Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/675/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111214146 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111214146.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: R. P., Q. XX. J. XXX/XX, B. M. W., zastúpený advokátom Mgr. Andrejom Gunárom, so sídlom Panenská 6, Bratislava, proti odporcom: 1/ Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, 2/ U. W., Q. Š. XX, Q., o zaplatenie 404,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 09. júna 2014, č. k. 11C/123/2011 - 140, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa príslušenstva m e n í tak, že návrh v tejto časti z a m i e t a . Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporca 1/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 48,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 260,62 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 09. júna 2014, č. k. 11C/123/2011 - 140 súd prvého stupňa uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 404,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 404,99 eur od 24.02.2011 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 48,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 260,62 eur a vo zvyšku návrh zamietol. Voči odporcovi 2/ návrh v celom rozsahu zamietol. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ je vlastníkom motorového vozidla A. K. V.: C. XXX K., ktoré viedol aj počas škodovej udalosti 13.01.2011 na ceste medzi obcami Veľký Ďur a Kalná nad Hronom. Počas škodovej udalosti došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla navrhovateľa kameňom, ktorý odletel od kolies protiidúceho motorového vozidla L.V. K. XXX V.: U. XXX K., ktoré v tom čase viedol jeho vlastník odporca 2/. Motorové vozidlo škodcu je povinne zmluvne poistené u odporcu 1/. Ku škodovej udalosti došlo na ceste 1. triedy mimo obce, keď sa motorové vozidlá míňali, navrhovateľ počul náraz do čelného skla. Navrhovateľ nechal poškodené čelné sklo opraviť u podnikateľa Patrik Baláž AUTOSKLO, ktorý vyčíslil opravu na 404,99 eur s DPH (faktúra č. VF XXXXXXXX z 19.01.2011, splatná dňa 02.02.2011). Navrhovateľ u odporcu 1/ uplatnil nárok na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Odporca 1/ mu listom z 08.02.2011 oznámil, že mu poistné plnenie neposkytne, pretože nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedeného v oznámení o poistnej udalosti, a teda v zmysle § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 381/2001 Z.z. nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a prevádzkou motorového vozidla škodcu. Odporca 1/ dokončil prešetrovanie poistnej udalosti dňa 08.02.2011. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 427 ods. 1 a 2, § 428, § 431, § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1 a 2 písm. b/, § 15 ods. 1, § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Na základe dôkazov vykonaných v konaní mal preukázané, že účasť na spôsobení vzniku škody mal len odporca 2/, ktorý za ňu zodpovedá podľa § 431 Obč. zák. v plnej miere, a preto bol odporca 1/, u ktorého je motorové vozidlo odporcu 2/ povinne zmluvne poistené, povinný podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 427 a § 431 Obč. zák. poskytnúť navrhovateľovi poistné plnenie v sume 404,99 eur zodpovedajúce výške nákladov vynaložených na uvedenie motorového vozidla navrhovateľa do pôvodného stavu; nepovažoval fakturovanú sumu opravy čelného skla za zhodnotenie motorového vozidla navrhovateľa. Konštatoval, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by k poškodeniu motorového vozidla navrhovateľa, a nebolo by nutné vynakladať prostriedky na jeho opravu, a teda uvedenie do pôvodného stavu tak, aby bolo použiteľné rovnakým spôsobom ako pred škodovou udalosťou. Uviedol, že nepovažuje fakturovanú sumu 404,99 eur za neprimerane vysokú, pretože vychádza z kalkulácie zodpovedajúcej charakteru poškodenia motorového vozidla navrhovateľa, pričom neboli vykonané žiadne iné práce, ktoré by s poškodeným čelným sklom nesúviseli. Ďalej uviedol, že ak odporca 1/ navrhovateľovi neposkytol poistné plnenie v lehote 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti, t.j. v lehote do 23.02.2011 (15 dní od 08.02.2011, kedy odporca 1/ navrhovateľovi oznámil, že mu poistné plnenie neposkytne), od 24.02.2011 sa dostal do omeškania, od kedy bol povinný platiť popri istine aj úroky z omeškania - v prvý deň omeškania (24.02.2011) bola úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1 %, preto zvýšením o 8 percentuálnych bodov predstavujú úroky z omeškania výšku 9 % zo žalovanej istiny od 24.02.2011 do zaplatenia. Konštatoval, že v tejto časti je návrh na začatie konania dôvodný, preto mu vyhovel a odporcu 1/ zaviazal na zaplatenie poistného plnenia navrhovateľovi spolu s príslušenstvom - navrhovateľovi ho priznal v súlade s ust. 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Uviedol, že navrhovateľ žiadal zaplatiť úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 404,99 eur od 09.02.2011 do zaplatenia, aj keď odporca 1/ ukončil prešetrovanie poistnej udalosti dňa 08.02.2011, od kedy plynula 15-dňová lehota na poskytnutie poistného plnenia - posledným dňom lehoty bol 23.02.2011. Konštatoval, že odporca v prvom rade sa preto nemohol dostať do omeškania s poskytnutím poistného plnenia pred dňom 23.02.2011, a teda na základe uvedeného zamietol návrh na začatie konania v časti úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 404,99 eur od 09.02.2011 do 23.02.2011 ako neopodstatnený. Ďalej uviedol, že zamietol návrh na začatie konania voči odporcovi 2/, postupujúc podľa ustanovení § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorých škodu uhrádza poškodenému priamo poisťovateľ, teda odporca 1/, nie samotný škodca (odporca 2/). Poukázal na to, že ide o špeciálne ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. vo vzťahu ku všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktoré majú prednosť pred všeobecnou právnou úpravou (lex specialis derogat legi generali). Uviedol, že odporca 1/ má po poskytnutí poistného plnenia navrhovateľovi voči odporcovi 2/ ako škodcovi právo regresu podľa § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3, § 151 ods. 3 a § 224 ods. 3 O.s.p. Proti tomuto rozsudku, v časti výroku, ktorým bolo návrhu navrhovateľa vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca 1/, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh navrhovateľa aj v tejto časti zamietnutý, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia súdu prvého stupňa v tejto časti na ďalšie konanie. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Vytýkal súdu prvého stupňa, že pre záver o príčinnej súvislosti medzi prevádzkou vozidla škodcu a škodou na čelnom skle motorového vozidla poškodeného, založil na výsluchu účastníkov a v konečnom dôsledku ho považoval za preukázaný na základe tvrdenia poškodeného o priebehu nehody. Namietal správnosť záveru súdu prvého stupňa, že škoda spôsobená na čelnom skle odmrštením kamienka spod kolies idúceho motorového vozidla, je spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke vozidla. Zdôraznil, že nemožno stotožňovať každú škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a škodu spôsobenú okolnosťou v prevádzke, keďže ku škode dôjde vždy prevádzkou motorového vozidla, ktorá však nemusí byť vždy spôsobená aj okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke. Kameň ležiaci na ceste podľa neho nespĺňa znaky súčasti prevádzky a skutočnosť, že je odmrštený kolesom vozidla, ju tiež súčasťou prevádzky nerobí, kinetická energia udelená krútiacou silou kolesa je len pôsobenie osobitnej povahy prevádzky na okolnosť nemajúcu pôvod v prevádzke. Kameň ležiaci na vozovke je preto podľa neho okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke a je možné, za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. V danom prípade poistený vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno požadovať od neho, aby zabránil vymršteniu kameňa, a teda od škodcu nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody ako jazdiť primeranou rýchlosťou, a preto je zbavený svojej zodpovednosti za škodu. Podľa neho je preto odporca 2/ liberovaný zo zodpovednosti za škodu, a preto je nespravodlivé požadovať od neho zaplatenie náhrady škody, pri ktorej sa škodca zbavil zodpovednosti. Nesprávne právne posúdenie veci spočívalo podľa neho v tom, že súd prvého stupňa považoval vymrštenie skalky spod kolies vozidla za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla. V tejto súvislosti poukázal na potrebu rozlišovania pojmov prevádzky motorového vozidla, ktorú nemožno stotožňovať s okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, a teda rotáciu kolies motorového vozidla treba považovať za proces vedúci k chodu vozidla, a teda aj za samotnú prevádzku motorového vozidla. Rotácia v dôsledku stretu s kamienkom na ceste spôsobila, že kamienok bol odmrštený, čo znamená, že došlo k stretu prevádzky (rotácia kolies) s okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke - kamienkom, keď iba samotná prevádzka, respektíve rotácia kolies, bez toho, aby sa s kamienkom stretla, by nebola spôsobilá privodiť škodu na čelnom skle navrhovateľa. Podľa neho teda došlo k situácii predpokladanej v ustanovení § 428 Občianskeho zákonníka upravujúcom liberáciu prevádzkovateľa, t.j. že škoda vyvolaná osobitnou prevádzkou motorového vozidla bola spôsobená okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke. Zdôraznil, že skalka ležiaca na ceste je okolnosťou existujúcou mimo vodiča a samotného vozidla, a preto nie je súčasťou prevádzky a nemôže mať pôvod v prevádzke a skutočnosť, že je odmrštená kolesom vozidla, ju tiež súčasťou prevádzky nerobí, keď kinetická energia udelená krútiaceho silou kolesa je len pôsobenie osobitnej povahy prevádzky na okolnosť nemajúcu pôvod v prevádzke. Ak teda súd prvého stupňa posúdil vymrštenie kamienka ako okolnosť majúcu pôvod v prevádzke len preto, že nastala v dôsledku rotácie kolesa vozidla a nezaoberal sa, či kamienok samotný je okolnosťou existujúcou mimo vozidla, subsumoval (nepreukázaný) skutkový stav pod nesprávnu právnu normu, čím vec nesprávne právne posúdil. Súdu prvého stupňa vytkol aj to, že nedostatočne a nepresvedčivo zdôvodnil svoje rozhodnutie. Namietal aj priznania úrokov z omeškania s poukazom na skutočnosť, že si splnil svoju povinnosť v trojmesačnej lehote oznámiť, že odmieta plnenie a odôvodniť toto svoje rozhodnutie (§ 11 ods. 6 písm. d/ zákona číslo 381/2001 Z.z.), a preto nie je povinný poškodenému uhradiť úroky z omeškania (§ 11 ods. 8 zákona číslo 381/2001 Z.z. a contrario), a to až do okamihu splatnosti poistného plnenia, ktorým je 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poistiteľovi (§ 11 ods. 7 zákona číslo 381/2001 Z.z.). Navrhovateľovi preto nevznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania, keďže pohľadávka navrhovateľa sa stane splatnou až po právoplatnosti rozhodnutia, a teda až v prípade, ak by navrhovateľovi neuhradil istinu do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia o povinnosti uhradiť istinu, dostal by sa štvrtým dňom do omeškania a navrhovateľ by mohol žiadať úrok z omeškania osobitným návrhom. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu 1/ uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne a právne správny, súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, dospel k správnym skutkovým zisteniam a takto zistený skutkový stav správne aj právne posúdil. Nesúhlasil s tvrdeniami uvádzanými odporcom 1/ v podanom odvolaní. Uviedol, že oba odvolacie dôvody (keďže aj 1.odvolací dôvod sa týka podľa názoru odporcu 1/ nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu práve v súvislosti s liberáciou prevádzateľa za spôsobenú škodu) sú absolútne neopodstatnené a súd by sa nimi ani nemal zaoberať, nanajvýš tak čl. V odvolania týkajúceho sa úrokov z omeškania, čo však v zmysle § 206 O.s.p. nemá vplyv na právoplatnosť ostatných výrokov. Poukázal na to, že odporca 1/ sa v konaní upriamil na § 428 OZ, podľa ktorého sa prevádzateľ zbaví zodpovednosti len v prípade, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke - môže to byť prírodná katastrofa alebo iná vonkajšia okolnosť, ktorá nemá pôvod v prevádzke, pričom podľa tvrdenia odporcu 1/, kameň na ceste sa nepovažuje za okolnosť majúcu pôvod v prevádzke. K predmetnému tvrdeniu odporcu 1/ uviedol, že za okolnosť majúcu pôvod v prevádzke treba považovať okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. Kedy o takúto okolnosť ide, to vždy závisí od povahy a okolností konkrétneho prípadu a nemožno to zovšeobecňovať tak, ako to tvrdí odporca 1/, že by nikdy nemohla nastať skutočnosť, kedy by sa vedel prevádzateľ dopravného prostriedku liberovať od zodpovednosti za škodu. Uviedol, že z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že kameň na ceste, ktorému prevádzkou svojho vozidla udelil odporca 2/ ako poistenec odporcu 1/ kinetickú energiu krútiacou silou kolesa jeho motorového vozidla, a ktorý sa následne odmrštil a spôsobil navrhovateľovi škodu, je okolnosťou, ktorá súvisí s uskutočňovaním prevádzky. Tvrdil, že súd prvého stupňa sa jednoznačne v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, a preto odvolací dôvod odporcu 1/ uvedený v čl. IV odvolania je nedôvodný. Zároveň uviedol, že súhlasí s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadne úrokov z omeškania v predmetnej veci. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov celého súdneho konania. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (vyhovujúcej) časti a v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu 1/ je čiastočne dôvodné. V posudzovanej veci súd prvého stupňa venoval posúdeniu zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla za vznik škody, spôsobenej odmrštením kamienka spod kolies jeho vozidla, na čelnom skle protiidúceho vozidla navrhovateľa, náležitú pozornosť, vykonal všetko potrebné dokazovanie (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery a svoje dôvody vedúce k priznaniu žalovanej istiny z dôvodu, že škoda bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla, aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa podrobne a právne precízne vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania. Súd prvého stupňa na základe zhodných výpovedí účastníkov škodovej udalosti dospel k správnemu záveru, že ku škode na motorovom vozidle navrhovateľa došlo v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla EČV: U.-XXXCL povinne zmluvne poisteného u odporcu 1/, spod kolies ktorého došlo k odmršteniu kamienka do čelného skla protiidúceho motorového vozidla navrhovateľa EČV: C.-XXXCP, pričom tieto svoje závery vyvodil s poukazom na všetky podstatné skutočnosti týkajúce sa okolností danej veci, ktoré vyplynuli z výsluchu priamych účastníkov nehody. Správne tak ustálil, že v danom prípade bola príčinou poškodenia čelného skla motorového vozidla navrhovateľa okolnosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Odvolací súd vo svojom uznesení č.k. 8Co 206/2013-119 zo dňa 24.01.2014, ktorým bol v poradí prvý rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, poukázal vo vzťahu k aplikácii § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka na to, že ide o zodpovednosť založenú na princípe objektívnej zodpovednosti, bez ohľadu na zavinenie, a predpokladmi jej vzniku sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi touto udalosťou a vznikom škody. Osobitná povaha prevádzky spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku, ktorému nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s pravidlami cestnej premávky. Poukázal tiež na to, že z ust. § 428 Občianskeho zákonníka vyplývajú liberačné dôvody zbavenia sa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, a to, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke a tzv. neodvrátiteľnou udalosťou - zásahom zvonku (prírodné sily, zásah osoby alebo zvieraťa); napokon liberačný dôvod vyplýva aj z ust. § 441 Občianskeho zákonníka v prípade zavinenia poškodeného. Z prvej vety uvedeného ustanovenia je zrejmé, že liberácia nie je možná, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V tomto smere súdna prax ustálila, že okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, treba rozumieť okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. O okolnosť majúcu pôvod v prevádzke dopravného prostriedku sa podľa stabilizovanej judikatúry súdov nejedná v prípade neodvrátiteľnej (živelnej) udalosti spôsobenej prírodnými silami alebo v prípade zásahu tretej osoby alebo zvieraťa; v týchto prípadoch ide o zásah "zvonku" a nie o okolnosti s prevádzkou dopravného prostriedku priamo súvisiace. So zreteľom na uvedené konštatoval, že je nepochybné, že odskočenie (vymrštenie) kamienka spod kolies motorového vozidla je spôsobené rotáciou kolies motorového vozidla, krútiacim momentom kolesa, pričom rotácia je sprievodným javom pohybu motorového vozidla (t.j. bez rotácie kolies motorového vozidla by nedošlo k jeho pohybu). V tomto prípade preto nejde o žiadnu vonkajšiu okolnosť v podobe či už živelnej pohromy - blesku, vyvrátenia stromu vetrom, vbehnutie divej zvery, konanie tretej osoby, ktoré by nastali bez ohľadu na to, či sa poškodené vozidlo nachádzalo na vozovke alebo nie a nezávisle od rotácie kolies vyvolanej pohybom vozidla. Na rozdiel od týchto vonkajších udalostí, bez rotácie kolies vyvolanej pohybom motorového vozidla škodcu, by nedošlo k odskočeniu kamienka, a preto sa jedná o okolnosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzke vozidla. Škodca sa preto svojej objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nemôže zbaviť s poukazom na prvú vetu uvedenú v § 428 Občianskeho zákonníka, pretože liberácia do úvahy v tomto prípade neprichádza. Za tejto situácie tak k vymršteniu kamienka spod kolies motorového vozidla dochádza v súvislosti s realizáciou prevádzky motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom, to znamená, že bez súvislosti s prevádzkou vozidla by kamienok z cesty do čelného skla iného motorového vozidla samovoľne neodskočil. Samotné odskočenie kamienka spod kolies predmetného motorového vozidla bolo spôsobené rotáciou kolies motorového vozidla škodcu, a bez tejto rotácie kolies motorového vozidla, by nedošlo k odskočeniu kamienka, na rozdiel od vonkajších udalostí, ktoré nastanú bez ohľadu na pohybom motorového vozidla vyvolanú rotáciu kolies. Ide totiž o okolnosť "vo vnútri" vlastnej prevádzky vozidla, ktorá súvisí s jej realizáciou. Okolnosť majúcu pôvod v prevádzke dopravného prostriedku je nutné vnímať v kontexte prejavov typických vlastností prevádzky dopravného prostriedku, vzhľadom na rýchlosť, silu, pôsobenie prevádzky na okolie a technické okolnosti, ktoré majú súvis s osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a môžu tak potenciálne vyvolať nepriaznivý škodlivý následok. Pokiaľ je zrejmé, že k poškodeniu čelného skla došlo v priamej príčinnej súvislosti s odmršteným kamienkom vyleteným spod pohybujúcich sa kolies motorového vozidla, teda v priamom dôsledku pôsobenia kinetickej energie, ktorú nadobudol vymrštený kamienok v priamej príčinnej súvislosti s rotujúcim pohybom kolies idúceho motorového vozidla, ide o škodu spôsobenú okolnosťami majúcimi svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla, bez možnosti liberácie. K záveru, že škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť; dospela medzičasom aj súdna judikatúra (stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014 sp. zn. Cpj 5/2014). S poukazom na uvedené súd prvého stupňa zo skutkových zistení vyvodil aj správne právne závery, keď na zistený skutkový stav aplikoval správne ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 427, § 428) v spojení so zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tieto správne interpretoval, a zaujal vo veci samej aj správne právne závery, s ktorými sa aj odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a zhodne so súdom prvého stupňa posúdil vymrštenie kamienka spod kolies motorového vozidla ako okolnosť majúcu pôvod v prevádzke motorového vozidla. S ohľadom na uvedené tak odporca 1/ nedôvodne namieta, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa priznania žalovanej istiny ako vecne správny potvrdil (ust. § 219 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 11 ods. 6,7,8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Podľa § 11 ods. 7 cit. zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Podľa § 11 ods. 8 cit. zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Súd prvého stupňa však nepostupoval dôsledne pri posudzovaní nároku navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania a nesprávne ustálil vznik jeho nároku na ich zaplatenie, vychádzajúc z omeškania odporcu 1/ s plnením uplynutím 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Odporca 1/ v tejto súvislosti dôvodne namieta, že poškodenému vznikne nárok na úroky z omeškania v súlade s ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. len v prípade nesplnenia povinnosti uvedenej v ust. § 11 ods. 6 cit. zákona. Vzhľadom na to, že odporca 1/ v trojmesačnej lehote od oznámenia navrhovateľa o škodovej udalosti splnil listom zo dňa 08.02.2011 podmienku v zmysle § 11 ods. 6 písm. b/ citovaného zákona, a to do troch mesiacov od oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov odmietnutia poskytnúť mu plnenie, nevznikla mu povinnosť navrhovateľovi zaplatiť úroky z omeškania v zmysle 11 ods. 8 citovaného zákona a jeho povinnosť plniť tak vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a do omeškania by sa odporca 1/ mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť navrhovateľovi výšku priznanej náhrady škody. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k právnemu záveru, že navrhovateľovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania nevznikol, a preto rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý ho v tejto napadnutej časti, týkajúcej sa úrokov z omeškania, založil na právnych záveroch, ktoré nezodpovedajú správnemu právnemu posúdeniu veci, zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol. O náhrade trov (celého - prvostupňového aj odvolacieho) konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal navrhovateľovi, ktorý mal v konaní len nepatrný neúspech v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania, plnú náhradu trov konania pozostávajúcich z trov prvostupňového konania vo výške 308,62 eur voči neúspešnému odporcovi 1/; ktorý ich výšku v podanom odvolaní osobitne nenamietal. Aj v tomto odvolacom konaní vznikol navrhovateľovi nárok na plnú náhradu trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p., avšak navrhovateľ v súlade s § 151 ods. 1 vety druhej O.s.p. nevyčíslil v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku trovy odvolacieho konania, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.