Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/438/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111206190 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111206190.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: L.. I. D. I., Q. F. Q., A. X, zastúpeného JUDr. Martinom Rohaľ Iľkivom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Timravina 9 proti odporcovi Allianz - Slovenská poisťovňa a. s., IČO: 00 151 700, so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, o zaplatenie 113 705,39 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 18.02.2013, č.k. 25C 42/2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 113.750,39 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom poistného plnenia, keď vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľ 24.01.2002 uzatvoril s odporcom poistnú zmluvu č. 81/421187, ktorej predmetom bolo poistenie stavieb, a to poistenie rodinného domu na Timravinej ulici č. 9 v Bratislave. Dňa 26.02.2007 došlo k poistnej udalosti, keď neznámy páchateľ prestrihol plot, vnikol na pozemok navrhovateľa a automobilovým benzínom polial a podpálil strechu rodinného domu, čím spôsobil škodu. Navrhovateľ škodovú udalosť nahlásil polícii aj odporcovi. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava I v súvislosti so škodovou udalosťou začalo trestné stíhanie pod č. ORP-245/2-OVK-B1-2007 vo veci zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3, písm. a) Trestného zákona. Trestné stíhanie bolo prerušené dňa 30.11.2007, keďže sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Odporca škodovú udalosť viedol pod č. 07/281/11300. Navrhovateľ požiadal odporcu o výplatu poistného plnenia. Zo statického posudku č. 07012 vypracovaného Ing. Kohútom dňa 27.02.2007 vyplynulo, že poškodenie strechy bolo potrebné okamžite sanovať. Vzhľadom na to, že celková škoda prekročila poistnú sumu, žiadal navrhovateľ od odporcu vyplatenie celej poistnej sumy. Listom zo dňa 20.01.2008 odporca oznámil navrhovateľovi záverečné stanovisko ku škodovej udalosti a odmietol poskytnúť navrhovateľovi poistné plnenie s odôvodnením, že škodová udalosť podliehala výluke z poistenia podľa čl. 8 bodu 6 všeobecných poistných podmienok a čl. 8 bod 16 osobitných zmluvných dojednaní s odkazom na výsledky šetrenia OR PZ. Odporca tvrdil, že navrhovateľ taktiež nemal dojednané rozšírenie poistného krytia o riziko úmyselného poškodenia. Navrhovateľ tvrdil, že neboli splnené kumulatívne podmienky výluky z poistenia, pričom argumentoval alternatívnym výkladom škodovej udalosti podľa čl. 3, ods. 7 osobitných poistných podmienok, pre prípady poškodenia v dôsledku vlámania sa páchateľa za účelom krádeže vecí poistených u odporcu a neprijateľnosťou zmluvných podmienok výluky s poukazom na smernicu rady 93/13/EHS. Navrhovateľ žiadal uprednostniť výklad smerujúci v prospech poistníka, ako spotrebiteľa. Po právnej stránke súd vec posúdil tak, že sa stotožnil s argumentáciou odporcu a konštatoval, že pri škodovej udalosti z 26.02.2007 boli splnené podmienky výluky z poistenia. Kumulatívne naplnenie podmienok nebolo podľa súdu prvého stupňa nevyhnutné. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ mohol vôľovo ovplyvniť rozsah poistného krytia, neboli podľa odôvodnenia rozhodnutia naplnené ani predpoklady neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách podľa smernice rady 93/13/EHS. Súd sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa vo veci alternatívneho výkladu podľa čl. 3, ods. 7 osobitných poistných podmienok a konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť jeho nároku a odporcovi nevznikla povinnosť vyplatiť navrhovateľovi poistné plnenie, ktorého výškou sa súd v ďalšom nezaoberal. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že nepriznal trovy, nakoľko odporca nežiadal o ich priznanie a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní došlo k vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vytýkal súdu prvého stupňa, že pri posúdení podmienky kumulatívnosti v ustanoveniach o výluke opomenul v texte podmieňovaciu spojku „ak“, čím dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Zotrval na svojej argumentácií uprednostnenia alternatívneho výkladu podľa čl. 3, ods. 7 osobitných poistných podmienok v prospech navrhovateľa ako spotrebiteľa, s tým, že nemožno bezpečne preukázať úmysel páchateľa a zároveň nie je možné vylúčiť, že došlo ku krádeži, keďže veci nachádzajúce sa v podkroví nebolo po požiari možné identifikovať. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa právne posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je podľa navrhovateľa chybné, keď súd prvého stupňa nezohľadnením časti textu dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu a uprednostnil výklad v prospech odporcu pred výkladom v prospech navrhovateľa, ako spotrebiteľa. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že navrhovateľove odvolanie je dôvodné. Odporca dôvodne vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie nie je možné preskúmať v celom rozsahu z hľadiska jeho zákonnosti a vecnej správnosti v dôsledku nedostatku dôvodov, ktoré by viedli súd prvého stupňa ku konštatovaným záverom. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že aplikácia výluky z poistenia bola rozhodujúcim dôvodom pre zamietnutie nároku navrhovateľa a preto je nevyhnutné, aby bolo odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti presvedčivé v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že škodová udalosť zo dňa 26.02.2007 vznikla horľavinou. Je treba prisvedčiť navrhovateľovi, ktorý vo svojom odvolaní zotrváva na argumente, že vyšetrovanie nevylúčilo úmysel páchateľa horľavinou zahladzovať stopy po vlámaní, resp. že pred požiarom došlo ku krádeži poistených vecí. Týmto výkladom mal byť podľa navrhovateľa pri poistnej udalosti použitý čl. 3, ods. 7 osobitných poistných podmienok, pre prípady poškodenia v dôsledku vlámania sa páchateľa za účelom krádeže vecí poistených u odporcu. Súd prvého stupňa pomerne razantne tieto argumenty odporcu odmietol so záverom, že neuniesol dôkazné bremeno a bezpečne nepreukázal, že k škode došlo v dôsledku vlámania. Z rozhodnutia Okresné riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I ČVS: ORP-245/2-OVK-B1-2007 o prerušení trestného stíhania zo dňa 30.11.2007, ako aj z písomného potvrdenia OR PZ z 12.01.2011 však vyplýva, že pri predmetnom skutku nie je možné vylúčiť možnosť trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona. Podľa § 135 O.s.p. rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, resp. podklady predložené súdu prvého stupňa navrhovateľom, či odporcom nepredstavujú relevantné dôkazy, na základe ktorých by bolo možné identifikovať samotného páchateľa a jeho skutočný motív. Z obsahu spisu vyplývajú len viaceré domnienky o dôvodoch, prečo k škodovej udalosti došlo, z ktorých však žiadnu nemožno bezpečne potvrdiť a ani vylúčiť. Takéto dôkazné bremeno je preto možné voči obidvom sporovým stranám aplikovať rovnako, keďže ani odporca nevie bezpečne preukázať, či bolo skutočným úmyslom páchateľa výhradne poškodenie poistenej veci a nie krádež a proti komu vlastne útok smeroval. Súd prvého stupňa by za danej situácie mal preto aplikovať ust. § 120 ods. 1 tretia veta O.s.p. a vykonať dôkazy, ktoré sú mu známe, pretože je to nevyhnutné pre rozhodnutie v danej veci. Súd prvého stupňa odôvodnenie rozhodnutia založil na nepreukázanej domnienke, že sa pri škodovej udalosti jednalo výlučne o úmyselné podpaľačstvo a preto sa na uvedený prípad vzťahuje výluka z poistenia podľa čl. 8 bodu 6 všeobecných poistných podmienok a čl. 8, bod 16 osobitných zmluvných dojednaní. Týmto postupom súd prvého stupňa v odôvodnení vytvára dojem, že dospel k skutkovému zisteniu, že pri škodovej udalosti z 26.02.2007 sa jednalo výhradne o trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Trestného zákona a iný trestný čin, t.j. deklarované vlámanie za účelom krádeže, je vylúčené. K takémuto skutkovému zisteniu však na základe vykonaných dôkazov nie je možné dôjsť. Zároveň súd prvého stupňa vôbec nepracoval s alternatívou, či útok bol skutočne vedený proti osobe poisteného, vlastníka poisteného objektu, prípadne smeroval k poškodeniu poisteného majetku a nie proti tretej osobe a len jeho následok sa prejavil na poškodení poisteného majetku. Týmto sa súd prvého stupňa dopustil pochybenia, ktorého dôsledkom je rozhodnutie nesprávne a nepresvedčivé. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyžaduje závažnosť právnych dôsledkov výluky z poistenia, aby boli všetky podmienky výluky naplnené bez pochybností. Z týchto dôvodov nie je miera pravdepodobnosti jednotlivých domnienok pre aplikovanie, alebo neaplikovanie výluky z poistenia rozhodujúca, pokiaľ nemožno jednu z domnienok vykonaním dokazovania s istotou vylúčiť. Takýmto dôkazom je napr. právoplatné odsudzujúce rozhodnutie súdu v trestnom konaní, prípadne výpoveď páchateľa, ktorou by bol dostatočne preukázaný jeho motív, resp. výsledok dokazovania v konaní civilnom (predmetnom - pred súdom prvého stupňa), ktoré považuje odvolací súd za nedostatočné. S poukazom na vyššie uvedené nedostatky dospel odvolací súd k záveru, že výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý, nemá dostatočnú oporu v odôvodnení rozhodnutia, ktoré tak pre nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý a presvedčivý podklad pre opodstatnenosť rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a prijaté právne závery musia byť dostatočne vysvetlené, tak aby bolo rozhodnutie logické a vnútorne neprotirečivé. Z tohto pohľadu odvolací súd uzavrel, že pre inú vadu konania spočívajúcu v nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvého stupňa, pre ktorú nie je možné náležite preskúmať výrok jeho rozhodnutia z hľadiska posúdenia jeho vecnej správnosti, nemožno považovať rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolaciemu súdu neostalo nič iné, ako napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm h/ O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, zachovávajúc podmienku dvojinštančnosti konania. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude vykonať náležité dokazovanie v naznačenom smere, teda jednoznačne preukázať proti komu, prípadne čomu smerovalo úmyselné konanie páchateľa a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, vylúčiac všetky protiargumenty procesných strán, prípadne vykonať aj ďalšie dôkazy, potreba ktorých sa objaví v priebehu konania, riadiac sa názorom a pokynmi odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. Po doplnení odôvodnenia a dokazovania podľa § 132 O.s.p. súd prvého stupňa vo veci rozhodne. Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov celého konania. Bratislava, 05.03.2014 JUDr. Milan Chalupka predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Marta Šimeková Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.