Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/453/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110203386 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1110203386.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľky: Q. K., Z. U.. X. W. XX, Š., zastúpenej JUDr: Evou Borovskou, advokátkou so sídlom Štefánikova 7, Bratislava, proti odporcovi: Kooperativa poisťovňa, Vienna Insurance Group a.s., IČO: 00 585 441, Štefaníkova 4, Bratislava, o zaplatenie 1.326,79 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18. mája 2011, č. k. 11C/23/2010-144 a proti uzneseniu rovnakého súdu zo dňa 22. augusta 2011 č. k. 11C/23/2010-164 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh v časti zaplatenia sumy 1.326,79 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo žalovanej sumy od 08. 08. 2007 do zaplatenia a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.366,74 Eur od 08. 08. 2007 do 28. 05. 2008, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že dňa 12. 07. 2007 došlo na horskom prechode Soroška k dopravnej nehode, keď vodič motorového vozidla zn. Peugeot 306, EČ: RV- 837 AX, z nezistených dôvodov prešiel do protismeru, kde sa zrazil s oproti idúcim motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia EČ: SA-739 AY, ktorého vodičom bol Ing. Marián Hanák, ktorý pri dopravnej nehode zomrel. Prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená, bol v čase dopravnej nehody Tibor Molnár a vodičom Július Petri. Uznesením OR PZ Rožňava, Úrad justičnej a kriminálnej polície, zo dňa 25. 10. 2007, ČVS: ORP-232/OPJ-RV-2007 bolo trestné stíhanie zastavené, pretože škodca pri dopravnej nehode zomrel. Prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená mal dojednané povinné zmluvné poistenie u odporcu, a to na základe poistnej zmluvy č. 6537077603. Odporca navrhovateľke uhradil škodu vo výške 5.895,24 Eur, pričom v oznámení o vykonanej platbe uviedol, že všeobecná hodnota motorového vozidla predstavuje sumu 7.156,61 Eur a hodnota zvyškov sumu 1.261,37 Eur. Rozdiel medzi uvedenými hodnotami, v sume 5.895,24 Eur uhradil navrhovateľke, ktorá sa s jeho výškou nestotožnila a opätovne sa obrátila na odporcu, ktorý v odpovedi zo dňa 28. 05. 2008 bez bližšej špecifikácie uviedol, že vykonal kontrolný prepočet a navrhovateľke doplatil sumu 1.366,73 Eur. Po opakovaných urgenciách odporca prostredníctvom svojej agentúry v Prešove dňa 09. 07. 2008 predložil navrhovateľke výpočet všeobecnej hodnoty motorového vozidla, podľa ktorého je východisková hodnota poškodeného motorového vozidla určená sumou 22.480,02 Eur, technická hodnota sumou 9.850,13 Eur a všeobecná hodnota sumou 8.523,34 Eur. Podľa navrhovateľky odporca nepostupoval správne, keď hodnotu zvyškov odpočítal od všeobecnej hodnoty motorového vozidla, v ktorej je zohľadnený koeficient predajnosti na trhu. Správne mal postupovať tak, že zvyšky vozidla mal odpočítať od technickej hodnoty motorového vozidla. Odporca podľa zák. č. 381/2001 Z.z. uhrádza poškodenému skutočnú škodu podľa § 442 O.z. Pri určovaní ceny vzniknutej škody sa postupuje podľa § 443 O.z., t. j. pri určení výšky škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia, ktorá sa určí podľa cenového predpisu alebo z ceny nadobúdacej ku dňu poistnej udalosti a od tejto ceny sa odpočíta suma, ktorá zohľadní pokles ceny vzhľadom na vek veci, amortizáciu, funkčnosť a pod., ako aj s prihliadnutím na jej prípadný vzrast, ktorý nastal následkom zhodnotenia veci. Odporca v predloženom výpočte od novej ceny veci odpočítal sumu, ktorá zohľadňovala amortizáciu, vek vozidla, ako aj prípadné znehodnotenie veci a určil, že hodnota vozidla bola v čase dopravnej nehody v čiastke, zodpovedajúcej 43,8173 % ceny novej veci, čo v číselnom vyjadrení predstavuje sumu 9.850,13 Eur. Ďalší odpočet, ktorý odporca vykonal titulom tzv. koeficientu predajnosti vozidla však zákon neumožňuje, a preto je povinný uhradiť navrhovateľke sumu 1.326,79 Eur, ako rozdiel medzi technickou hodnotou motorového vozidla, v sume 9.850,13 Eur a hodnotou zvyškov. Navrhovateľka za skutočnú škodu na motorovom vozidle považuje jeho technickú hodnotu pred dopravnou nehodou, t.j. 9.850,13 Eur, od ktorej je potrebné odpočítať sumu za predaj havarovaného vraku (zvyškov) vo výške 1.261,37 Eur. Podľa nej nie je možné pri výpočte použiť koeficient predajnosti vozidla, pretože ani ona a ani jej manžel v čase dopravnej nehody vozidlo nepredávali, a ani nemali v úmysle ho predať a z dikcie zákona nie je možné dovodiť, že by mal zákonodarca v úmysle zabezpečiť, aby bola uhradená škoda tak, že bude hodnota veci porovnávaná s aktuálnou situáciou na trhu. Navrhovateľke má byť preto vo finančnom vyjadrení uhradená suma, zodpovedajúca hodnote veci v čase poistnej udalosti, teda technická hodnota motorového vozidla. Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne aj z už uhradenej sumy 1.366,73 Eur za obdobie od 08. 08. 2007 do 28. 05. 2008, pretože odporca sa s plnením tejto sumy dostal do omeškania. Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že pri výpočte všeobecnej hodnoty vozidla sa riadil softvérovým programom ABACUS, vychádzajúcim z aktualizovaných údajov o jednotlivých značkách vozidiel, ich výbave, doplnkoch, aktuálnych cenách vozidiel na trhu, technickej stránke, aj z údajov ponúk na trhu. Odporca vypočítal hodnoty v zmysle vyhl. MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Technická hodnota predstavuje zvyšok technickej životnosti vyjadrený v korunách, tzv. časovú cenu a výlučne technické parametre motorového vozidla. Technický stav vozidla predstavuje zvyšok technickej životnosti vyjadrený v percentuálnej sadzbe. V zmysle ust. § 443 O.z. pri určení výšky škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Paragrafové znenie v tomto ustanovení však nehovorí o časovej cene, ale o cene v čase poškodenia, čo nie je totožné. Koeficient predajnosti vozidla je súčin k1 (platnosť kontroly technického stavu vozidla) x k2 (koeficient poškodenia vozidla haváriou) x k3 (počet držiteľov) x k4 (spôsob prevádzky) x k5 (dopyt trhu). Koeficient predajnosti preto predstavuje koeficient zohľadňujúci rozličné faktory, východiskové pri skúmaní stavu a hodnoty motorového vozidla, nielen dopyt trhu a súhrnne je nazývaný koeficient predajnosti vozidla. Skutočnú škodu je možné zistiť len porovnaním s inými motorovými vozidlami (s rovnakými technickými parametrami na trhu v danom mieste a čase), čiže ide o trhovú hodnotu motorového vozidla. Dopyt na trhu, čiže predajnosť vozidla predstavujú ekonomické kategórie a jediné relevantné kritérium pre porovnávanie vzoriek na trhu. Argumentáciu navrhovateľky, že nemala v úmysle vozidlo predať a teda nesúhlasí so zohľadnením koeficientu predajnosti vo výpočte označil odporca za nepodstatnú, nakoľko pod pojmom predajnosť sa má na mysli vplyv trhu ako ekonomická kategória, nie samotný úmysel. Správnosť predloženého výpočtu odporcu potvrdzuje aj Metodické usmernenie členov SKP č. 4/2002, Metodika na stanovenie hodnoty a výpočet výšky škody na motorovom vozidle st. 27 bod XI. Výška škody na cestnom vozidle. Súd prvého stupňa vyhodnotil, že nespornými medzi účastníkmi konania boli výpočty tak všeobecnej hodnoty vozidla, technickej hodnoty vozidla ako i hodnoty zvyškov. Sporným bolo len právne posúdenie veci v otázke z akej hodnoty veci je potrebné vychádzať pri určení výšky škody na motorovom vozidle, či zo všeobecnej hodnoty alebo z technickej hodnoty motorového vozidla a či je pri určovaní výšky škody potrebné zohľadňovať aj koeficient predajnosti motorového vozidla alebo nie. Prvostupňový súd pri posúdení týchto otázok vychádzal z ust. § 4 ods. 2, § 15 ods. 1, § 11 ods. 5, 6, 7 zák. č. 381/2001 Z.z. a § 427, 431, 442 ods. 1, 443, 517 ods. 2 Obč. zák. K veci samej uviedol, že skutočnou škodou je treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody. Z ceny poškodenej veci po jej poškodení sa vychádza aj podľa ust. § 443 O.z. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do pôvodného stavu. Pri úplnom zničení veci, pri jej odcudzení alebo strate, môže skutočná škoda spočívať aj v celej hodnote veci. Aj tu treba podľa § 443 O.z. vychádzať z ceny veci v čase poškodenia. Podľa judikatúry NS SR skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Skutočnou škodou je teda nielen už vzniknuté zníženie majetkového stavu poškodeného, ale môžu ňou byť aj také hodnoty, ktoré bude potrebné ešte len vynaložiť na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu (R 55/1971). Ak nemá poškodený už možnosť kúpiť vec, ktorú stratil alebo zničil ten, kto si vec vypožičal, potom je skutočnou škodou niekedy aj hodnota nákladov vynaložených na obstaranie tejto veci alebo zhotovenie jej kópie (R 5/1978). Výška peňažnej náhrady má zodpovedať nákladom na uvedenie do pôvodného stavu, t. j. do stavu pred poškodením. Skutočná škoda je vyjadrená porovnaním majetkového stavu poškodeného pred vznikom škody a potom, preto aj rozsah náhrady škody v peniazoch má zodpovedať čiastke nutnej na obnovenie do pôvodného stavu. Pokiaľ ide o nové veci, na ktorých došlo ku škode, poskytuje sa náhrada v plnej výške ich ceny. Pri škode na veciach starších, použitých a čiastočne opotrebovaných je potrebné zisťovať všeobecnú cenu, ktorú tieto veci mali v čase poškodenia. Pri posudzovaní výšky náhrady za poškodenie odevu treba uviesť, že odevy patria medzi veci, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe a účelu, ktorému majú slúžiť, spravidla obstarávané k užívaniu určitou osobou, a preto je pri stanovení ich ceny v dobe pred poškodením nutné vychádzať predovšetkým z úžitkovej hodnoty konkrétneho odevu vyjadreného jeho časovou cenou v uvedenej dobe. Postup, pri ktorom sa vychádzalo výlučne zo všeobecnej ceny takej veci pred poškodením, by mohol viesť k znevýhodneniu poškodeného, nakoľko všeobecná cena týchto použitých vecí býva vzhľadom k ich účelu, hygienickým požiadavkám a pod. väčšinou nižšia než ich časová cena. Vychádzať zo všeobecnej ceny pred poškodením možno spravidla iba u takých použitých hnuteľných vecí, ako sú napr. motorového vozidlá, použité výrobky spotrebnej elektrotechniky a ďalšie použité veci, ktorých užívanie nie je bezprostredne spojené s určitou osobou, a u nich preto všeobecná cena nebýva už z toho dôvodu nutne nižšia než časová cena (R 12/1989). Pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej na veci je potrebné vychádzať z nákladov (ich ceny), ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. Výšku peňažnej náhrady, vyjadrujúcu náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu, je potrebné zistiť a stanoviť objektívne a nezávisle na okolnostiach nesúvisiacich s udalosťou. Ak nie je uvedenie veci do pôvodného stavu možné, tak vodítkom pre stanovenie výšky náhrady škody je výška nákladov, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby odškodnenie bolo poskytnuté inak než uvedením veci do predchádzajúceho stavu (predovšetkým náklady na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci R 25/1990). Pri stanovení výšky škody vzniknutej poškodením veci použitej a čiastočne opotrebovanej musí byť prihliadnuté k obvyklej trhovej cene veci v dobe poškodenia a k rozsahu poškodenia, pričom od čiastky vyjadrujúcej náklady na opravu veci musí byť odpočítaná čiastka zodpovedajúca zhodnoteniu vozidla jeho opravou oproti pôvodnému stavu (R 54/2003). Pri škode spôsobenej na starších použitých a čiastočne už opotrebovaných veciach, postupujú súdy správne, keď zisťujú všeobecnú cenu, ktorú mali tieto veci v čase poškodenia, a keď sa neuspokojujú s účtovnou hodnotou, v akej boli predmety vedené podľa inventarizačných predpisov (R 27/77). V podstate, aj keď staršia judikatúra vychádzala pri odškodňovaní vzniknutej škody na veciach z dikcie uvedenia veci do pôvodného stavu, a ak to nie je dobre možné, poskytnutia peňažného plnenia vo výške spôsobenej škody (v súčasnosti platí opak), nič to nemení na skutočnosti, že výška škody predstavuje (pokiaľ ide o vec používanú, čiastočne opotrebovanú) peňažný ekvivalent zodpovedajúci výške nákladov na obstaranie takejto alebo obdobnej veci v čase jej poškodenia. V danom prípade poukázal prvostupňový súd na to, že predmetné motorové vozidlo bolo v dôsledku dopravnej nehody zničené v takom rozsahu, že nebolo ani možné ho opravou uviesť do predošlého stavu (tzv. totálna škoda). Za danej situácie preto výška škody, navrhovateľke spôsobená na motorovom vozidle dopravnou nehodou, predstavuje hodnotu nákladov na obstaranie rovnakého motorového vozidla ku dňu vzniku škody. Pri určení výšky náhrady škody je tak potrebné vychádzať z jej všeobecnej a nie časovej hodnoty (ako je to napr. pri škode na odevoch). Časová cena predstavuje v danom prípade technickú hodnotu vozidla, t. j. výlučne technické parametre motorového vozidla. V prípade motorového vozidla (ktoré bolo zničené) je skutočnú škodu možno zistiť len porovnaním s inými motorovými vozidlami (ktoré majú rovnaké technické parametre) na trhu v danom mieste a čase, čiže trhovú hodnotu motorového vozidla. Dopyt na trhu, teda predajnosť vozidla je ekonomickou kategóriou a jediným relevantným kritériom pre porovnávanie vzoriek na trhu. Prvostupňový súd sa stotožnil s názorom odporcu, že irelevantnou je skutočnosť absencie úmyslu predaja motorového vozidla navrhovateľkou, nakoľko pod pojmom predajnosť sa má na mysli vplyv trhu ako ekonomická kategória, nie samotný úmysel. Uviedol, že z logiky a osobitosti veci vyplýva, že ak došlo k úplnému zničeniu motorového vozidla (totálna škoda), nie je možné vyčísľovať náklady na jeho opravu, ale treba vyčísľovať náklady na obstaranie rovnakej (obdobnej) veci (motorového vozidla). V danom prípade však zákonite (ak sa chce zaobstarať vec rovnakého druhu a rovnakých technických parametrov) musí sa zohľadniť aj dopyt po takejto veci na trhu, a preto je na mieste počítať pri určení výšky nákladov na obstaranie takejto veci aj s koeficientom predajnosti. Rovnaká situácia však nenastáva, ak by bolo motorové vozidlo len poškodené, nie zničené, nakoľko by tu výška škody predstavovala náklady na jeho opravu a následne by sa odpočítalo zhodnotenie vozidla oproti stavu predtým. Tu by sa však oprava vykonávala zakúpením nových náhradných dielov (prípadne opravou tých, ktoré by sa opraviť dali) a následne odpočítaním zhodnotenia vozidla, čiže pri zakúpení nových náhradných dielcov by sa koeficient predajnosti nepoužil. Rovnako podľa prvostupňového súdu nie je možné stotožňovať, resp. porovnávať vyčíslenie výšky škody na odevoch, ktoré sa nachádzali v zničenom motorovom vozidle s vyčísľovaním výšky škody za zničené vozidlo, tak ako to vo svojom vyjadrení uviedla navrhovateľka. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou odporcu a návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol aj so zreteľom na to, že pri určení výšky škody je potrebné vychádzať zo všeobecnej hodnoty motorového vozidla (ktorej výška sporná nebola), pričom pri určení tejto hodnoty treba zohľadňovať aj koeficient predajnosti. K rovnakému záveru by sa muselo dospieť aj v prípade, ak by výšku škody spôsobenej dopravnou nehodou vyčísľoval znalec, ktorý pri svojich výpočtoch musí vychádzať z vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorá s koeficientom predajnosti počíta. Žalovaný úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.366,74 Eur od 08. 08. 2007 do 28. 05. 2008 predstavuje úrok zo sumy 1.366,74 Eur, ktorú odporca bez bližšieho zdôvodnenia (po vykonaní kontrolného prepočtu) doplatil navrhovateľke, namietajúcej nesprávnosť výpočtu výšky škody, čím uznal svoj nesprávny postup pri pôvodnej likvidácii škody. Nakoľko prvé poistné plnenie poskytol odporca navrhovateľke dňa 08. 08. 2007 (po ukončení šetrenia poistnej udalosti), pričom potreba uhradiť nedoplatok vo výške 1.366,74 Eur nevyplynula zo žiadnej novej skutočnosti, ale došlo k nej v dôsledku nedostatočného postupu odporcu pri vyčísľovaní výšky škody (doplatok bol uhradený len po vykonaní kontrolného prepočtu bez ďalších nových nákladov a až po reklamácii navrhovateľky), konajúci súd sa stotožnil s názorom navrhovateľky, že jej ohľadne tohto doplatku vznikol nárok na príslušný úrok z omeškania, nakoľko odporca sa s jeho plnením dostal do omeškania od počiatku po skončení šetrenia poistnej udalosti, t. j. doplatok mal ním byť uhradený už spolu s prvým poistným plnením. Navrhovateľke preto vznikol nárok na úrok z omeškania od 08. 08. 2007 do 28. 05. 208, kedy bol navrhovateľke predmetný doplatok poistného plnenia uhradený. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 3 O.s.p., nakoľko neúspech odporcu vo veci bol len nepatrný (len v časti žalovaného úroku z omeškania), prináleží mu plná náhrada trov konania. Odporca si ale náhradu trov konania neuplatnil, a ani mu žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. Proti uvedenému rozsudku, v časti zamietajúcej návrh a v časti náhrady trov konania, podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie, žiadala napadnutý prvostupňový rozsudok zmeniť, návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovieť a odporcu zaviazať na náhradu trov konania. Za nesprávny označila záver súdu, že pri určení výšky škody v danej veci je potrebné vychádzať zo všeobecnej hodnoty motorového vozidla a zohľadniť pritom aj koeficient predajnosti, pričom poukázala na zákonné znenie ust. § 788 a § 822 O.z. Nakoľko všeobecné poistné podmienky bližšie spôsob náhrady škody a jej výpočet neupravovali, treba pri určení výšky škody vychádzať zo znenia ust. § 442 a nasl. O.z., a teda z ceny veci v čase jej poškodenia. Touto cenou je nesporne cena časová. Ani z dôvodovej správy nevyplýva možnosť túto cenu upravovať podľa toho, či je vec v tom - ktorom momente predajná na trhu alebo nie, prípadne upravovať podľa toho, či sa vec na trhu predáva dobre alebo nie. Časovou cenou ku dňu vzniku poistnej udalosti je cena vypočítaná tak, že z maloobchodnej ceny, príp. inej obdobnej ceny platnej v čase poistnej udalosti sa odpočíta čiastka zodpovedajúca skutočnému opotrebeniu motorového vozidla, ku ktorému došlo v čase od jeho uvedenia do prevádzky, do vzniku poistnej udalosti, pričom poukázala aj na rozsudok NS SR sp. zn. M Cdo 282/02. Opätovne tiež poukázala na absenciu úmyslu navrhovateľky a jej manžela predať motorové vozidlo, ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené. Odporca sa k odvolaniu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 16. 09. 2011, a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa žiadal ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie proti meritórnemu rozhodnutiu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa v prejednávanej veci správne ustálil, že pri stanovení výšky totálnej škody spôsobenej na motorovom vozidle poškodeného je potrebné vychádzať zo všeobecnej (trhovej) hodnoty motorového vozidla, ktorá zohľadňuje aj koeficient predajnosti vozidla v rozhodnom čase. Pre zdôraznenie správnosti svojho právneho názoru v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval aj viaceré na vec sa vzťahujúce judikáty, ktoré podporujú súdom prvého stupňa vyslovený právny záver. Nakoľko v danej veci došlo k vzniku totálnej škody na vozidle, pri výpočte výšky škody je rozhodná všeobecná cena veci v čase poškodenia motorového vozidla (§ 443 O.z.), ktorá je ovplyvnená ponukou a dopytom na trhu. Uvedené je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a rozhodovacou činnosťou súdov, ktorá v zodpovedaní tejto otázky zaujíma jednotné stanovisko. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Cdo 282/02, na ktoré v odvolaní poukázala navrhovateľka, odvolací súd uvádza, že nie je použiteľné v danej veci, nakoľko vychádza z iných skutkových okolností prípadu. V tejto veci bola medzi účastníkmi konania v poistnej zmluve výslovne dojednaná časová cena veci, z ktorej sa malo vychádzať, a ktorá bola relevantná práve vzhľadom na zmluvnú vôľu sporových strán. Vzhľadom ku skutočnosti, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s precíznym a vyčerpávajúcim odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvého stupňa dostatočne a presvedčivo vysporiadal s námietkami navrhovateľky, odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil. Za nesprávny však považuje odvolací súd postup súdu prvého stupňa, ktorý navrhovateľke uznesením zo dňa 22. 08. 2011, č. k. 11C/23/2010-164 uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 79,50 Eur, vyrubenej podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Navrhovateľa podala v zákonnej lehote odvolanie aj voči uzneseniu, ktorým jej bola uložená poplatková povinnosť. V odvolaní namietala, že v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. ch) zák. č. 71/1992 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase, sa na ňu vzťahuje osobné oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko predmetom konania je náhrada škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví. Odvolací súd musí prisvedčiť navrhovateľke, ktorej podaním návrhu ani odvolania nevznikla poplatková povinnosť z dôvodu personálneho oslobodenia od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. ch) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v rozhodnom čase. Predmetom konania bol nárok na náhradu totálnej škody, ktorá vznikla na motorovom vozidle ako následok toho istého deja (dopravnej nehody) a v tej istej príčinnej súvislosti, ako škoda na zdraví s následkom smrti pozostalého manžela navrhovateľky. Nakoľko navrhovateľke podaním odvolania nevznikla poplatková povinnosť, odvolací súd musel napadnuté prvostupňové uznesenie, pre ktorého vydanie dôvody neexistovali, podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušiť. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.