Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/117/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111010902 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111010902.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Kamila Ivánka, v trestnej veci obžalovaného Z. C., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 20.5.2014 sp. zn. 2T 82/2011, na verejnom zasadnutí konanom 24. septembra 2014 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o uložení peňažného trestu a trestu zákazu činnosti. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný Z. C., nar. XX.X.XXXX v G., bytom K., O. č. 4 o d s u d z u j e podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, k/, l/, n/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 500,- /päťsto/ Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ukladá obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 /jeden/ mesiac. V ostatných výrokoch ostáva napadnutý rozsudok nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Bratislava I z 20.5.2014 sp. zn. 2T 82/2011 bol obžalovaný Z. C. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 18. apríla 2011 o 10.40 hod. v K. na Z. ulici smerom k M. ulici viedol osobné motorové vozidlo Mitsubishi Grandis, evidenčného čísla BA-XXXRN a po výjazde na ulicu O. starej vinárni v križovatke s M. ulicou v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 Zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 8/2009 Zbierky zákonov o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nedodržal bezpečnú vzdialenosť od pred ním idúceho a zastavujúceho osobného motorového vozidla AUDI 80, evidenčného čísla BA-XXXKX, ktoré viedol P. L., do ktorého narazil, následkom čoho spolujazdec M. L. utrpel ľahké zranenia - podvrtnutie kĺbov krku bez poškodenia chrbticovej miechy, poškodenia stavcov, medzistavcových platničiek, väzov alebo koreňových nervov a bolestivý syndróm hlavovo-krčný s obvyklou dobou liečenia 20-22 dní. Za uvedený prečin bol obžalovanému podľa § 158 Tr. zák., § 36 písm. j/, písm. m/, § 38 ods. 3 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený peňažný trest vo výmere 500,- Eur, ktorá vymožená suma pripadá štátu. Pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol mu ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Zároveň mu súd podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 1 roka. Súčasne podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd zaviazal obžalovaného na náhradu škody poškodenej Z. zdravotnej poisťovni Bratislava, vo výške 82,40,- Eur a podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného M. L. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný, a to odvolanie proti výroku o treste. V odvolaní uviedol, že zastáva názor, že trest zákazu činnosti, ktorý mu uložil súd prvého stupňa je vo vzťahu k povahe spáchaného skutku a k jeho osobe príliš prísny a nedôvodný. Je nepochybné, že skutok sa stal, túto skutočnosť nikdy nepoprel, k spáchaniu prečinu sa priznal a snažil sa napraviť následky spôsobené dopravnou nehodou tak, že škodu ohlásil poisťovni, ktorá obratom uhradila poškodenému P. L. vecnú škodu z povinne zmluvného poistenia. Zo spisového materiálu vyplýva, že ide o dopravnú nehodu, ktorej následky sa bežne zaobídu bez poškodenia zdravia a pri ktorej je spôsobená nanajvýš vecná škoda. V danom konkrétnom prípade sa jedná o zjavnú nepozornosť a ide o celkom výnimočné vybočenie z riadneho života bezúhonného občana. V súčasnej dobe od dopravnej nehody uplynuli viac ako tri roky a od tejto doby nijakým spôsobom neporušil pravidlá cestnej premávky. Osobné motorové vozidlo využíva pri plnení svojej zárobkovej činnosti, ale aj pri osobnej starostlivosti o svoje 3 deti, pretože jeho manželka vykonáva prácu mimo územia Slovenskej republiky (Chorvátsko, Slovinsko). Trest zákazu činnosti, ktorý mu uložil okresný súd nemá u neho represívnu ani preventívnu funkciu, keďže vodičské oprávnenie mu v správnom konaní nebolo odobraté a naviac viac ako tri roky bezporuchovo túto činnosť vykonávať. Domnieva sa, že paušálne ukladanie tohto druhu trestu, bez ohľadu na osobitnosti konkrétneho prípadu nie je účelom trestu, ktorý sám osebe by nemal byť iba prostriedkom k riešeniu takého spoločenského problému, akým je nehodovosť v cestnej premávke. Má za to, že v danom prípade postačí uloženie peňažného trestu, i vo vzťahu ku generálnej prevencii trestu. Namietal, že súd prvého stupňa vo výroku o treste neuviedol poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., i keď túto okolnosť priznal v odôvodnení a poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. k/ Tr. zák. Navrhol preto, aby odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. napadnutý rozsudok v časti výroku o treste zrušil a sám vo veci rozsudkom rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. a neuložil mu trest zákazu činnosti. Alternatívne navrhol vo vzťahu k trestu zákazu činnosti použiť ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. (mimoriadne zníženie trestu zákazu činnosti). Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I sa k odvolaniu obžalovaného písomne nevyjadril. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného zotrval na písomne vypracovanom odvolaní a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a rozhodol rozsudkom tak, že uloží obžalovanému len peňažný trest v rovnakej výške, ako mu bol uložený súdom prvého stupňa, bez uloženia trestu zákazu činnosti. Poškodený M. L. uviedol na verejnom zasadnutí, že sa mu zmenil život, pretože nemôže riadne spávať a potrebuje liečenie, na ktoré nemá dostatok prostriedkov. Žiada náhradu škody vo výške 20.000,- Eur, ako náklady na liečebné kúry po dobu 20 rokov. Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný Z. C. sa v konečnom návrhu pridržal svojho obhajcu. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Úvodom je potrebné uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného prečinu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetný skutok stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, že ho spáchal obžalovaný Z. C.. Čo sa týka výroku o vine v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, krajský súd nezistil pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného Z. C. na obhajobu. Odvolací súd konštatuje, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní konanom 20.5.2013 vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku. Následne samosudca po vyjadrení prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 6 Tr. por. Odvolací súd uzatvára, že v súvislosti s prijatím vyhlásenia nie je možné právne účinne napadnúť odvolaním výrok o vine, teda skutkový stav, ani právnu kvalifikáciu. Vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedenom v obžalobe a následné prijatie tohto vyhlásenia súdom, pokiaľ boli dodržané všetky procesné ustanovenia, tvorí totiž prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu z podnetu podaného odvolania meniť priznaný skutkový stav. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia samosudca okresného súdu obžalovaného poučil o jeho právach, o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe. Súd prvého stupňa obžalovanému položil podľa § 257 ods. 4 a § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por. otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal kladne a až potom rozhodol samosudca okresného súdu podľa § 257 ods. 6 Tr. por. uznesením, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a s poukazom na ustanovenie § 257 ods. 7 Tr. por. tiež rozhodol, že nevykoná dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal skutok a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, eventuálne o ochrannom opatrení. Odvolací súd preskúmal i zákonnosť postupu súdu v súvislosti s rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného a zistil, že v tomto smere súd prvého stupňa konal správne a neporušil žiadne procesné ustanovenia. Priznanie viny bolo teda prijaté súdom prvého stupňa v súlade so zákonom a stalo sa nemenným. Tým okresný súd zákonným spôsobom deklaroval, že právnu kvalifikáciu konania obžalovaného použitú v obžalobe, považuje za správnu a preto po prijatí vyhlásenia obžalovaného zostala nemenná. Keďže obžalovaný podal odvolanie iba proti výroku o treste, krajský súd bol obmedzený tzv. obmedzeným revíznym princípom a preto preskúmaval len výrok o treste napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o obhajobné námietky obžalovaného, krajský súd zistil dostatočnú relevanciu argumentov obžalovaného v odvolaní a to vo vzťahu k ukladanému trestu zákazu činnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa uložil obžalovanému primeraný peňažný trest, avšak postupoval nesprávne, keď ukladal obžalovanému aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 1 roka. Okresný súd vo výroku o treste postupoval pri ukladaní trestu nesprávne, keď zohľadnil dve poľahčujúce okolnosti uvedené v ustanovení § 36 písm. j/ (vedenie riadneho života) a písm. m/ (oznámenie trestného činu), pričom nezohľadnil poľahčujúce okolnosti uvedené v ustanovení § 36 písm. k/ (pričinenie sa o odstránenie škodlivých následkov) a v ustanovení § 36 písm. l/ (priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho oľutovanie) a v ustanovení § 36 písm. n/ (napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), ktorých nezohľadnenie správne namietal obžalovaný vo svojom odvolaní. Krajský súd preto pochybenie okresného súdu napravil a sám rozhodol rozsudkom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku. Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti treba uviesť, že od dopravnej nehody uplynula doba viac ako tri roky, pričom od tejto doby sa obžalovaný nedopustil žiadneho priestupku proti pravidlám v cestnej premávke a nebol ani inak priestupkovo postihnutý. Osobné motorové vozidlo potrebuje jednak pre výkon svojho povolania a jednak pre potreby starostlivosti os voje deti, keďže jeho manželka sa zdržiava dlhodobo v zahraničí. Vzhľadom na charakter stíhaného skutku ako aj osobu obžalovaného, v ktorého osobe nebolo zistené, že by išlo o bezohľadného vodiča opakovane porušujúceho pravidlá v cestnej premávke, aj krajský súd zastáva názor, že trest ktorý mu bol uložený vo forme peňažného trestu je trestom dostatočným k jeho náprave a preto mu takýto druh trest neuložil. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento krajský súd ponechal nedotknutý. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší opravný prostriedok.