Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/206/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111214146 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111214146.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: R. P., bytom B. M. W., XX.J. XXX/XX, zastúpenom Mgr. Andrejom Gunárom, advokátom so sídlom v Bratislave, Panenská 6, proti odporcom: 1/ Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, 2/ U. W., bytom Š. XX, Q., o zaplatenie 404,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 19. novembra 2012, č.k. 11C/123/2011-93, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľa; ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 404,99 eur spolu s úrokom z omeškania; a odporcom náhradu trov konania nepriznal. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania ustálený skutkový stav posúdil podľa § 4 ods. 2, ods. 4, § 15 ods. 1 zákona číslo 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 427 ods. 1, ods. 2, § 428, § 822 Občianskeho zákonníka, a zo skutkového hľadiska konštatoval, že v danom prípade ku škodovej udalosti došlo tak, že pri jazde navrhovateľa jeho osobným motorovým vozidlom došlo spod kolies protiidúceho vozidla odporcu v 2.rade k vymršteniu kamienka, ktorý ležal na ceste a ktorý narazil do predného skla vozidla navrhovateľa a toto poškodil. V konaní sa zaoberal posúdením, či sa jedná o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla; ktorej zodpovednosti sa prevádzkovateľ nemôže zbaviť; keď v opačnom prípade, a za súčasného preukázania, že škode nemohol zabrániť pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, je daný dôvod na liberáciu. Stotožnil sa s argumentáciou odporcu v 1.rade a dospel k záveru, že odporca v 2.rade sa zbavil svojej zodpovednosti za škodu, pretože v danom prípade bola škoda spôsobená okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke, ale okolnosťou vonkajšou a nepredvídateľnou, pričom škode nemohol objektívne zabrániť ani vynaložením všetkého úsilia, ktoré je možné od neho požadovať. V danom prípade tak okolnosť - na vozovke ležiaceho kamienka, posúdil ako okolnosť existujúcu mimo samotného vozidla, nemajúcu pôvod v prevádzke a postavil ju na roveň s vonkajšími okolnosťami, ako sú konanie tretích osôb, alebo zvierat a prírodných javov. Uviedol, že v danom prípade rotačný pohyb kolesa vozidla (teda prevádzka vozidla) udelil kinetickú energiu "neviditeľnému" kamienku, ktorý ležal na ceste, teda predmetu, ktorý nemá žiadny súvis s prevádzkou. Vzhľadom na uvedené potom uzavrel, že došlo ku škode, vyvolanej osobitnou povahou prevádzky (rotáciou kolies), avšak táto škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré pôvod v prevádzke nemajú (odmršteným kamienkom); iba samotná prevádzka, respektíve rotácia kolies, bez toho, aby sa s kamienkom stretla, by nebola spôsobilá privodiť škodu na čelnom skle navrhovateľa. Dodal, že o okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke, by išlo vtedy, ak by ku škode došlo z dôvodu zlého technického stavu vozidla odporcu v 2.rade, respektíve v dôsledku zlyhania osoby, ktorá jeho vozidlo riadila (napríklad náhla nevoľnosť). Navrhovateľom v konaní však nebolo preukázané, že predmetný kameň "odpadol" od motorového vozidla odporcu v 2.rade (napríklad v nánose znečistenia jeho motorového vozidla) a ani to, že by škodu vyvolala osoba, ktorá riadila motorové vozidlo odporcu v 2.rade, a nebolo teda preukázané, že by zlý technický stav vozidla odporcu v 2.rade, prípadne jeho neudržiavaný stav (zlé pneumatiky, vysoká rýchlosť, znečistenie) vyvolal odmrštenie kameňa do čelného skla motorového vozidla navrhovateľa. Rovnako nemal preukázané, že by na komunikácii bol rozsypaný štrk, ktorý mohol odporca v 2.rade obísť, prípadne prispôsobiť svoju rýchlosť, aby nevyvolal škodovú udalosť. Vymrštenie kameňa alebo iného predmetu ležiaceho na vozovke spod pneumatiky predchádzajúceho vozidla nie je teda okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. V danom prípade prevádzka vozidla priamo pôsobila na predmet ležiaci na vozovke, kameň či skalku, ktorá sa následkom pôsobenia vozidla uviedla do pohybu a až samotná skalka, teda odmrštený predmet, spôsobil škodu; pri predmete, ktorý spôsobil škodu poškodením čelného skla na automobile idúcom oproti, sa nejedná o súčasť vozidla alebo jeho nákladu, ktoré vymrštenie kameňa spôsobila. Napokon dodal, že ak by tu aj bol daný zodpovednostný vzťah, tak by za škodu mohol zodpovednosť len správca komunikácie, nakoľko tento mohol vzniku škody predísť riadnou a včasnou údržbou komunikácie. Ďalej vyvodil záver, že od odporcu v 2.rade nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody ako jazdiť primeranou rýchlosťou, ani požadovať, aby sústredil pri jazde svoju pozornosť na každý kamienok na ceste a snažil sa mu vyhnúť, pretože to je objektívne nemožné. S poukazom na uvedené uzavrel, že odporca v 2.rade, ktorý spôsobil poistnú udalosť, sa tak zbavil zodpovednosti za škodu, a preto návrh v celom rozsahu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené dôvodiac tým, že súd prvého stupňa vo veci nesprávne rozhodol. Poukazoval na to, že odporca v 1.rade si síce svoju povinnosť do troch mesiacov odo dňa oznámenia o škodovej udalosti splnil a písomne mu vysvetlil dôvod, pre ktorý odmietol poskytnúť poistné plnenie, ktorý však v konaní nebol preukázaný, keď uniesol dôkazné bremeno a preukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody na jeho vozidle a prevádzkou motorového vozidla odporcu v 2.rade, čím vyvrátil dôvod, pre ktorý mu odporca v 1.rade neposkytol poistné plnenie. Keďže iný dôvod neposkytnutia poistného plnenia odporca v 1.rade v oznámení stanoviska ku škodovej udalosti neuviedol, zákonná lehota troch mesiacov mu už uplynula, a preto dodatočne nemôže meniť, po uplynutí zákonnej lehoty, dôvody neposkytnutia poistného plnenia. Súd prvého stupňa podľa neho preto vec nesprávne právne posúdil, keď sa v konaní zaoberal možnosťou liberácie prevádzkovateľa motorového vozidla. Nesúhlasil so závermi súdu prvého stupňa, pre ktoré mu nepriznal požadované plnenie a zdôraznil, že za okolnosť majúcu svoj pôvod v prevádzke treba považovať okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. Podľa neho kameň na ceste, ktorému prevádzkou svojho vozidla udelil odporca v 2.rade ako poistenec odporcu v 1.rade kinetickú energiu krútiacou silou kolesa jeho motorového vozidla, a ktorý sa následne odmrštil a spôsobil mu škodu, je okolnosťou, ktorá súvisí s uskutočňovaním prevádzky. Odporca v 1.rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zotrval na svojej argumentácii pred súdom prvého stupňa, jeho rozhodnutie považoval za vecne správne, keďže súd na zistený skutkový stav aplikoval správnu normu a v súlade s ňou rozhodol tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, keďže škoda bola spôsobená okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla odporcu v 2.rade a tento nemohol škode predísť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Podľa neho kamienok na ceste je okolnosťou, ktorá je vo vzťahu k prevádzke vonkajšia a nebyť jej stretu s prevádzkou, ku škode na vozidle navrhovateľa by nebolo došlo. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov odvolania (ust. § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že navrhovateľ dôvodne vytýka napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. V danom prípade ide o zodpovednosť založenú na princípe objektívnej zodpovednosti, bez ohľadu na zavinenie, a predpokladmi jej vzniku sú: udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi touto udalosťou a vznikom škody. Osobitná povaha prevádzky spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku, ktorému nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s pravidlami cestnej premávky Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Z citovaného ustanovenia vyplývajú liberačné dôvody zbavenia sa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, a to; že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke a tzv. neodvrátiteľnou udalosťou - zásahom zvonku (prírodné sily, zásah osoby alebo zvieraťa); liberačný dôvod vyplýva aj z ust. § 441 Občianskeho zákonníka v prípade zavinenia poškodeného. Z prvej vety uvedeného ustanovenia je zrejmé, že liberácia nie je možná, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V tomto smere súdna prax ustálila, že okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, treba rozumieť okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. O okolnosť majúcu pôvod v prevádzke dopravného prostriedku sa podľa stabilizovanej judikatúry súdov nejedná v prípade neodvrátiteľnej (živelnej) udalosti spôsobenej prírodnými silami alebo v prípade zásahu tretej osoby alebo zvieraťa; v týchto prípadoch ide o zásah "zvonku" a nie o okolnosti s prevádzkou dopravného prostriedku priamo súvisiace. V preskúmavanej veci bolo zásadnou otázkou posúdenie toho, či sa v prípade vymrštenia kamienka na ceste spod kolies idúceho motorového vozidla jedná o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Je nepochybné, že odskočenie (vymrštenie) kamienka spod kolies motorového vozidla je spôsobené rotáciou kolies motorového vozidla, krútiacim momentom kolesa, pričom rotácia je sprievodným javom pohybu motorového vozidla (t.j. bez rotácie kolies motorového vozidla by nedošlo k jeho pohybu). V tomto prípade preto nejde o žiadnu vonkajšiu okolnosť v podobe či už živelnej pohromy - blesku, vyvrátenia stromu vetrom, vbehnutie divej zvery, konanie tretej osoby, ktoré by nastali bez ohľadu na to, či sa poškodené vozidlo nachádzalo na vozovke alebo nie a nezávisle od rotácie kolies vyvolanej pohybom vozidla. Na rozdiel od týchto vonkajších udalostí, bez rotácie kolies vyvolanej pohybom motorového vozidla škodcu, by nedošlo k odskočeniu kamienka, a preto sa jedná o okolnosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzke vozidla. Škodca sa preto svojej objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nemôže zbaviť s poukazom prvú vetu uvedenú v § 428 Občianskeho zákonníka, pretože liberácia v tomto prípade neprichádza do úvahy. Za tejto situácie, k vymršteniu kamienka spod kolies motorového vozidla tak dochádza v súvislosti s realizáciou prevádzky motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom, to znamená, že bez súvislosti s prevádzkou vozidla by kamienok z cesty do čelného skla iného motorového vozidla samovoľne neodskočil. Samotné odskočenie kamienka spod kolies predmetného motorového vozidla bolo spôsobené rotáciou kolies motorového vozidla škodcu, a bez tejto rotácie kolies motorového vozidla, by nedošlo k odskočeniu kamienka, na rozdiel od vonkajších udalostí, ktoré nastanú bez ohľadu na pohybom motorového vozidla vyvolanú rotáciu kolies. Ide totiž o okolnosť "vo vnútri" vlastnej prevádzky vozidla, ktorá súvisí s jej realizáciou. Okolnosť majúcu pôvod v prevádzke dopravného prostriedku je nutné vnímať v kontexte prejavov typických vlastností prevádzky dopravného prostriedku, vzhľadom na rýchlosť, silu, pôsobenie prevádzky na okolie a technické okolnosti, ktoré majú súvis s osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a môžu tak potenciálne vyvolať nepriaznivý škodlivý následok. Pokiaľ je zrejmé, že k poškodeniu čelného skla došlo v priamej príčinnej súvislosti s odmršteným kamienkom vyleteným spod pohybujúcich sa kolies motorového vozidla, teda v priamom dôsledku pôsobenia kinetickej energie, ktorú nadobudol vymrštený kamienok v priamej príčinnej súvislosti s pohybom kolies idúceho motorového vozidla, ide o škodu spôsobenú okolnosťami majúcimi svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla bez možnosti liberácie. Pre úplnosť treba dodať, že ojedinelé kamienky nachádzajúce sa na pozemnej komunikácii, sú jej bežnou súčasťou, na rozdiel napr. od zveri, a zásadne nespôsobujú také závady v zjazdnosti cesty, ktoré by bránili jej užívaniu na účel, na ktorý je určená a za ktorých neodstránenie by niesol zodpovednosť správca komunikácie . So zreteľom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd tak dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pre ktoré súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom súd prvého stupňa posúdi opodstatnenosť výšky navrhovateľom uplatňovaného nároku v nadväznosti na právny názor vyslovený, čo do právneho základu nároku navrhovateľa, odvolacím súdom, ktorým je viazaný (§ 226 O.s.p.). V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.