Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/13/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111213213 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111213213.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Ľubomír Bugáň, Bajkalská 25/A, 825 03 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu CK PRESSBURG Bratislava, a.s., Sartorisova 20, 821 08 Bratislava, IČO: 35 796 880, proti odporcovi: B. W., Z. XX, XXX XX K., zast.: LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, o určenie neúčinnosti zmluvy o záložnom práve k hnuteľnému majetku v zmysle ust. § 57 ods. 2 ZKR, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Cbi/28/2011-132 zo dňa 13.01.2014, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Cbi/28/2011-132 zo dňa 13.01.2014 potvrdzuje.
Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím odvolaním vyhovel návrhu žalobcu zo dňa 21.04.2011 s tým, že určil, že zmluva o záložnom práve k hnuteľnému majetku, uzatvorená dňa 24.03.2010 medzi odporcom a úpadcom, je voči veriteľom úpadcu - CK PRESSBURG Bratislava, a.s. právne neúčinná. Odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 49.286,01 Eur do všeobecnej podstaty úpadcu CK PRESSBURG Bratislava, a.s., so sídlom Sartorisova 20, Bratislava. V odôvodnení vydaného rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že úpadca ako dlžník uzatvoril s odporcom v tomto konaní ako veriteľom odporcu tri pôžičky, ktorými odporca poskytol úpadcovi pôžičku v celkovej sume 88.500,- Eur. Jednalo sa o pôžičku uzatvorenú dňa 30.04.2009, 17.06.2009 a 18.09.2009. Splatnosť uvedených pôžičiek bola dohodnutá ku dňu 31.01.2010, 17.01.2010 a 18.01.2010. Následne po uplynutí splatnosti pôžičiek, a to dňa 24.03.2010, dlžník (t.č. úpadca) uzatvoril s odporcom ako záložným veriteľom Zmluvu o záložnom práve k hnuteľnému majetku, ktorou dodatočne zabezpečil všetky pohľadávky odporcu, vyplývajúce z označených troch zmlúv o pôžičke. Zriadenie záložného práva na hnuteľný majetok bolo zaregistrované v notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. 6208/2010. Následne 31.03.2010 pristúpil odporca k výkonu záložného práva predajom formou dražby a podľa zápisníc o dražbe bol hnuteľný majetok odpredaný za sumu 49.400 Eur, pričom hodnota vydraženého majetku podľa odhadu dražobníka predstavovala sumu 49.286,01 Eur. Uznesením sp. zn. 2K/59/2010 zo dňa 29.09.2010 Okresný súd Bratislava I vyhlásil konkurz na majetok úpadcu (CK PRESSBURG Bratislava, a.s.). Súd prvého stupňa po vyhodnotení vykonaného dokazovania pri preukázaní existencii nepopretých prihlásených pohľadávok veriteľov dospel k záveru, že právnym úkonom odporcu (zriadenie záložného práva s následným odpredajom) prišlo k zníženiu majetku úpadcu (navrhovateľa) voči ostatným veriteľom a tým bola znížená konkurzná podstata úpadcu. Uvedeným úkonom odporcu prišlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 2K/59/2010. Úpadok úpadcu vo forme platobnej neschopnosti v čase uskutočnenia predaja hnuteľných vecí existoval, bol v súdnom konaní preukázaný prihlásenými pohľadávkami konkurzných
veriteľov, ktoré mali splatnosť pred uskutočnením napadnutého úkonu (uzatvorenia záložnej zmluvy s následným odpredajom). Súd prvého stupňa s poukazom na § 59 ods. 1 ZKR dospel k záveru, že napadnutý úkon žalobou ohľadne uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam medzi úpadcom a odporcom je zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktorým úpadca zabezpečil svoj záväzok neskôr ako vznikol. Taktiež mal súd prvého stupňa za preukázané, že zmluva o zriadení záložného práva s odporcom bola uzatvorená v období počas 1 roka pred začatím konkurzného konania. Vzhľadom na uvedené zistené skutočnosti súd prvého stupňa žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel podľa § 59 ods. 1 ZKR v spojení s § 63 ods. 1 ZKR s tým, že zaviazal odporcu zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty sumu 49.286,01 Eur. Nakoľko navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi v konaní trovy nevznikli, tieto mu priznané neboli.
Voči vydanému rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, nakoľko nevykonal navrhnuté dôkazy, a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ mal za to, že úpadok úpadcu vo forme platobnej neschopnosti pred uskutočnením napadnutého úkonu neexistoval, pričom citoval ust. § 57 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ako aj § 59 ods. 1, 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ako aj § 59 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. v platnom znení. Odporca má za to, že základnými právnymi predpokladmi úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu v konkurznom konaní, ktoré musí preukázať navrhovateľ, je v danom čase existencia platného a účinného zvýhodňujúceho právneho úkonu dlžníka, úmysel dlžníka zvýhodniť aspoň jedného veriteľa, príčinná súvislosť medzi právnym úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom, alebo vykonanie takéhoto právneho úkonu počas už existujúceho úpadku dlžníka. Podľa § 3 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, dlžník je v úpadku ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na povolenie reštrukturalizácie alebo návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku. Odporca v odvolaní ďalej poukázal na § 1 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 643/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia v znení účinnom do 31.12.2011 s tým, že taktiež namietal zamietnutie návrhu na výsluch svedka T.. P. C., ktorý sa mal vyjadriť ku skutočnostiam ohľadne existencie úpadku úpadcu, na základe čoho žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu zamietnuť. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ vyjadrením zo dňa 09.04.2014, doplneným podaním zo dňa 08.09.2014, v ktorom uviedol, že ako dôkaz preukazujúci úpadok spoločnosti CK PRESSBURG Bratislava, a.s. navrhoval súdu prvého stupňa vyžiadať daňové priznanie s tým, že strany boli oboznámené na riadnom pojednávaní, že z daňového priznania jasne vyplýva úpadok označenej spoločnosti. Daňové priznanie na rok 2009 je súčasťou správcovského spisu s tým, že spoločnosť sa dostala do úpadku, a to tak z dôvodu predĺženia, ako aj z dôvodu platobnej neschopnosti, najneskôr dňa 31.12.2009. Súvaha, ktorú úpadca vykazoval k 31.12.2009, preukazovala, vykazovala majetok spoločnosti v zmysle § 1 ods. 1 vyhlášky 1.308.666,- Eur, pričom sa jednalo o maximálnu hodnotu finančného majetku spoločnosti a výška peňažných záväzkov predstavovala sumu 1.837.739,- Eur. Pri porovnaní s vyššie uvedenou hodnotu finančného majetku je zrejmé, že spoločnosť vzhľadom na záväzky bola jednoznačne platobne neschopná. Je zrejmé z riadku 1 súvahy, že záväzky spoločnosti úpadcu neboli kryté nielen finančným, ale ani žiadnym iným majetkom. Ďalej vo vyjadrení navrhovateľ uviedol, že z riadku 1, stĺpec Netto 2, súvahy k daňovému priznaniu Spoločnosti za rok 2009 a z riadku 88 a 67, stĺpec Bežné účtovné obdobie, vyplýva, že Spoločnosť sa dostala do úpadku z dôvodu predĺženia najneskôr dňa 31.12.2009, t.j. v čase vykonania žalobou napadnutého odporovateľného úkonu, teda Spoločnosť bola v predĺžení už minimálne niekoľko mesiacov. K uvedenému dátumu (31.12.2009) bol totiž rozdiel medzi majetkom a záväzkami Spoločnosti viac ako -350 tis. Eur a vlastné imanie spoločnosti vykazovalo zápornú hodnotu viac ako -390 tis. Eur. Možno teda konštatovať, že Spoločnosť v čase úpadku vykonala zvýhodňujúci právny úkon, keď Zmluvu o záložnom práve k hnuteľnému majetku uzatvorenou dňa 24.03.2010 s odporcom dodatočne zabezpečila svoj záväzok voči odporcovi (§ 59 zákona č. 7/2005 Z.z.). Napadnutý rozsudok odvolaním žiadal zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 214 ods. 2 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že vydané uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisu mal zistené, že po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa určil, že zmluva o záložnom práve k hnuteľnému majetku zo dňa 24.03.2010 medzi odporcom a úpadcom je voči veriteľom úpadcu právne neúčinná. Súčasne zaviazal odporcu zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 49.286,01 Eur.
Žalobou o určenie neúčinnosti zmluvy o záložnom práve k hnuteľnému majetku, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou CK PRESSBURG Bratislava, a.s., t.č. úpadcom a odporcom ako záložným veriteľom dňa 24.03.2010 záložca zabezpečil všetky pohľadávky odporcu vyplývajúce zo zmlúv o pôžičke vo výške 88.500,- Eur. Úpadca, ako dlžník veriteľa (odporcu), uzatvoril dňa 30.04.2009, 17.06.2009 a 18.09.2009 zmluvy o pôžičke vo výške spolu 88.500,- Eur. Následne dňa 24.03.2010 uzatvoril zmluvu o záložnom práve k hnuteľnému majetku. Už dňa 31.03.2010 po zriadení záložného práva k hnuteľnému majetku, odporca realizoval záložné právo predajom hnuteľných vecí, ktorý bol vydražený za sumu 49.400,- Eur. Hodnota vydraženého majetku podľa odhadu dražobníka, spoločnosti Dražobná spoločnosť, a.s. predstavovala hodnotu 49.286,01 Eur. Vydražiteľom majetku sa stal B. I., bytom E. XX, A., ktorý je spriaznenou osobou úpadcu.
Podľa § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku, inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
Podľa § 59 ods. 4 ZKR, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Prihlásenými nepopretými pohľadávkami konkurzných veriteľov, ktoré boli jednoznačne splatné pred uskutočnením napadnutého právneho úkonu, boli v súdnom konaní jednoznačne preukázané, taktiež splnenie podmienky označenej ako zvýhodňujúci právny úkon podľa § 59 ods. 1 ZKR bol taktiež preukázaný skutočnosťou, že zmluva o zriadení záložného práva s následným odpredajom majetku za najnižšiu možnú cenu, bola uzatvorená po vzniku záväzku (cca 1 rok). V konaní bolo nesporne zistené, že odporca v čase dodatočného uzatvorenia zmluvy o záložnom práve, kedy záväzok už cca 1 rok existoval, bol v úpadku, ktorá skutočnosť bola predmetom skúmania v konaní o vyhlásení konkurzu sp. zn. 2K/59/2010. Je nesporné, že záložnú zmluvu uzatvoril odporca s úpadcom po vzniku záväzku, ako aj po uplynutí splatnosti jednotlivých záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o pôžičke.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že uzatvorenou zmluvou o zriadení záložného práva jednak v čase úpadku spoločnosti CK PRESSBURG Bratislava, a.s., ako aj vzniku právneho úkonu v čase, keď záväzok už existoval, bola naplnená podmienka v § 59 ods. 1 ZKR zvýhodňujúci právny úkon voči ostatným zisteným veriteľom. Podľa § 57 ods. 1 ZKR (s účinnosťou do 31.12.2011) právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Podľa § 59 ods. 1 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Medzi zvýhodňujúce právne úkony dlžníka v tomto prípade bolo zriadenie záložného práva samotným dlžníkom, a to uzatvorením záložnej zmluvy. Pri takomto zriadení záložného práva je potrebné posúdiť, z akého dôvodu došlo k dodatočnému zabezpečeniu a či veriteľ požadoval pri vzniku záväzku jeho zabezpečenie. V tomto prípade sa jednalo jednoznačne o dodatočné zabezpečenie záväzku na plnenie vyplývajúce zmluvy o pôžičke (nie úveru, ktorý by bol zabezpečený pri podpise zmluvy), a preto odvolací súd má za to, že navrhovateľ preukázal, že v dôsledku dodatočne zriadeného zabezpečovacieho práva sa majetok použil na uspokojenie pohľadávky zabezpečeného veriteľa a nebudú z neho uspokojovaní veritelia zo všeobecnej podstaty, kde by inak majetok pripadol, ak by sa na ňom nebolo dodatočne zriadilo zabezpečovacieho právo odporcu.
Podľa § 61 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil, alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
Podľa ust. § 63 ods. 1 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon, týkajúci sa veci práva alebo inej majetkovej hodnoty, prevedenej z majetku dlžníka sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec alebo právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
Na základe hore uvedených zistených skutočností, odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentácii odporcu, ktorý citoval či už ust. § 57 ods. 1 ZKR a § 59 ods. 1, 2 ZKR s poukazom na predpoklad úspešnej odporovateľnosti, a to poukazom na príčinnú súvislosť medzi právnym úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom. Odporca v odvolaní poukázal najmä na to, že existenciu úpadku by mohol preukázať a vyjadriť sa ku skutočnostiam ohľadne existencie úpadku navrhovaný svedok T.. P. C., ktorého súd prvého stupňa nevypočul. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 120 ods. 1,2 O.s.p. a § 121 O.s.p. s tým, že je na úvahe súdu, ktoré dôkazy súd (ne)vykoná, ktoré dôkazy má jednoznačne za preukázané z písomnej formy i vzhľadom na charakter prejednávaného sporu.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s tým, že na strane úspešného účastníka konania takéto trovy nevznikli. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.