Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/24/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108234551 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1108234551.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a JUDr. Jarmily Glončákovej, v právnej veci žalobcu: TIPL spol. s r.o., Priemyselná 13, 965 01 Ladomerská Vieska, IČO: 31 364 659, zastúpeného: Záhoráková & Partners, s.r.o., Krasovského 13, 851 01 Bratislava, IČO: 47 232 412, proti žalovanému: JUDr. Eva Vodová, Wilsonova 4, 811 07 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: VUIS NOVA, spol. s r.o., „v konkurze", Lamačská 8, 811 04 Bratislava, IČO: 35 744 251, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/53/2008-319 zo dňa 26.10.2015, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/53/2008-319 zo dňa 26.10.2015 potvrdzuje. II. Žiadnemu z účastníkov sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I.) určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti úpadcovi popretej vo výške 7.448,78 Eur z celkom prihlásenej sumy 19.415,36 Eur zo Zmluvy o dielo zo dňa 15.04.2004 uzavretej medzi úpadcom a pôvodným veriteľom: Malý podnik MAG obchodné zastúpenie Bratislava, organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, Kubínska 70, Bratislava. II.) Žalobu vo zvyšných častiach zamietol a III.) rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozsudku okresný súd uviedol, že: - uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 6K/15/2007 zo dňa 29.05.2008, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 106B/2008 dňa 03.06.2008 vyhlásil na majetok dlžníka konkurz, - žalobca si, v zákonom stanovenej 45 dňovej lehote, dňa 30.06.2008, ako veriteľ, uplatnil v konkurze úpadcu svoje pohľadávky: o pohľadávka č. 121 (úroky z omeškania) v celkovej výške 19.415,36 Eur (584.907,- Sk), z toho istina vo výške 11.966,57 Eur (360.505,- Sk) a úroky z omeškania vo výške 7.448,78 (224.402,02 Sk), o pohľadávka č. 122 (zmluvná pokuta) v celkovej výške 109.461,58 Eur (3.297.639,49 Sk), z toho istina vo výške 84.962,67 Eur (2.559.585,50 Sk) a úroky z omeškania vo výške 24.498,90 Eur (738.053,99 Sk), o pohľadávka č. 124 (zmluvná pokuta) v celkovej výške 49.042,93 Eur (1.477.467,20 Sk), z toho istina vo výške 38.220,05 Eur (1.151.417,11 Sk) a úroky z omeškania vo výške 10.822,88 Eur (326.050,09 Sk), o pohľadávka č. 126 (zmluvná pokuta) v celkovej výške 7.673,24 Eur (231.164,03 Sk), z toho istina vo výške 6.005,23 Eur (180.913,44 Sk) a úroky z omeškania vo výške 1.668,01 Eur (50.250,59 Sk). Právnym dôvodom prihlásených pohľadávok je - úrok z omeškania, - zmluvná pokuta a - úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty, v dôsledku nezaplatenia faktúr vystavených na základe Zmluvy o dielo uzavretej dňa 15.01.2004, medzi úpadcom, ako objednávateľom a pôvodným veriteľom: Malý podnik MAG, obchodné zastúpenie Bratislava, organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, ako dodávateľom, predmetom ktorej bola dohoda na tom, že v prípade, ak objednávateľ neuhradí faktúru v termíne splatnosti, zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne z neuhradenej čiastky za každý deň omeškania úhrady. - správca konkurznej podstaty úpadcu žalobcom uplatnené pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty poprel čo do výšky a právneho dôvodu, nakoľko zmluvnú pokutu v požadovanej výške považoval za rozpornú s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom (§ 3 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník /ďalej len „OZ“/). - žalobca inicioval žalobu o určenie, že je veriteľom ním prihlásených pohľadávok identifikovaným vyššie, nakoľko mal za to, že zmluvná pokuta tak, ako vyplýva z § 544 a nasl. OZ a § 300 a nasl. zákona FZ ČaSFR č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), má povahu sankcie a paušalizovanej náhrady škody pre prípad porušenia zmluvného záväzku niektorou zo zmluvných strán. Dohoda o zmluvnej pokute preto nemôže byť právnym úkonom, ktorý by svojím obsahom alebo účelom odporoval zákonu, alebo ho obchádzal, či sa priečil dobrým mravom v zmysle § 39 OZ. V obchodno-záväzkovom vzťahu, akým zmluva o dielo uzavretá medzi úpadcom a pôvodným veriteľom nepochybne je, prípadná neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty nemôže byť dôvodom konštatovania o jej absolútnej neplatnosti. Neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty môže byť len dôvodom pre postup predpokladaný v § 301 ObZ, podľa ktorého neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Výšku zmluvnej pokuty, podľa žalobcu, nie je možné posudzovať podľa § 3 OZ tak, ako to činí správca majetku úpadcu, nakoľko toto ustanovenie sa v obchodno-záväzkových vzťahoch neuplatňuje, uplatňuje sa ustanovenie § 265 ObZ. Dohodnutú výšku zmluvnej pokuty žalobca nepovažoval za neprimeranú poukazujúc na ustálenú súdnu prax, ktorá za primeranú zmluvnú pokutu považuje pokutu vo výške 1 % z hodnoty zabezpečovaného záväzku, za každý deň omeškania a za neprimeranú vo výške 2 % z hodnoty zabezpečovaného záväzku, za každý deň omeškania. V predmetnej veci bola zmluvná pokuta dohodnutá v nižšej výške, vo výške 0,5 % aj to nie z celej hodnoty zabezpečovaného záväzku, ale len z jeho nezaplatenej časti. - prvostupňový súd mal preukázanú vecnú legitimáciu žalobcu zmluvami o postúpení pohľadávok zo dňa 15.08.2008 a 12.03.2009, - žalovaný k žalobe uviedol, že pohľadávky uplatnené žalobcom z titulu sankcie - zmluvnej pokuty za neuhradenie faktúr v lehote splatnosti a úrokov z omeškania titulom nezaplatenia zmluvnej pokuty nie sú v súlade s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Pri svojej argumentácii uviedol, že dobré mravy sú pojmom širším a ako taký v sebe zahŕňa aj kategóriu poctivého obchodného styku. - návrhom zo dňa 18.03.2013 žalobca zobral žalobu čiastočne späť tak, že namiesto dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % denne pri prihláškach 122, 124 a 126 si uplatnil sumy zodpovedajúce zmluvnej pokute vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Prvostupňový súd uznesením č.k. 1Cbi/53/2008-227 zo dňa 10.04.2013 zastavil konanie v prevyšujúcich častiach žaloby. - pri hodnotení zmluvy o dielo zo dňa 15.04.2004 prvostupňový súd zistil, že sa jedná o rámcovú zmluvu v rozsahu 1 listu formátu A4, kde sa zmluvné strany dohodli na záväzku zhotoviteľa poskytnúť objednávateľovi stavebné a pomocné práce na území Slovenskej republiky za cenu 70 Sk/hodina. Zmluvu vzhľadom na rozsah hodnotil ako všeobecnú, bez akýchkoľvek špecifikácií. Zmluvná pokuta vo výške 0,5 % denne z neuhradenej čiastky faktúry je dohodnutá v časti zmluvy nazvanej „fakturovanie a platenie“. Z hľadiska významu zabezpečovanej povinnosti vo vzťahu k odôvodneniu výšky zmluvnej pokuty súd konštatoval, že zmluva neobsahuje žiadny osobitný význam zabezpečovaného plnenia vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty, a teda zmluvné strany zabezpečili takouto výškou zmluvnej pokuty bežné omeškanie dlžníka s úhradou faktúry. Súčasne súd konštatoval, že v zmluve je sankcia dohodnutá len jednostranne, v prospech zhotoviteľa, pričom absentuje adekvátna proti sankcia pre porušenie povinnosti zhotoviteľom v prospech objednávateľa, čo vyvoláva nerovnováhu práv a povinností. Uzavrel, že zmluva o dielo umožnila zhotoviteľovi uplatniť, v prípade omeškania objednávateľa s úhradou splatnej faktúry, úrok z omeškania (uplatnený) i zmluvnú pokutu (uplatnená). Žalobca si do konkurzu úpadcu uplatnil aj úrok zo zmluvnej pokuty. - prvostupňový súd konštatoval, že nemohol význam zabezpečovanej pohľadávky vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty skúmať, nakoľko vzhľadom na obsahovú všeobecnosť predmetu zmluvy (akékoľvek stavebné a pomocné práce, kdekoľvek na území SR) nie je možné zhodnotiť rozsahu a dopad porušenia povinnosti objednávateľom na postavenie zhotoviteľa. Zo zmluvy o dielo súd zistil, že bola uzatváraná, ako rámcová zmluva, takže v čase jej uzatvorenia žiadna zo zmluvných strán nemohla vedieť kedy, kam a v akom rozsahu si objednávateľ objedná pomocné a stavebné práce. Takže dohoda o zmluvnej pokute vo výške 0,5 % denne podľa súdu nemohla pri podpise zmluvy o dielo reflektovať na akýkoľvek konkrétny význam zabezpečovanej skutočnosti. - z judikatúry slovenských, ale aj českých súdov podľa prvostupňového súdu vyplýva, že v ojedinelých prípadoch, kedy súdy priznali výšku zmluvnej pokuty v rovnakej a vyššej výške, sa bezo zvyšku jednalo o výnimočné prípady, kedy zmluvné riziko strany, v prospech ktorej bola dohodnutá vyššia zmluvná pokuta, bolo veľkého rozsahu, a teda odôvodňovalo nadštandardnú výšku zmluvnej pokuty. V prejednávanej veci však súd žiadne vyššie riziko zhotoviteľa nezistil. - z hľadiska hodnotenia dohodnutej výšky zmluvných pokút vo vzťahu k dobrým mravom, či poctivému obchodnému styku si prvostupňový súd pripojil faktúry na istiny vo vzťahu ku ktorým bola zmluvná pokuta žalobcom vyčíslená a uplatnená, spolu so sumárnym prehľadom istín a zmluvných pokút a zistil, že z fa č. 24062004 na sumu 360.505,- Sk, bola popretá zmluvná pokuta vo výške 2.559.585,50 Sk, z fa č. 27072004 na sumu 165.790,80 Sk, bola popretá zmluvná pokuta vo výške 1.151.417,11 Sk, z fa č. 41082004 na sumu 26.644,10 Sk, bola popretá zmluvná pokuta vo výške 180.913,44 Sk, z fa č. 79112004 na sumu 39.719,23 Sk, bola popretá zmluvná pokuta vo výške 257.579,89 Sk, teda výška prihlásených zmluvných pokút už v čase podania prihlášok predstavovala viac, ako sedemnásobok istiny a spolu so zmluvnou pokutou bol prihlásený aj kapitalizovaný úrok z omeškania. - prvostupňový súd poukázal na to, že dohoda zmluvných strán o zmluvnej pokute nie je obligatórnou podmienkou platnej zmluvy, a teda písomná dohoda o zmluvnej pokute je výhradne výsledkom dohody zmluvných strán a ako taká, musí byť v súlade s príslušnou právnou úpravou. Z uvedeného plynie, že nárok na zmluvnú pokutu nie je priamym dôsledkom príslušných ustanovení zákona o zmluve o dielo, a preto nárok na zmluvnú pokutu nevyplýva zo zákona, ale zo záväzkového vzťahu. Právnym titulom vzniku nároku žalobcu na zmluvnú pokutu je ustanovenie zmluvy o dielo je preto nutné, pri rozhodovaní o absolútnej neplatnosti ustanovenia o zmluvnej pokute, vychádzať z jej pôvodného znenia, bez ohľadu na zníženie nároku jednostranným úkonom žalobcu (čiastočné späť vzatie žaloby). Konštatoval, že pôvodne dohodnutá výška zmluvných pokút je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, nakoľko, v zmysle ustálenej judikatúry je ročná výška zmluvnej pokuty vo výške 182,5 % v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a žiadny význam zabezpečovanej povinnosti nemôže konvalidovať jej neprimeranosť. Odmietnutím ochrany zákon postihuje tzv. šikanovanie pri výkone práva v obchodných vzťahoch, pri ktorom dochádza k realizácii neoprávnených záujmov a dosiahnutie cieľa determinovaného záväzkom, ktorým je snaha výkonom práva znevýhodniť druhú zmluvnú stranu a spôsobiť jej ujmu, a preto je povinnosťou súdu výkon takéhoto šikanózneho právneho úkonu odmietnuť. - k možnej konvalidácii neplatnosti dohody zmluvných strán o výške zmluvnej pokuty čiastočným späť vzatím žaloby súd konštatoval, že späť vzatie je výsledkom jednostranného právneho úkonu žalobcu a tak žiadnym spôsobom nemôže konvalidovať absolútne neplatný právny úkon vyplývajúci z dohody o zmluvnej pokute pre rozpor s dobrými mravmi. Prípadná konvalidácia neplatnosti ustanovenia zmluvy by bola možná len dohodou zmluvných strán v písomnej forme, kedy by po dohode strán zmluvy pôvodné (absolútne neplatné) ustanovenie zmluvy o zmluvnej pokute bolo dohodou zmluvných strán nahradené platnou dohodou, k čomu však preukázateľne nedošlo. - pri nároku z prihlášky č. 121, súd konštatoval, že touto prihláškou si pôvodný veriteľ prihlásil do konkurzu istinu a úrok z omeškania z fa č. 24062004. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že správca uvedenú pohľadávku poprel z dôvodu, že zmluvná pokuta vo výške 0,5 % denne je v rozpore s § 39 OZ v spojení s § 311 ObZ, predmetom tejto prihlášky v popretej časti boli ale úroky z omeškania z nezaplatenej faktúry č. 24062004. Správca teda poprel prihlášku v časti úroku z omeškania, ale z dôvodu absolútnej neplatnosti ustanovenia o zmluvnej pokute, čo súd vyhodnotil, ako nedôvodné a nepreukázateľné. Keďže správca je dôvodmi popretia pohľadávky viazaný súd vyhodnotil popretie prihlásenej pohľadávky č. 121 v popretej časti ako nedôvodné a nárok navrhovateľovi v tejto časti priznal. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), keďže strany mali v tomto konaní úspech len pomerný súd žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania. 2. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal, v časti zamietajúceho výroku, odvolanie žalobca, v zákonom stanovenej lehote. Vo svojom odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie v celom rozsahu. V odvolaní odvolateľ zopakoval svoje tvrdenia obsiahnuté v žalobe, že neprimeranosť výšky dohodnutej zmluvnej pokuty neznamená absolútnu neplatnosť takejto dohody, ale je dôvodom pre aplikáciu moderačného práva v zmysle ustanovenia § 301 ObZ, ktoré však súd odmietol uplatniť. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že navrhol odvolaciemu súdu odvolanie žalobcu zamietnuť, ako nedôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie v rozsahu predpokladanom v § 212 ods. 1 <. OSP, bez nariadenia pojednávania a v zmysle § 214 ods. 2 <. OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. 5. Odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom tak, ako ho vo svojom rozhodnutí identifikoval súd prvého stupňa. Skutkový stav zistený súdom prvého stupňa, ale ani jeho rozsah nebol účastníkmi konania rozporovaný. Rovnako sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa ohľadom právnych záverov týkajúcich sa hodnotenia dojednaných zmluvných pokút, ako neplatných právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi. 6. Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 223 <. OSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. 7. Odvolací súd, na základe posúdenia veci dospel k názoru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a vzhľadom na to, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci a vo svojom rozhodnutí vyslovil tiež správny právny záver, rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, obmedzujúc sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. 8. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP kedy odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si v odvolacom konaní náhradu trov neuplatnil. 26.10.2015, pomerom hlasov 3 : 0 Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.