Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/401/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109200217 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1109200217.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobcu: O.. U. E., I. E. Q.. Č.. X, J., zast. Ing. Alenou Cipovovou, bytom Súkennícka ul. č. 34, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 18. januára 2013 č. k. 14C/98/2009-409 a proti uzneseniu tohto súdu z 29. novembra 2013 č. k. 14C/98/2009-441, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 8.426,08 eur z titulu náhrady škody. Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je súdnym znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo. Uvádzal, že v období rokov 2008 - 2010 súdy a polícia pri vyúčtovaní znaleckej odmeny nesprávne aplikovali ust. § 16 ods. 2 vyhl. č. 491/2004 Z. z., keď mu bola priznávaná iba znalecká odmena bez DPH. Za výklad tejto vyhlášky zodpovedali podľa žalobcu zamestnanci sekcie civilného práva Ministerstva spravodlivosti SR. Ďalej žalobca tvrdil, že asi v 80% prípadov podal odvolanie proti uzneseniu, ktorým mu bola priznaná znalecká odmena bez DPH, ale iba asi v 10% odvolacie súdy jeho odvolaniu vyhoveli. Žalobca predložil súdu prvého stupňa faktúry č. X- XX/XXXX, XX-XX/XXXX, XX-XX/XXXX, XX-XX/XXXX v celkovej sume 8.456,08 eur za obdobie od 15. 2. 2008 do 31. 12. 2008, pričom mu nebola priznaná 19% DPH. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Okrem uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 25. 6. 2009 č. k. 3Co/55/2009-271, ktorým tento súd zmenil uznesenie Okresného súdu Košice I z 31. 10. 2008 č. k. 19C/267/2000-239 a žalobcovi priznal znaleckú odmenu vrátane DPH, žalobca nepreukázal, že by využil všetky právne prostriedky na ochranu svojho práva, teda nepreukázal, že rozhodnutia o priznaní znaleckej odmeny napadol odvolaním, dovolaním, prípadne ústavnou sťažnosťou. Žalobca mal tiež možnosť navrhnúť prerušenie konaní, v ktorých podal znalecký posudok, v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. s tým, aby Ústavný súd SR rozhodol o nesúlade § 16 ods. 2 vyhl. č. 491/2004 Z. z. s Ústavou SR. Nie je možné v konaní o náhradu škody nahrádzať odvolacie konanie v prípade, ak žalobcovi bola priznaná znalecká odmena bez DPH. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že žalovaná vydaním vyhl. č. 491/2004 Z. z. porušila právnu povinnosť, keďže aplikácia tejto vyhlášky v praxi je vecou orgánu, ktorý v tom - ktorom prípade rozhodoval o znalečnom pre žalobcu. Žalovaná nemôže niesť zodpovednosť za výklad ust. § 16 ods. 2 vyhl. č. 491/2004 Z. z. zo strany súdov a polície pri priznávaní znalečného. Žalovaná nezodpovedá za škodu ani podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., keďže nebola preukázaná existencia predpokladov vzniku tejto zodpovednosti (porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nimi, zavinenie). Žalovaná za škodu nezodpovedá ani podľa zák. č. 514/2003 Z. z., keďže rozhodnutia o priznaní znalečného bez DPH neboli zrušené príslušným orgánom a v konaní ani nebol preukázaný nesprávny úradný postup žalovanej. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia neuviedol, aké právne prostriedky voči štátu, resp. jeho orgánom, mal použiť. Poukázal na to, že sa písomne obrátil na objednávateľov znaleckých posudkov so svojimi požiadavkami, ale tieto orgány ich neakceptovali. Väčšinou nebol úspešný ani v odvolacom konaní. Z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach z 25. 6. 2009 č. k. 3Co/55/2009-271 podľa žalobcu vyplýva nesprávnosť záveru súdu prvého stupňa, že v konaní nebola preukázaná zodpovednosť žalovanej za škodu podľa § 420 ods. 1 O. s. p. Napokon žalobca v odvolaní poukázal na to, že podaniami z 15. 4. 2011 a z 10. 10. 2012 žalobu zmenil v tom smere, že požadoval zaplatenie sumy 17.496,88 eur a súd prvého stupňa si túto skutočnosť nepovšimol. Súčasťou odvolania je tiež zmena žaloby v tom smere, že žalobca požaduje, aby bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 28.968,57 eur. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Štát ako spôsobilého účastníka konania nemožno zamieňať s jeho rozpočtovými organizáciami, ktoré majú vlastnú subjektivitu a vystupujú v právnych vzťahoch vo svojom mene. Vo vlastnom mene môže nadobúdať práva a zaväzovať sa aj rozpočtová organizácia v zmysle § 21 ods. 1 zák. č. 523/2004 Z. z. Rozpočtovými organizáciami sú všetky štátne orgány s výnimkou preddavkových organizácií. Ministerstvo spravodlivosti SR ako právnická osoba má samostatnú spôsobilosť mať práva a povinnosti vo všetkých sporoch, v ktorých je zo zákona nositeľom práv alebo povinností (ZSP 4/2006). Pokiaľ žalobca tvrdil, že mu v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany Ministerstva spravodlivosti SR vznikla škoda podľa § 420 ods. 1 O. s. p., za túto škodu nezodpovedá štát, ale priamo toto ministerstvo. Preto štátu v konaní o náhradu škody v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zák. chýba pasívna vecná legitimácia. Odhliadnuc od uvedeného, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo preukázané, že by Ministerstvo spravodlivosti SR porušilo právnu povinnosť samotným znením § 16 ods. 2 vyhl. č. 491/2004 Z. z. Táto vyhláška je síce vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR a bola vydaná na základe zákonného zmocnenia (§ 33a zák. č. 382/2004 Z. z.), ale samotné znenie tejto právnej normy nemôže predstavovať porušenie právnej povinnosti, pretože nie je v rozpore s objektívnym právom. Odvolací súd sa tiež stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaná nezodpovedá za škodu ani podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Ak by sa vychádzalo z toho, že rozhodnutia súdov a policajných orgánov, ktorými žalobcovi bola priznaná znalecká odmena bez DPH, sú nezákonnými rozhodnutiami, nebol splnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktorým je zrušenie alebo zmenenie nezákonného rozhodnutia pre nezákonnosť príslušným orgánom (§ 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.). Do úvahy neprichádza ani zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. V konaní totiž nebol preukázaný nesprávny úradný postup žalovanej. Formuláciu znenia podzákonného právneho predpisu, i keď prípadne neumožňuje jeho jednoznačný výklad, nemožno považovať za nesprávny úradný postup štátneho orgánu, ktorý tento právny predpis vydal. Žalobca podaním z 15. 4. 2011 (č. l. 104) žalobu zmenil (rozšíril) tak, že sa voči žalovanej domáhal zaplatenia 29.145,41 eur s prísl. Podaním z 10. 10. 2012 (č. l. 378) žalobca petit žaloby špecifikoval tak, že sa domáha zaplatenia sumy 28.968,57 eur. Súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 18. 7. 2012 (č. l. 370) uznesením nepripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcu z 15. 4. 2011, t. j. nepripustil jej rozšírenie na sumu 29.145,41 eur s prísl. Súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 17. 10. 2012 (č. l. 388) uviedol, že o zmene žaloby rozhodol už 18. 7. 2012 a že „následné znenie petitu nekorešponduje so skutkovým stavom a okolnosťami.“ K tomu odvolací súd uvádza, že vzhľadom na nepripustenie zmeny žaloby v zmysle podania žalobcu z 15. 4. 2011 uznesením z 18. 7. 2012, predmetom konania zostala pôvodná suma 8.426,08 eur s tým, že žalobca podaním z 10. 10. 2012 opätovne žalobu zmenil (rozšíril) tak, že sa domáha zaplatenia sumy 28.968,57 eur. O tejto zmene žaloby však súd prvého stupňa rozhodol už dňa 18. 7. 2012, preto o nej nemusel opätovne rozhodnúť. Inými slovami, pokiaľ súd prvého stupňa nepripustil zmenu žaloby v zmysle jej rozšírenia na sumu 29.145,41 eur, je v tom zahrnutá aj suma 28.968,57 eur. Preto ani odvolací súd nemusel rozhodovať o zmene žaloby obsiahnutej v odvolaní žalobcu. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie vo výške 505,50 eur. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa poukázal na majetkové a zárobkové pomery žalobcu, ktorý poberá starobný dôchodok vo výške 668,- eur mesačne, za posledné zdaňovacie obdobie mal príjem 10.401,45 eur po odpočítaní dane, je spolu s manželkou vlastníkom bytu a rozostavaného domu s pozemkom a vlastní dve motorové vozidlá. Tieto pomery žalobcu podľa súdu prvého stupňa aj vzhľadom na výšku súdneho poplatku neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že mu prizná oslobodenie od súdnych poplatkov. Uviedol, že v roku 2012 prekonal ťažkú chorobu, a preto jeho príjmy z podnikateľskej činnosti klesli, za rok 2013 mu nevznikla daňová povinnosť z príjmu fyzických osôb, na podnikateľskom účte má mínusový zostatok 679,62 eur a vynakladá veľké finančné prostriedky na nákup liekov. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na údajoch, ktoré uviedol žalobca v Tlačive pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa v tom, že zárobkové a majetkové pomery žalobcu sú na takej úrovni, že je schopný zaplatiť poplatok za odvolanie vo výške 505,50 eur bez toho, aby došlo k jeho existenčnému ohrozeniu. Preto neboli u žalobcu splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O. s. p. Odvolací súd dodáva, že vzhľadom na obsah žaloby ide v prípade žalobcu o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva a oslobodenie od súdnych poplatkov by mu preto súd prvého stupňa nemohol priznať ani za predpokladu, že by to jeho majetkové a zárobkové možnosti odôvodňovali. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 138 ods. 1 O. s. p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.