Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/183/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418203792 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1418203792.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: T.. M. V., G.. XX.XX.XXXX, E. K. M. XXXX, zastúpený spoločnosťou JUDr. Alžbeta BORIKOVÁ, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Predmestská 57, Žilina, IČO: 47 249 587, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 469,14 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 22. marca 2019, č.k. 25Csp/145/2018-117, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e . Vo výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68 %. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 469,14 eur, vo zvyšnej časti týkajúcej sa uplatneného úroku z omeškania (vo výške 5,05 % ročne zo sumy 469,14 eur od 30.09.2016 do zaplatenia) žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 442 ods. 1, § 822, § 823Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2, § 11 ods. 6, 11 ods. 7, § 11 ods. 8, § 15 ods. 1zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ("ZoPZP") a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby v časti uplatnenej istiny náhrady škody. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 07.02.2016 bolo poškodené motorové vozidlo žalobcu značky M. R. A. P., N.: K., pričom dopravnú nehodu zavinila vodička U. G. s motorovým vozidlom EČV: K., ktorá mala poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzatvorené u žalovaného. K vzniku škody na strane žalobcu došlo už samotnou škodovou udalosťou, pri ktorej bolo poškodené vozidlo žalobcu, čím došlo k zmenšenie jeho majetku, nakoľko sa hodnota vozidla žalobcu nehodou znížila. Konštatoval, že aj v súlade so závermi rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 30.11.1988, 1 Cz 82/88, na ktoré poukazoval žalobca, žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody, aj keby vozidlo neopravoval. Doplnil, že tým by samozrejme nebola dotknutá povinnosť žalobcu preukázať výšku škody (§ 15 ods. 1 ZoPZP). Uviedol, že aj v prípade, ak by vozidlo vôbec neopravoval, mal by žalobca nárok na náhradu škody zodpovedajúcej originálnym náhradným dielom, ktoré by bolo potrebné pri oprave použiť. Konštatoval, že v danom prípade bola oprava poškodeného vozidla vykonaná. Žalobca si splnil svoju povinnosť voči žalovanému dostatočne, keď predložil kalkuláciu (ktorú pre opravovňu robila spoločnosť Todos-Excusive, s.r.o.) a preukázal aj skutočnosť, že za opravu uhradil opravovni sumu zodpovedajúcu kalkulácii. Za týchto okolností podľa neho nemožno akceptovať ako relevantné spochybnenie vzniknutej výšky škody skutočnosť, že žalovaný disponoval kalkuláciou, ktorá zjavne počítala z opravou za iné (nižšie) ceny za náhradné diely ako aj lakovací materiál (s ohľadom na použité množstvo). Kalkulácia žalovaného nie je spôsobilá relevantne spochybniť náklady žalobcu, ktoré mu vznikli v súvislosti s uvedením vozidla do pôvodného stavu pred škodovou udalosťou. Ohľadom žalovaným predloženého rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.05.2017, č. k. 6Co/82/2017-180, uviedol, že jeho závery nemožno aplikovať pre posudzovanú vec pre podstatné odlišné okolnosti, predovšetkým rozdielnosť uplatňovaných nárokov, keďže odkazovaný rozsudok riešil nárok uplatnený z havarijného poistenia, nie z povinného zmluvného poistenia. Žalobca v odkazovanom prípade mal priamo zmluvný vzťah s poisťovateľom a mal povinnosť akceptovať zmluvné podmienky, ktoré z neho vyplývali a priamo ho zaväzovali dokladovať náhradné diely dodacími listami. V predmetnej veci však ide o nárok pochádzajúci z poistenia zodpovednosti za škody, kedy si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok nie na základe zmluvného vzťahu, ale na základe zákonného ustanovenia (§ 15 ods. 1 ZoPZP). Navyše, v odkazovanom rozhodnutí došlo k prekročeniu ceny fakturovaných náhradných dielov, ktoré uvádza výrobca predmetného motorového vozidla v rámci systému Audatex, v predmetnej veci však opravovňa fakturovala opravu na základe kalkulácie v rámci systému Audatex vyhotovenej na účely opravy a túto neprekročila. Ohľadom zamietajúcej časti rozsudku konštatoval, že žalovaný sa v zmysle § 11 ods. 7 ZoPZP nemohol dostať do omeškania v deň nasledujúci po tom, ako ukončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, a tiež poukázal na závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 22. 11. 2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. s tým, že zamietnutý nárok nevyčísleného príslušenstva nemal vplyv na posudzovanie úspechu žalobcu na nárok na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku, v jeho vyhovujúcej časti, podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, domáhajúc jeho zrušenia v tejto časti a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam(§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti považoval za nesprávny, nezákonný, arbitrárny a nepreskúmateľný. Mal za to, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami nevyhnutnými pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Súdu prvej inštancie vytýkal, že sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s jeho argumentáciou poukazujúcou na dôvodnosť nepriznania časti poistného plnenia žalobcovi. Poukázal na to, že po preložení zaplatenej faktúry na sumu 1.591,27 eur žalobcom na jej uhradenie titulom náhrady škody z poistnej udalosti, žalobcovi oznámil (listom zo dňa 29.09.2016), že poistné plnenie krátil a uhradil len sumu 1.122,13 eur. Akékoľvek ďalšie nároky žalobcu považuje za neoprávnené. Žalobca sa z jeho oznámenia preukázateľne dozvedel z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie krátené, t.j. z dôvodu, že faktúrou účtované originálne náhradné diely neobsahovali dodacie listy o ich pôvode (realizované krátenie vo výške 362,39 eur) a z dôvodu navýšeného lakovacieho materiálu (realizované krátenie vo výške 106,75 eur), ako bolo súdom prvej inštancie správne ustálené. Poukázal aj na to, že zároveň predložil kalkuláciu opravy vytvorenú prostredníctvom systému Audatex, ktorá tvorila podklad pri likvidácii predmetnej poistnej udalosti. Mal za to, že likvidácia škodovej udalosti bola realizovaná plne v súlade so zákonom. Poukázal na to, že žalobca dodacie listy o pôvode faktúrou účtovaných originálnych náhradných dielov nepriložil k žalobe a ani v priebehu súdneho konania. Jeho požiadavku na predloženie dokladov o nadobudnutí náhradných dielov (vrátane preukázania ich originality) a príslušných dodacích listov považoval za absolútne relevantnú a opodstatnenú. Uvedený prístup má za cieľ proporčne chrániť nielen poisťovňu pred plnením vyššej než skutočnej škody, ale prioritne práve samotného poškodeného pred montážou iných než fakturovaných náhradných dielov. Opätovne poukázal na časť odôvodnenia Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/82/2017-180 zo dňa 30.05.2017, podľa ktorého "ak mali byť na opravu predmetného vozidla použité nové originálne diely (disky + pneumatiky), je potrebné, aby táto skutočnosť bola nespochybniteľne preukázaná, t.j. aby bolo preukázané, že na opravu vozidla boli skutočne zakúpené, dodané a použité nové originálne diely. V opačnom prípade poistenému nemohol vzniknúť nárok na poistné plnenie vychádzajúce z ceny nových originálnych dielov použitých pri oprave vozidla." Žalovaný poukázal tiež na to, že v zmysle § 15 ods. 1 ZoPZP dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, ktorý si nárok uplatňuje titulom náhrady škody z povinného zmluvného poistenia škodcu. Namietal tiež, že súd prvej inštancie žalobcovi nesprávne priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu v rozsahu 100 % napriek tomu, že žalobca na základe napadnutého rozsudku nebol úspešný v plnom rozsahu. 3. Žalobca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa s napadnutým rozsudkom a jeho právnym zdôvodnením čo do priznanej istiny. Poukázal na to, že námietky žalovaného sú rovnaké ako v prvoinštančnom konaní, pričom so všetkými sa súd prvej inštancie vyčerpávajúco a správne vysporiadal. Podľa neho nemožno hovoriť o žiadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne rozhodol a odôvodnil elementárne pravidlá o určovaní výšky škody na vozidle. Ak žalovaný tvrdí, že "likvidácia bola realizovaná plne v súlade so zákonom", potom neuvádza, podľa ktorého zákona postupoval. Je evidentné, že podľa ZoPZP resp. vyhlášky MSSR č. 492/2004 Z. z.o stanovení všeobecnej hodnoty majetku žalovaný nepostupoval. Pri výpočte výšky škody na poškodenom vozidle žalobcu sa použije vyhláška č. 492/2004 Z. z., pričom podľa jej prílohy č. 6 časť C bod 2: "Pri stanovení nákladov na opravu poškodenia znalec vychádza z technológie opravy predpísanej výrobcom vozidla. Hodnotu opravy kalkuluje v úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní vozidla k rozhodnému dátumu." Výška škody na motorovom vozidle je preto objektívnou kategóriou určenou podľa postupov citovanej vyhlášky, a nie interným postupom žalovaného, a dokonca nie je závislá ani na tom, ako a či sa vôbec poškodené vozidlo opraví (R 25/1990). Uviedol, že keďže nie je v poistnom zmluvnom vzťahu so žalovaným, nemôžu sa naňho vzťahovať žiadne poistné podmienky žalovaného. Preto argumentácia žalovaného rozsudkom pojednávajúcim o havarijnom (zmluvnom) poistení je absolútne nesprávna. Nesúhlasil ani s argumentom žalovaného, že vyžadovaním dokladov o nadobudnutí náhradných dielov má žalovaný ako poisťovňa chrániť poškodeného, s tým, že ochrana poškodeného ako zákazníka autoservisu je zverená iným subjektom (verejného práva), a nie poisťovateľovi. Uviedol, že riadne a dostatočne preukázal svoj nárok a žalovaný mu svojvoľne, bezdôvodne a nepreskúmateľne odmietol zaplatiť výšku škody podľa predloženej faktúry za opravu a ďalších dokladov, čo je neakceptovateľné. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal posúdením dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie nákladov vynaložených na opravu poškodeného vozidla uplatňovanému proti žalovanému, u ktorého bolo vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená, povinne zmluvne poistené; z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku, správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia nároku žalobcu na náhradu škody; jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, ich zhodnotením v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov (čl. 15 C.s.p. v spojení s § 191 C.s.p.) dospel k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 442 ods. 1, § 822, § 823) a ZoPZP (§ 4 ods. 2, § 11 ods. 6, 11 ods. 7, § 11 ods. 8, § 15 ods. 1), ktoré aj správne vyložil a svoje závery, pre ktoré žalobe v časti uplatnenej istiny vyhovel; z dôvodu vzniku nároku žalobcu na náhradu uplatnenej škody preukázaním účelne vynaložených nákladov na opravu poškodeného vozidla; aj náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup v potrebnom rozsahu vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, dôkladne sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán sporu súvisiacich s predmetom konania. Odvolanie žalovaného nie je; z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia; spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní žalovaným neboli uplatnené žiadne novoty (§ 366 C.s.p.; nové rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy ako prostriedky procesnej obrany), ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie alebo spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 6. Základ nároku žalobcu medzi stranami nebol sporný. Žalobca ako poškodený škodovou udalosťou si u žalovaného ako poisťovne škodcu uplatnil nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ ZoPZP. Pred začatím konania žalovaný, z celkovo žalobcom požadovanej sumy 1.591,27 eur, uhradil žalobcovi sumu 1.122,13 eur. Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu na zvyšnú nepriznanú časť náhrady škody vo výške 469,14 eur. 7. Podľa ustálenej súdnej praxe škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočná škoda na veci je tak majetkovou ujmou, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na uvedenie veci do predchádzajúceho stavu. U škody vzniknutej na veci použitej a čiastočne opotrebovanej treba vychádzať z nákladov účelne vynaložených na opravu poškodenej veci. Občiansky zákonník rozoznáva dva spôsoby náhrady škody, a to v peniazoch (relutárna reštitúcia) a uvedením do pôvodného stavu (naturálna reštitúcia), pričom nemôže byť poškodenému na ujmu, aký spôsob náhrady si bude uplatňovať. Taktiež nie je určujúce pre stanovenie výšky náhrady škody, či poškodená vec bola skutočne opravená, resp. či bola opravená odplatne, bezodplatne, v opravovni či svojpomocne, pretože niet zákonného podkladu robiť výšku škody závislou na tom, ako poškodený s vecou nakladá, teda či ju daruje, predá, vymení, svojpomocne opraví a za akú cenu (protihodnotu), lebo tieto okolnosti sú len náhodné, bez súvislosti s príčinou vzniku škody. Výšku peňažnej náhrady treba odvodzovať od nákladov na uvedenie veci do predchádzajúceho stavu, ktoré je potrebné objektívne zistiť, nezávisle na iných so škodnou udalosťou nesúvisiacich okolnostiach, ako je osobné pričinenie sa poškodeného na odstraňovaní poškodenia a miera, do akej za ne platí. Pri výške peňažnej náhrady sa preto javí opodstatnené vychádzať z obvyklej (trhovej) ceny opravy, ktorú by účtovala v čase poškodenia v danom mieste príslušná opravovňa. 8. V posudzovanej veci bolo nesporné, že škodovou udalosťou (zo dňa 07.02.2016) sa hodnota poškodenej veci - motorového vozidla žalobcu, znížila. Taktiež bolo nepochybné, že žalobca si dal poškodené vozidlo opraviť a že si tak u žalovaného uplatnil zaplatenie náhrady škody na základe doložených faktúr za opravu (bod 21 formulára na uplatnenie nároku na náhradu škody) a žalovaný s takouto formou náhrady škody súhlasil, keď mu pred začatím konania zaplatil časť nákladov na základe predloženej faktúry za opravu vozidla. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že nárok žalobcu na náhradu škody by bol daný, aj keby si vozidlo nenechal opraviť. 9. Pokiaľ ide o spôsob určenia peňažnej náhrady škody bolo potrebné vychádzať z § 442 ods. 1, 3 a § 443 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých sa môže peňažná náhrada stanoviť buď porovnaním ceny vozidla pred a po jeho poškodení alebo zistením nákladov na uvedenie vozidla do stavu pred poškodením (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 22. marca 2016, sp. zn. 25 Cdo 5173/2015). Nakoľko v danej veci je zrejmé, že žalobca si dal poškodené vozidlo opraviť, pre posúdenie toho, o čo sa majetok žalobcu ako poškodeného v dôsledku škodovej udalosti zmenšil, bola potom relevantná výška účelne vynaložených nákladov na opravu vozidla v danom mieste a čase. Žalobca na preukázanie nároku na náhradu škody, zodpovedajúcej výške peňažných prostriedkov vynaložených na opravu poškodeného vozidla, predložil v konaní faktúru za opravu vozidla (zo dňa 28.06.2016), potvrdenie o úhrade faktúry (zo dňa 30.06.2016) a kalkuláciu opravy vozidla (zo dňa 21.06.2016), všetky zhodne preukazujúce sumu nákladov na opravu 1.591,27 eur uplatnenú u žalovaného. Žalovaný v oznámení v zmysle § 11 ods. 6 písm. a/ a b/ ZoPZP žalobcovi priznal plnenie vo výške 1.122,13 eur a uviedol, že žalobcom uplatnené plnenie krátil (znížil) v časti náhradných dielov účtovaných ako originálne bez dodacích listov o ich pôvode, s tým, že po doložení nadobúdacích dokladov bude možný doplatok, ako aj v časti navýšeného lakovacieho materiálu. Žalovaný na podporu svojej obrany týkajúcej sa krátenia plnenia predložil v konaní kalkuláciu opravy (zo dňa 16.02.2016) na sumu 1.121,20 eur. 10. V zmysle § 15 ods. 1 ZoPZP spočívalo na žalobcovi dôkazné bremeno svoj nárok na náhradu škody preukázať a podstatnou v danom prípade bola otázka, či žalobca hodnoverne preukázal svoj nárok na náhradu škody v časti nepriznaných (krátených) nákladov opravy spočívajúcich v sume nákladov za náhradné diely (362,39 eur) a nákladov za lakovací materiál (106,75 eur). Odvolací súd dospel k záveru zhodnému so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca tento svoj nárok riadne preukázal. Faktúrou autoservisu, obsahujúcou aj v konaní uplatnenú sumu náhradných dielov a lakovacieho materiálu, a potvrdením o jej úhrade, žalobca dôkazne podložil svoje tvrdenie o vzniku nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla ako aj o výške týchto nákladov v sume 1.591,27 eur. Na preukázanie konkrétnej výšky sporných položiek nákladov žalobca predložil kalkuláciu opravy s kontrolným listom (vyhotovenou v systéme automatizovaného výpočtu nákladov na opravy "Audatex"), ktorá bola vyhotovená autoservisom, resp. pre autoservis, ktorý opravu vykonal. Kalkulácia obsahovala jednotlivé čísla, názvy a ceny náhradných dielov (spolu v sume 829,68 eur bez DPH), ako aj položky nákladov materiálu na lakovanie s cenami (spolu v sume 269,39 eur bez DPH). Súd prvej inštancie správne vyhodnotil splnenie si dôkaznej povinnosti žalobcom, keď dospel k záveru, že týmito dôkazmi žalobca spoľahlivo preukázal vznik ako i výšku ním uplatňovaného nároku na náhradu škody. 11. Za danej dôkaznej situácie, preukázaním nároku zo strany žalobcu, došlo k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného, ktorý tvrdil určité skutočnosti vo svoj prospech a preto bol povinný ich pravdivosť preukázať. Bolo preto dôkaznou povinnosťou žalovaného vyvrátiť správnosť žalobcom uplatňovanej náhrady nákladov za opravu vozidla. Pokiaľ sa tak žalovaný chcel v konaní úspešne ubrániť, musel dôvodnosť svojich tvrdení o potrebe krátenia plnenia preukázať, resp. žalobcom preukázanú sumu sporných nákladov dostatočne presvedčivo vyvrátiť. 12. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany argumentoval nutnosťou predloženia nadobúdacích dokladov preukazujúcich originalitu, resp. pôvod náhradných dielov použitých na opravu vozidla. V súvislosti s touto námietkou sa odvolací súd stotožnil so žalobcom, že podmieňovanie riadneho preukázania nákladov na opravu vozidla predložením dokladov o pôvode použitých náhradných dielov nevyplýva zo ZoPZP či príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Pokiaľ v tomto smere žalovaný odkazoval na závery uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č.k. 6Co/82/2017-180 zo dňa 30.05.2017, odvolací súd sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie (odsek 7. napadnutého rozsudku), ktorý poukázal na rozdielnu povahu (základ) uplatňovaného nároku v odkazovanom rozhodnutí, zakladajúcom sa na existencii zmluvného vzťahu strán sporu a konkrétneho obsahu zmluvných dojednaní. Záver o potrebe preukázania originality náhradných dielov tak nie je možné v danom prípade zákonného (ZoPZP) nároku žalobcu (poškodeného) aplikovať. Nielenže neexistuje žiadne zmluvné dojednanie pre vzniknutý prípad, ale medzi žalobcom a žalovaným neexistuje ani poistný zmluvný vzťah. Odvolací súd napokon dodáva, že žalobca ani neuvádzal, že si tieto náklady uplatňuje v cenách originálnych dielov, ani to nevyplývalo z ním predloženej kalkulácie a žalovaný v tomto smere svoje tvrdenie nijako nepreukazoval a nenavrhoval vykonanie dokazovania na jeho preukázanie. Žalovaný osobitne nenamietal ani zvýšenie hodnoty vozidla jeho opravou na základe náhradných dielov, t.j. nespochybňoval cenu účtovanú autoservisom za náhradné diely. Pri nákladoch za náhradné diely uvádzal len to, že žalobca k ich vyčísleniu nepriložil dodacie listy o ich pôvode, no netvrdil nesprávnosť ich ceny, a (najmä) neuviedol z čoho vychádzala (jeho) kalkulácia pri vyčíslení nižšej sumy za tieto diely. Odvolací súd tak nepovažoval za opodstatnené požadovať od žalobcu preukazovanie pôvodu náhradných dielov použitých autoservisom na opravu vozidla ako podmienku zaplatenia mu žalovaným ceny účtovnej za tieto diely autoservisom. 13. Žalovaný sa v spore bránil aj tvrdením o navýšení lakovacieho materiálu autoservisom a predložil v konaní vlastnú kalkuláciu opravy vozidla vytvorenú v systéme Audatex, podľa ktorej náklady na lakovací materiál predstavovali sumu 180,43 eur bez DPH. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaným predložená kalkulácia sama o sebe nevyvracia správnosť výšky nákladov preukázanú žalobcom. Žalovaný síce predložil nižšiu kalkuláciu nákladov na použitie lakovacieho materiálu, avšak netvrdil, v čom malo navýšenie lakovacieho materiálu servisom žalobcu spočívať. Neprezentoval žiadne námietky o neúčelnosti vynaloženia týchto nákladov pri oprave vozila. Pri nákladoch na lakovací materiál tak žalovaný len poprel výšku preukázanú žalobcom bez toho, aby uviedol v čom konkrétne malo navýšenie spočívať, či v účtovanej cene alebo v množstve použitého materiálu. Samotná skutočnosť, že kalkulácia predložená žalovaným obsahuje nižšie ceny nákladov na opravu, nebola spôsobilá vyvrátiť správnosť ceny účtovanej žalobcovi za opravu vozidla autoservisom. Obe kalkulácie síce mali rovnakú povahu (obe vyhotovené v systéme Audatex), ale obsahovo sa líšili rozdielnou výškou nákladov, subjektom ich vypracovania, ďalej tým, že kalkulácia predložená žalobcom obsahovala taktiež kontrolný list s dátumom totožným dátumu kalkulácie, a taktiež časom vyčíslenia opravy (vyhotovenia kalkulácií). Pokiaľ sa prvoinštančný súd pri svojich skutkových záveroch priklonil k žalobcom predloženej kalkulácii nákladov, ktorú vyhotovil autoservis vykonávajúci opravu vozidla a žalovaným; bez relevantných tvrdení; predloženú kalkuláciu, slúžiacu pri jeho internom postupe poskytovania poistného plnenia (ako podklad pri likvidácii predmetnej škodovej udalosti), nepovažoval za hodnovernú, nemožno ním vykonané hodnotenie dôkazov považovať za nesprávne a to len preto, že tieto dôkazy bolo možné hodnotiť viacerými spôsobmi. Úvahy okresného súdu pri hodnotení týchto dôkazov neboli zjavne neprimerané a ani odporujúce logike, a preto mu z pohľadu krajského súdu žiadne pochybenie pri hodnotení dôkazov nemožno vytýkať. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že kalkulácia žalovaného, počítajúca s opravou za iné (nižšie) ceny, nie je spôsobilá relevantne spochybniť výšku nákladov žalobcu na uvedenie vozidla do pôvodného stavu. 14. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní a boli relevantným základom pre právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkaznú situáciu v konaní v prospech žalobcu, keď dospel k záveru, že žalobca svoj nárok dostatočne preukázal a žalovaný jeho nárok relevantne nespochybnil. Vzhľadom na uvedené je nenáležitá odvolacia námietka žalovaného, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 15. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania však súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ konštatoval, že žalobca mal úspech v celom rozsahu, pretože jeho žalobe bolo v časti uplatňovanej istiny v celom rozsahu vyhovené. V danom prípade; keď žaloba bola v časti o zaplatenie úroku z omeškania v celom rozsahu ako nedôvodná zamietnutá, a v tejto časti tak mal žalobca neúspech; ktorý nemožno považovať za nepatrný; mal rozhodnúť o trovách konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 469,14 eur a úrokov z omeškania 5,05 % ročne z tejto istiny od 30.09.2016 do zaplatenia. Žalobca bol úspešný v časti priznanej istiny 469,14 eur. V časti zamietnutia úrokov z omeškania bol v celom rozsahu úspešný žalovaný. Uplatňovaný nárok na úroky z omeškania 23,70 eur ročne predstavuje k obdobiu vyhlásenia rozsudku (3 roky a 8 mesiacov) sumu 86,8 eur. Žalobca tak bol neúspešný v časti zamietnutia úrokov z omeškania v sume 86,8 eur a úspešný v časti priznania istiny v sume 469,14 eur. Z uvedeného vyplýva, že procesný úspech žalobcu je 84%, neúspech žalobcu je 16%, a preto konečný úspech žalobcu v konaní je 68%, v ktorom rozsahu mu potom patrí nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. 16. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1 C.s.p. a vo výroku o náhrade trov (prvoinštančného) konania rozsudok zmenil podľa § 388 C.s.p. a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68%. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech vo veci samej, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Neúspech žalobcu v časti náhrady trov konania posúdil odvolací súd ako nepatrný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).