Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/41/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110247586 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1110247586.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľky: S.. V. A., bytom E. Ú. XX, G., zastúpenej advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti odporcovi: Slovenská republika - zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 03.októbra 2011, č.k. 19C 224/2010-163, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala proti odporcovi zaplatenia náhrady škody v sume 9,43 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 9,43 € od 14.12.2009 do zaplatenia a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 1.000,- € spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 14.12.2009 do zaplatenia, a to titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Bratislave pri vybavovaní sťažnosti o preskúmanie vybavenia sťažnosti na postup Okresného súdu Bratislava I v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 1Er 1842/02. Rozhodol tak podľa § 27 ods. 1, § 3 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1,2, § 17 ods. 1,2,3 zákona č. 514/2003 Z.z. a podľa § 53 ods. 1 a 3, § 64 ods. 1 a § 67 ods. 1 písm. a/ zákona č. 757/2004 Z.z., keď na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by sa predsedníčka Krajského súdu v Bratislave dopustila nesprávneho úradného postupu pri vybavení sťažnosti o preskúmanie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní vedenom na okresnom súde. Uviedol, že navrhovateľka dňa 15.08.2008 doručila Okresnému súdu Bratislava I sťažnosť na konanie vedené na Okresnom súde pod sp.zn. 1Er 1842/02, ktorú vyhodnotila predsedníčka Okresného súdu Bratislava I ako nedôvodnú a navrhovateľke to oznámila listom zo dňa 03.09.2008, následne navrhovateľka listom zo dňa 10.09.2008 žiadala predsedníčku Krajského súdu v Bratislave o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod sp.zn. 1Er 1842/02. Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave vykonala všetky potrebné úkony súvisiace s riadnym vybavením žiadosti navrhovateľky o prešetrenie vybavenia sťažnosti navrhovateľky na prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 1Er 1842/02 predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I, keď si vyžiadala spis Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 1Er 1842/02 spolu so stanoviskom predsedníčky Okresného súdu Bratislava I k žiadosti o preskúmanie vybavenia sťažnosti navrhovateľky, so spisom sa oboznámila a žiadosť vyhodnotila ako neopodstatnenú, čo v zákonnej lehote oznámila navrhovateľke listom zo dňa 20.10.2008. Dospel k záveru, že tento postup predsedníčky krajského súdu nevykazuje žiaden zo znakov nesprávneho úradného postupu, týmto postupom nedošlo k porušeniu povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v stanovenej lehote, krajský súd nebol pri vybavovaní žiadosti navrhovateľky nečinný, nedopustil sa zbytočných prieťahov, ani nevykonal iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov navrhovateľky. Skutočnosť, že predsedníčka krajského súdu nekonštatovala v konaní Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 1Er 1842/02 prieťahy tak, ako ich neskôr, v súvislosti s ústavnou sťažnosťou navrhovateľky vo svojom náleze konštatoval ústavný súd, nemožno označiť za nesprávny úradný postup. Dospel k záveru, že v prejednávanej veci nebola splnená zákonná podmienka vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to nesprávny úradný postup a taktiež podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a poukázal a to, že vzhľadom na to, že postup predsedníčky Krajského súdu v Bratislave nemožno považovať za nesprávny úradný postup, nemôže byť tento ani príčinou vzniku ujmy na strane navrhovateľky a v danom prípade konštatoval, že príčinou vzniku ujmy na strane navrhovateľky je konanie tretích osôb (prevod bytu vo vlastníctve navrhovateľky na iné osoby a stým súvisiaci podvod), ako aj prieťahy v samotnom exekučnom konaní Okresného súdu Bratislava I. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť a v prípade, ak by odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, žiadala pripustiť dovolanie v otázke príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy a s tým súvisiacimi požiadavkami na dokazovanie, t.j. či ujma spočíva priamo v porušení zákonných práv poškodenej osoby alebo spočíva až vo vzniku sekundárnych následkov tohto porušenia na rodinnom či pracovnom živote alebo na zdraví poškodenej osoby. Namietala, že názor predsedníčky Krajského súdu v Bratislave bol v rozpore s objektívnou realitou konštatovanou ústavným súdom, pričom podľa § 135 ods. 1 O.s.p. pokiaľ ústavný súd vyslovil, že v konaní došlo k prieťahom, je predmetný Nález ústavného súdu záväzný aj pre súd konajúci v tejto veci. Pokiaľ predsedníčka Krajského súdu v Bratislave posúdila existenciu prieťahov odlišne, vybavila jej žiadosť nesprávne. Zákonnou povinnosťou predsedníčky Krajského súdu v Bratislave pri vybavovaní jej žiadosti o preskúmanie vybavenia jej sťažnosti predsedom Okresného súdu Bratislava I bolo vecne správne prešetriť vybavenie sťažnosti predsedom Okresného súdu Bratislava I (§ 67 zákona č. 757/2004 Z.z.), dbať na plynulosť konania (§ 53 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z.), vykonať opatrenia na odstránenie prieťahov (§ 53 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z.) a zistiť, či v konaní nedošlo k prieťahom a tieto odstrániť (§ 64 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z.). Podľa jej názoru predsedníčka Krajského súdu v Bratislave žiadnu z týchto zákonných povinností nesplnila, keď jej podanie vybavila len formálne, a teda nesprávne, pretože prehliadla zjavne existujúce prieťahy v konaní a nevykonala voči nim žiadne nápravné opatrenia. Týmto postupom utrpela ujmu na svojich zákonných právach vyplývajúcich zo zákona č. 757/2004 Z.z., pričom táto ujma na jej právach vznikla samotným nesprávnym úradným postupom predsedníčky Krajského súdu v Bratislave. S poukazom na ustálenú súdnu prax Ústavného súdu SR namietala, že cieľom a účelom jej podaní bolo odstránenie prieťahov v konaní, predsedníčka Krajského súdu v Bratislave takéto opatrenia nevykonala a dosiahnutie uvedeného účelu zmarila, pričom nevykonanie opatrení na odstránenie prieťahov už spätne nemožno napraviť, keďže z podstaty veci nie je možné navrátenie do pôvodného stavu, či zrušenie nesprávneho rozhodnutia a jedinou dostupnou kompenzáciou je poskytnutie peňažnej náhrady utrpenej nemajetkovej ujmy, ktorej vzhľadom na jej intenzitu zodpovedá určitá výška primeranej náhrady, ktorá však nie je vopred exaktne určená a určiteľná, ale možno vymedziť základné kritériá pre jej určenie, nemožno však presne vypočítať jej výšku. Ďalej uviedla, že za ujmu, ktorej náhrady sa v tomto konaní domáha, nebola odškodnená ústavným súdom, ústavný súd jej priznal výlučne kompenzáciu za ujmu, ktorú utrpela ako účastníčka konania sp.zn. 1Er 1842/02 v uvedenom exekučnom konaní, pričom predmetom konania pred ústavným súdom bolo porušenie ústavných práv a nie jej zákonných práv. Okrem ujmy na ústavných právach, utrpela aj ujmu na svojich zákonných právach ako sťažovateľka podľa zákona č. 757/2004 Z.Z., porušenie týchto jej zákonných práv bolo zapríčinené výlučne nesprávnym úradným postupom predsedníčky Krajského súdu v Bratislave ako orgánu štátnej správy súdov. Ďalej uviedla, že ak by predseda súdu skonštatoval prieťahy v konaní a vykonal opatrenia na ich odstránenie, nemohla by sa už domáhať odškodnenia za porušenie jej zákonných práv pri prešetrení vybavenia jej sťažnosti, keďže táto by bola vybavená správnym úradným postupom, ale mohla by sa naďalej domáhať odškodnenia za prieťahy v súdnom konaní, či už pred ústavným súdom SR alebo podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Odporca vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. S poukazom na ust. § 9 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. namietal, že existencia prieťahov potvrdená Ústavným súdom SR neznamená automaticky nesprávny úradný postup predsedníčky súdu posudzujúcej žiadosť o preskúmanie vybavenia sťažnosti na prieťahy. Dôvodil, že namietané pochybenie je úradným postupom, nie rozhodovacou činnosťou, čo medzi účastníkmi nie je sporné. Pre posúdenie nesprávnosti úradného postupu a nezákonnosti rozhodnutia však platia odlišné hodnotiace kritériá, pričom navrhovateľka na posudzovanie nesprávnosti postupu použila kritériá použiteľné pri posudzovaní nezákonnosti rozhodnutia. Pre nezákonnosť rozhodnutia je typická tá skutočnosť, že orgán rozhodujúci o opravnom prostriedku dospeje k opačnému záveru ako orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava, a po následnom zrušení alebo zmene právoplatného rozhodnutia toto nadobúda charakter nezákonného rozhodnutia. Navrhovateľka nesprávne aplikovala takéto chápanie nezákonnosti (typické pre rozhodovaciu činnosť, t.j. nie pre úradný postup) na postup predsedníčky súdu vo vzťahu k rozhodnutiu Ústavného súdu SR. Z hľadiska posúdenia nesprávnosti namietaného úradného postupu súd prvého stupňa správne konštatoval, že postup predsedníčky Krajského súdu v Bratislave nevykazuje znaky nesprávneho úradného postupu uvedené v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom nesprávnosť postupu nemožno konštatovať z dôvodu, že predsedníčka súdu dospela k iným záverom ako Ústavný súd SR. S poukazom na § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ďalej namietal, že právne predpisy nespájajú s nesprávnym úradným postupom akúsi prezumpciu vzniku ujmy; existujú aj také pochybenia orgánov štátu, kde žiadna ujma nevznikne. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je nevyhnutné preukázať ujmu, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom a v prípade preukázania jej existencie, je možné priznať náhradu nemajetkovej ujmy formou peňažného plnenia iba za tých podmienok, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Uviedol, že pokiaľ bola navrhovateľka odškodnená ústavným súdom SR, priznané zadosťučinenie musí konzumovať aj prípadný nárok na finančné zadosťučinenie za postup predsedov súdov na podklade sťažnosti na prieťahy (resp. žiadosti o preskúmanie vybavenia sťažnosti na prieťahy). Práve sťažnosť na prieťahy je predpokladom možnosti podania ústavnej sťažnosti (v rámci vyčerpania riadnych prostriedkov nápravy). V opačnom prípade by každé priznanie finančného zadosťučinenia Ústavným súdom SR za konštatovanie porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov automaticky znamenalo, že predchádzajúce preskúmanie sťažnosti predsedom súdu bolo nesprávnym úradným postupom a sťažovatelia by sa vždy, napriek priznaniu finančného zadosťučinenia, domáhali náhrady nemajetkovej ujmy aj na civilnom súde. Poukázal aj na to, že navrhovateľka v rámci žalobného petitu nežiadala len priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ale aj určenie, že došlo k porušeniu jej práva a tento nárok považuje za určovací nárok uplatnený mimo režimu zákona č. 514/2003 Z.z. Namietal, že na určení, že došlo k porušeniu práva navrhovateľky, neexistuje naliehavý právny záujem a v prípade posúdenia veci v režime zákona č. 514/2003 Z.z. postačuje prípadné konštatovanie porušenia práva v odôvodnení rozhodnutia, nie v jeho výroku, a vzhľadom na to spochybňuje aj výšku uplatnených trov v odvolaní navrhovateľky. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky, ktorým sa po úprave petitu pripustenej uznesením súdu prvého stupňa na pojednávaní dňa 12.09.2011, domáhala určenia, že nesprávnym úradným postupom predsedníčky Krajského súdu v Bratislave pri prešetrovaní vybavenia jej žiadosti, sp.zn. Spr. 2191/08, a nevykonaním opatrení na odstránenie prieťahov v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 1Er 1842/02 bolo porušené jej právo na účinný prostriedok nápravy ako aj náhrady škody v sume 9,43 € s príslušenstvom a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 1.000,- € s príslušenstvom, špecifikovaným v petite návrhu. Vykonané dôkazy vyhodnotil súd prvého stupňa v súlade s ust. § 132 O.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke, keď na daný prípad aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. a zákona č. 757/2004 Z.z. , tieto aj správne vyložil a správne dospel k záveru, že v danom prípade nebola splnená zákonná podmienka vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to nesprávny úradný postup, pretože zistený postup predsedníčky krajského súdu nevykazuje žiaden zo znakov nesprávneho úradného postupu, keď nedošlo k porušeniu povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v stanovenej lehote, krajský súd nebol pri vybavovaní žiadosti navrhovateľky nečinný, nedopustil sa zbytočných prieťahov ani nevykonal iný nezákonný zásah do právom chránených záujmov navrhovateľky a skutočnosť, že predsedníčka krajského súdu nekonštatovala v konaní Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 1Er 1842/02 prieťahy tak, ako ich neskôr v súvislosti s ústavnou sťažnosťou navrhovateľky, vo svojom náleze konštatoval ústavný súd, nemožno označiť za nesprávny úradný postup. S týmto záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Z ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci: a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa v zmysle § 9 cit. zákona považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Z ust. § 6 ods. 1 cit. zákona vyplýva, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Podľa § 53 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. ak predseda súdu zistí, že došlo k porušeniu zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania, je povinný prerokovať zistené nedostatky z dotknutým sudcom, súdnym úradníkom alebo zamestnancom súdu, ktorý plní úlohy pri výkone súdnictva a podľa potreby uložiť opatrenia v jeho pôsobnosti vedúce k náprave zistených nedostatkov a k odstráneniu ich príčin. Sudcovia v rozsahu svojich povinností podľa osobitných predpisov, súdni úradníci a zamestnanci súdu, sú povinní postupovať v súlade s opatreniami predsedu súdu uloženými podľa predchádzajúcej vety. Podľa § 64 ods. 1 cit. zákona účelom vybavenia sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania, a odstránenie zistených nedostatkov. Z návrhu na začatie konania, ako aj z odvolania navrhovateľky vyplýva, že za nesprávny považuje názor predsedníčky Krajského súdu v Bratislave, ku ktorému táto dospela v rámci prešetrenia vybavenia jej sťažnosti predsedom Okresného súdu Bratislava I, na prieťahy v konaní, vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod sp.zn. 1Er 1842/02, v rámci ktorého nekonštatovala existenciu prieťahov v konaní sp.zn. 1Er 1842/02 napriek tomu, že tieto prieťahy v konaní konštatoval Ústavný súd SR v náleze I. ÚS 97/09-43 zo dňa 17.08.2009. Odvolací súd dospel k záveru, že vyhodnotenie žiadosti navrhovateľky o prešetrenie vybavenia jej sťažnosti na prieťahy v exekučnom konaní z hľadiska jej opodstatnenosti nemožno považovať za úradný postup, nesprávnosť ktorého by zakladala navrhovateľke za ďalších zákonom stanovených podmienok nárok na náhradu škody, a to z dôvodu, že za úradný postup treba považovať úkony, činnosť, resp. nečinnosť, príp. prieťahy v konaní, teda postup predsedu krajského súdu bezprostredne predchádzajúci samotnému vyhodnoteniu zistených skutočností a posúdeniu žiadosti z hľadiska jej opodstatnenosti, ako aj dodržiavanie zákonom stanovených lehôt, záver predsedníčky krajského súdu o vyhodnotení jej žiadosti či už ako opodstatnenej alebo neopodstatnenej, nesprávnosť ktorého namieta navrhovateľka vo vzťahu k rozhodnutiu Ústavného súdu SR, nemôže byť predmetom skúmania v rámci posudzovania úradného postupu. Navrhovateľka nenamieta postup predchádzajúci samotnému vyhodnoteniu jej žiadosti predsedníčkou krajského súdu namietala ale len výsledok vyhodnotenia jej žiadosti, ku ktorému dospela predsedníčka krajského súdu v rámci posudzovania jej žiadosti na základe zistených skutočností z pripojeného spisu a z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu, z hľadiska opodstatnenosti, avšak skúmanie zákonnosti tohto záveru a vyhodnotenia predsedníčkou krajského súdu, zodpovedajúceho rozhodovacej činnosti, nemôže byť predmetom konania o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, príp. nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z., čo možno vyvodiť aj z ust. § 6 ods. 1 cit. zákona, z ktorého vyplýva, že aj v prípade náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, musí byť nezákonnosť zistená príslušným orgánom, ktorým bolo zrušené alebo zmenené právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená. Z uvedeného je zrejmé, že samotné vyhodnotenie žiadosti navrhovateľky predsedníčkou krajského súdu nemožno subsumovať pod úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Správne preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že postup predsedníčky krajského súdu v Bratislave nevykazuje znaky nesprávneho úradného potupu uvedené v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., keď nesprávnosť tohto postupu nemožno konštatovať len zo samotnej skutočnosti, že dospela k iným záverom ako Ústavný súd SR. Zo zisteného postupu predsedníčky Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že v dostatočnom rozsahu vykonala šetrenie za účelom prešetrenia správnosti postupu vybavenia sťažnosti navrhovateľky predsedníčkou okresného súdu a za účelom zistenia, či v predmetnej veci boli spôsobené prieťahy v konaní a dospela k záveru, že v konaní neboli spôsobené prieťahy v konaní a nezistila ani nedostatky pri vybavovaní sťažnosti navrhovateľky predsedníčkou okresného súdu, ktoré by vyžadovali uloženie opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. V tomto smere preto odvolací súd posúdil odvolanie navrhovateľky ako nedôvodné. Obsah odvolania navrhovateľky nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd nepripustil dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu podľa § 238 ods. 3 O.s.p., pretože dospel k záveru, že v otázke príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade torv odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil riadnym návrhom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.