Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/132/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111206190 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111206190.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci žalobcu: L.. I. D. I., Q.: A. X, Q., v zast.: JUDr. Martin Rohaľ Iľkiv, advokát so sídlom: Timravina 9, Bratislava, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., IČO: 00 151 700, so sídlom: Dostojevského rad 4, Bratislava, o zaplatenie 113.705,39 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k.: 25C/42/2011-177 zo dňa 26. 02. 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil podľa § 788 ods. 1, 2, 3, § 797 ods. 2, § 806, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a vecne tým, že žalobca (ďalej aj ako „navrhovateľ“) sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 25. 02. 2011 domáhal, aby súd uložil žalovanému (ďalej aj ako „odporca“), zaplatiť navrhovateľovi sumu 113.705,39 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania titulom poskytnutia poistného plnenia z poistenia stavieb. 3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18. 02. 2013, ktorý bol odvolacím súdom zrušený a vec vrátená súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd odôvodnil svoje zrušujúce rozhodnutie tým, že pri predmetnom skutku nie je možné vylúčiť možnosť trestného činu krádeže podľa § 212 trestného zákona. Rozhodnutie OR PZ Bratislava I, ani podklady predložené účastníkmi nepredstavovali podľa odvolacieho súdu relevantné dôkazy na základe, ktorých by bolo možné identifikovať páchateľa a jeho skutočný motív. Žiadnu z domnienok o dôvodoch škodovej udalosti nebolo možné bezpečne potvrdiť ani vylúčiť. Takéto dôkazné bremeno, bolo preto možné podľa odvolacieho súdu aplikovať voči obom sporovým stranám rovnako. Odvolací súd nepovažoval záver prvostupňového súdu o úmyselnom podpaľačstve v prípade tejto škodovej udalosti za správny, vytýkal mu, že nepracuje s alternatívou útoku, vedeného proti osobe poisteného, prípadne smerovaného k poškodeniu poisteného majetku s tým, že následok sa prejavil na poškodení poisteného majetku. V zmysle vysloveného názoru odvolacieho súdu závažnosť právnych dôsledkov výluky z poistenia vyžaduje, aby všetky jej podmienky boli naplnené bez pochybností. Nepochybným dôkazom by podľa druhostupňového súdu bolo právoplatné odsudzujúce rozhodnutie súdu v trestnom konaní, prípadne výpoveď páchateľa, ktorou by bol zistený jeho motív. Odvolací súd dospel k záveru, že výrok rozhodnutia nemal dostatočnú oporu v odôvodnení rozhodnutia. 4. Po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom, vykonal súd prvej inštancie vo veci dokazovanie opätovným výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa a splnomocnenej zástupkyne odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, s likvidačným a poistným spisom odporcu, so spisovým materiálom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, odbor kriminálnej polície č. ORP-245/2-OVK-B1-2007, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci: 5. Navrhovateľ uzatvoril dňa 24. 01. 2002 s odporcom poistnú zmluvu č. XX/XXXXXX, ktorej predmetom bolo poistenie stavby, a to rodinného domu na A. E.. Č.. X F. Q., vrátane jeho prízemia, pivnice, ďalšieho podlažia a garáže, pre prípad poškodenia alebo zničenia živelnou udalosťou, vodou z vodovodných zariadení, ako aj poistenia zodpovednosti za škodu vyplývajúcu z vlastníctva poistených stavieb a k nim patriacich pozemkov alebo chodníkov a na zodpovednosť poisteného ako stavebníka, vrátane ušlého zisku, so začiatkom poistenia od 25. 01. 2002. Súčasťou poistnej zmluvy boli i zmluvné dojednania a všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu fyzických osôb. 6. Dňa 26. 02. 2007 nahlásil syn navrhovateľa telefonicky odporcovi poistnú udalosť, ku ktorej malo dôjsť o 5.00 hod, tak, že neznámy páchateľ úmyselne podpálil horľavinou strechu domu na A. Č.. X F. Q., ktorý požiar sa rozšíril po dome, a spôsobil škodu odhadom vo výške 165.969,59 Eur (5.000.000,- Sk). Škodová udalosť, evidovaná u odporcu pod č. XX/XXX/XXXXX, bola predmetom šetrenia policajnými orgánmi. Odporca oznámil navrhovateľovi listom zo dňa 30. 01. 2008 svoje zamietavé stanovisko podľa, ktorého bolo výsledkom šetrenia polície potvrdené, že neznámy páchateľ dňa 26. 02. 2007 poškodil strechu domu navrhovateľa tým, že krov strechy rodinného domu polial automobilovým benzínom, a pretože riziko úmyselného poškodenia alebo zničenia poistenej stavby si účastníci nedojednali, poskytnutie poistného plnenia odporca zamietol. Navrhovateľ so zamietavým stanoviskom odporcu nesúhlasil a v liste zo dňa 31. 03. 2008 namietal aplikáciu výluky z poistenia na škodovú udalosť, nakoľko výsledky vyšetrovania polície nepreukázali, že by podpálenie neznámym páchateľom smerovalo proti osobe poisteného, alebo proti osobe vlastníka poisteného majetku, a že by išlo o úmyselné konanie. Odporca v liste zo dňa 12. 05. 2008 uviedol, že navrhovateľ nemal v čase vzniku škodovej udalosti dojednaný dodatok pre rozšírenie poistného krytia o riziko úmyselného poškodenia alebo zničenia poistenej stavby, a v zmysle zmluvných dojednaní, a to článku 8, bod 16. poisťovňa neposkytne plnenie z poistenia na stavbách spôsobené úmyselným poškodením alebo zničením. Z výsledkov šetrenia OR PZ v Bratislave zo dňa 30. 11. 2007 totiž vyplynulo, že nezistený páchateľ poškodil cudziu vec tým, že automobilovým benzínom polial krov strechy rodinného domu, následkom čoho vznikol požiar, ktorý strechu poškodil, pričom automobilový benzín patrí medzi horľavé kvapaliny I. triedy nebezpečnosti a zároveň je najčastejšie používaný akcelerátor horenia pri úmyselne založených požiaroch. Navrhovateľ písomne dňa 03. 12. 2007 oznámil odporcovi výpoveď poistnej zmluvy podľa článku 10, bod 1 všeobecných poistných podmienok. 7. Z obsahu spisového materiálu Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava I, odbor kriminálnej polície, č. G.-XXX/X-G.-Q.-XXXX, súd prvej inštancie zistil, že vyšetrovateľ policajného zboru uznesením zo dňa 26. 02. 2007 začal podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie vo veci zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3, písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ tým, že dňa 26. 02. 2007 v Q., na E. A.L. X v čase okolo 5.00 hod poškodil cudziu vec tak, že neznámou tekutinou polial krov strechy rodinného domu, následkom čoho vznikol požiar, ktorý strechu poškodil, čím poškodenému navrhovateľovi spôsobil škodu vo výške približne 66.387,84 Eur (2.000.000,- Sk). Trestné stíhanie bolo pritom začaté podľa § 154 ods. 1 Trestného poriadku vykonaním obhliadky miesta činu. Podľa zápisnice o obhliadke miesta požiaru rodinný dom mal z časti obhorenú strechu, v záhrade zo zadnej časti sa nachádzal o stenu domu opretý vysúvací plechový rebrík vedúci na strechu domu, pričom vľavo od neho na zemi stála otvorená plastová fľaša bez označenia a uzáveru a naokolo boli roztrúsené úlomky strešnej krytiny zo strechy domu. Na plote obkolesujúcom pozemok záhrady sa nachádzala diera a pletivo bolo rozstrihnuté a roztiahnuté. Trámy strechy domu boli povrchovo obhorené, žiaden z nich nebol prehorený v celej hrúbke, rovnako mierne obhorené a zmáčané vodou boli aj veci - stavebné veci a nábytok. Epicentrum požiaru sa nachádzalo vľavo od schodov. Podľa záznamu vyšetrovateľa spísaného dňa 26. 02. 2007 bol požiar založený úmyselne. Navrhovateľ dňa 27. 06. 2007 k okolnostiam vzniku požiaru do zápisnice o výsluchu uviedol, že dňa 26. 02. 2007 sa zobudil okolo 5.00 hod na to, že na povale niečo buchlo, preto vstal z postele, išiel na povalu a zistil, že bola v plameňoch. V dome sa nachádzali okrem jeho manželky i syn L. s manželkou, ktorých zobudil, požiadal syna o hasiaci prístroj, zavolal požiarnikov a začal hasiť požiar. Keď sa mu minula náplň hasiaceho prístroja išiel pred dom čakať požiarnikov, ktorí prišli súčasne s policajtmi. Jeden z príslušníkov polície sa ho po ohliadke dotazoval na hliníkový výsuvný rebrík a umelohmotnú bandasku, ktoré mu však nepatrili. Podľa navrhovateľa sa nejednalo o náhodnú udalosť, ale o úmyselné podpaľačstvo, ktoré malo súvisieť s jeho činnosťou kontrolóra v štrukturálnych fondov EÚ alebo s aktivitami jeho syna v občianskom združení Hrad Slavín, konkrétne podozrenie navrhovateľ na nikoho nemal. Vo veci boli vypočutí ako svedkovia aj U. F., zamestnanec spoločnosti INSTA s. r. o. vykonávajúcej stavebné práce na stavbe na A. E., ktorý sa dozvedel o vzniku požiaru po príchode na stavbu okolo 6.30 hod, a I.. J. Q., vlastník pozemku, na ktorom sa vykonávali stavebné práce spoločnosťou INSTA s. r. o., ktorý sa k vzniku požiaru nevedel vyjadriť, dozvedel sa o ňom z novín. Zo znaleckého posudku č. p.: U.-XXXX/KEU-Q.-V.-XXXX vypracovaného na žiadosť policajného orgánu Kriminalistickým a expertíznym ústavom dňa 31. 10. 2007 vyplýva záver, že v zaistených a predložených stopách, a to prázdnej plastovej nádobe a úlomkoch tehál, malty a omietky bola zistená prítomnosť zvyškov automobilového benzínu. Išlo pritom o kvapalinu, ktorá sa používa ako palivo do zážihových motorov, zaradenú podľa vyhlášky MV č. 96/2004 Z. z. medzi horľavé kvapaliny I. triedy nebezpečnosti a najčastejšie používaný akcelerátor horenia pri úmyselne založených požiaroch. Uznesením zo dňa 30. 11. 2007 vyšetrovateľ policajného zboru prerušil trestné stíhanie, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. 8. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 1998 pri ukončení životnej poistky požiadal odporcu o uzavretie novej poistnej zmluvy. Pracovníčka odporcu mu pritom vysvetlila, že existuje lepšia a drahšia poistka na rodinný dom, ktorá mala pokrývať všetky poistné riziká, a v takom prípade mal odporca uhradiť náklady potrebné na uvedenie do pôvodného stavu. Poistnú zmluvu preto uzavrel s týmto presvedčením a až z vyjadrení odporcu zistil, že v skutočnosti išlo o iné poistenie. V súvislosti so zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, doplnil súd výsluch navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 21. 12. 2015. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že v prípade vlámania sa páchateľa a následného založenia požiaru, urobil tak páchateľ v úmysle, zahladiť po sebe stopy po krádeži. Na povale domu boli uložené rôzne hnuteľné veci, pričom navrhovateľ nevedel s určitosťou uviesť, ktoré z vecí nachádzajúcich sa na povale mohli byť ukradnuté, a ktoré z nich zhoreli. Veci umiestnené na povale boli zahrnuté do poistenia domácnosti. Navrhovateľ nevedel uviesť, s ktorou poisťovňou uzatvoril poistnú zmluvu na poistenie domácnosti. 9. Právny zástupca navrhovateľa vo svojich ústnych prednesoch zotrval na dôvodnosti návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal výplaty poistného plnenia zo škodovej udalosti zo dňa 26. 02. 2007. Samotný priebeh poistnej udalosti tak, ako bol zachytený v hlásení zo dňa 26. 02. 2007, ako aj v uznesení o začatí trestného stíhania nerozporoval. Podľa obsahu sa mala poistná zmluva vzťahovať na prípad poškodenia stavby živelnými pohromami, ako aj na prípad vlámania a odcudzenia vecí zo stavby, pričom navrhovateľ bol pri jej uzavretí informovaný, že sa vzťahuje komplexne na maximálne množstvo prípadov. Z tohto dôvodu neuzatvoril inú poistnú zmluvu, ani dodatok k poistnej zmluve a nežiadal odporcu ani o rozšírenie poistného krytia. Navrhovateľ nepopieral, že sám označil konanie neznámeho páchateľa za úmyselné podpaľačstvo so snahou podpáliť strechu rodinného domu, a teda mal za to, že nešlo o náhodnú udalosť, ale o úmyselné konanie páchateľa s cieľom podpáliť strechu rodinného domu, čo však podľa právneho zástupcu navrhovateľa nevylučovalo, že páchateľ mohol chcieť zo stavby i niečo odcudziť. S poukazom na potvrdenie zo dňa 12. 01. 2011 (č. l. 17), podľa ktorého sa ani vyšetrovateľ policajného zboru nevedel vyjadriť, či z podkrovia páchateľ odcudzil aj veci patriace navrhovateľovi, nakoľko krov bol značne poškodený a niektoré z predmetov zhoreli a nebolo ich možné identifikovať, namietal právny zástupca navrhovateľa tvrdenia odporcu, že vôľa páchateľa smerovala len k poškodeniu majetku navrhovateľa, a nie aj k jeho scudzeniu. Navrhovateľ síce nevedel uviesť a ani nijako preukázať, či niektoré z vecí v krove rodinného domu boli skutočne odcudzené, táto okolnosť však podľa navrhovateľa neznamenala, že páchateľ nemohol spáchať trestný čin vlámaním. V takom prípade mal podľa navrhovateľa poskytnúť odporca poistné plnenie v súlade s článkom 3, bod 7 zmluvných dojednaní upravujúcim prípad vlámania do nehnuteľnosti, ktorý nárok si uplatnil navrhovateľ ako jednu z alternatív, keďže trestné konanie vo veci ukončené nebolo. Za jednu z alternatív považoval právny zástupca navrhovateľa aj skutok namierený proti inej osobe s tým, že vo vzťahu ku osobe navrhovateľa prišlo len k omylu. Pokiaľ išlo o odporcom uplatnenú výluku z poistenia podľa článku 8, bod 6 písm. e) všeobecných poistných podmienok, právny zástupca navrhovateľa ju nepovažoval za záväznú. Jej aplikácia vyžadovala podľa mienky navrhovateľa kumulatívne splnenie podmienok spočívajúcich v konaní páchateľa smerujúceho k poškodeniu alebo zničeniu poisteného majetku a zároveň smerujúceho proti osobe navrhovateľa alebo vlastníka poisteného majetku. Ďalej svoju argumentáciu právny zástupca navrhovateľa doplnil tak, že aplikáciu článku 8 ods. 16 zmluvných dojednaní vylučuje článok 3 od. 7 tých istých zmluvných dojednaní. Ak bolo poistné plnenie dojednané pre prípad poškodenia v dôsledku vlámania, nie je možné vylúčiť povinnosť poskytnúť poistné plnenie pre prípad úmyselného poškodenia, pretože páchateľ vlámania, ak poškodí stavbu, koná tak vždy úmyselne. Pokiaľ išlo o žalovanú istinu, tá mala zodpovedať sume nákladov na opravu alebo znovuzriadenie stavby v dôsledku požiaru, ktoré náklady vyplývali i z listinného dokladu - prepočtu prác na streche rodinného domu (č.l. 18 a nasl.). Z jeho obsahu je zrejmé, že spoločnosť DINOX, s. r. o. ako zhotoviteľ uskutočnila položkovité vyúčtovanie prác na streche rodinného domu na A. Č.. X F. Q. v období 2007 - 2009 sumou celkom 114.924,26 Eur (3.462.208,30 Sk). Zo statického posudku č. 07012 vypracovaného I.. B. dňa 27. 02. 2007 pritom vyplynulo, že poškodenia strechy vzniknuté požiarom bolo potrebné okamžite sanovať. Právny zástupca navrhovateľa sa domáhal výkladu všeobecných poistných podmienok a zmluvných dojednaní v prospech slabšej strany, ktorou je poistený . Výluku z poistenia obsiahnutú v zmluvných dojednaniach a poistných podmienkach odporcu považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a mal za to, že dôkazné bremeno preukázania vlámania sa do rodinného domu, prípadne odcudzenia veci, je potrebné aplikovať voči obom účastníkom. 10. Svoju právnu argumentáciu navrhovateľ doplnil písomným podaním doručeným súdu dňa 18. 01. 2016 tak, že čl. 8 bod 8 zmluvných dojednaní, ako aj ich čl. 8 bod 1 vylučuje použitie článku 8 bodu 16 zmluvných dojednaní, v prípade výkladu poistnej udalosti podľa čl. 3 bodu 7 zmluvných dojednaní. Poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu, z ktorého odôvodnenia právny zástupca navrhovateľa dovodil rovnocennosť aplikácie článku 3 bod 7 zmluvných dojednaní a nenaplnenie podmienky výluky podľa článku 8 bodu 6 písm. a) všeobecných poistných podmienok a článku 8 bodu 16 zmluvných dojednaní. Podľa právneho zástupcu navrhovateľa výklad predmetnej poistnej udalosti podľa článku 3 bodu 7 zmluvných dojednaní vylučuje aplikáciu výluky z poistenia v zmysle článku 8 bodu 6 písm. e) všeobecných poistných podmienok, ale aj podľa článku 8 bod 16 zmluvných dojednaní, čo explicitne potvrdzuje článok 8 bod 1 a 8 zmluvných dojednaní. Konštatoval povinnosť súdnej moci uprednostniť pre prípad možnosti rôznych výkladov, tú interpretáciu, ktorá ochraňuje práva slabšej strany, a teda výklad v prospech poisteného s odkazom na § 52 ods. 4, § 788 Občianskeho zákonníka ako aj smernicu Rady 93/13/EHS. Podľa navrhovateľa je zjavné, že trestným stíhaním vyšetrované poškodenie cudzej veci napĺňa formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu vlámania, pričom na aplikáciu článku 3 bodu 7 zmluvných dojednaní nie je potrebné, aby došlo k faktickému odcudzeniu vecí, keďže sa mohlo jednať o trestný čin krádeže v štádiu pokusu, t. j. vlámania za účelom krádeže podľa článku 3 bod 7 zmluvných dojednaní. Z tohto dôvodu nemožno navrhovateľa zaťažiť abstraktným dôkazným bremenom, ktorým by mal za povinnosť preukázať, že veci na zničenej streche nezhoreli, ale boli odcudzené. Interpretácia poisťovne aplikujúca výluku je podľa navrhovateľa možná len v prípade neexistencie iného výkladu. Navrhovateľ poukázal na článok 3 smernice rady 93/13/EHS, ako aj rozhodnute ESD v prípade C-240/98 a C-244/98 Océano Grupo Editorial SA a rozhodnutie C-243/08 Pannon GSM Zrt. Proti Erzsébet Sustikné Gyorfi podľa, ktorých neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve musí byť súdom interpretovaná tak, že nie je pre spotrebiteľa záväzná. Odmietnutie vyplatiť poistné plnenie na základe poistnej udalosti podľa čl. 3 bodu 7 zmluvných dojednaní, z dôvodu aplikácie výluky z poistenia podľa článku 8 bodu 16 zmluvných dojednaní a článku 8 bodu 6e všeobecných poistných podmienok, považuje navrhovateľ za nekalú zmluvnú podmienku, a teda pre spotrebiteľa nezáväznú. Navrhovateľ legitímne očakával, že bude v prípade škodovej udalosti vlámania a krádeže splnený účel poistnej zmluvy a dôjde k plneniu odporcu, ktorým bude navrhovateľovi kompenzovaná spôsobená škoda, keďže za týmto účelom sa poistenie stavby uzatváralo. 11. Splnomocnená zástupkyňa odporcu vo svojich ústnych prednesoch namietala dôvodnosť nároku navrhovateľa, na ktorý sa vzťahovali výluky z poistenia tak podľa všeobecných poistných podmienok, ako aj zmluvných dojednaní. Z vyšetrovacieho spisu pritom vyplývalo, že k poškodeniu poistenej stavby došlo úmyselným konaním, nakoľko išlo o úmyselný trestný čin poškodzovania cudzej veci. Poistná zmluva navrhovateľa pokrývala pritom len prípady poškodenia alebo zničenia stavby živelnou udalosťou, vodou z vodovodných zariadení a prípady zodpovednosti za škodu, preto už z gramatického a logického výkladu je zrejmé, že sa nevzťahovala na riziko úmyselného poškodenia alebo zničenia stavby človekom, ale len na riziká spôsobené živelnou udalosťou neovplyvniteľnou človekom. Poistná zmluva bola uzavretá písomne v súlade s ustanovením § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, navrhovateľ ju podpísal, a bolo irelevantné, že sa domnieval, že pokrývala všetky prípady poškodenia alebo zničenia stavby. V ďalšom splnomocnená zástupkyňa odporcu viedla, že na uplatnenie výluky z poistenia podľa článku 8, bod 6 písm. e) všeobecných poistných podmienok nebolo potrebné kumulatívne naplnenie stanovených predpokladov, pričom na aplikáciu výluky podľa článku 8, bod 16 zmluvných dojednaní postačovalo, že pri poistnej udalosti išlo o úmyselné konanie páchateľa smerujúce proti poistenému majetku. Navrhovateľ pritom sám pripustil, že konanie páchateľa mohlo smerovať i proti jeho osobe. Splnomocnená zástupkyňa odporcu považovala odvolávanie sa navrhovateľa na ustanovenie článku 3, bod 7 zmluvných dojednaní za nedôvodné, nakoľko toto sa vzťahovalo na prípady vlámania s úmyslom scudziť vec, pri ktorom vlámaní páchateľ spôsobil škodu i na súčastiach stavby. Ak by teda odporca vyplatil poistné plnenie za odcudzené veci, zároveň by uhradil poistné plnenie i za poškodenia na súčastiach stavby. Vyšetrovaním však nebolo preukázané, že by sa páchateľ dopustil krádeže vecí z krovu, spáchanie takého trestného činu navrhovateľ nenahlásil, tento nebol policajným orgánom vyšetrovaný. Navrhovateľ zároveň nepreukázal aké veci sa mali v krove rodinného domu nachádzať pred škodovou udalosťou, pričom zo zápisnice o použití služobného psa a o obhliadke miesta činu vo vyšetrovacom spise nevyplývalo, že by niektoré z vecí navrhovateľa zhoreli až na popol. Odporca pritom likvidoval i poistnú udalosť navrhovateľa, na ktorú sa vzťahovalo poistenie domácnosti navrhovateľa, vyplatil mu poistné plnenie vo výške 6.907,79 Eur (208.104,- Sk) ako náhradu za veci poškodené a zničené požiarom podľa položkového zoznamu spísaného navrhovateľom, v ktorom navrhovateľ nespomenul ani krádež, ani úplné zhorenie niektorej z vecí. Argumentáciu navrhovateľa o krádeži vecí uplatnenú takmer 4 roky po požiari preto považovala splnomocnená zástupkyňa odporcu za účelovú, špekulatívnu a ničím nepreukázanú. Z opatrnosti namietala i výšku požadovaného poistného plnenia, keď navrhovateľ nepreukázal vznik nároku na celú poistnú sumu, a to so zreteľom na nie zrejmý rozsah poškodenia stavby požiarom a hodnotu použiteľných zvyškov. 12. Po vyhodnotení dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť. 13. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi nimi vznikol záväzkový právny vzťah založený poistnou zmluvou č. 81/421187 uzavretou dňa 24. 01. 2002, ktorej súčasťou boli i zmluvné dojednania a všeobecné poistné podmienky. Z obsahu poistnej zmluvy vyplynulo, že bola dojednaná na poistenie stavieb, a to pre prípad poškodenia alebo zničenia rodinného domu navrhovateľa živelnou udalosťou, vodou z vodovodných zariadení a zodpovednosti za škodu vyplývajúcu z vlastníctva poistených stavieb a k nim patriacich pozemkov alebo chodníkov a na zodpovednosť poisteného ako stavebníka vrátane ušlého zisku. Medzi účastníkmi nebolo ďalej sporné, že dňa 26. 02. 2007 navrhovateľ nahlásil vznik poistnej udalosti, a to poškodenie strechy rodinného domu na A.L. E.. X F. Q. v dôsledku požiaru. Stavba rodinného domu na A. E.. X F. Q. bola v zmysle poistnej zmluvy poistenou vecou. Poistná zmluva vymedzovala ako poistnú udalosť aj poškodenie stavby v dôsledku živelnej udalosti, za ktorú bol považovaný v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) zmluvných dojednaní okrem iného aj požiar. Vo veci poistnej udalosti bolo uznesením z 26. 02. 2007 začaté a vedené OR PZ v Bratislave I pod Č.: G.-XXX/X-G.-Q.-XXXX-F. trestné stíhanie pre trestný čin poškodzovania cudzej veci. Medzi účastníkmi nebolo sporným, že ku poškodeniu strechy poisteného rodinného domu prišlo v dôsledku požiaru strechy. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že požiar strechy poisteného rodinného domu bol založený úmyselne. K tomuto skutkovému záveru dospel súd jednak z tvrdenia samotného navrhovateľa uvedeného v zápisnici o výsluchu svedka - poškodeného z 27. 06. 2007, ktorá je súčasťou policajného spisu (č. l. 4 policajného spisu), z tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľa pri telefonickom nahlasovaní poistnej udalosti v zázname o nahlásení PU cez telefón z 26. 02. 2007 o 14:15:40 (viď. otázka 10 z č. l. 74), ako aj zo zistení policajného orgánu obsiahnutých a zdokumentovaných v policajnom spise. Obhliadkou miesta požiaru policajný orgán zistil, že požiar bol založený úmyselne (záznam OR PZ v Bratislave I z 26. 02. 2007 č. l. 43 policajného spisu) a k tomuto záveru dospel obhliadkou miesta požiaru a okolia, kde bola nájdená plastová nádoba, obsahujúca zbytky horľavej látky, ktorá podľa záverov znaleckého posudku vyhotoveného v trestnom konaní kriminalisticko- expertíznym ústavom PZ bola automobilovým benzínom, používaným ako palivo do zážihových motorov, zaradeným medzi horľavé kvapaliny I. tr. nebezpečnosti a akcelerátor horenia. Aj na stopách, v podobe úlomkov zo strechy rodinného domu zaistených policajným orgánom, zistil podľa znaleckého posudku č.: U.-XXXXX/KEU-Q.-V.-XXXX, znalec Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ zvyšky automobilového benzínu. Pri obhliadke policajný orgán zistil, že k domu bol pristavený vysúvací rebrík, siahajúci až po strechu, na miesto požiaru. Z tvrdení navrhovateľa, resp. jeho právneho zástupcu, ako aj zistení policajného orgánu obsiahnutých v policajnom spise, dospel súd bez pochybností k záveru, že požiar na streche poisteného rodinného domu vznikol jeho úmyselným založením treťou osobu, ktorú sa však policajnému orgánu nepodarilo zistiť, a nie ako dôsledok živelnej, na vôli osoby nezávislej udalosti (napr. teplo od komínu a pod.). Navrhovateľ úmyselné založenie požiaru ani nesporoval. Navrhovateľ rozporoval motiváciu, ktorou bol páchateľ vedený a tvrdil, že požiar mohol byť založený preto, aby zahladil stopy po krádeži, alebo v dôsledku omylu v osobe poškodeného, keď útok mohol byť namierený voči inej osobe ako navrhovateľovi, pričom zo strany páchateľa prišlo k omylu a zámene osoby voči ktorej smeroval útok. Týmito tvrdeniami navrhovateľ následne spochybňoval uplatnenie výluky z poistenia zakotvenej v článku 8 ods. 6 písm. e) všeobecných poistných podmienok, keď nebolo naisto dané, či úmyselné konanie nesmerovalo náhodou proti inej osobe ako osobe poisteného alebo vlastníka poisteného majetku alebo proti poistenej veci a následne tvrdil, že pre prípad takejto pochybnosti je potrebné prijať výklad priaznivejší pre poisteného. 14. Poistná udalosť ako aj právo poisteného na poistné plnenie, boli v tomto prípade vymedzené poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami ako aj zmluvnými dojednaniami. Medzi účastníkmi nebolo sporným, že poistenou vecou je rodinný dom na A. E.. X F. Q. a právo na plnenie poistenému zásadne vzniká poškodením stavby v príčinnej súvislosti s požiarom ako náhodnou udalosťou (čl. 3 ods. 1, 9 a 10 zmluvných dojednaní). Vymedzenie poistnej udalosti v poistnej zmluve (vo všeobecných poistných podmienkach a zmluvných dojednaniach) je realizované v tomto prípade aj negatívne, a to prostredníctvom tzv. výluk z poistenia. V prípade výluk z poistenia ide o štandardné skutkové okolnosti vymedzené vo všeobecných poistných podmienkach a zmluvných dojednaniach, a ak nastala niektorá z týchto okolností, poistiteľ neposkytne poistné plnenie, aj keby formálne išlo o poistnú udalosť vymedzenú v poistnej zmluve (poistných podmienkach). Zvyčajnou výlukou z poistenia je aj úmyselné spôsobenie poistnej udalosti. Aj v prípade poistného vzťahu založeného medzi účastníkmi, keďže poistené boli následky živelnej udalosti - požiaru, ku ktorému prišlo náhodne a nie následky požiaru založeného úmyselne treťou osobou, boli v článku 8 ods. 6 písm. e) všeobecných poistných podmienok, ako aj v článku 8 ods. 16 zmluvných dojednaní vymedzené medzi účastníkmi výluky z poistného plnenia podľa, ktorých odporca neposkytne poistné plnenie za škody na stavbách spôsobené úmyselným poškodením alebo zničením. Ako bolo skôr uvedené súd ustálil a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že strecha poisteného rodinného domu bola poškodená požiarom, ktorý založil nezistený páchateľ úmyselne, spornou zostala len motivácia založenia požiaru, ktorá je však podľa názoru súdu, vo vzťahu ku výluke obsiahnutej v článku 8 ods. 16 zmluvných dojednaní, bez významu. Právne významným bolo v tomto prípade výlučne zistenie, či k požiaru strechy poisteného rodinného domu prišlo náhodou alebo bol požiar úmyselne založený. 15. Odporca odmietal vyplatiť navrhovateľovi poistné plnenie tvrdiac, že poistná udalosť spadala pod prípady výluky z poistenia podľa článku 8, bod 6 písm. e) všeobecných poistných podmienok, ako aj článku 8, bod 16 zmluvných dojednaní. Navrhovateľ tvrdil, že výluky dohodnuté v uvedených ustanoveniach všeobecných poistných podmienok a zmluvných dojednaní neobstoja popri článku 3 ods. 7 zmluvných dojednaní, ani popri čl. 8 ods. 1 a 8 zmluvných dojednaní. Predovšetkým z poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok a zmluvných dojednaní vyplýva, že vzájomné práva a povinnosti z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi sú dané poistnou zmluvou a v podrobnostiach konkretizované všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie majetku a zmluvnými dojednaniami pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb a pre poistenie zodpovednosti za škodu. Všeobecné poistné podmienky vymedzujú práva a povinnosti účastníkov poistného vzťahu ,v tomto prípade pri poistení majetku. Pre všeobecné poistné podmienky je teda charakteristické, že predstavujú základ zmluvných vzťahov poistenia, bez ohľadu na individuálnu charakteristiku jednotlivých rizík. Zmluvné dojednania upravujú odchylne od všeobecných poistných podmienok samostatnú kategóriu poistenia majetku, ktoré kryje riziká živelného poistenia a nie je z nich možno dovodiť, že by sa dohodnuté poistenie vzťahovalo aj na vznik škody úmyselným založením požiaru. Celý čl. 3 zmluvných dojednaní, ktorého súčasťou je aj ods. 7, upravuje ako to vyplýva aj z jeho nadpisu, poistné riziká a nie výluky z poistenia. Ak je poistená vec poškodená v príčinnej súvislosti s niektorou udalosťou uvedenou v ods. 1 až 8 čl. 3 zmluvných dojednaní, vzniká poistenému právo na plnenie (čl. 3 ods. 9 ZD). Zásadne teda predmetom úpravy celého čl. 3 vrátane jeho ods. 7 zmluvných dojednaní sú pozitívne vymedzené skutočnosti, s ktorými poistná zmluva, resp. zmluvné dojednania spájajú vznik práva poisteného na plnenie. Týmto ustanovením sa nedojednáva výluka z poistenia, ale naopak sa určuje rozsah poistných rizík krytých práve poistením majetku pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb. Zakiaľ čl. 3 ods. 1 zmluvných dojednaní vymedzuje riziká vzniku škody v dôsledku objektívneho pôsobenia prírodných fyzikálnych úkazov, ktoré sú vznikom nezávislé na ľudskom úmysle, v čl. 3 ods. 7 zmluvných dojednaní je poistné riziko rozšírené aj na zničenie alebo poškodenie súčastí poistenej stavby, ku ktorému došlo v dôsledku vlámania sa do budovy za účelom krádeže vecí poistených u odporcu, teda aj na poškodenie súčastí poistenej veci, ktoré je dôsledkom úmyselného ľudského konania. Preto, aby bolo citované ustanovenie zmluvných dojednaní aplikovateľné na tento konkrétny prípad, musel by sa v tomto prípade páchateľ vlamovať do rodinného domu požiarom, teda prekonávať prekážku, čo je typickým znakom skutkovej podstaty vlámania, práve požiarom. So skutočnosťou, že ide o vymedzenie poistného rizika a nie výluky z poistenia, súvisí aj dôkazné bremeno viaznuce v tomto prípade na navrhovateľovi ako poistenom, ktorý je povinný preukázať, že došlo k poistnej udalosti, s ktorou je podľa poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok a zmluvných dojednaní spojené právo na poskytnutie poistného plnenia. Čl. 8 zmluvných dojednaní upravuje plnenie poisťovne, okruh osôb, ktorým poistné plnenie poskytne a v závere svojich ustanovení teda logicky aj výluky z poistenia. Predmetom čl. 3 a čl. 8 zmluvných dojednaní je úprava odlišných skupín vzájomných vzťahov účastníkov poistnej zmluvy, keď najskôr čl. 3 upravuje poistné riziká a potom čl. 8 plnenie poisťovne a s ním súvisiace výluky. Takémuto členeniu zmluvných dojednaní zodpovedá aj úprava výšky poistného plnenia v čl. 8 a to s odkazom na tie poistné riziká vymedzené v čl. 3 ods. 1, 2, 5 a 7 zmluvných dojednaní, ku ktorým sa vzťahuje. Podľa názoru súdu sa jednotlivé ustanovenia zmluvných dojednaní navzájom nevylučujú ale buď upravujú rozličný okruh práv a povinností alebo konkretizujú práva a povinnosti účastníkov poistného vzťahu. 16. Navrhovateľ argumentuje proti aplikácii výluky z poistenia podľa čl. 8 bod 16 zmluvných dojednaní aplikáciou čl. 3 bod 7 zmluvných dojednaní. Podľa súdu nie je možné na skutkový stav tak, ako bol v posudzovanej veci zistený, aplikovať čl. 3 bod 7 zmluvných dojednaní, pretože v konaní nebolo preukázané poškodenie stavebných súčastí budovy, ku ktorému došlo v dôsledku vlámania sa páchateľa do budovy za účelom krádeže vecí poistených u odporcu. Sám navrhovateľ pri svojom výsluchu uviedol, že nevie či mu boli nejaké veci vôbec odcudzené, krádež vecí navrhovateľ nikdy netvrdil. Naviac nikdy nebolo navrhovateľom tvrdené a ani závery policajného orgánu vyšetrujúceho požiar rodinného domu nikdy neuvádzali a nepracovali s alternatívou vlámania. Nakoniec by musel navrhovateľ preukázať, že ku poškodeniu súčastí poistenej budovy prišlo vlámaním, teda inak ako požiarom alebo, že požiar bol prostriedkom vlámania sa do poisteného rodinného domu, teda páchateľ požiarom prekonával prekážku pri vlámaní sa. Žiadna z týchto skutočností navrhovateľom nebola ani tvrdená a navrhovateľ na preukázanie týchto skutočností, nenavrhol súdu vykonať dôkazy. 17. Pokiaľ sa navrhovateľ dovoláva zrušujúcich dôvodov odvolacieho súdu, tento prisvedčil navrhovateľovi v tom, že vyšetrovanie policajných orgánov nevylúčilo úmysel páchateľa horľavinou zahladzovať stopy po vlámaní, resp., že pred požiarom došlo ku krádeži poistených vecí, ďalej že pri skutku nie je možné vylúčiť spáchanie trestného činu krádeže. Ďalej odvolací súd uviedol, že rozhodnutie OR PZ Bratislava I, ani predložené podklady nepredstavujú dôkazy, na základe ktorých by bolo možné identifikovať páchateľa a jeho skutočný motív. Z obsahu spisu vyplývajú len domnienky o dôvodoch, prečo ku škodovej udalosti došlo, pričom žiadnu z nich nie je možné vylúčiť, ani potvrdiť a takéto dôkazné bremeno je možné voči obidvom sporovým stranám aplikovať rovnako. Odvolací súd sa teda vo svojom zrušujúcom rozhodnutí vyslovil ku skutočnosti, ktorá zo sporových strán znáša dôkazné bremeno ohľadom preukázania páchateľa a motívu trestného činu. Ďalej odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozsudku uviedol, že zo skutkových zistení súdu prvého stupňa nebolo možné dospieť ku záveru, že pri škodovej udalosti sa jednalo výhradne o trestný čin poškodzovania cudzej veci a spáchanie iného trestného činu skutkom je vylúčené. Prvostupňový súd sa dopustil pochybenia, keď nepracoval s alternatívou, či útok bol skutočne vedený proti osobe poisteného, vlastníka poistného objektu, prípadne smeroval k poškodeniu poisteného majetku a len jeho následok sa prejavil na poškodení poisteného majetku, pričom v zmysle judikatúry je potrebné všetky dôsledky výluky z poistenia naplniť bez pochybností. V súvislosti s poukazom navrhovateľa na dôvody uvádzané v zrušujúcom rozsudku, súd konštatuje, že tak identifikácia páchateľa škodovej udalosti ako aj jeho motív sú vo vzťahu ku aplikácii výluky z poistenia bez akéhokoľvek významu. Podľa čl.8 bod 16 zmluvných dojednaní neposkytne poisťovňa poistné plnenie za škody na stavbách, spôsobené úmyselným poškodením budovy. V tomto prípade, ako to vyplýva zo znenia príslušného ustanovenia zmluvných dojednaní, ktoré ustanovenie je jasné, určité a zrozumiteľné, bez akýchkoľvek výkladových pochybností, nepredpokladá uplatnenie výluky z poistenia preukázanie motívu v súvislosti s úmyselným konaním škodcu, resp. určitý druh motívu, teda vyžadovanie poznania motívu škodcu pri úmyselnom poškodení budovy je nad rámec ustanoví zmluvných dojednaní a nemá v nich oporu. Obdobne uvedené platí o samotnom páchateľovi škodovej udalosti. Úlohou súdu pri prejednávaní a rozhodovaní v tomto konaní nie je zistenie ani páchateľa ani jeho motívu, ani podradenie skutku pod určitú skutkovú podstatu trestného činu. Uvedené je úlohou orgánov činných v trestnom konaní. Príslušné ustanovenie zmluvných dojednaní vyžaduje pre svoju aplikáciu len úmyselné spôsobenie škody na stavbe. Vznik škody na stavbe je medzi účastníkmi nesporným a ani skutočnosť, že k poškodeniu stavby prišlo úmyselne, účastníci nesporovali. Skutočnosť, či páchateľ smeroval útok proti navrhovateľovi alebo proti tretej osobe alebo priamo proti majetku, ako aj skutočnosť či požiarom mali byť následne zahľadené stopy po krádeži sú irelevantné, keď uplatnenie výluky je viazané na úmyselné poškodenie stavby. O úmyselné poškodenie stavby požiarom ide totiž v každom jednom prípade uvedenom v predchádzajúcej vete. 18. Súd teda aplikáciou poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok a zmluvných dojednaní na uvedený prípad dospel k záveru, že na tento sa vzťahovala výluka z poistenia podľa článku 8, bod 16 zmluvných dojednaní a teda návrh navrhovateľa je z tohto dôvodu v celom rozsahu nedôvodným. 19. Pokiaľ ide o legitímne očakávanie navrhovateľa, aby mu bolo poskytnuté poistné plnenie, súd uvádza, že ústavnoprávna doktrína legitímnych očakávaní, ako sa na ňu navrhovateľ odvoláva a dožaduje sa jej, je použiteľná výlučne v oblasti verejného práva a jej účelom je ochrana jednotlivcov pred svojvôľou orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci (typicky správne a súdne konanie, ale aj výkon zákonodarnej moci). V súkromnoprávnych (horizontálnych) vzťahoch neexistujú legitímne očakávania. Existujú vzťahy založené na zmluve a nikto pritom nemôže legitímne očakávať, že bez záväzku na jednej strane mu vznikne voči subjektu oprávnenie. 20. Ak sa navrhovateľ domáha posúdenia čl. 8 bod 16 zmluvných dojednaní ako neprijateľnej zmluvnej podmienky , pretože odporca odmieta vyplatiť poistné plnenie podľa čl. 3 bod 7 zmluvných dojednaní z dôvodu aplikácie čl. 8 bod 16 zmluvných dojednaní súd uvádza, že poistnú zmluvu účastníci uzatvorili v roku 2002, teda v čase, keď Občiansky zákonník koncept spotrebiteľských zmlúv a neprijateľných zmluvných podmienok nepoznal. Poistné riziká v kategórii poistných zmlúv sú vymedzené v zmluvných dojednaniach tak pozitívne (viď. čl. 3 zmluvných dojednaní) ako aj negatívne a to výlukami. Ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia - poistného plnenia a závisí od nich cena - výška poistného. V týchto prípadoch neplatí, že zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu. Naviac navrhovateľ nikdy nekonkretizoval ako sa prejavuje a v čom spočíva značnú nerovnováha vo vzťahoch, ktorá má byť spôsobená predmetných ustanovením zmluvných dojednaní. Argumentácia navrhovateľa sa obmedzovala v tomto smere výlučne len na všeobecné tvrdenie o značnej nerovnováhe vo vzťahoch medzi účastníkmi, bez akejkoľvek konkretizácie a poskytnutia tvrdení v tomto smere. Súd má za to, že vznik povinnosti alebo záväzku spotrebiteľa, nespôsobuje bez ďalšieho značnú nerovnováhu v zmluvnom vzťahu. Len z toho titulu, že spotrebiteľovi vznikla zo zmluvy povinnosť alebo záväzok, nie je možné konštatovať značnú nerovnováhu spôsobenú práve tým zmluvným dojednaním, ktoré takýto záväzok spotrebiteľa zakladá. Naviac vo vzájomnom vzťahu by muselo ísť o spôsobenie značnej nerovnováhy, teda takej nerovnováhy, ktorá je charakterizovaná vyššou intenzitou. V naznačenom smere navrhovateľ však žiadne tvrdenia súdu neposkytol, a preto súd dospel k záveru citované ustanovenie zmluvných dojednaní neprijateľnú zmluvnú podmienku ako to namietal navrhovateľ, nepredstavovalo. Navrhovateľ mohol v súlade s článkom 11, bod 2 všeobecných poistných podmienok ovplyvniť rozsah výluky z poistenia dojednaním poistenia i na prípady predpokladané článkom 8, bod 6 všeobecných poistných podmienok, a teda ovplyvniť, aby táto štandardne uplatňovaná výluka z poistenia nebola aplikovaná na ním uzavretú poistnú zmluvu, ktorá okolnosť by však následne vplývala na výšku poistného v poistnej zmluve. 21. Pokiaľ sa navrhovateľ odvolával i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Cdo/248/2009, podľa mienky súdu označené rozhodnutie na daný prípad nedopadá. V prvej časti sa totiž súd zaoberal otázkou povinnosti poisteného dbať, aby poistná udalosť nenastala, a v druhej časti, a to vzhľadom na znenie všeobecných poistných podmienok, sa zaoberal aplikáciou výluky z poistenia na prípad, ak ku škode došlo používaním vecí poisteným. V prejednávanej veci však nevzniklo právo na plnenie a poistenie sa nevzťahovalo na prípady úmyselného konania smerujúceho k poškodeniu alebo zničeniu poistenej veci, ktoré by musel navrhovateľ nejakým spôsobom ovplyvniť, keďže do rámca výluky z poistenia patrili i prípady škody spôsobenej úmyselným konaním samotného poisteného (článok 8, bod 6 písm. a) všeobecných poistných podmienok). 22. S poukazom na vyššie uvedené možno teda uzavrieť, že navrhovateľ v konaní nepreukázal dôvodnosť jeho nároku voči odporcovi na výplatu poistného plnenia podľa poistnej zmluvy zo dňa 24. 01. 2002, keďže na škodovú udalosť zo dňa 26. 02. 2007 sa vzťahovala výluka z poistenia v zmysle všeobecných poistných podmienok, ako aj zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť poistnej zmluvy. Súd sa v ďalšom nezaoberal a nevykonával dokazovanie vo vzťahu k výške navrhovateľom uplatňovaného nároku majúc za to, že túto by skúmal dospejúc k záveru o povinnosti odporcu poskytnúť navrhovateľovi poistné plnenie, t. j. v prípade existencie základu pre výplatu poistného plnenia. 23. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O. s. p., pričom žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko o ich náhradu žalovaný nežiadal a ani mu žiadne nevznikli. 24. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 113.705,37 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 113.705,39 eur od 15. 02. 2008 do zaplatenia, resp., aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobca právne odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/, § 221 písm. b/ a f/ O. s. p. Žalobca namieta, že aplikáciu článku 8 bodu 16 OPP znemožňuje článok 3 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993, pričom žalobca poukazuje na rozhodnutia súdneho dvora K.-XXX/XX J. K.-XXX/XX G. Y. V. P. , rozhodnutie K. XXX/XX U. Y. S.. proti V. P. Y., K.-XXX/XX Q. V. F.. K. Žalobca je toho názoru, že pokiaľ žalovaný odmieta vyplatiť poistné z dôvodu aplikácie výluky z poistenia podľa článku 8 bodu 16 OPP a čl. 8 bodu 6e VPP, tak sa jedná o nekalú zmluvnú podmienku a je neprijateľné aby bola táto podmienka pre spotrebiteľa záväzná. Záver o nekalosti zmluvnej podmienky potvrdzuje aj princíp legitímneho očakávania (napr. prípad č. XXXXX/XX U. F. R. C. proti Í.. Výklad predmetnej poistnej udalosti podľa článku 3 bodu 7 OPP vylučuje aplikáciu výluky z poistenia v zmysle článku 8 bodu 6E VPP, ale aj podľa článku 8 bodu 16 OPP. V prípade možnosti výkladu odlišného od výkladu uplatňujúceho výluku z poistenia, je povinnosťou súdnej moci uprednostniť interpretáciu ochraňujúcu práva slabšej strany. Žalobca ďalej namieta, že trestným stíhaním vyšetrované poškodenie cudzej veci napĺňa aj formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu vlámania v zmysle ods. 4 § 122 TZ. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, či sa jednalo o úmyselné poškodenie, resp. vlámanie za účelom krádeže, takže nie je možné ani jednu z týchto domnienok spoľahlivo vylúčiť. Žalobca taktiež namieta, že napadnutým rozhodnutím bolo porušené jeho právo na spravodlivé konanie a poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04. 25. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. 26. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „C. s. p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 27. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci samej nie je opodstatnené. 28. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 29. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C. s. p. 30. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (Porovnaj s rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. novembra 2012, sp. zn. 18Co/109/2011). 31. Žalobca v rámci svojho odvolania namieta existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmluve o poistení a to konkrétne článku 8 bod 16 OPP. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca si dohodol so žalovaným znenie poistnej zmluvy v súlade s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka. Nebola tým spôsobená žiadna nerovnováha medzi právami a povinnosťami dodávateľa a spotrebiteľa, znenie zmluvných podmienok v poistnej zmluve je dostatočne určité, pričom žalobcom namietaný článok 8 bod 16 OPP nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Možnosť nastavenia si výluk a obmedzení pri poskytovaní poistného plnenia nie je zákonom obmedzená, nejedná sa o podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach a s ich existenciou zákon priamo počíta (§ 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 32. Rovnako sa odvolací súd nestotožňuje ani s odvolacou námietkou žalobcu ohľadom nepreukázania úmyselného poškodenia majetku žalobcu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, poistený majetok žalobcu bol poškodený požiarom úmyselne. Túto skutočnosť pritom nesporuje ani žalobca sám, ten v konaní nepopiera, že bol požiar založený úmyselne, ale namieta najmä pohnútku páchateľa pri založení požiaru. Z obsahu VPP čl. 6 písm. e/ jednoznačne vyplýva, že právo na plnenie nevzniká, ak bola škoda spôsobená úmyselným poškodením alebo zničením poistenej veci horľavinami a nimi vyvolanými príčinami, ak úmyselné konanie smerovalo k poškodeniu alebo zničeniu poisteného majetku, proti osobe poisteného alebo proti osobe vlastníka poisteného majetku. Z takto formulovaného ustanovenia výluk poistného, jednoznačne vyplýva, že úmysel páchateľa za ktorého účelom poškodil, resp. zničil poistený majetok je vzhľadom k poskytnutiu poistného plnenia irelevantný. Nie je preto potrebné dokazovať, či páchateľ založil požiar úmyselne za účelom vniknutia do budovy a odcudzenia žalobcovho majetku, alebo za účelom zahladenia stôp, dôležité pre prebiehajúce konanie je len dokázanie úmyselného založenia požiaru, ktorý poškodil poistený majetok. 33. Ďalšie žalobcove námietky už jasne a zrozumiteľne vysvetlil vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie. 34. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd úspešnému žalovanému napriek tomu, že mal úspech vo veci nepriznal náhradu trov konania, keďže si o ňu v konaní nezažiadal a taktiež mu žiadne nevznikli. 35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C. s. p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).