou, že v tomto nadštandarte absolvovala 3 zákroky v jednom. I v takom prípade však neuznal nárok žalobkyne za nahradenie komfortu. Priznanie náhrady v tejto časti označil za šikanózny výkon práva. Opäť vyjadril názor, že zlepšenie zdravotného stavu bolo dosiahnuté vykonaním operačného zákroku. Uvedené náklady nepovažoval za vynaložené účelne. Poplatky vynaložené v dňoch 15.08.2007 a 06.09.2007 a taktiež poplatky za kontrolné vyšetrenia v dňoch 11.03.2008 a 29.04.2009 označil taktiež za neúčelné, keďže lekárske návštevy neboli podľa neho indikované. K pobytu žalobkyne v A. uviedol, že žalobkyňa nepreukázala odporúčanie revízneho lekára na tento pobyt, z ktorého dôvodu ho žalobkyňa absolvovala ako samoplatca. Uviedol, že žalobkyňa sa nesnažila o preplatenie pobytu z verejného zdravotného poistenia. Skutočnosť, že v potvrdení od kúpeľného zariadenia sa odporúča opakovanie kúpeľnej liečby, mal za nedostatočnú. Za procesne vadný označil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom zastavení konania, nakoľko o tomto čiastočnom zastavení bolo rozhodnuté už pôvodným rozsudkom zo dňa 25.09.2012 č.k. 14C 15/2009-179, ktorý zastavujúci výrok pôvodného rozsudku nebol napadnutý odvolaním. Vo vzťahu k zamietnutiu zvyšku žaloby uviedol, že uvedený výrok súd prvej inštancie neodôvodnil. 15. Žalobkyňa písomnú odvolaciu repliku nepodala. 16. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie intervenienta na strane žalovaného proti vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné, keď súd prvej inštancie zistil pre účely rozhodnutia v tomto rozsahu dostatočne skutkový stav, vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania v danej veci správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil riadiac sa pri tom vyslovenými intenciami súdu odvolacieho. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a v odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o dôvodnosti nároku žalobkyne na náhradu nákladov účelne vynaložených za účelom zlepšenia jej zdravotného stavu. 19. Pre účely posudzovaného konania súd prvej inštancie správne ustálil, že dňa 18.7.2001 došlo k dopravnej nehode v N. na A., ktorú spôsobil žalovaný ako vodič motorového vozidla ŠPZ: N. XXX W. v križovatke so Š., keď predchádzal po ľavej strane trolejbus, ktorý stále pred prechodom pre chodcov a došlo k zrážke so žalobkyňou, ktorá utrpela ťažké zranenia. Správne vyhodnotil za medzi stranami nesporné, že v dôsledku konania žalovaného došlo u žalobkyne k ťažkému úrazu, ktorý má vplyv na vývoj jej zdravotného stavu a vyžaduje si dlhodobé liečenie. Taktiež správne vyhodnotil za preukázané, že v dôsledku úrazu, ktorý utrpela pri dopravnej nehode dňa 18.7.2001 bez vlastného zavinenia, musela žalobkyňa podstúpiť ďalšie operačné zákroky, pretože zdravotné postihnutie znižovalo kvalitu jej života, keďže došlo k zhoršeniu krivenia kolena, čím sa zvyšoval rozdiel v dĺžke nôh, čo malo výrazný vplyv na chôdzu, ktorá bola kolísavá, a vplyv na krivenie chrbtice. Zaujal správny právny názor, že vybraná liečba žalobkyňou bola po porade s lekármi na Clinica Orthopedica & endoclinic s.r.o., kde jej robili zdravotný výkon TEP kolenného kĺbu v spinálnej narkóze a súvisí s liečbou ťažkého úrazu, ktorý sa jej stal v dôsledku dopravnej nehody dňa 18.7.2001, za ktorú zaplatila 64 900,- Sk t.j. 2154,28 eur a ktorý bol zavinený žalovaným, keď spornou otázkou ostalo to, či služby poskytnuté žalobkyni v Clinike Orthopedice boli účelne vynaložené. Súd prvej inštancie v tomto smere vychádzal zo záverov uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co 134/2013 zo dňa 22.8.2014 , že v danej veci ide o právo žalobkyne na náhradu iných účelných nákladov spojených s liečením, keď zákonodarca neuvádza nemožnosť absolvovania liečby poškodenej v dôsledku dopravnej nehody aj v takom zariadení, ktorého služby nie sú uhrádzané z povinného zdravotného poistenia. Zákonu zodpovedajúcim spôsobom sa teda riadil intenciami odvolacieho súdu v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP, od ktorých sa odvolací súd ani v súčasnosti nemá dôvod odchýliť. Odvolací súd sa stotožnil s vysloveným názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa mala právo výberu, ktoré zdravotnícke zariadenie využije pri odstránení následkov poškodenia zdravia, ktoré si nezavinila a náklady sú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 18.7.2001, ktorú zavinil žalovaný. I podľa názoru odvolacieho súdu bolo v konaní preukázané, že pri operácii typu TEP kolenného kĺbu sa vyžadovala hospitalizácia a bez hospitalizácie by nedošlo k uvedenej operácii. Operácia bola vykonaná jednoznačne za účelom zlepšenia zdravia žalobkyne, keď žalobkyňa oprávnene využila možnosť voľby zdravotníckeho zariadenia za účelom absolvovania liečby operácie TEP kolenného kĺbu, kde jej robili 3 zdravotné úkony v jednom a skrátili dobu liečenia po operácii. Pokiaľ ide o námietku intervenienta, že išlo o služby nadštandard a že operačný zákrok bol hradený zdravotnou poisťovňou dôvera, správne prihliadol na skutočnosť, že uvedená operácia v sebe absolvovala 3 chirurgické zákroky v jednom so štvordňovou hospitalizáciou, pričom žalovaný a intervenient neprodukovali v tom smere dôkazy o tom, že v zazmluvnenom zariadení (štátnom) by operácia bola lacnejšia a že by dĺžka hospitalizácie bola porovnateľná. I podľa názoru odvolacieho súdu teda náklady liečby súviseli s odstraňovaním následkov úrazu žalobkyne a boli účelne vynaložené. Kúpeľná liečba v dňoch 3.6.2008 do 1.7.2008 v H. H. odsúhlasená revíznym lekárom je taktiež v príčinnej súvislosti s ťažkým úrazom, ktorý sa stal pri dopravnej nehode. Pokiaľ ide o uplatnené náklady v súvislosti s liečením, a to platby vo výške 500,- Sk zo dňa 11.3.2008 a zo dňa 29.4.2008/2x500 =1000Sk t.j. 33,20Eur/ označené pod príjmovým pokladničným dokladom, kde je len pečiatka ortopedickej ambulancie vystavená lekárom A.P.. O.. M. S., Y.., súd prvej inštancie predmetný nárok žalobkyne uznal s poukazom na uznesenie odvolacieho súdu v danej veci, ktorého intenciami sa opäť podľa ust. § 391 ods. 2 CSP riadil a s ktorým hodnotením dôkazných prostriedkov sa odvolací súd aj aktuálne stotožňuje a poukazuje na odôvodnenie svojho uznesenia zo dňa 22.08.2014 č.k. 4Co 134/2013-213 v tomto smere, že v konaní bola dostatočne preukázaná príčinná súvislosť medzi uvedenými nákladmi žalobkyne a poškodením jej zdravia súvisiacim s dopravnou nehodou zavinenou žalovaným, keď táto príčinná súvislosť je nepochybná z časovej nadväznosti daných úkonov a žalovaný nepreukázal iný dôvod ich absolvovania. Pokiaľ ide o náklady súvisiace s liečbou žalobkyne vo výške 500 Sk t.j. 16,59 eur zo dňa 15.8.2007, ako aj vyšetrenie v Clinice Orthopedica & endoclinic s.r.o zo dňa 6.9.2007 vo výške 950 Sk t.j. 31,53 eur za vyšetrenie, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že ide o náklady žalobkyne jednoznačne súvisiace s jej liečbou po úraze a následnej operácii, z ktorého dôvodu je možné prijať výlučne a len záver o účelnosti týchto vynaložených nákladov. Odvolacie námietky žalovaného vo vzťahu k vyššie uvedeným položkám nákladov žalobkyne je preto potrebné vyhodnotiť za nedôvodné. Pokiaľ ide o náklady na pobyt v SLK A. vo výške 445,20 Eur v období od 4.6.2009 do 18.6.2009 niet žiadneho dôvodu nepovažovať ich za vynaložené v príčinnej súvislosti s úrazom, ktorý sa stal pri dopravnej nehode dňa 18.7.2001, keďže súviseli so zlepšením zdravotného stavu žalobkyne poškodeného relevantnou dopravnou nehodou. Je nutné prijať jednoznačný záver, že nebyť dopravnej nehody, žalobkyňa by žalovaným namietané lekárske vyšetrenia, lekárske zákroky a kúpeľnú liečbu neabsolvovala a náklady na ich absolvovanie by nevynaložila, pričom odvolací súd mal za v konaní nesporné, že vynaloženie týchto nákladov prospelo jej zdravotnému stavu. 20. Odvolací súd už vo svojom pôvodnom zrušujúcom uznesení zaujal názor, že popri nákladoch spojených s liečením krytých prostriedkami verejného zdravotného a sociálneho poistenia má v zmysle ust. § 449 ods. 1 OZ poškodený aj právo na náhradu iných účelných nákladov spojených s liečením vo výške neuhradenej poisťovňou, keď zákonodarca a ani ustálená súdna prax nepočíta s nemožnosťou absolvovania liečby v zariadení nezazmluvnenom na základe slobodnej voľby poškodeného za účelom poskytnutia čo najlepších a pre jeho osobu najvýhodnejších služieb súvisiacich so zlepšením jeho zdravotného stavu. Už v pôvodnom uznesení odvolací súd konštatoval, že nemal pochybnosti o tom, že všetky relevantné absolvované liečenia, vyšetrenia a zákroky boli realizované za účelom zlepšenia zdravotného stavu žalobkyne a že zlepšenie i dosiahli, o ktorom tvrdení žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno doloženými listinnými dôkazmi, keď v ďalšom konaní súdu prvej inštancie žalovaný, na ktorého bola prenesená dôkazná povinnosť, nepreukázal opak. Už v tomto rozhodnutí odvolací súd konštatoval vecnú správnosť napadnutého rozsudku pokiaľ išlo o vtedy priznané náklady žalobkyni a k zrušeniu napadnutého rozsudku došlo len z dôvodu existencie procesnej vady súdu prvej inštancie, ktorú v novom konaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom odstránil. 21. Judikatúra za účelne vynaložené náklady spojené s liečením považuje napr. aj náklady zabezpečenia pomoci inou osobou (ošetrovateľkou) alebo výpomoc tretej osoby v domácnosti. Rovnako sem môžu patriť aj náklady diétneho, resp. výdatnejšieho stravovania. Podľa ustálenej praxe môže ísť aj o výdavky na zdravotnícke (rehabilitačné) pomôcky a náklady na rehabilitačné liečenie. Môžu byť nimi aj náklady rodiny na návštevy poškodeného v zdravotníckom zariadení. Kritérium účelnosti liečebných nákladov má pri rôznych zložkách liečebného procesu rôznu mieru, keď niektoré časti liečebného procesu sú pri konkrétnom poškodení zdravia zjavne nevyhnutné, iné môžu mať iba podpornú funkciu a liečenie by mohlo byť vo výsledkoch úspešné aj bez nich, pričom však účelnosť liečby nie je len otázkou konečného výsledku uzdravovacieho procesu, ale aj otázkou jeho priebehu. Každá zložka liečebného procesu, ktorá prispeje nielen k priaznivejšiemu výsledku liečenia, ale aj k jeho priaznivejšiemu priebehu, je pre liečenie účelná. Účelné sú preto aj náklady na takúto zložku vynaložené. Je všeobecne známy význam vplyvu ľudskej psychiky na organizmus ako celok, keď psychické stavy človeka sú schopné prejaviť sa na jeho fyzickom zdraví. Lekárska veda tieto stavy označuje ako psychosomatické. Tak aj priaznivé duševné rozpoloženie pacienta nepochybne prispieva k liečeniu. Preto je potrebné vytvoriť predpoklady pre duševnú pohodu pacienta, ktorá je nevyhnutným pozitívnym príspevkom k celkovému priebehu liečeného procesu. S tým súvisí aj pre účely krytia nákladov z PZP škodcu zákonná možnosť absolvovania liečby v neštátnom zdravotníckom zariadení a poskytnutie nadštandartných služieb a možnosť absolvovania hoci neindikovanej, ale na zlepšenie zdravotného stavu slúžiacej kúpeľnej liečby. 22. Z týchto dôvodov preto neobstoja odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa neúčelnosti nákladov súvisiacich s prevádzkovým nadštadanrtom a komfortom v súkromnom zdravotníckom zariadení CLINICA ORTHOPEDICA a absolvovania výslovne neindikovanej kúpeľnej liečby v A. v termíne 04.06.2009 do 18.06.2009, ktoré odvolací súd vyhodnotil za neopodstatnené. 23. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu jeho napadnutej vyhovujúcej časti podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 24. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa čiastočného zastavenia konania a čiastočného zamietnutia žaloby, tieto odvolací súd podrobne nevyhodnocoval vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom podaného odvolania podľa ust. § 379 CSP, keďže žalovaný podal odvolanie výslovne len proti vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcej sa jeho povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 2.680,08 eur s príslušenstvom. Len v krátkosti uvádza, že pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 25.09.2012 č.k. 14C/15/2009-179 bol odvolacím súdom zrušený v celosti, t.j. aj v zastavujúcej časti vzhľadom na nejasnosť premetu konania. 25. O nároku žalobkyne na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na jej plný úspech v odvolacom konaní, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí (§ 262 ods. 2 CSP). 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).