Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 10Co/63/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310213342 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Irena Dobňáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8310213342.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a sudcov JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobkyne: T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., X. XXXX, zastúpenej advokátom JUDr. Bartolomejom Kaščákom, AK Vranov nad Topľou, ul. M. R. Štefánika č. 171, proti žalovanému: ISPA spol. s r.o., Kopčianska 92, Bratislava, zastúpenému advokátom Mgr. Jánom Polákom, Miletičova 64, Bratislava, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 5C/224/2010-104 zo dňa 1.8.2011 a proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 5C/224/2010-68 zo dňa 30.5.2011, zhodou hlasov členov senátu takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 5C/224/2010-104 zo dňa 1.8.2011.
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na účet právneho zástupcu Mgr. Jána Poláka, advokáta, trovy konania vo výške 4.203,36 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na účet právneho zástupcu Mgr. Jána Poláka trovy odvolacieho konania vo výške 118,44 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v sume 6.393,48 eur, ktoré je žalobkyňa povinná
zaplatiť žalovanému na adresu právneho zástupcu Mgr. Jána Poláka v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania, a to vypočutím svedkov a účastníkov konania dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že žaloba podaná žalobkyňou je dôvodná. V konaní bolo preukázané, za akých okolností došlo k prenájmu billboardu pre spoločnosť ARDENAS s.r.o., a to predložením objednávky spoločnosti ARDENAS s.r.o., ako aj dokladu o zaplatení odplaty za prenajatie billboardu na mesiac júl 2008. Samotná okolnosť, že sa v konaní nepodarilo súdu zistiť oficiálne stanovisko firmy ARDENAS s.r.o. a žalovaný do konania predložil list spoločnosti ARDENAS s.r.o. zo dňa 12.11.2008, ktorým spoločnosť vyhlásila, že si neobjednala žiadnu plochu billboardu a vyhlásenie spoločnosti ARDENAS s.r.o., že si neobjednala žiadnu plochu billboardu na ulici Strojárskej v meste Snina ešte neznamená, že toto vyhlásenie je pravdivé. Ak žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný ako vlastník billboardu si mal pri uzavretí zmluvy počínať tak, že mal preveriť obsah plagátu a predísť škodám, tak súd poukazuje na to, že v tomto konaní sa neposudzuje zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorú by prípadne svojím konaním resp. opomenutím mohol spôsobiť tejto
osobe, ale spor sa týka ochrany osobnosti. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že subjektom neoprávneného zásahu nebol žalovaný, ale spoločnosť ARDENAS s.r.o., ale voči tejto žalobkyňa žalobu nepodala. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že zo žiadnych predpisov nevyplýva, aby tento zásah bol spôsobený žalovaným. Žalovaný uzavrel so spoločnosťou ARDENAS s.r.o. zmluvu v zmysle § 51 OZ, ktorá nesie znaky nájomnej zmluvy a ani z tohto vzťahu nevyplýva pre žalovaného povinnosť niesť následky zásahu do osobných práv žalobkyne. V neposlednom rade treba poukázať na rozpor medzi tým, čo v konaní žalobkyňa tvrdila a v žalobnom petite žiadala s písomným dôkazom, čiže s kópiou plagátu. Petit jej ospravedlnenia nekorešponduje s textom na fotokópii plagátu, čím sa nepochybne spochybnil aj samotný dôkaz. Na plagáte nie je uvedený text najväčší dlžník. Na základe takto vyhodnoteného zisteného skutkového stavu súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú vo vzťahu ku žalovanému, pretože zo žiadnych predpisov nevyplýva, aby tento zásah bol spôsobený žalovaným. Obsah vylepeného plagátu nie je reklamou v zmysle zákona o reklame. Na základe takto vyhodnoteného zisteného skutkového stavu súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu boli priznané trovy konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. v sume 6.393,48 eur.
Proti tomuto rozsudku v lehote bolo podané odvolanie zo strany žalobkyne. Podaným odvolaním sa žalobkyňa domáha zmeny rozsudku súdu prvého stupňa v tom zmysle s tým, aby odvolací súd žalobe vyhovel podľa § 220 O.s.p.. V dôvodoch odôvodnenia odvolania poukazuje na to, že i napriek tomu, že prvostupňový súd zistil skutočný stav veci ohľadne vylepenia plagátu, vyvodil z neho nesprávne skutkové zistenia a preto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa považuje tento rozsudok za nespravodlivý voči svojej osobe, a to jak v časti o náhrade nemajetkovej ujmy, tak aj poskytnutia ospravedlnenia. Výška náhrady má byť stanovená súdom podľa úvahy súdu.
Vylepenie plagátu na billboarde zo strany žalovaného zakladá jeho zodpovednosť za následky, ktoré nastali voči osobe žalobkyne zásahom do jej osobnostného práva na dobré meno. Povinnosťou prevádzkovateľa billboardu je zodpovednosť za to, aby neboli zneužité na útoky voči spoločnosti, alebo jednotlivcovi. Táto povinnosť vyplýva aj z nájomnej zmluvy uzavretej medzi mestom Snina a žalovaným. Žalovaný odmietol sa písomne ospravedlniť
žalobkyni a od počiatku menil svoje tvrdenia o tom, s kým uzavrel dohodu o vylepení plagátu. Faktom je, že žalovaný za tento prenájom zinkasoval 4.650,-- Sk, ale nevie určiť, od koho ich prijal. Ďalej je nesporným faktom, že plagát nevylepovala na billboard táto neznáma osoba, ale príkaz na vylepenie dal žalovaný. Z týchto nesporných zistení vyplýva, že bol to výlučne žalovaný, ktorý bez overenia pripustil, aby neidentifikovateľná osoba mu odovzdala na vylepenie hanlivý obsah plagátu. Žalovaný dal pokyn k vylepeniu plagátu bez toho, aby ho rozbalil a zistil jeho obsah. Je vecou žalovaného ako prevádzkovateľa zistiť, s kým uzatvára obchodnú zmluvu. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukazovaniu osoby, s ktorou uzavrel dohodu o vylepení plagátu. Pri tzv. kontradiktórnom spôsobe dokazovania nie je povinnosťou súdu nahradzovať nečinnosť žalovaného pri preukazovaní jeho tvrdení. Podobne ironicky vyznieva návrh žalovaného, že v rámci satisfakcie znova vyvesí meno žalobkyne s ospravedlnením. Keďže sa preukázalo, že v danom prípade bol vylepený plagát s urážlivým textom, bolo povinnosťou žalovaného ako vlastníka bildboardu zabrániť tomu, aby cez toto zariadenie nedochádzalo k znevažovaniu fyzickej osoby. Povinnosťou vlastníka veci je okrem iného nepripustiť, aby jemu patriaca vec sa stala prostriedkom neprípustných útokov na inú osobu. Obsah plagátu musel byť známy najneskoršie v čase, keď vydal pokyn svojmu personálu na jeho vylepenie. Žalobkyňa sa domáha primeraného zadosťučinenia zo strany žalovaného. Je nezrozumiteľná námietka žalovaného, kde by okrem listu malo byť ospravedlnenie uverejnené. Neperiodické publikácie tak, ako ostatné masmediálne prostriedky, majú hmotnú stránku a nehmotnú stránku. Cez ich hmotnú stránku je možné ich rozlišovať napríklad na knihy, kalendáre, hudobniny, pohľadnice a plagáty. Vinou žalovaného ako rozširovateľa, bola zmarená možnosť zistiť autora, resp. výrobcu predmetného plagátu, s ktorým vstúpil do právneho vzťahu a keďže aj rozširovateľ plagátu nesie právnu zodpovednosť, žaloba je právom podaná. Každý z uvedených spôsobov rozširovania neperiodických publikácií sa vyznačuje určitou škálou právnych vzťahov - spoločenských vzťahov upravených právnymi normami. Podľa platnej judikatúry i odbornej právnej literatúry ochrana občana je daná proti zásahu, ktorým môže byť akékoľvek vplývanie do chránenej sféry, teda nielen také, ktoré podmieňuje obsahovo, predmetne či časovo alebo inak obmedzuje uplatniteľnosť práva. Žalobkyňa preukázala, že bolo zasiahnuté do jej práva a že išlo o zásah protiprávny. Nie je potrebné, aby zásah bol zavinený a preto sa rušiteľ nemôže brániť tým, že na jeho strane niet zavinenia. Žalovaný sa nezbavil svojej zodpovednosti. Z prejavu zástupcu žalovaného
na pojednávaní dňa 9.5.2011 možno zistiť, že svedkov pred pojednávaním na súde oboznámil, čo je predmetom konania a upovedomil ich, nech sa vyjadrujú objektívne, odpovedajú pravdivo. Išlo o svedkov navrhnutých žalovaným, ktorý na tomto pojednávaní boli vypočutí. Žalobkyňa napáda aj výrok o trovách konania. Okresný súd náležite nepreveril výpočet trov právneho zastúpenia dodaný žalovaným. V rozpore s tým súd priznal žalovanému odmenu aj za úkony právnej pomoci vykonané po 1.6.2009 z tarifnej hodnoty 500.000,-- Sk (16.596,96 eur) po 320,34 eur, hoci správne mohol priznať iba po 91,29 eur za úkon. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) odmena vo výške základnej sadzby tarifnej hodnoty patrí za písomne podanie na súd vo veci samej. Nie každé podanie účastníka označené ako vyjadrenie a zaslané súdu možno považovať za takýto kvalifikovaný úkon. Súd
neprávom priznal žalovanému po 320,34 eur + DPH a + režijný paušál. Okrajovo ešte k tomu žalobkyňa uvádza, že z dôvodov na strane žalovaného boli zmarené pojednávania určené na 5.5.2009 a 1.6.2009 s odôvodnením, že zástupca zastupuje v inej veci, čím dochádzalo k preťahovaniu sporu. Z uvedených dôvodov považuje napadnutý rozsudok za neodôvodnený a nespravodlivý voči žalobkyni.
Na základe žiadosti žalobkyne prvostupňový súd rozhodoval o oslobodení od platenia súdnych poplatkov. Uznesením sp. zn. 5C/224/2010-104 zo dňa 1.8.2011 rozhodol tak, že nepriznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov. Prvostupňový súd na základe podaného návrhu žalobkyňou túto vyzval dňa 21.6.2011 o predloženie dokladov v lehote 15 dní za účelom rozhodnutia o žiadosti od platenia súdnych poplatkov, a to konkrétne uvedených dokladov. Žalobkyňa výzve súdu nevyhovela a nepredložila žiadne doklady. V danej veci žalobkyňa ku dňu vydania tohto rozhodnutia oslobodenia od súdnych poplatkov súdu nepreukázala, že sú u nej splnené predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, i keď bola na to vyzvaná a výzva bola doručená 23.6.2011. Žalobkyňa len preukázala, aký má príjem, ktorý však nestačí pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Je potrebné poukázať aj na svoje osobné majetkové pomery tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p.. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Odvolanie bolo podané zo strany žalobkyne proti uvedenému uzneseniu. V dôvodoch odvolania žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a priznal navrhovateľke oslobodenie od súdneho poplatku, a to z dôvodu, že súd nespravodlivo zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Žalobkyňa je len poberateľkou starobného dôchodku a iný príjem nemá. Nevlastní auto, ani iný hnuteľný majetok, o čom predkladá čestné vyhlásenie. Ďalej navrhovateľka predkladá výpisy z účtu Slovenskej sporiteľne.
K podanému odvolaniu vo veci samej sa písomne vyjadril žalovaný. V písomnom vyjadrení uvádza, že pokiaľ ide o vylepenie plagátu, zmluvu o vylepení plagátu neuzatváral s nikým. Zmluvu o nájme veci uzatváral s obchodnou spoločnosťou ARDENAS s.r.o. a túto skutočnosť preukázal listinnými dôkazmi. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že žalovaný sa odmietol písomne ospravedlniť žalobkyni a preto bola nútená obrátiť sa na súd o poskytnutie ochrany a o zadosťučinenie, k tomuto žalovaný uvádza, že po prvýkrát ho kontaktovala žalobkyňa v mesiaci júl 2008 listom nazvaným ako „Upozornenie“ na okamžité odstránenie oznámenia na billboardoch. Žalobkyňa nežiadala žalovaného ani o ospravedlnenie, ani o vyjadrenie a ani o odpoveď. Žalovaný po prácnej identifikácii jedného jediného zariadenia, na ktorom zistil nalepený a ťažko poškodený plagát s menom T. A., tento bez zbytočného odkladu ešte v mesiaci júl 2008 zneutralizoval. Až 10.10.2008, t. j. takmer 3 mesiace po tejto udalosti, obdŕžal žalovaný od žalobkyne list, že v súvislosti so svojvoľným zverejnením jej mena na billboardoch neodpovedal na jej list a ani sa neospravedlnil. Súčasne žalobkyňa navrhla vec riešiť dohodou tak, že žalovaný zašle žalobkyni ospravedlňujúci list s ubezpečením, že sa to nebude opakovať a uhradí jej nemajetkovú ujmu 500.000,-- Sk. Obsah ospravedlnenia nebol formulovaný a právny základ, ako ani výšku uplatneného nároku ničím nezdôvodnila a nepreukázala. Pokiaľ ide o uzavretie zmluvy, ktorou sa zaviazal prenechať spoločnosti ARDENAS s.r.o. svoje zariadenie do užívania na dobu jedného
mesiaca, túto skutočnosť preukázal listinnými dôkazmi, a to objednávkou, faktúrou a dokladom o zaplatení. Žalovaný ďalej uvádza, že ako spoločnosť s ručením obmedzeným nemal zo zákona kompetencie lustrovať fyzické osoby konajúce za spoločnosť a zisťovať ich totožnosť, resp. vyžadovať predloženie pracovnej zmluvy so zamestnávateľom. Obsah plagátu, ktorým sa cíti žalobkyňa dotknutá, nebol v súdnom konaní preukázaný. Žalobkyňa predložila dve verzie kópií fotografií, z ktorých jedna
vyobrazuje poškodený plagát s nečitateľným textom a druhá plagát s textom, ktorý nezodpovedá tvrdeniam žalobkyne
uvádzaným v žalobe. Žalovaný namietal pravosť a pravdivosť oboch fotografií a žalobkyňa v tomto smere dôkazné bremeno doposiaľ neuniesla, pričom žalovaný stále nevie, ktorú časť textu považuje žalobkyňa za hanlivú, resp. nepravdivú a prečo. Žalobkyňa nepreukázala, že plagát, ktorým sa cíti byť dotknutá, je totožný s plagátom, ktorý dodala žalovanému spoločnosť ARDENAS s.r.o.. Zhotovenie grafického návrhu a ani výroba samotného plagátu neboli súčasťou objednávky spoločnosti ARDENAS s.r.o., ktorá svoj vlastný plagát zabalený a pripravený na prepravu dodala žalovanému a žalovaný ho v takomto stave iba preposlal na miesto výlepu ako plagát pre reklamnú akciu ARDENAS s.r.o.. K ďalšiemu výroku odvolania, že ironicky vyznieva návrh žalovaného, že v rámci satisfakcie znova vyvesí meno žalobkyne s ospravedlnením, k tomu žalovaný uvádza, že v bode IV. žaloby žalobkyňa vyvodzuje ohrozenie svojej vážnosti, cti a dôstojnosti z nepravdivosti zverejnených tvrdení. Nikde v žalobe neuvádza, aký text mal byť zverejnený a v ktorej časti mal byť nepravdivý. Až z petitu žaloby je možné dovodzovať, že mala na mysli text „najväčší dlžník“. Žalovaný uvádza, že na tomto návrhu nie je nič ironizujúce, pretože ak sa cíti žalobkyňa dotknutá nepravdivosťou textu uverejneného o jej osobe, potom iba uvedenie pravdy, a to minimálne rovnakou formou, môže napraviť alebo zmierniť eventuálny dôsledok uverejneného opaku. Žiadnym dôkazom vykonaným pred súdom žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaný kedykoľvek a kdekoľvek zverejnil na svojich alebo cudzích billboardoch text, kde by bola žalobkyňa označená ako najväčší dlžník a nejestvuje preto žiaden vecný dôvod a ani právny argument pre uloženie povinnosti žalovanému ospravedlniť sa za konanie, ktorého sa nikdy nedopustil, a ktoré nebolo pred súdom preukázané. Tým, že žalobkyňa nebola schopná a ochotná definovať formu a obsah požadovaného zadosťučinenia tak, aby v tejto otázke uniesla dôkazné bremeno, sama vylúčila možnosť súdu skúmať, či sú tu okolnosti odôvodňujúce záver, že zadosťučinenie v zmysle § 13 ods. 1 Obč. zákonníka nebude postačujúce tak, ako to má na mysle ods. 2 citovaného paragrafu. Pokiaľ ide o rozsudok súdu prvého stupňa, žalovaný považuje tento rozsudok za vecne správny. Súd správne zameral svoju pozornosť i na skúmanie otázky pasívnej legitimácie žalovaného. Otázku, kto je subjektom žalobkyňou tvrdeného zásahu, musel súd vyriešiť hneď na úvod a žalovaný poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo 134/2007, z odôvodnenia ktorého cituje: „Z tohto hľadiska je preto predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale rovnako zistenie, že žalovaný (fyzická alebo právnická osoba) sa dopustil toho konania, ktoré žalobca v konaní označoval za zásah do jeho chránených práv a z ktorého vyvodzoval svoje právo na ochranu osobnosti“. Žalovaný predložil listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že na mesiac júl prenajal plochu svojho reklamného zariadenia v Snine obchodnej spoločnosti ARDENAS s.r.o.. Súčasne predložil dôkaz o tom, že táto spoločnosť sa síce od veci dištancuje a ostáva preto nevyjasnenou otázkou, či plochu zariadenia žalovaného objednal skutočne spoločnosť ARDENAS s.r.o., alebo jej meno niekto zneužil a uviedol žalovaného do omylu. Avšak i napriek tomu, že táto okolnosť ostáva nevyjasnená, žalovaným predložené listinné dôkazy vyvracajú záver o tom, že pôvod alebo autorstvo plagátu nepatria žalovanému. S poukazom na uvedené žalovaný má za to, že fakty, ktoré sú zrejmé z vykonaného dokazovania, samé o sebe postačujú pre záver o tom, že dôvod pre zmenu rozsudku v zamietavej časti nie je daný. Tvrdenia uvádzané žalobkyňou v žalobe i v odvolaní vykonané pred súdom, zmenu rozsudku vo výroku, ktorým žalobu zamietol, nijako neodôvodňujú zmenu rozsudku a žalovaný preto navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Zároveň výrok o náhrade trov
konania pred súdom prvého stupňa žalovaný navrhuje zmeniť tak, že súd prizná žalovanému nárok na zaplatenie sumy 4.203,36 eur. Žalovaný si uplatňuje trovy odvolacieho konania v sume 118,44 eur.
Na prejednanie podaného odvolania odvolací súd nenariaďoval pojednávanie ale vec rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný rozsudkom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ako aj s vykonaným dokazovaním a pre doplnenie vo veci uvádza:
Odvolací súd konštatuje, že je viazaný dôvodmi odvolania podané žalobkyňou. K tomuto uvádza, že pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a z tohto dôvodu vyvodil
nesprávne skutkové závery vo veci samej, takéto tvrdenie z vykonaného dokazovania nevyplýva. Prvostupňový súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie. Vykonaným dokazovaním je preukázané, že medzi žalovaným a spoločnosťou ARDENAS s.r.o. bola uzavretá zmluva na prenájom plochy. Na základe tejto zmluvy došlo k vykonaniu objednaných prác žalovaným vo vzťahu k objednávateľovi. Ďalej odvolací súd zisťuje, že žalobkyňa nežiadala žalobcu o ospravedlnenie sa vo vzťahu ku oznámeniu, ktoré bolo vylepené na billboarde, čiže žalovaný nemal ani vedomosť, v akom rozsahu a za čo sa má žalobkyni ospravedlniť. Taktiež z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovaný od samého začiatku vedel, s kým uzavrel dohodu o vylepení plagátu. Zmluva, resp. dohoda bola uzavretá so spoločnosťou ARDENAS s.r.o.. Toto tvrdenie zo strany žalobkyne nebolo vyvrátené a žalovaný iné tvrdenia v priebehu prvostupňového konania neuvádzal. Za objednanú prácu mu bolo zaplatené, čo je zistiteľné z listinného dôkazu. Tvrdenia, že fyzická osoba, ktorá doniesla objednávku a plagát, nebola zo strany žalovaného identifikovaná, je neopodstatnené. Nie je povinnosťou zmluvnej strany overovanie si identity osoby, s ktorou sa uzatvára zmluva. Takáto zmluva, ako bola uzavretá v predmetnom konaní, môže byť uzavretá jednak v písomnej forme a jednak môže byť uzavretá aj v ústnej forme. Žalobkyňa jednoznačne v priebehu súdneho konania nepreukázala obsah znenia, ktorý ju mal ohroziť, čiže v tomto rozsahu žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno s ohľadom časti textu, ktorý považovala za hanlivé, resp. nepravdivé tvrdenie a ktorý text považovala za urážlivý. Taktiež žalobkyňa v tomto konaní nepredložila dôkaz ohľadom identity plagátu, ktorý bol voči nej hanlivý. V priebehu konania nebol uvedený text, ktorý bol zverejnený a v ktorej časti mal byť nepravdivý. Až následne uviedla, že ide o text „najväčší dlžník“. Pretože žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, prvostupňový súd vo veci správne rozhodol, ak žalobu žalobkyne zamietol. Povinnosťou účastníka je v súdnom konaní predkladať dôkazy na svoje tvrdenia. V tomto konaní zo strany žalobkyne neboli predložené dôkazy v rozsahu jej tvrdenia a preto odvolací súd má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo veci. V tomto súdnom konaní chýba dôkaz, z ktorého by súd zistil, že žalovaný zverejnil na svojom billboarde oznámenie s označením, že žalobkyňa je „najväčší dlžník“ a preto odvolací súd usúdil, že v danom prípade nejestvuje žiaden vecný dôvod pre uloženie povinnosti žalovanému na ospravedlnenie za jeho konanie. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy musí byť preukázané, že sú tu okolnosti, že v konkrétnom prípade nestačia
zadosťučinenie ospravedlnenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to z hľadiska intenzity trvania rozsahu nepriaznivých následkov a z hľadiska závažnosti ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osôb. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy súd musí prihliadať na tieto okolnosti, za ktorých k porušeniu práva na ochranu osobnosti došlo. Žalobkyňa nevedela uviesť obsah opodstatnenia uplatneného rozsahu na nemajetkovú ujmu. Z tohto dôvodu odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny, a to z dôvodu dostatočného vykonania dokazovania a správneho posúdenia veci na základe vykonaného dokazovania. Súd vykonal navrhnuté dôkazy v dostatočnom rozsahu. Na základe vykonaného dokazovania vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol. Podľa zákona číslo 167/2008 Z. z. § 5 ods. 3, vydavateľ periodickej tlače nezodpovedá za pravdivosť informácie zverejnenej v inzercii a za klamlivú reklamu, alebo porovnávaciu reklamu. Uvedené je možné analogicky použiť aj na neperiodickú tlač, a teda i v tomto konaní. V tomto konaní bolo jednoznačne preukázané, že plocha reklamného zariadenia žalovaného bola prenajatá spoločnosti ARDENAS s.r.o. a súčasne predložil dôkaz o tom, že táto spoločnosť vo vzťahu ku žalovanému mala prenajatú reklamnú plochu.
Z tohto dôvodu odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvého stupňa vo veci samej a tento potvrdzuje podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..
Podaným odvolaním žalobkyňa napadla priznané trovy konania rozsudkom súdu prvého stupňa. Odvolací dôvod je dôvodný. Žalovaný v nesprávnej výške uplatnil trovy konania a podľa vyčíslených trov prvostupňový súd o týchto rozhodol. V danom prípade je potrebné poukázať na odvolací dôvod žalobkyne, že vyhláškou číslo 209/2009 Z. z. účinnej od 1.6.2001 vo veciach ochrany osobnosti, sa zmenila tarifná hodnota jedného úkonu, a to tak, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka podľa predpisov masovokomunikačných prostriedkov vo veciach ochrany osobných údajov, alebo vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva, je tarifná hodnota 1.000,-- eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy a 2.000,-- eur, ak žiada náhrada nemajtkovej ujmy. V danom prípade odvolací dôvod zo strany žalobkyne čo do hodnoty jedného úkonu po 1.6.2009, je dôvodný. Tvrdenia žalobkyne, že súd priznal
za vyjadrenia podané žalovaným zo dňa 2.3.2010, ktorým predkladá súdu vyžiadanú nájomnú zmluvu, nie sú vyjadreniami vo veci samej. Z tohto dôvodu tento úkon nemal byť hodnotený podľa § 14 ods. 1 písm. b), čiže nemala mu byť priznaná odmena vo výške základnej sadzby tarifnej hodnoty ako vo veci samej. Odvolací súd zisťuje, že odvolacie dôvody ohľadom priznania právnych úkonov za uvedené podania, nie sú dôvodné. Vyjadrenia zo strany žalovaného boli vykonané na základe výzvy súdu. Z tohto dôvodu odvolací súd tento odvolací dôvod neuznáva a priznáva trovy odvolacieho konania podľa nasledujúceho vyčíslenia.
A. Odmena za zastupovanie podľa § 10 ods. 1, 8 a § 14 vyhlášky číslo 655/2004 za prevzatie a pr. zast. 16.3.2009 320,34 eur + 60,86 eur 19 % DPH + 6,95 eur r.p., vyjadrenie 17.3.2009 320,34 eur + 60,86 eur 19 % DPH + 6,95 eur r.p., účasť na pojednávaní 22.6.2009 91,29 eur + 17,35 eur DPH + 6,95 eur r.p. + 1,32 eur 19 % DPH, vyjadrenie 12.11.2009 91,29 eur + 17,35 eur 19 % DPH + 6,95 eur r.p. + 1,32 eur 19 % DPH, vyjadrenie 2.3.2010 91,29 eur + 17,35 eur DPH + 7,21 eur r.p. + 1,37 eur 19 % DPH, vyjadrenie 9.6.2010 91,29 eur + 17,35 eur DPH + 7,21 eur r.p. + 1,37 eur 19 % DPH, účasť na pojednávaní 21.9.2010 91,29 eur + 17,35
eur DPH + 7,21 eur r.p. + 1,37 eur 19 % DPH, účasť na pojednávaní 10.2.2011 91,29 eur + 18,26 eur DPH + 7,41 eur r.p. + 1,48 eur 20 % DPH, vyjadrenie 14.4.2011 91,29 eur + 18,26 eur DPH + 7,41 eur r.p. + 1,48 eur 20 % DPH, účasť na pojednávaní 9.5.2011 91,29 eur + 18,26 eur DPH + 7,41 eur r.p. + 1,48 eur 20 % DPH, spolu 1.371,-- eur + 263,25 eur DPH + 71,66 eur r.p. + 11,19 eur DPH = 1.717,1 eur.
B. náhrady za stratu času podľa §-u 15 písm. b) a §-u 17 ods. 1: v roku 2009 vykonaná 1 x cesta z miesta sídla advokáta v BA do miesta vykonávania úkonu v Humennom a 1 x cesta späť predstavuje (2 x 495 km a 2 x 5 h) 10 hodín, kde pri sadzbe 11,59 eur za 1 h je náhrada (20 x 11,59 eur = 231,8 eur + 44,02 eur 19 % DPH), v roku 2010 vykonaná 1 x cesta z miesta sídla advokáta v BA do miesta vykonávania úkonu v Humennom a 1 x cesta späť predstavuje (2 x 495 km a 2 x 5 h) 10 hodín, kde pri sadzbe 12,02 eur za 1 h je náhrada (20 x 12,02 eur = 240,04 eur + 45,61 eur 19 % DPH), v roku 2011 vykonaná 2 x cesta z miesta sídla advokáta v BA do miesta vykonávania úkonu v Humennom a 2 x cesta späť predstavuje (4 x 495 km a 4 x 5 h) 20 hodín, kde pri sadzbe 12,35 eur za 1 h je náhrada (40 x 12,35 eur = 494,-- eur + 98,8 eur 20 % DPH), spolu 966,2 eur + 188,43 eur DPH = 1.154,63 eur.
C. náhrady cestovných výdavkov podľa §-u 15 písm. a) v spojení s § 16 ods. 4 a poukazom na § 7 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s opatrením Ministerstva práce 632/2008 Z. z.:
- základná náhrada vo výške
(v roku 2009 a 2010) 2 x cesta z miesta sídla advokáta do miesta vykonávania úkonu a 2 x cesta späť predstavuje spolu (4 x 495 km) 1.980 km, kde pri zákonom stanovenej sadzbe 0,183 eur Sk za 1 km patrí potom náhrada určená podľa vzorca 0,183 x 1980 = 362,34 eur + 68,84 eur 19 % DPH a (v roku 2011) 2 x cesta z miesta sídla advokáta do miesta vykonávania úkonu a 2 x cesta späť predstavuje spolu (4 x 495 km) 1.980 km, kde pri zákonom stanovenej sadzbe 0,183 eur Sk za 1 km patrí potom náhrada určená podľa vzorca 0,183 x 1980 = 362,34 eur + 72,47 eur 20 % DPH..
- náhrada výdavkov za PHM
kombinovaná spotreba pohonných látok použitého osobného motorového vozidla je podľa technického preukazu séria SF č. 746888 8,2 litra nafty na 100 km a cena za 1 liter pohonnej látky - nafty predstavovala v čase použitia vozidla v priemere 1,2 eur, z čoho vyplýva výška náhrady PHM za jeden kilometer (8,2 x 1,2 = 9,84 : 100 = 0,0984) 0,0984 eur a za 1980 km v rokoch 2009 a 2010 potom určená podľa vzorca 0,0984 x 1980 = 194,83 + 37,01 eur 19 % DPH a za 1980 km v roku 2011 potom určená podľa vzorca 0,0984 x 1982 = 194,83 + 38,97 eur 20 % DPH, spolu 1.114,34 eur + 217,29 eur DPH = 1.331,63 eur.
Náklady právneho zastúpenia v konaní pre súdom prvého stupňa predstavujú 4.203,36 eur.
Z dôvodu úspešnosti žalovaného v tomto konaní odvolací súd rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania podľa 224 ods. 2 O.s.p. tak, že zmenil trovy priznané súdom prvého stupňa na 4.203,36 eur. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému žalovanému priznal za úkon vyjadrenie k odvolaniu trovy
odvolacieho konania vo výške 118,44 eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby hodnota 91,29 eur + 7,41 eur r.p. + 20 % DPH, spolu 118,44 eur.
Uznesením sp. zn. 5C/224/2010-204 bolo rozhodnuté aj o žiadosti na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Citovaným uznesením prvostupňový súd rozhodol tak, že nepriznáva žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala, že sú u nej splnené predpoklady pre oslobodenie od platenia od súdnych poplatkov, i keď bola na to vyzvaná a výzva bola právnemu zástupcovi doručovaná dňa 23.6.2011. Žalobkyňa súdu preukázala, len aký má príjem, ale tento dôkaz nestačí pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Nebol preukázaný ostatný majetok žalobkyne, resp. ostatné jej majetkové pomery tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p.. Keďže žalobkyňa nepredložila dôkazy ohľadom svojich majetkových pomerov, prvostupňový súd správne rozhodol, ak nepriznal žalobkyni oslobodenie od platenia súdnych poplatkov
a z tohto dôvodu odvolací súd potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.