Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/485/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111218318 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111218318.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľky: B. A.Ř., B. Q., O. XX/XX, zast. Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom so sídlom v Bernolákove, Národného oslobodenia 25, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovú ujmu, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. marca 2013, č.k. 5C 90/2011-94, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala vydania rozsudku, že nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Považskej Bystrici v súdnom konaní vedenom pod sp.zn. 3C 180/2007 bolo porušené jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu 2.385,04 € za obdobie od 28.5.2010 do zaplatenia. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu v Považskej Bystrici vedeného pod sp.zn. 3C 180/2007 zistil, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 21.11.2007 domáhala zaplatenia sumy 96.000,- Sk od odporcu F.. P. L.Č. titulom bezdôvodného obohatenia z titulu nájomného za 8 mesiacov a 12.000,- Sk za 1 mesiac. Zistil, že uznesením zo dňa 30.11.2007 vyzval súd prvého stupňa odporcu na vyjadrenie sa k návrhu a určil termín pojednávania na deň 12.12.2007, zo zápisnice z ktorého pojednávania vyplýva, že sa odporca nedostavil, z ktorého dôvodu pre neexistenciu závady v doručení mu predvolania bolo toto pojednávanie odročené na deň 17.1.2008 a dňa 14.12.2008 požiadal OO PZSR v Považskej Bystrici o prešetrenie pobytu odporcu a zaslanie spisu ČVS: ORP 416/OSVPU-2007, úpravou zo dňa 11.1.2008 bol daný pokyn na ustanovenie opatrovníka odporcovi a k zapožičaniu spisu OO PZ SR v Púchove ČVS: ORP 416/OSV-PU-2007 z Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici, uznesením zo dňa 14.1.2008 č.k. 3C 180/2007-38 bol odporcovi ustanovený opatrovník a uznesením zo dňa 16.1.2008 toto uznesenie zrušil s odôvodnením, že odporca má na uvedenej adrese trvalý pobyt a na tejto adrese býva, len sa nepodarilo cestou polície zásielku doručiť a neboli tak splnené podmienky pre ustanovenie podľa § 29 O.s.p. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 17.1.2008 mal zistené, že odporca sa na toto pojednávanie nedostavil, bol ospravedlnený jeho právnym zástupcom z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti. Na tomto pojednávaní právny zástupca navrhovateľky vzniesol námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni, z ktorého dôvodu muselo byť pojednávanie odročené na neurčito za účelom predloženia spisu nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Súd uznesením zo dňa 23.1.2008 uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenú námietku a túto dňa 11.2.2008 predložil nadriadenému súdu Krajskému súdu v Trenčíne, ktorý uznesením zo dňa 18.2.2008 č.k. 4NcC 3/2008-48 sudkyňu prejednávajúcu vec nevylúčil z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci a táto dňa 28.2.2008 vytýčila vo veci pojednávanie na deň 12.3.2008. Ďalej zo spisu zistil, že právny zástupca požiadal o odročenie tohto pojednávania z dôvodu, že navrhovateľka sa v tom čase nachádzala v Írskej republike, pričom súd na pojednávaní skonštatoval, že v plnej moci navrhovateľky je udelený jej právnemu zástupcovi súhlas so substitučným zastupovaním a pojednával v jej neprítomnosti a v neprítomnosti jej právneho zástupcu a na tomto pojednávaní bol aj vynesený rozsudok. Zo spisu tiež vyplýva, že predsedníčka Okresného súdu v Považskej Bystrici sa k postupu v tomto konaní vedenom pod sp. zn. 3C 180/2007 na sťažnosť navrhovateľky vyjadrila, že vo veci sa nevyskytli prieťahy v konaní, vo veci bolo plynule konané a bola dodržaná zásada hospodárnosti konania. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 23.10.2008 č.k. 19Co 121/2008-105 rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 12.3.2008 č.k. 3C 180/2007-59, ktorým bol návrh navrhovateľky zamietnutý a uložená jej povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. pre nedostatočne zistený skutkový stav. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa právne vec posúdil podľa § 3, § 5 ods. 1, § 6 a § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. a vyhodnotil návrh navrhovateľky, ktorým vyvodzovala vznik škody z existencie nezákonného rozhodnutia, za ktoré označila rozsudok zo dňa 12.3.2008 č.k. 3C 180/2007-59 a tiež nesprávny postup súdu, ktorým malo byť obdobie od jej podania návrhu dňa 21.11.2007 až do prvého pojednávania po zrušení rozsudku odvolacím súdom, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.12.2008, ktoré obdobie malo byť obdobím prieťahov v konaní, nakoľko všetka činnosť súdu bola zmarená v dôsledku nezákonného postupu a rozhodnutia súdu a úkony sa museli opakovať a ktorý nesprávny úradný postup videla v nesprávnej, neefektívnej, až nezákonnej činnosti súdu v dôsledku ktorej jej vznikla priama majetková škoda a tiež nemajetková ujma. Vyslovil, že prvotným a nevyhnutným predpokladom úspech účastníka v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je, že právoplatné rozhodnutie, ktorým mu mala byť spôsobená škoda, bolo pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom. Konštatoval, že rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 12.3.2008 nenadobudol právoplatnosť, nakoľko bol zrušený odvolacím súdom po preskúmaní na základe riadneho opravného prostriedku - odvolania podaného v zákonnej lehote navrhovateľkou z dôvodu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu, teda bol zrušený z iného dôvodu ako pre nezákonnosť. Dospel tak k záveru, že v tomto prípade nejde o zákonný dôvod vzniku návrhu navrhovateľky, pretože uvedený rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 12.3.2008 nenadobudol právoplatnosť a nebol zrušený pre nezákonnosť príslušným orgánom, ale v rámci riadneho odvolacieho konania riadiaceho sa zásadou apelácie. Uviedol, že absencia nezákonného rozhodnutia tak vylučuje vznik škody s ním súvisiacej, v dôsledku čoho je priznanie nárokov s ňou spojených vylúčené. Pokiaľ navrhovateľka vyvodzovala vznik škody z nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nesprávnej, neefektívnej činnosti súdu, spočívajúcej v zmarení pojednávania nariadeného na deň 12.12.2007 zo strany súdu, zbytočným zisťovaním pobytu odporcu prostredníctvom OO PZ SR a doručením predvolania namiesto toho, aby mu jednoducho predvolanie včas zaslal na jeho adresu v živnostenskom registri, ustanovení opatrovníka odporcovi v rozpore s ust. § 29 ods. 2 O.s.p., zrušení tohto uznesenia, súd prvého stupňa uviedol, že zákon č. 514/2003 Z.z. bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje. Vyslovil, že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Uviedol, že k nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti, nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR). Dospel k záveru, že Okresný súd v Považskej Bystrici sa v konaní vedenom pod sp.zn. 3C 180/2007 nedopustil takého konania, ktoré by sa dalo označiť za nesprávny úradný postup. Pokiaľ za nesprávny úradný postup navrhovateľka označila obdobie od podania návrhu dňa 21.11.2007 až do prvého pojednávania po zrušení jeho rozsudku odvolacím súdom dňa 12.12.2008 s odôvodnením, že toto obdobie možno charakterizovať ako nesprávny úradný postup súdu a zároveň obdobie prieťahov v konaní, keďže všetka činnosť súdu počas tohto obdobia smerovala, bola zmarená v dôsledku nezákonného postupu a rozhodnutia súdu a úkony sa museli opakovať, uviedol, že je výlučne vecou konajúceho sudcu, akým spôsobom bude vykonávať jednotlivé úkony smerujúce k vydaniu rozhodnutia za predpokladu, že pritom neporuší ustanovenie upravujúce takýto postup. t.j. Občianskeho súdneho poriadku, ktoré ani preukázané nebolo. Nemal za preukázaný taký postup súdu, ktorý pre rozpor so zákonom bolo možné posúdiť ako nesprávny úradný postup konajúceho súdu. Uviedol, že za nesprávny úradný postup súdu nemožno považovať takú činnosť súdu, výsledkom ktorej je vydanie rozhodnutia, nakoľko v takom prípade je potrebné posudzovať z hľadiska zákonnosti samotné rozhodnutie. Poukázal aj na skutočnosť vyplývajúcu z rozsudku Krajského súdu v Považskej Bystrici zo dňa 3.12.2009, právoplatný dňa 22.1.2010, a to, že návrh navrhovateľky bol zamietnutý z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie odporcu v spore, ktorá mala za následok jej neúspech v konaní, z ktorého dôvodu by podľa neho nebola daná ani príčinná súvislosť medzi prípadným nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom škody na strane navrhovateľky, ku ktorej naopak došlo výlučne v dôsledku neúspešného uplatnenia práva navrhovateľky na súde v dôsledku jej nekvalifikovaného návrhu. Nejde tak o škodu, za ktorú by zodpovedal štát podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Dospel tak k záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno ohľadne splnenia predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Posúdil tak nárok navrhovateľky ako nedôvodný a nezaoberal sa už ani otázkou prípadnej škody a jej výšky. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi, ktorý mal v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jej návrhu vyhovieť a priznať jej náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Dôvodila tým, že súd prvého stupňa vychádzal nesprávne z predpokladu, že náhradu škody požadovala z titulu nezákonného rozhodnutia v zmysle § 6 zák. č. 514/2003 Z.z. Uviedla, že nežiadala náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia zo dňa 12.3.2008 č. k. 3C 180/2007-59, ale zadosťučinenie vo forme konštatovania porušenia jej práva na konanie bez prieťahov a zároveň náhradu škody zahŕňajúcej nemajetkovú ujmu, ktorá jej v dôsledku prieťahov vznikla. Konštatovala, že k porušeniu jej práv a k vzniku škody prišlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu v Považskej Bystrici a nie v dôsledku zrušeného právoplatného rozhodnutia v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Mala za to, že postup Okresného súdu v Považskej Bystrici, smeroval k vydaniu rozhodnutia zo dňa 12.3.2008 č.k. 3C 180/2007-59 mal znaky nesprávneho úradného postupu, keďže úkony smerujúce k tomuto rozhodnutiu sa vykonávali zbytočne, nehospodárne a neefektívne. Obdobie od 21.11.2007 až do prvého pojednávania po zrušení rozsudku odvolacím súdom, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.12.2008, možno podľa nej charakterizovať ako nesprávny úradný postup súdu a zároveň ako obdobie prieťahov v konaní, keďže všetka činnosť súdu počas tohto obdobia bola zmarená v dôsledku nezákonného postupu a rozhodnutia súdu a úkony sa museli opakovať. Zrušenie neprávoplatného rozhodnutia zo dňa 12.3.2008 č.k. 3C 180/2007-59 považovala za zásadný a nezvratný dôkaz toho, že prišlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorého vyvrcholením a súčasťou bolo vydanie tohto rozhodnutia. Poukazovala pritom na Nález Ústavného súdu SR č.k. IV ÚS 159/2012-28 zo dňa 3.7.2012 a na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.5.2011 sp.zn. 4MCdo 20/2009, podľa ktorého zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia vo všeobecnosti je otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom a že tak rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, z dôvodu nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako i z dôvodu vady konania, je nezákonné a za splnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne z takéhoto rozhodnutia vznikla účastníkovi. Nesúhlasila ani s názorom súdu prvého stupňa čo sa týka nesprávneho úradného postupu, že je vecou konajúceho súdu, aký spôsobom bude vykonávať jednotlivé úkony smerujúce k vydaniu rozhodnutia, t.j. predvolávanie účastníkov na pojednávanie, ustanovovanie ich zástupcov, za predpokladu, že pri tom neporuší ustanovenie predpisu upravujúceho takýto postup súdu, v danom prípade Občianskeho súdneho poriadku, pričom vykonaným dokazovaním takéto porušenie z vytýkaných postupov súdu nemal za preukázané, čo považovala za v priamom rozpore so zisteným skutkovým stavom a právnym stavom. Uviedla, že Okresný súd v Považskej Bystrici porušil ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, čo skonštatoval aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí a považovala tak nesprávny úradný postup OS v Považskej Bystrici za nevyvrátiteľne preukázaný. Konštatovala, že rozhodnutie Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 12.3.2008 č.k. 3C 180/2007-59 je nezákonným rozhodnutím, lebo je v rozpore s viacerými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Poukázala na nález ÚS SR zo dňa 4.4.2012 č. IV. ÚS 32/2012, v zmysle ktorého nielen nečinnosť, ale aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť ústavou zaručené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty a tiež na § 114 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého je súd povinný pripraviť pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jednom pojednávaní a súd musí všetky procesné úkony vykonávať tak, aby nedochádzalo k porušeniu práva účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom mala za to, že súd v prípade pojednávania, ktoré sa malo konať 12.12.2007 takto nepostupoval. Mala za to, že je v rozpore s ust. § 114 ods. 1 O.s.p., ak súd pripraví pojednávanie nedostatočne, takže týmto nesprávnym postupom založí na odročenie pojednávania, pričom má povinnosť urobiť všetko preto, aby k odročeniu pojednávania nedošlo vrátane včasného odoslania predvolania na pojednávanie, aby mohlo dôjsť k prípadnej aplikácii ust. § 48 ods. 3 O.s.p. Ak by súd podľa nej odoslal predvolanie na pojednávanie s dostatočným predstihom, došlo by k riadnemu predvolaniu účastníka konania a konanie nemuselo byť odročené a konaním súdu jej tak vznikli trovy, ktoré bola povinná znášať. Nesúhlasila ani s názorom súdu prvého stupňa, že aj keby bola preukázala existenciu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, absentuje medzi nimi a vznikom škody príčinná súvislosť, pretože k vzniku škody došlo výlučne v dôsledku neúspešného uplatnenia jej práva na súde. Poukázala na to, že v konaní si ako škodu uplatnila časť uhradených trov konania, odmenu za právne služby advokátovi a súdny poplatok za odvolanie a všetky tieto náklady vznikli v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu a v prípade správneho postupu by nevznikli, v prípade riadneho postupu súdu by jej neboli vznikli v takej výške, v akej ich musela nahradiť a to aj náklady na odmenu za právne služby a súdny poplatok za podané odvolanie. Bola toho názoru, že medzi ňou uplatnenou škodou a nesprávnym úradným postupom bola priama príčinná súvislosť. Odporca odvolanie, ani vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky nepodal. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, výsledky vykonaného dokazovania náležite vyhodnotil (§ 132 O.s.p.), svoje rozhodnutie aj náležite a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd stotožnil (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Ustanovenie čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zakladá právo osoby voči štátu na náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť štátu vzniká z rozhodnutia, ktoré je nezákonné. Pojem nezákonnosti nie je v zákone č. 514/2003 Z.z. definovaný. Zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia je vo všeobecnosti otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Pod nezákonným rozhodnutím sa rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom alebo záväzkami SR vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Právna úprava ani neupravuje, či nezákonnosť rozhodnutia musí byť výslovne konštatovaná v rozhodnutí (vo výroku alebo jeho odôvodnení), ale pokiaľ príslušný orgán určité rozhodnutie zrušil (zmenil) z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia, musí sa tak stať jedine z dôvodu jeho nezákonnosti. Dôvodová správa k zákonu č. 514/2003 Z.z. v osobitnej časti len všeobecne charakterizuje nezákonné rozhodnutie ako rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktoré bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Nedostatok výslovnej definície pojmu „nezákonné rozhodnutie“ odôvodňovala tým, že nezákonnosť rozhodnutia môže byť tak rozmanitá, že jeho zovšeobecnené vyjadrenie v definícii ako i zovšeobecňujúci popis naráža na neprekonateľné prekážky. Preto otázka, či bolo vydané nezákonné rozhodnutie, sa bude vždy posudzovať so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Vo všeobecnosti pod ním treba rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených alebo primeraných lehôt na ich vydanie. Ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s právnou úpravou, ide teda o úradný postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj ak poruší povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne ak je nečinnosť pri výkone verejnej moci, ak má zbytočné prieťahy v konaní, alebo či spôsobí iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Nakoľko úradný postup nemožno v právnych predpisoch upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci orgánu verejnej moci vykonať, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup orgánu verejnej moci smeruje. V prípade, že fyzická osoba požaduje náhradu škody od štátu v občianskom súdnom konaní, ktorú jej spôsobil orgán verejnej moci, je rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím závislé aj na posúdení príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. V súlade s právnym poriadkom je pre vznik nároku na náhradu škody nutné preukázať existenciu právom uznaných predpokladov. Predpokladom vzniku škody sú existencia protiprávneho úkonu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie. Za škodu treba považovať každú ujmu, ktorá vznikla v majetkovej sfére poškodeného a ktorú je možné vyjadriť peniazmi. Ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak. Pri vzniku nemajetkovej ujmy a jej výšky je však podstatné, v akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby. Súd ju môže priznať len za predpokladu, ak primeraná náhrada nebola postačujúca na odstránenie následkov a došlo k značnému zníženiu dôstojnosti, spoločenskej vážnosti alebo spoločenského uplatnenia jednotlivca. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vydania rozsudku, že nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Považskej Bystrici v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 3C 180/2007 bolo porušené jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (ktorá otázka navyše sa rieši v zásade ako predbežná otázka v konaniach o náhradu škody v zmysle zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, t.j. za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím štátu) a uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu 2.385,04 € za obdobie od 28.5.2010 do zaplatenia, a to na tom skutkovom základe, že sa žalobou podanou dňa 27.11.2007 na Okresnom súde v Považskej Bystrici sp.zn. 3C 180/2007 domáhala od odporcu F.. P. L. zaplatenia sumy 96.000,- Sk. Uviedla, že na deň 12.12.2007 súd nariadil pojednávanie, ktoré bolo odročené, keďže sa nedostavil odporca a do termínu pojednávania sa súdu nevrátila doručenka ani poštová zásielka, ktorou bolo predvolanie odporcovi zasielané, pričom súd zasielal predvolanie na pojednávanie tesne pred pojednávaním, keď na poštovú prepravu bolo dané dňa 3.12.2007 a jej právnemu zástupcovi bolo doručené iba 7 dní pred termínom pojednávania a nakoľko odporca bol podnikateľom, mala za to, že v prípade neprevzatia zásielky by vznikla fikcia doručenia podľa ust. § 48 ods. 3 O.s.p. a pojednávanie bolo odročené na deň 17.1.2008. Mala za to, že súd pred pojednávaním úplne zbytočne požiadal o zistenie pobytu odporcu a doručenie predvolania namiesto toho, aby mu jednoducho predvolanie včas zaslal na jeho adresu zapísanú v živnostenskom registri. ďalej uviedla, že dňa 31.12.2007 sa súdu vrátilo predvolanie na pojednávanie dňa 12.12.2007 ako neprevzaté v odbernej lehote a že dňa 14.1.2008 v rozpore s ust. § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil odporcovi opatrovníka napriek tomu, že OOPZ mu oznámilo, že odporca sa na uvedenej adrese zapísanej v živnostenskom registri zdržiava a aj tam býva a dňa 16.1.2008 súd zrušil uznesenie o ustanovení opatrovníka, dňa 17.1. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa dostavil advokát vystupujúci ako právny zástupca odporcu, ktorý vzniesol námietku premlčania, ona vzniesla voči vec prejednávajúcej sudkyni námietku zaujatosti, ktorú však Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 18.2.2008 č.k. 4NcC 3P2008-48 z konania nevylúčil a dňa 12.3.2008 na pojednávaní bol jej návrh zamietnutý a ktorý rozsudok na jej odvolanie Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 23.10.2008 č.k. 19Co 121/2008-105 z dôvodu nedostatočne vykonaného dokazovania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napokon po vykonanom dokazovaní na niekoľkých pojednávaniach súd jej návrh zamietol rozsudkom zo dňa 15.1.2009 č.k. 3C 180/2007-187, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 3.12.2009 č.k. 19Co 85/2009. Konštatovala, že obdobie od podania návrhu dňa 21.11.2007 až do prvého pojednávania po zrušení rozsudku odvolacím súdom, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.12.2008, možno charakterizovať ako nesprávny úradný postup súdu a obdobie prieťahov v konaní, keďže všetka činnosť súdu podľa nej počas tohto obdobia bola zmarená v dôsledku nezákonného postupu a rozhodnutie súdu a úkony sa museli opakovať a že rozsudok zo dňa 12.3.2008 č.k. 3C 180/2007-59 možno charakterizovať ako nezákonné rozhodnutie. Náhradu škody vyčíslila sumou 2.358,04 €, ktorá jej mala podľa nej vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia, a to v sume 451,47 €, ktorú musela uhradiť odporcovi ako náhradu trov konania, v sume 1.051,37 €, ktorú musela vynaložiť ako náklady na právne služby súvisiace so zmarenými a nadbytočnými úkonmi, v sume 191,20 € na súdnom poplatku za odvolanie proti nezákonnému rozsudku zo dňa 12.3.2008 č.k. 3C 180/2007-59 a z titulu peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy požadovala sumu 664,- €. Aj keď predovšetkým navrhovateľka vyvodzovala svoj nárok z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu v Považskej Bystrici v konaní vedenom pod sp.zn. 3C 180/2007, taktiež konštatovala, že jeho rozhodnutie zo dňa 12.12.2008 č.k. 3C 180/2007-59 možno charakterizovať ako nezákonné rozhodnutie. Preto námietka navrhovateľky, že súd prvého stupňa sa zaoberal vo svojom rozhodnutí nielen s nesprávnym úradným postupom súdu v uvedenom konaní, ale saj s otázkou nezákonnosti rozhodnutia, nebola dôvodná. Aj pri vyčísľovaní škody navrhovateľka uvádzala, že táto jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu a jeho nezákonného rozhodnutia. Tiež vo svojom odvolaní navrhovateľke síce uviedla, že súd prvého stupňa vychádzal nesprávne z predpokladu, že náhradu škody požadovala z titulu nezákonného rozhodnutia v zmysle § 6 zák. č. 514/2003 Z.z., pričom nežiadala náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia zo dňa 12.3.2008 č.k. 3C 180/2007-59, ale zadosťučinenie vo forme konštatovania porušenia jej práva na konanie bez prieťahov a zároveň náhradu škody zahŕňajúcej nemajetkovú ujmu, ktorá jej v dôsledku prieťahov vznikla. Konštatovala, že k porušeniu jej práv a k vzniku škody prišlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu v Považskej Bystrici a nie v dôsledku zrušeného právoplatného rozhodnutia v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Avšak pritom navrhovateľka poukazovala na Nález Ústavného súdu SR č.k. IV ÚS 159/2012-28 zo dňa 3.7.2012 a na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.5.2011 sp.zn. 4M Cdo 20/2009, podľa ktorého zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia vo všeobecnosti je otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom a že tak rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, z dôvodu nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako i z dôvodu vady konania, je nezákonné a za splnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne z takéhoto rozhodnutia vznikla účastníkovi. Preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď sa vysporiadal tak s otázkou nesprávneho úradného postupu súdu, ako aj s otázkou jeho nezákonného rozhodnutia, ktoré navrhovateľka vo svojom návrhu uvádzala dôvody vzniku jej škody. A nakoľko vo svojom odvolaní poukazovala tak na nesprávny úradný postup súdu, ako aj jeho rozhodnutie označovala za nedôvodné, aj odvolací súd preskúmal vec z obidvoch hľadísk. Navrhovateľka sa domáhala vylovenia, že nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Považskej Bystrici v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 32C 180/2007 bolo porušené jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a z tohto titulu aj zaplatenia sumy 2.358,04 € za obdobie od 28.5.2010 do zaplatenia, keď obdobie od podania návrhu dňa 21.11.2007 až do prvého pojednávania po zrušení rozsudku odvolacím súdom, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.12.2008, možno podľa nej charakterizovať ako nesprávny úradný postup súdu a obdobie prieťahov v konaní, keďže všetka činnosť súdu podľa nej počas tohto obdobia bola zmarená v dôsledku nezákonného postupu a rozhodnutie súdu a úkony sa museli opakovať a že rozsudok zo dňa 12.3.2008 č.k. 3C 180/2007-59 možno charakterizovať ako nezákonné rozhodnutie. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľkou uvedené konanie nemožno považovať za nesprávny úradný postup. V predmetnom konaní nedošlo k prieťahom v konaní, úkony boli vykonávané priebežne bez prieťahov a pokiaľ navrhovateľka uviedla, že úkony sa museli opakovať, nakoľko bolo pôvodné rozhodnutie zrušené pre nedostatočné zistenie skutkového stavu a vrátené na ďalšie konanie, nejde o nesprávny úradný postup súdu. Nesprávnym úradným postupom sa totiž rozumie porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre počínanie štátneho orgánu pri jeho činnosti; spravidla ide o postup, ktorý nesúvisí s rozhodovacou činnosťou, pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy osebe nevedú k vydaniu rozhodnutia, a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodujúcou činnosťou je napr. aj nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami vydané rozhodnutie správne či v ustanovenej lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Tam, kde postup orgánu štátu predstavuje činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia (napr. ak zhromažďuje podklady či dôkazy pre rozhodnutie, ak hodnotí zistené skutočnosti, právne ich posudzuje a pod.), sa prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu prejavia práve v obsahu rozhodnutia a môžu byť zvažované jedine z hľadiska zodpovednosti štátu v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nie však z titulu nesprávneho úradného postupu. V danom prípade však nešlo ani o nezákonné rozhodnutie Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 12.3.2008 č.k. 3C 180/2007-59, nakoľko nešlo o konečné rozhodnutie, toto bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Trenčíne o dňa 23.10.2008 č.k. 19Co 121/2008-105 a nebolo zrušené pre nezákonnosť. Zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia je totiž vo všeobecnosti otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Pod nezákonným rozhodnutím sa rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom alebo záväzkami SR vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Toto rozhodnutie súdu bolo zrušené len z procesných dôvodov z dôvodu nedostatočne vykonaného dokazovania, ale nie z dôvodu rozporu s právnymi prepismi, teda v rozpore so zákonom. Správny bol názor súdu prvého stupňa, že aj v prípade, ak by bolo preukázané nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, nebola by daná príčinná súvislosť medzi nimi a škodou vzniknutou navrhovateľke a že by tieto boli jedinou príčinou vzniknutej jej škody. Navrhovateľka vyčíslila škodu jej vzniknutú sumou 2.358,04 €, ktorá jej mala podľa nej vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia, a to v sume 451,47 €, ktorú musela uhradiť odporcovi ako náhradu trov konania, v sume 1.051,37 €, ktorú musela vynaložiť ako náklady na právne služby súvisiace so zmarenými a nadbytočnými úkonmi, v sume 191,20 € na súdnom poplatku za odvolanie proti nezákonnému rozsudku zo dňa 12.3.2008 č.k. 3C 180/2007-59 a z titulu peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy požadovala sumu 664,- €. Náklady konania totiž navrhovateľke v dôsledku neúspešného uplatnenia práva navrhovateľky na súde v dôsledku jej nekvalifikovaného návrhu. V opačnom prípade, keby si navrhovateľka bola kvalifikovane a úspešne vymáhala v uvedenom konaní svoj nárok, bola by jej priznaná náhrada vynaložených trov konania. Odvolací súd tak z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.