Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoKR/71/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108234551 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1108234551.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: TIPL spol. s r.o. Priemyselná 13, 965 01 Ladomerská Vieska, IČO: 31 364 659, zastúpený: Záhoráková & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Krasovského 13, 851 01 Bratislava, IČO: 47 232 412, konajúci prostredníctvom Mgr. Renáty Zahorákovej, konateľky a advokátky, proti odporcovi: JUDr. Eva Vodová, Wilsonova 4, 811 07 Bratislava, správca konkurznej podstaty VUIS NOVA, spol. s r.o., Lamačská 8, 811 04 Bratislava, IČO: 35 744 251, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/53/2008-242 zo dňa 14.05.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/53/2008-242 zo dňa 14.05.2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že navrhovateľ je veriteľom pohľadávky proti úpadcovi popretej vo výške 7.448,78 eur z celkom prihlásenej sumy 19.415,36 eur zo Zmluvy o dielo zo dňa 15.04.2004 uzavretej medzi úpadcom a pôvodným veriteľom Malý podnik MAG obchodné zastúpenie Bratislava, organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, Kubínska 70, Bratislava. Vo zvyšných častiach žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 20.10.2008 sa navrhovateľ domáhal určenia jeho pohľadávok prihlásených do konkurzu na majetok úpadcu a určenia, že je veriteľom úpadcu. Svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 6K/15/2007 zo dňa 29.05.2008, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 106B/2008 dňa 03.06.2008 vyhlásil na majetok dlžníka VUIS NOVA, spol. s r.o., Lamačská 8, 811 04 Bratislava, IČO: 35 744 251, konkurz, do ktorého si ako veriteľ v zákonom stanovenej lehote prihlásil pohľadávky: prihláškou č. 121 pohľadávku v celkovej výške 584.907,- Sk, prihláškou č. 122 pohľadávku v celkovej výške 3.297.639,49 Sk, prihláškou č. 124 pohľadávku v celkovej výške 1.477.476,2 Sk, prihláškou č. 126 pohľadávku v celkovej výške 231.164,03 Sk. Právnym dôvodom prihlásených pohľadávok je úrok z omeškania, zmluvná pokuta a úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty v dôsledku nezaplatenia faktúr vystavených na základe Zmluvy o dielo zo dňa 15.01.2004, ktorá bola uzatvorená medzi úpadcom ako objednávateľom a pôvodným veriteľom Malý podnik MAG obchodné zastúpenie Bratislava, organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, ako dodávateľom, v ktorej sa zmluvné strany dohodli na tom, že v prípade, ak objednávateľ nedodrží dohodnutú lehotu splatnosti, zaplatí zmluvnú pokutu za každý deň omeškania úhrady faktúry po lehote splatnosti vo výške 0,5 % denne za každý deň omeškania. V dôsledku opakovanej výmeny správcu, ku ktorej došlo uznesením o výmene správcu zo dňa 17.06.2008 a uznesením zo dňa 16.09.2008 navrhovateľ z opatrnosti označil ako odporcu I pôvodného (predchádzajúceho) správcu konkurznej podstaty a ako odporcu II súčasného správcu konkurznej podstaty. Správca konkurznej podstaty vyššie uvedené pohľadávky prihlásené titulom zmluvnej pokuty poprel čo do výšky a právneho dôvodu, nakoľko zmluvná pokuta v požadovanej výške je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom (§ 3 ods. 1 OZ). Nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že režim Obchodného zákonníka sa nevzťahuje na dobré mravy, nakoľko dobré mravy sú pojmom širším, ktorý obnáša aj kategóriu poctivého obchodného styku. Navrhovateľ s popretím pohľadávok nesúhlasí z dôvodov, že dohoda o zmluvnej pokute nemôže byť v rozpore s § 3 ods. 1 OZ, nakoľko ide v danom prípade o obchodnoprávny vzťah, na ktorý sa aplikuje § 265 ObchZ, takže prípadná neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty nie je dôvodom na konštatovanie jej neplatnosti, je len dôvodom na postup podľa § 301 ObchZ, podľa ktorého neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje. Podľa navrhovateľa dohodnutá výška zmluvnej pokuty 0,5 % denne nie je neprimeraná, nakoľko podľa ustálenej súdnej praxe za primeranú zmluvnú pokutu sa považuje zmluvná pokuta vo výške 1 % z hodnoty zabezpečovaného záväzku. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že pri nároku z prihlášky č. 121 si pôvodný navrhovateľ prihlásil do konkurzu úpadcu istinu a úrok z omeškania z fa č. XXXXXXXX. Správca uvedenú pohľadávku poprel z dôvodu, že zmluvná pokuta vo výške 0,5 % denne je v rozpore s ust. § 39 OZ v spojení s ust. § 311 ObZ. Správca teda poprel túto prihlášku v časti úroku z omeškania z dôvodu absolútnej neplatnosti ustanovenia o zmluvnej pokute, čo súd vyhodnotil ako nedôvodné a nepreukázateľné. Správca je viazaný dôvodmi popretia pohľadávky z dôvodu právnej istoty veriteľa. Preto súd vyhodnotil popretie prihlásenej pohľadávky č. 121 v popretej časti ako nedôvodné a nárok navrhovateľovi v tejto časti priznal. Prihláškami por. č. 122, 124 a 126 si navrhovateľ uplatnil podľa Zmluvy o dielo zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania z fakturovaných súm po lehote splatnosti. Tieto pohľadávky správca poprel z dôvodu, že zmluvná pokuta v požadovanej výške je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Súd mal za to, že popretie pohľadávok bolo dôvodné, a to jednak s ohľadom na výšku dojednanej zmluvnej pokuty v požadovanej výške, ale aj ďalšie súvisiace skutočnosti. V danom prípade, uplatnením vyššie uvedených pohľadávok, bolo porušenie zmluvnej povinnosti úpadcom, a to neuhradenie faktúr v lehote splatnosti. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že návrhom zo dňa 18.03.2013 navrhovateľ zobral návrh čiastočne späť, a to tak, že namiesto dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % denne pri prihláškach 122, 124 a 126 si uplatnil sumy zodpovedajúce zmluvnej pokute vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súd uznesením zo dňa 10.04.2013 zastavil konanie v prevyšujúcich častiach. Navrhovateľ uviedol, že 0,5 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania nie je neplatným právnym úkonom, a teda je v súlade s dobrými mravmi. Preto podľa jeho názoru dojednania týkajúce sa zmluvnej pokuty nie sú neplatnými právnymi úkonmi a čiastočné späťvzatie nepredstavuje žiadnu konvalidáciu právneho úkonu. Odporca po pripustení čiastočného späťvzatia poukázal na to, že pre rozhodnutie o neplatnosti ustanovení o zmluvnej pokute je rozhodujúci pôvodný text ustanovení a síce výška 0,5 % denne a táto spôsobuje absolútnu neplatnosť uvedených ustanovení zmlúv pre neprimeranosť výšky a rozpor s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Pôvodnú výšku zmluvnej pokuty síce navrhovateľ čiastočným späťvzatím znížil, ale právny titul vzniku nároku na zmluvnú pokutu ostal totožný. Uviedol, že absolútne neplatný právny úkon nemožno ďalším právnym úkonom konvalidovať, nakoľko konvalidácia je možná len pri relatívnej neplatnosti. Súd prvého stupňa ustálil, že nárok na zmluvnú pokutu nie je priamym dôsledkom príslušných ustanovení zákona o zmluve o dielo, a preto nárok na zmluvnú pokutu nevyplýva zo zákona, ale zo záväznej dohody zmluvných strán. Preto je nutné pri rozhodovaní o absolútnej neplatnosti ustanovenia o zmluvnej pokute vychádzať z pôvodného znenia ustanovenia bez ohľadu na zníženie nároku jednostranným úkonom navrhovateľa. Podľa názoru súdu je nesporné, že pôvodná dohodnutá výška zmluvných pokút je v rozpore s dobrými mravmi pre neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty a jej rozporu s dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku. V zmysle ustálenej judikatúry je tiež nesporné, že ročná výška zmluvnej pokuty 182,5 % je v rozpore s dobrými mravmi a žiadny význam zabezpečovanej povinnosti nekonvaliduje jej neprimeranosť. K otázke prípadnej konvalidácie neplatnosti dohody strán zmluvy o výške zmluvnej pokuty čiastočným späťvzatím súd konštatoval, že späťvzatie bolo výsledkom jednostranného právneho úkonu navrhovateľa, a to žiadnym spôsobom nemôže konvalidovať absolútne neplatný právny úkon dohody o zmluvnej pokute pre rozpor s dobrými mravmi. Prípadná konvalidácia neplatnosti ustanovenia zmluvy by bola možná len dohodou zmluvných strán v písomnej forme, kedy by po dohode strán zmluvy pôvodné (absolútne neplatné) ustanovenie zmluvy o zmluvnej pokute bolo dohodou strán zmluvy nahradené platným ustanovením. K tomu preukázateľne nedošlo. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa dospel k záveru, že aj zmluvná pokuta vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania spolu s úrokmi z omeškania zo zmluvnej pokuty nie je primeraná významu a hodnote zabezpečovanej povinnosti, v dôsledku čoho je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a podľa § 265 ObchZ právu na zaplatenie takejto zmluvnej pokuty nemožno priznať v súdnom konaní ochranu. Preto súd nepovažuje za možné ani uplatnenie moderačného práva v zmysle § 301 ObchZ, na ktoré vo svojom vyjadrení poukázal navrhovateľ. Súd prvého stupňa rozhodol tak, že nárok vyplývajúci z prihlášky č. 121 navrhovateľovi priznal v uplatnenom rozsahu z dôvodu nezákonného dôvodu popretia v časti úrokov z omeškania a v ostatných častiach návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol na základe pomerného úspechu strán sporu tak, že žiadnemu z nich nepriznal náhradu trov konania. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že dôvodom zamietnutia žaloby bola argumentácia súdu prvého stupňa o tom, že zmluvná pokuta dohodnutá v Zmluve o dielo zo dňa 15.04.2004 uzavretej medzi úpadcom a pôvodným veriteľom Malý podnik MAG, obchodné zastúpenie Bratislava, organizačná zložka podniku zahraničnej osoby vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania je dohoda v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a teda ide o neplatný právny úkon. Zároveň súd prvého stupňa konštatoval, že ide aj o právny úkon v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a podľa § 265 Obchodného zákonníka právu na zaplatenie takejto zmluvnej pokuty nemožno priznať v súdnom konaní ochranu. Uviedol, že je zrejmé, že dojednanie o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti platného právneho úkonu podľa § 37 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, avšak neprimeranosť jej výšky neznamená absolútnu neplatnosť takto dohodnutej zmluvnej pokuty. V obchodných záväzkových vzťahoch neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty je predpokladom aplikácie moderačného oprávnenia súdu podľa § 301 Obchodného zákonníka spočívajúcej v znížení uplatnenej zmluvnej pokuty. Súd prvého stupňa odmietol uplatniť moderačné právo v zmysle ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka. Práve neprimeraná výška zmluvnej pokuty je dôvodom pre aplikáciu ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.03.2006 sp. zn. 1Obdo V 93/2004, 2 Cdo/172/2007, z ktorých vyplýva, že aplikácia § 301 Obchodného zákonníka by mala byť výnimočným postupom, a to len v prípadoch, ak sa pokuta javí ako neprimerane vysoká, pričom zmluvná pokuta vo výške 1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania je primeraná a takéto dojednanie nie je preto neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poukázal na to, že žalobu vzal čiastočne späť, a to v takom rozsahu, že výška zmluvnej pokuty predstavuje ročný úrok vo výške 91,25 % ročne. Preto žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko súd vec nesprávne právne posúdil. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že s odvolaním navrhovateľa nesúhlasí, považuje ho za nedôvodné a žiada, aby odvolací súd toto odvolanie zamietol a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. V danom prípade sa navrhovateľ ako konkurzný veriteľ domáha určenia pravosti pohľadávok z dohody o zmluvnej pokute uzavretej v Zmluve o dielo zo dňa 15.04.2004 medzi pôvodným veriteľom Malý podnik MAG ako zhotoviteľom a úpadcom ako objednávateľom. Podľa citovanej dohody sa strany dohodli na zmluvnej pokute za každý deň omeškania úhrady faktúry po lehote splatnosti vo výške 0,5 % denne z neuhradenej čiastky. Zmluvná pokuta pre nezaplatenie vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý omeškania pri prepočte nárok predstavuje 182,5 % z dlžnej sumy ročne. Súd preto dospel k správnemu záveru, že zmluvnú pokutu v uvedenej výške nemožno považovať za primeranú hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti, v dôsledku čoho je dohoda o zmluvnej pokute pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, preto právu na zaplatenie zmluvnej pokuty spolu s úrokom z omeškania z takejto pokuty v požadovanej výške, t. j. sankcie zo sankcie, nemožno v súlade s § 265 Obchodného zákonníka priznať súdnu ochranu a tiež z dôvodu absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute nie je ani možné použiť moderačné právo v zmysle § 301 Obchodného zákonníka. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že navrhovateľ v priebehu konania zobral žalobný návrh čiastočne späť, v dôsledku čoho si namiesto dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % denne uplatnil sumy zodpovedajúce zmluvnej pokute vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania spolu s úrokmi z omeškania zo zmluvnej pokuty. Aj po čiastočnom späťvzatí je totiž podstatným pre rozhodnutie o žalobnom návrhu posúdenie prejudiciálnej otázky, ktorou je platnosť zmluvného dojednania, z titulu ktorého je žalovaný nárok uplatnený. V prípade neplatnosti tohto dojednania je potrebné návrh zamietnuť, keďže neplatný právny úkon nespôsobuje žiadne právne následky, a to bez ohľadu na výšku uplatneného nároku. Absolútne neplatný právny úkon nemožno žiadnym ďalším právnym úkonom konvalidovať, konvalidácia je prípustná len pri relatívne neplatnom právnom úkone. Čiastočným späťvzatím navrhovateľ síce znížil výšku pohľadávky, avšak takto zníženú sumu požaduje priznať z toho istého právneho titulu, t. j. z titulu dohody o zmluvnej pokute, ktoré je však z vyššie uvedených dôvodov absolútne neplatná. Odporca poukázal i na to, že za celú dobu trvania konkurzu v žiadnom z doteraz rozhodnutých incidenčných sporov neboli žiadnemu veriteľovi priznané pohľadávky z titulu zmluvných pokút. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Podľa § 28 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 31.12.2011 (ďalej len ZKR) prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Na prihlášku doručenú po lehote alebo doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v konkurze neprihliada. Podľa § 32 ods. 3 ZKR, ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť. Podľa § 32 ods. 4 ZKR prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky. Podľa § 32 ods. 6 ZKR veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.. Z obsahu spisu je nesporné, že Okresný súd Bratislava I vyhlásil konkurz na majetok úpadcu VUIS NOVA, spol. s r.o., Lamačská 8, Bratislava, IČO: 35 744 251 uznesením 6K/15/2007 zo dňa 29.05.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2008. Do funkcie správcu konkurznej podstaty bol uznesením 6K/15/2007 zo dňa 16.09.2008, právoplatným dňa 31.10.2008, ustanovený odporca II - JUDr. Eva Vodová, ktorý vo funkcii správcu nahradil odporcu I - predchádzajúceho správcu JUDr. Milana Šulvu. Dňa 30.06.2008 si spoločnosť JAMEXI, s.r.o. ako konkurzný veriteľ prihlásila do konkurzu pohľadávky, ktoré vznikli pôvodnému veriteľovi MURAT s.r.o. voči úpadcovi z titulu nedodržania splatnosti faktúr vystavených na základe Zmluvy o dielo. Spoločnosť JAMEXI, s.r.o. si prihlásila prihláškami č. 121, 122, 124 a 126 pohľadávky: - prihláškou č. 121 pohľadávku v celkovej výške 584.907 Sk, z toho istinu vo výške 360.505 Sk a úroky z omeškania vo výške 224.402,02 Sk, - prihláškou č. 122 pohľadávku v celkovej výške 3.297.639,49 Sk, z toho istinu - zmluvnú pokutu vo výške 2.559.585,5 Sk a úroky z omeškania vo výške 738.053,99 Sk, - prihláškou č. 124 pohľadávku v celkovej výške 1.477.467,2 Sk, z toho istinu - zmluvnú pokutu vo výške 1.151.417,11 Sk a úroky z omeškania vo výške 326.050,09 Sk, - prihláškou č. 126 pohľadávku v celkovej výške 231.164,03 Sk, z toho istinu - zmluvnú pokutu vo výške 180.913,44 Sk a úroky z omeškania vo výške 50.250,59 Sk. Je nesporné, že dňa 18.09.2008 správca pohľadávky prihlásené prihláškami č. 121, 122, 124 a 126 poprel čo do dôvodu aj výšky, a to z dôvodu, že zmluvná pokuta a úroky z omeškania v dôsledku nezaplatenia zmluvnej pokuty v požadovanej výške sú v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom (§ 3 ods. 1 OZ). Po vyhlásení konkurzu spoločnosť JAMEXI, s.r.o., pohľadávky postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.08.2008 na F.. H. Y., D.. XX.XX.XXXX, ktorý tieto pohľadávky následne postúpil zmluvou zo dňa 12.03.2009 na spoločnosť TIPL, spol. s r.o.. V dôsledku uvedeného, na žiadosť pôvodného veriteľa JAMEXI, s.r.o., súd uznesením zo dňa 13.04.2010 pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho navrhovateľa JAMEXI, s.r.o. vstúpila spoločnosť TIPL, spol. s r.o., IČO: 31 364 659. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že navrhovateľ návrhom zo dňa 18.03.2013 zobral návrh čiastočne späť, a to tak, že namiesto dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % denne pri prihláškach 122, 124 a 126 si uplatnil sumy zodpovedajúce zmluvnej pokute vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania a v časti úrokov z omeškania zo zmluvnej pokuty pri prihláškach 122, 124 a 126 zobral návrh späť. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 1Cbi/53/2008-227 zo dňa 10.04.2013 zastavil konanie v časti o určenie pohľadávky prihlásenej prihláškou č. 122 prevyšujúcej 42.481,33 eur (1.279.792,75 Sk), čo predstavuje 0,25 % denný úrok z neuhradenej istiny a v časti úrokov z omeškania zo zmluvnej pokuty, v časti o určenie pohľadávky prihlásenej prihláškou č. 124 prevyšujúcej 19.110,02 eur (575.708,55 Sk), čo predstavuje 0,25 % denný úrok z neuhradenej istiny a v časti úrokov z omeškania zo zmluvnej pokuty, v časti o určenie pohľadávky prihlásenej prihláškou č. 126 prevyšujúcej 3.002,61 eur (90.456,72 Sk), čo predstavuje 0,25 % denný úrok z neuhradenej istiny a v časti úrokov z omeškania zo zmluvnej pokuty. Predmetom odvolania teda zostáva zamietnutý návrh navrhovateľa v časti: - pohľadávky uplatnenej prihláškou č. 121 vo výške 11.966,57 eur (360.505,-Sk), čo prestavuje istinu - pohľadávky uplatnenej prihláškou č. 122 vo výške 42.481,33 eur (1.279.792,75 Sk), čo predstavuje 0,25 % zmluvnej pokuty za každý deň omeškania, - pohľadávky uplatnenej prihláškou č. 124 vo výške 19.110,02 eur (575.708,55 Sk), čo predstavuje 0,25 % zmluvnej pokuty za každý deň omeškania, - pohľadávky uplatnenej prihláškou č. 126 vo výške 3.002,61 eur (90.456,72 Sk), čo predstavuje 0,25 % zmluvnej pokuty za každý deň omeškania Právnym dôvodom pohľadávok je teda zmluvná pokuta vo výške 0,25 % za každý deň omeškania v dôsledku nezaplatenia faktúr vystavených na základe Zmluvy o dielo zo dňa 15.01.2004. Pri pohľadávke uplatnenej prihláškou č. 121 odvolaciemu súdu z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal so zamietnutím čiastky 11.966,57 eur (360.505,- Sk), čo predstavuje istinu. Pohľadávku uplatnenú prihláškou č. 122 správca poprel z dôvodu, že zmluvná pokuta vo výške 0,5 % za každý deň omeškania je v rozpore s ust. § 39 Obč. zák. v spojení s § 311 Obč. zák. uplatnenú prihláškou č. 124 a 126 poprel čo do dôvodu a výšky, nakoľko dohodnutá zmluvná pokuty je absolútne neplatná (§ 39 Obč. zák.), najmä pre neprimeranosť jej výšky a pre jej rozpor s dobrými mravmi (§ 3 Obč. zák.). Po pripustení čiastočného späťvzatia odporca uviedol, že pre rozhodnutie o neplatnosti ustanovení o zmluvnej pokute je rozhodujúci pôvodný text ustanovení a síce výška 0,5 % denne a táto spôsobuje absolútnu neplatnosť uvedených ustanovení zmlúv pre neprimeranosť výšky a rozpor s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Pôvodnú výšku zmluvnej pokuty síce navrhovateľ čiastočným späťvzatím znížil, ale právny titul vzniku nároku na zmluvnú pokutu ostal totožný. Absolútne neplatný právny úkon nemožno ďalším právnym úkonom konvalidovať, nakoľko konvalidácia je možná len pri relatívnej neplatnosti. Základnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia teda je, či súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že: - zmluvná pokuta vo výške 0,5 % (t.j. ešte pred jej čiastočným späťvzatím) z dlžnej sumy za každý deň omeškania nie je primeraná významu a hodnote zabezpečovanej povinnosti, v dôsledku čoho je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zák. a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Ide teda o neplatný právny úkon. Podľa § 265 ObchZ právu na zaplatenie takejto zmluvnej pokuty nemožno priznať v súdnom konaní ochranu. - súd nepovažuje za možné uplatnenie moderačného práva v zmysle § 301 ObchZ z dôvodu absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute, - späťvzatie bolo výsledkom jednostranného právneho úkonu navrhovateľa, a to žiadnym spôsobom nemôže konvalidovať absolútne neplatný právny úkon dohody o zmluvnej pokute pre rozpor s dobrými mravmi. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že zmluvná pokuta je jedným z osobitných inštitútov záväzkového práva na zabezpečenie záväzkov. Je jedným z najčastejšie používaných a najneefektívnejších zabezpečovacích právnych inštitútov. Postihuje dlžníka v prípade nesplnenia zmluvnej povinnosti. Z toho vyplýva, že sa predpokladá existencia hlavného záväzku, ktorý je platný. Dojednanie o zmluvnej pokute má preto povahu vedľajšieho (akcesorického) záväzku. Dohoda o zmluvnej pokute býva spravidla súčasťou zmluvy, ktorej obsahom je povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou. Takáto dohoda sa však môže uzavrieť aj osobitne. Zmluvná pokuta plní nasledujúce funkcie: 1. Zabezpečuje splnenie zmluvy, resp. zmluvnej povinnosti. Poskytuje ochranu veriteľovi, a to tým, že hrozbou majetkovej ujmy (zaplatenie zmluvnej pokuty) núti dlžníka, aby svoj záväzok splnil včas a riadne. Ide o funkciu vyplývajúcu zo samej podstaty zmluvnej pokuty ako inštitútu zabezpečujúceho splnenie záväzkov. 2. Je paušalizovanou náhradou škody, čím uľahčuje odškodnenie v prípade vzniku škody tým, že poškodený nemusí dokazovať vznik a výšku škody (§ 545 ods. 2 OZ). 3. Je pokutou (penále) za porušenie povinnosti. Vyplýva to z toho, že zaplatením zmluvnej pokuty nezaniká záväzok zabezpečený zmluvnou pokutou (§ 545 ods. 1 OZ). Má preventívne a represívne účinky. Hlavným problémom a predmetom sporov pri aplikácii zmluvnej pokuty býva otázka jej výšky. Najčastejším problémom v praxi je určiť hranice, v ktorých by sa zmluvná pokuta mala pohybovať. Samotná výška zmluvnej pokuty závisí výlučne od vôle a dohody zmluvných strán. Obchodný zákonník neobmedzuje maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Limitovať výšku zmluvnej pokuty v konkrétnych prípadoch môže predovšetkým súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona. Tu treba poukázať predovšetkým na § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý tak pre občianskoprávne ako aj pre obchodnoprávne vzťahy ustanovuje požiadavku súladu právneho úkonu s dobrými mravmi. Ak by teda výška zmluvnej pokuty v konkrétnom prípade odporovala dobrým mravom, išlo by o neplatnosť právneho úkonu, a to neplatnosť absolútnu. V obchodných vzťahoch treba pri dobrých mravoch mať na zreteli aj kritérium poctivého obchodného styku, ktoré je výrazom konkretizácie morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Pri posudzovaní výšky zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať individuálne každý jednotlivý prípad, ale nemožno vyvodiť žiadnu zásadu, ktorá by všeobecne určovala, akú výšku môže denne, mesačne, ročne, celkovo či v pomere k hodnote zabezpečovaného záväzku zmluvná pokuta dosiahnuť. Aj v prípade, keď zmluvná pokuta mnohonásobne presiahne hodnotu zabezpečovacej povinnosti, nemusí ísť o rozpor s dobrými mravmi ani rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/283/98, ktorý uznal za primeranú zmluvnú pokutu vo výške 1.000.000,-Kč, pričom uviedol, že takto vysoká zmluvná pokuta môže byť primeraná, vzhľadom na výšku zabezpečovaného záväzku. V danom prípade išlo o povinnosť uzatvoriť zmluvu o dielo na základe zmluvy o budúcej zmluve, pričom zmluvná cena za dielo bola približne 50.000.000,- Kč. Najvyšší súd prišiel teda k záveru, že zmluvná pokuta vo forme jednorazovej platby vo výške 1/50 výšky zabezpečovanej povinnosti nie je neprimeraná a moderačné právo na zníženie tejto zmluvnej pokuty nevyužil. Najvyšší súd Českej republiky rozsudkom sp. zn. 2 Odon/111/97 rozhodol, že zmluvná pokuta vo výške 10 % z kúpnej ceny je primeraná. Ďalším rozsudkom Vrchný súd v Prahe sp. zn. F Cmo/358/94 judikoval, že zmluvná pokuta zabezpečujúca povinnosť zaplatiť poskytnutú službu vo výške 1 % denne z nezaplatenej sumy nie je neprimeraná významu a hodnote zabezpečovaného dlhu. Pri dojednávaní výšky zmluvnej pokuty je potrebné brať zreteľ na jej primeranosť vzhľadom na význam a hodnotu zabezpečovanej povinnosti, ako aj na iné okolnosti vyplývajúce z konkrétneho prípadu. Zmluvná pokuta môže byť dojednaná aj za omeškanie dlžníka s platením peňažného záväzku. Na rozdiel od úrokov zmluvná pokuta z omeškania nie je príslušenstvom pohľadávky. Zmluvná pokuta je dojednaná pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti samostatným právom. Forma, akou zmluvná pokuta vzniká, musí byť písomná a v nej musí byť vyjadrená výška alebo spôsob určenia. Táto povinnosť je upravená v § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník upravuje len v stručnosti inštitút zmluvnej pokuty, a preto zmluvná pokuta dohodnutá v rámci obchodnoprávneho vzťahu sa riadi relevantnými ustanoveniami Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Písomná forma sa preto vyžaduje aj v prípade obchodnoprávneho vzťahu, a to aj napriek tomu, že táto povinnosť v samotnej úprave zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku výslovne vôbec nie je upravená. Podporná aplikácia úpravy zmluvnej pokuty v Občianskom zákonníku je daná tým, že ustanovenia § 300 až 302 Obchodného zákonníka nemajú kogentnú úpravu, ale zmluvné strany si ju môžu v zmysle zmluvnej voľnosti modifikovať. Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je nepochybne určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, respektíve porušením, ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka dáva súdu oprávnenie neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť. Použitie moderačného práva je však zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov obchodno- záväzkového vzťahu. Preto zásah súdu do zmluvných vzťahov aplikáciou § 301 Obchodného zákonníka by mal byť výnimočným postupom len v skutočne odôvodnených prípadoch, ak sa pokuta (jej výška) javí ako neprimerane vysoká. Uplatnenie moderačného práva podľa § 301 Obchodného zákonníka prichádza do úvahy len vtedy, ak dohoda o zmluvnej pokute je platná. Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je nepochybne určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Bez toho totiž nemožno zistiť, či, resp. kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty. Ako už bolo vyššie uvedené okruh povinností, ktorých plnenie možno zabezpečiť zmluvnou pokutou, nie je nijako obmedzený. Zmluvnú pokutu možno teda dohodnúť pre prípad zabezpečenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti, a to tak hlavnej, ako aj vedľajšej. Zmluvnou pokutou možno zabezpečiť nielen jednotlivú zmluvnú povinnosť, ale aj záväzok ako celok. Podmienkou však v každom prípade je, aby to bolo v dohode o zmluvnej pokute presne a zrozumiteľne vyjadrené tak, aby zabezpečená povinnosť, resp. povinnosti, bolo možné bez pochybností identifikovať. Zmluvnú pokutu môže súd znížiť len na návrh účastníka, nemôže tak urobiť z vlastnej iniciatívy bez toho, aby sa zníženia domáhala niektorá zo zmluvných strán. Pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty súd prihliada na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ako vyplýva zo súdnej praxe zmluvnú pokutu vo výške 1/50 z hodnoty zabezpečovaného záväzku nemožno považovať za neprimeranú (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obo/283/98 z 1. marca 1999). Výšku zmluvnej pokuty musí súd posudzovať vždy v konkrétnom prípade, a to tak, že najskôr preskúma, či zmluvná pokuta bola dohodnutá ako neprimeraná, potom, prípadne rozhodne o použití moderačného práva, ak áno, rozhodne až po akú mieru neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť. Podľa judikatúry súdov za neprimerane vysokú zmluvnú pokutu nebola posúdená zmluvná pokuta vo výške 1 % z hodnoty zabezpečovaného záväzku za každý deň omeškania. Taktiež ako neprimerane vysoká nebola zmluvná pokuta, ktorá bola vo vzťahu k hodnote zabezpečovaného záväzku v pomere 1/10. Aj keď súd uzná, že v konkrétnom prípade zmluvná pokuta vo výške 1/50 alebo 1/10 z predmetu plnenia je primeraná, resp. nie je neprimeraná, neznamená to, že to bude platiť aj v inom prípade, v ktorom môžu byť podmienky výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k hodnote a významu zabezpečenej povinnosti celkom iné. Preto výšku zmluvnej pokuty z hľadiska jej primeranosti nemožno zovšeobecňovať. Súd musí v každom jednotlivom prípade osobitne posudzovať konkrétne okolnosti toho-ktorého prípadu. Ako už bolo vyššie uvedené pri posúdení primeranosti zmluvnej pokuty musí súd vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, pričom § 301 Obchodného zákonníka stanovuje dve základné kritéria - hodnotu zabezpečenej povinnosti a význam zabezpečenej povinnosti. Možno preto vyvodiť záver, že zmluvná pokuta dojednaná vo výške 1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania je vzhľadom ku všetkým okolnostiam prípadu primeraná a dojednanie o zmluvnej pokute nie je v takomto prípade neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahov medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich jednania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy sú skôr meradlom kritického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcich všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého konania a podobne dobré mravy sú definované ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú prijímané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute vo vzťahu k dobrým mravom je nutné uvážiť funkciu zmluvnej pokuty (funkciu preventívnu, uhrádzaciu a sankčnú). V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je potrebné, aby pokuta zahŕňala všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať, musí byť dostatočnou nie však premrštenou výškou. Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody, je neprimeraná a pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Primeranosť dohodnutej výšky zmluvnej pokuty je potrebné posúdiť s prihliadnutím na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý zmluvná pokuta sledovala. Oprávnenému vznikne právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vtedy, ak nastane okolnosť, ktorá zabezpečuje hlavný záväzok proti tejto okolnosti. Takouto okolnosťou môže byť aj to, že dlžník plnil oneskorene. Zmluvná pokuta v určitom zmysle okrem zabezpečovacej funkcie, plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje pozíciu v prípadnom spore, pretože nemusí preukazovať výšku škody a právo na pokutu má, aj keď mu žiadna škoda nevznikla. Medzi zmluvnou pokutou a škodou je predsa len vzájomná súvislosť. Podľa § 301 Obch. zák. výška škody je limitom, ktorý stanovuje spodnú hranicu možného zníženia zmluvnej pokuty. V súvislosti so zmluvnou pokutou možno zvážiť aj uplatnenie § 265 Obchodného zákonníka, ktorý ustanovuje, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Výkon práva, ktorý síce neporušuje žiadne kogentné ustanovenia zákona, ale sa prieči zásadám poctivého obchodného styku, nesleduje hospodársky cieľ, ale smeruje k poškodeniu druhej strany a k zneužitiu jej dobromyseľnosti. Ide o zneužitie práva, tzv. šikanu. Na takomto výkone práva nie je ani spoločenský ani individuálny záujem. Preto mu ani Obchodný zákonník nepriznáva právnu ochranu a súd v prípade šikany výkon práva odmietne. Ak by v súvislosti so zmluvnou pokutou išlo o výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nemožno takúto zmluvnú pokutu vymáhať. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvého stupňa pri hodnotení platnosti či neplatnosti dohody o zmluvnej pokute spravoval, na základe čoho hodnotil dohodu o zmluvnej pokute, keď sa predmetná Zmluva o dielo zo dňa 15.04.2004 v spise nenachádza. Súd prvého stupňa preto musí ustáliť, či dojednaná výška zmluvnej pokuty je platne uzatvorená a následne jej primeranosť posúdiť s pohľadom na význam a hodnotu zabezpečovaných povinností. Až následne môže súd vysloviť záver, či v tomto konkrétnom prípade dojednanie o zmluvnej pokute je primerané alebo neprimerané a či sa prieči dobrým mravom a je teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Pre toto posúdenie musí mať súd k dispozícii jednotlivé faktúry, pri ktorých sa dostal odporca do omeškania s ich platením. Až porovnaním výšky faktúr a výšky zmluvnej pokuty môže súd dospieť k záveru o primeranosti alebo neprimeranosti zmluvnej pokuty. Súd prvého stupňa musí pri odôvodňovaní rozhodnutia postupovať spôsobom záväzne určeným v § 157 ods. 2 O.s.p., t.j. musí svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Pokiaľ súd v odôvodnení rozhodnutia neuvedie, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, nemôže odvolací súd posúdiť vecnú správnosť rozhodnutia a takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V predmetnom rozhodnutí chýbajú vyššie uvedené skutočnosti, ktoré mal súd prvého stupňa pri rozhodovaní naplniť, pretože nestačí len citovať príslušné ustanovenia zákona, ale je potrebné vysloviť aj svoj právny názor, v ktorom musí byť riadne a zrozumiteľne odôvodnené prečo a na základe akých skutočností k svojmu názoru súd dospel. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že Okresný súd Bratislava I vyhlásil konkurz na majetok úpadcu VUIS NOVA, spol. s r.o., Lamačská 8, Bratislava, IČO: 35 744 251 uznesením 6K/15/2007 zo dňa 29.05.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2008 a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol uznesením 6K/15/2007 zo dňa 16.09.2008 (právoplatným dňa 31.10.2008) ustanovený odporca v 2. rade - JUDr. Eva Vodová, ktorý vo funkcii správcu nahradil odporcu v 1. rade - predchádzajúceho správcu JUDr. Milana Šulvu. To znamená, že v čase podania návrhu odporca v 1. rade nebol v predmetnom konaní pasívne legitimovaný. Súd prvého stupňa sa s tým v rozhodnutí nijako nevysporiadal. Súd prvého stupňa taktiež opomenul skúmať, či navrhovateľ v zmysle § 32 ods. 6 ZKR podal incidenčnú žalobu v lehote 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok. Ak v tejto lehote nebola žaloba doručená na súd (ide o hmotnoprávnu lehotu) právo veriteľa na podanie incidenčnej žaloby zaniklo. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ sám nemôže jednostranne znížiť výšku pokuty z 0,5 % na 0,25 %. Veriteľ totiž nemusí od dlžníka vymáhať celú výšku pokuty. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou postupovať v naznačenom smere. Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.