Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/99/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108229758 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1108229758.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: RE/MAX LLC., so sídlom 1209 Orange Street, 19801 Wilmington, New Castle, Delaware, USA, reg. č. 48 107 48, zast. JUDr. Ing. Vladimír Neuschl, advokát, Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: Martin Feník - ReSaM, s miestom podnikania Nám. Šoltésovej 2, 934 01 Levice, IČO: 43 473 938, zast. JUDr. Peter Šebo, advokát, Mlynská 2238, 934 01 Levice, o zdržanie sa nekalosúťažného konania a porušovania práv k ochranným známkam, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 31CbPv/3/2008-235 zo dňa 14.4.2014 v časti výroku o trovách konania, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 31CbPv/3/2008-235 zo dňa 14.4.2014 v napadnutom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zdržať sa nekalosúťažného konania a to tak, že je povinný odstrániť závadný stav, ktorý spôsobil používaním obchodného mena, ktoré je spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny, zmeniť svoje obchodné meno tak, aby nebolo zhodné alebo zameniteľné s obchodným menom navrhovateľa, najmä aby neobsahovalo (i) slovný prvok „ReMaS“ v žiadnej kombinácií, podobe a v akomkoľvek tvare, ako aj (ii) akýkoľvek iný prvok zameniteľne podobný s medzinárodnými, komunitárnymi a národnými ochrannými známkami navrhovateľa, odstrániť zo svojich prevádzok firemné štíty, tabule alebo akékoľvek identifikačné prostriedky obsahujúce slovo „ReMaS“ v akejkoľvek kombinácii, podobe alebo v akomkoľvek tvare, odstrániť zo všetkých svojich propagačných materiálov a ďalších materiálov slovo „ReMaS“ v akejkoľvek kombinácii, podobe a v akomkoľvek tvare použitý v spojení s realitnou činnosťou. Vo zvyšku súd návrh zamietol a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.326,- eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia vo výške 460,46 eura. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11.09.2008 domáhal vydať rozhodnutie, ktorým by súd uložil odporcovi: 1/ povinnosť zdržať sa nekalosúťažného konania a to tak, že je povinný odstrániť závadný stav, ktorý spôsobil používaním obchodného mena, ktoré je spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny, 2/ povinnosť zmeniť obchodné meno odporcu tak, aby nebolo zhodné alebo zameniteľné s obchodným menom navrhovateľa, najmä aby neobsahovalo (i) slovný prvok „REMAS“ v žiadnej kombinácií, podobe a v akomkoľvek tvare ako aj (ii) akýkoľvek iný prvok zameniteľne podobný s medzinárodnými, komunitárnymi a národnými ochrannými známkami navrhovateľa, 3/ povinnosť odstrániť zo svojich prevádzok firemné štíty, tabule alebo akékoľvek identifikačné prostriedky obsahujúce slovo „REMAS“ v akejkoľvek kombinácií, podobe a v akomkoľvek tvare, 4/ povinnosť odstrániť zo všetkých svojich propagačných materiálov a ďalších materiálov slovo „REMAS“ v akejkoľvek kombinácií, podobe a v akomkoľvek tvare použitý v spojení s realitnou činnosťou a povinnosť zdržať sa používania grafického prvku červeno - bielo - modrej kombinácie vo vzťahu k realitným službám a službám súvisiacim. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Uviedol, že odporcu zaviazal na náhradu účelne vynaložených trov konania navrhovateľa, hoci tento bol v konaní čiastočne úspešný, avšak neúspech mal len v pomerne nepatrnej časti vo vzťahu k celému nároku. Navrhovateľ si uplatnil trovy konania vo výške 2.063,42 eura titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh a trov právneho zastúpenia. Súd navrhovateľovi priznal náhradu trov za zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 1.326,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby: ? 22.08.2008 - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v zmysle ust. § 11 ods. 1, v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z .............. 48,63 eura + DPH 19 % (9,24 eura) + režijný paušál 6,31 eura ? 11.09.2008 - písomné podanie na súd alebo iný orgán, alebo protistrane týkajúce sa veci samej - návrh - v zmysle ust. § 11 ods. 1, v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. ......... 48,63 eura + DPH 19 % (9,24 eura) + režijný paušál 6,31 eura ? 13.03.2012 - písomné podanie na súd alebo iný orgán, alebo protistrane týkajúce sa veci samej - vyjadrenie - v zmysle ust. § 10 ods. 8, v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. .............. 61,41 eura + režijný paušál 7,63 eura + DPH 20 % (13,81 eura) ? účasť na pojednávaní dňa 19.11.2012 v zmysle ust. § 10 ods. 8, v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. .............. 61,41 eura + režijný paušál 7,63 eura + DPH 20 % (13,81 eura) ? účasť na pojednávaní dňa 07.10.2013 v zmysle ust. § 10 ods. 8, v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. .............. 61,41 eura + režijný paušál 7,81 eura + DPH 20 % (13,84 eura) ? účasť na pojednávaní dňa 24.03.2014 v zmysle ust. § 10 ods. 8, v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. .............. 61,41 eura + režijný paušál 8,04 eura + DPH 20 % (13,89 eura) spolu trovy právneho zastúpenia tvoria sumu 460,46 eura. Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby, a to odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh. Poukázal na to, že súd vo svojom rozhodnutí o trovách konania prizná náhradu len tých trov, ktoré boli účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva účastníka. Na náhradu trov, ktoré vznikli v dôsledku toho, že navrhovateľ si v zákonom stanovenej lehote nesplnil svoju povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh a túto povinnosť si splnil až dodatočne, nemožno podľa súdu v žiadnom prípade zaviazať druhého účastníka, nakoľko takéto trovy nemožno považovať za účelne vynaložené. Súd tiež uviedol, že DPH z režijných paušálov priznal len za úkony urobené po 01.06.2009, keďže vtedy nadobudla účinnosť novela vyhlášky č. 655/2004, ktorá DPH z režijných paušálov umožňuje priznať. DPH z režijných paušálov za úkony uskutočnené pred týmto dátumom súd nepriznal. Súd dodal, že podstata povinnosti nahradiť trovy konania spočíva v tom, že súd zaviaže jedného účastníka konania nahradiť druhému účastníkovi buď celkom alebo sčasti trovy konania, ktoré v priebehu konania tento druhý účastník už zaplatil. Náhrada trov patrí a priznáva sa vždy priamo účastníkovi konania nie jeho právnemu zástupcovi. Ustanovenie § 149 ods. 1 určuje len platobné miesto, kam má účastník zaviazaný na náhradu trov konania tieto trovy uhradiť. Z týchto dôvodov súd priznal DPH z jednotlivých úkonov v sadzbe, ktorá bola aktuálna v čase uskutočnenia jednotlivých úkonov právnej služby. Proti rozsudku podal odporca odvolanie v časti výroku o trovách konania, v ktorom uviedol, že ešte pred začatím konania v predmetnej veci zmenil farebnú kombináciu používanú v rámci propagačných materiálov na oranžovo - sivo - oranžovú v záujme zabránenia vzniku nebezpečenstva zámeny s označením kancelárií navrhovateľa. O tom bol písomne upovedomený navrhovateľ, ktorý sa napriek tomu následne v podanom návrhu domáhal rozhodnutia o zdržaní sa používania grafického prvku červeno - bielo - modrej kombinácie. Odporca konštatoval, že v rámci možností urobil všetky opatrenia na odstránenie nebezpečenstva zámeny. Odporca je názoru, že rozhodnutie o náhrade trov konania v prospech navrhovateľa je jednostranným posúdením výsledku predmetného sporu. Navrhovateľ mal úspech len čiastočný a podľa odporcu nemožno povedať, že skutočnosti prejednávané v konaní boli založené na jeho neprispôsobivosti, resp. vedomom porušovaní práv navrhovateľa. Keďže navrhovateľ mal vo veci len čiastočný úspech, súd mal podľa odporcu rozhodnúť v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a náhradu trov konania účastníkom nepriznať. Navyše je podľa odporcu možné v danom prípade vzhliadnuť aj na okolnosti hodné osobitného zreteľa a náhradu trov navrhovateľovi nepriznať s odkazom na ust. § 150 O.s.p., ktoré svojim spôsobom odstraňuje tvrdosť zákona napr. v prípadoch, keď je rozhodnutie vo veci závislé najmä od úvahy súdu. Touto nejednoznačnosťou prípadu sú podľa odporcu dotknuté obe sporové strany, nakoľko hranicu zameniteľnosti dvoch obchodných mien nie je možné vzhľadom na subjektívny dojem vopred určiť. Odporca poukázal aj na to, že tiež jeho snaha pred začatím konania dostatočne odlíšiť svoje označenie od označenia navrhovateľa je hodná osobitného zreteľa, nakoľko sa týmto snažil predísť samotnému sporu. Odporca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie v časti náhrady trov konania tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania neprizná. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa o trovách konania správne rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keďže navrhovateľ bol v konaní síce čiastočne úspešný, avšak neúspech mal len v pomerne nepatrnej časti vo vzťahu k celému nároku. Súd prvého stupňa návrh zamietol len v časti, kde sa navrhovateľ domáhal, aby bola odporcovi uložená povinnosť zdržať sa používania grafického prvku červeno - bielo - modrej kombinácie vo vzťahu k realitným službám a službám súvisiacim. V ostatných častiach súd prvého stupňa návrhu plne vyhovel. Rozhodol šiestimi výrokmi, ktorými vyhovel petitu návrhu navrhovateľa, okrem časti štvrtého výroku petitu týkajúcej sa zdržania používania uvedeného grafického prvku červeno - bielo - modrej kombinácie. Pokiaľ teda ide o pomer častí návrhu, ktorým súd prvého stupňa vyhovel a ktorým nevyhovel, možno jednoznačne konštatovať, že navrhovateľ mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti. Vzhľadom na uvedené by nebolo správne rozhodnúť o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ako to žiadal odporca v odvolaní. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že v danom prípade je možné vzhliadnuť aj na okolnosti hodné osobitného zreteľa a náhradu trov navrhovateľovi nepriznať s odkazom na § 150 O.s.p. odvolací súd k tomu uvádza, že aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že tvrdenia odporcu, že hranicu zameniteľnosti dvoch obchodných mien nie je možné vzhľadom na subjektívny dojem vopred určiť, a že sa odporca snažil predísť samotnému sporu tým, že pred začatím konania chcel dostatočne odlíšiť svoje označenie od označenia navrhovateľa, nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. pre nepriznanie náhrady trov konania, a teda nie sú splnené podmienky pre aplikáciu uvedeného ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania. Odvolací súd preto odvolaním napadnutý výrok o trovách konania podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože navrhovateľ nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.