Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/552/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110236722 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1110236722.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: R.. Ľ. Y., Z. Ľ. J. XX, Z., zastúpenom JUDr. Erikom Šablatúrom, advokátom, so sídlom Holíčska 13, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o určenie povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 1.októbra 2012, č.k. 3C/23/2010-77, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľa; ktorým sa domáhal určenia, že odporca je povinný uzatvoriť s ním zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. 5 na III. poschodí, súpisné č. XXXX, orient. č. XX, na ul. Ľ. J. O. Z., kat. územie N. O., Z. - W. Č.F. N. O.; a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ s manželkou a odporca uzatvorili dňa 16.07.1993 nájomnú zmluvu, na základe ktorej odporca, ako prenajímateľ, prenechal navrhovateľovi a jeho manželke, ako nájomcom, na užívanie byt. č. 5 na III. poschodí na ul. Ľ.. J. Č.. XX O. Z., na dobu určitú - jeden rok s tým, že po uplynutí tohto termínu a po prijatí novej právnej úpravy bude uzatvorená nová nájomná zmluva. Dňa 29.07.1994 uzatvoril navrhovateľ a odporca dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 16.07.1993, na základe ktorého prenechal odporca navrhovateľovi byt č. 5 na III. poschodí na U.. Ľ.. J. Č.. XX O. Z., na dobu určitú, počas trvania služobného pomeru. Dňa 14.07.1995 a dňa 13.09.2005 navrhovateľ požiadal odporcu o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva. Uviedol, že v danej veci navrhovateľ tvrdil, že mu odporca prenajal nájomný, a nie služobný byt a namietal platnosť dodatku č.1. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 29 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov platného a účinného ku dňu 31.07.1995 a ku dňu 30.06.2007, § 29 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov platného a účinného ku dňu 30.06.2007, § 1 ods. 1, ods.3, ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami, § 676 ods. 1, ods.2, § 703, § 709 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že pokiaľ navrhovateľ s manželkou a odporca uzatvorili dňa 16.07.1993 nájomnú zmluvu na dobu jedného roku a odporca, ako prenajímateľ, nevyužil svoje právo a po uplynutí nájomného vzťahu dohodnutého na jeden rok nepodal návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, nájomná zmluva sa predĺžila konkludentne o ďalší jeden rok, v priebehu ktorého navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 29.07.1994 dodatok č. 1 k zmluve, na dobu určitú, t.j. počas trvania služobného pomeru. Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 29.07.1994 uzatvorený medzi navrhovateľom a odporcom považoval za platne uzatvorený. Navrhovateľov argument, že dodatok k nájomnej zmluve je neplatný, nakoľko ho nepodpísala manželka navrhovateľa, nepovažoval za opodstatnený, pretože zmluvu o nájme služobného bytu uzatvára vždy prenajímateľ, v danom prípade odporca, a osoba, ktorá pre prenajímateľa vykonáva prácu, na ktorú je nájom bytu viazaný, v danom prípade navrhovateľ; nájom služobného bytu bol teda viazaný k služobnému pomeru navrhovateľa u odporcu, pričom v bytoch určených ako služobné, nevzniká manželom spoločný nájom bytu. V danom prípade sa nepochybne jednalo o nájom služobného bytu, služobný pomer navrhovateľa u odporcu skončil dňa 23.08.2006. S poukazom na uvedené vyvodil záver, že dňom skončenia služobného pomeru u odporcu sa stal navrhovateľ neoprávneným nájomcom, ktorý užíval predmetný byt bez právneho titulu. So zreteľom na uvedené dospel k záveru, že byt č. 5 na III. poschodí na U.. Ľ.Í. J. Č..XX O. Z. má charakter služobného bytu, a preto odporcovi nevznikla povinnosť uzatvoriť s navrhovateľom, na základe jeho žiadosti o odkúpenie bytu, zmluvu o prevode vlastníctva bytu v zákonom stanovenej lehote, a preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak úspešnému odporcovi náhradu trov nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil, resp. mu žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal správnosť záveru súdu prvého stupňa, že dodatok č.1 k nájomnej zmluve zo dňa 29.07.1994 bol uzavretý platne a že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 16.07.1993 vznikol nájom služobného bytu. Pokiaľ by mu odporca dal do užívania spolu s manželkou služobný byt nájomnou zmluvou zo dňa 16.07.1993, nebol by až dodatkom k nájomnej zmluve "účelovo ošetroval" služobnosť tohto tzv. "služobného bytu" zakotvením doby nájmu bytu na dobu určitú - počas trvania služobného pomeru. Zotrval na svojej argumentácii, že odporca s ním a jeho manželkou uzatvoril dňa 16.07.1993 nájomnú zmluvu, ktorou im prenechal do nájmu nájomný byt a nie služobný byt, na dobu jedného roka. Po uplynutí platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy odporca s nimi neuzatvoril novú nájomnú zmluvu, ale až dňa 29.07.1994 s ním uzatvoril len dodatok k nájomnej zmluve, ktorý je neplatný a neúčinný, pretože ho nepodpísali všetky osoby, ktoré uzatvorili nájomnú zmluvu dňa 16.07.1993. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nesprávny aj z toho dôvodu, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal dôvodmi, pre ktoré odporca uzatváral nájomnú zmluvu len na dobu jedného roka s odkladacou podmienkou, že po uplynutí tejto doby, tzn. po prijatí novej právnej úpravy, uzatvorí novú nájomnú zmluvu. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý vykonal potrebné dokazovanie týkajúce sa existencie nájomného vzťahu a jeho zániku vo vzťahu k trvaniu služobného pomeru navrhovateľa a aplikoval aj správny právny predpis na zistený skutkový stav. Zdôraznil, že s navrhovateľom nikdy neuzatvoril zmluvu, v ktorej by sa zaviazal previesť na neho vlastnícke právo k predmetnému bytu a zdôraznil, že zákon č. 182/1993 Z.z. zakazuje prevod vlastníckeho práva k služobným bytom, ako aj ku všetkým iným bytom, ktoré sú v správe rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií Ministerstva vnútra SR. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. V preskúmavanej veci vykonal súd prvého stupňa dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie vzniku nároku navrhovateľa na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu z hľadiska platnosti dodatku č. 1 zo dňa 29.07.1994 k nájomnej zmluve zo dňa 16.07.1993 (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona (§ 29 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 1 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a § 676, § 709 Občianskeho zákonníka), ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu navrhovateľa, aj dostatočne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa podrobne a právne precízne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentami a dôkaznými návrhmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto smere za presvedčivé; nedôvodná je preto námietka navrhovateľa, že rozsudok súdu prvého stupňa je pre nezrozumiteľnosť nepreskúmateľný. V posudzovanej veci navrhovateľ argumentoval tým, že dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 16.07.1993, uzatvorený s odporcom dňa 29.07.1994, nie je platný a účinný z dôvodu, že nebol uzatvorený do termínu platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy dňa 16.07.1994 a na strane nájomcu nebol podpísaný aj jeho manželkou. Argumentoval, že vzhľadom na to, že nájomnou zmluvou zo dňa 16.07.1993 mu ako nájomcovi odporca prenechal do nájmu (užívania) byt, ktorý v nájomnej zmluve zo dňa 16.07.1993 nekvalifikoval ako byt služobný, nemožno na tento byt aplikovať ustanovenia zákona č. 189/1992 Zb., a preto vznikla odporcovi; podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.; povinnosť uzatvoriť s ním zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania; s prihliadnutím na práve závery vylovené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co 41/2008-63 zo dňa 17.09.2008; dospel k správnemu právnemu záveru o platnosti dodatku č. 1 k nájomnej zmluve uzatvoreného dňa 29.07.1994, ktorým bol založený medzi účastníkmi konania nájom služobného bytu, ktorého trvanie bolo viazané (obmedzené) na skončenie služobného pomeru navrhovateľa u odporcu. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že absencia podpisu manželky navrhovateľa na dodatku č. 1 k nájomnej zmluve nemala za následok jeho neplatnosť vzhľadom na to, že išlo o nájom služobného bytu, v ktorom prípade nájomnú zmluvu uzatvára na strane nájomcu osoba, ktorá vykonáva prácu, na ktorú je nájom bytu viazaný (§ 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb.), ako aj so zreteľom na relevantnú právnu úpravu, podľa ktorej v prípade nájmu služobného bytu nemôže vzniknúť manželom spoločný nájom bytu (§ 709 v spojení s § 703 Obč. zák.). Správny je preto záver súdu prvého stupňa, že nájom služobného bytu v danom prípade zanikol skončením služobného pomeru navrhovateľa u odporcu dňom 30.06.2006; v tomto smere súd prvého stupňa nesprávne uviedol ako deň skončenia služobného pomeru nesprávny dátum - 23.08.2006, ktorá skutočnosť však nemala vplyv na správnosť jeho právnych záverov. Vzhľadom na to, že povinnosť prenajímateľa uzatvoriť s nájomcom zmluvu o prevode vlastníctva bytu podľa § 29 ods. 2,3 zákona č. 182/1993 Z.z. sa nevzťahuje na služobné byty (§ 1 zákona č. 189/1992 Zb.), nevznikla odporcovi zákonná povinnosť uzatvoriť s navrhovateľom zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa nevykonal ním navrhované dokazovanie zabezpečením prehľadu o tom, aké osoby a s akým štatútom obývajú byty v bytovom dome na U. Ľ.. J. Č.. XX,XX,XX,XX,XX F. XX, keď aj odvolací súd ho považoval za nadbytočné z hľadiska posúdenia navrhovateľom namietanej platnosti dodatku č. 1 k nájomnej zmluve, pretože ani po doplnení dokazovania v tomto smere by nebolo možné dospieť k iným právnym záverom, než ku ktorým dospel súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania v rozsahu dostatočne potrebnom pre zistenie a právne posúdenie vo veci sporných rozhodujúcich skutočností. S ohľadom na uvedené možno zhrnúť, že súd prvého stupňa sa v rámci predmetného konania vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, svoje rozhodnutie založil na konkrétnych, výsledkami vykonaného dokazovania preukázaných skutočnostiach a tvrdeniach a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. Navrhovateľ len zopakoval skutočnosti, na ktoré poukazoval a ktoré odprezentoval aj pred súdom prvého stupňa, pričom na dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva prvostupňovým súdom vydaný rozsudok. Súdu prvého stupňa tak nemožno vytknúť žiadne pochybenie pri skutkovom a právnom posúdení danej veci, a preto možno uzavrieť, že rozsudok súdu prvého stupňa je, z hľadiska navrhovateľom uplatnených odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia, správny. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.