Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/53/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111220717 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111220717.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľa: X. I., O. Č.. XXX, Y.: B. Q., D.É. Č.. X/XX, D., proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie odporcu proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 8 C 108/2011-148 zo dňa 8. novembra 2012, v pomere hlasov 3 : 0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 9.5.2011 dané navrhovateľovi odporcom je neplatné. Vychádzal zo skutkového zistenia, že medzi účastníkmi konania bol založený pracovnoprávny vzťah. Navrhovateľ bol dňa 7.5.2011 o 7.39 hod. podrobený kontrole na alkohol dychovou skúškou s výsledkom pozitívnym s nameranou hodnotou alkoholu 0,05 Mg/L. Pri opakovanej skúške o 7.58 hod. bol nameraná hodnota alkoholu 0,04 Mg/L z dôvodu ktorého odporca okamžite skončil s navrhovateľom pracovný pomer. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi doručené dňa 9.5.2011, s ktorý navrhovateľ nesúhlasil, pretože alkohol počas služby ani pred službou nepožil. Nameraná hodnota alkoholu v krvi mohla byť spôsobená inými faktormi. Prvostupňový súd na základe obrany navrhovateľa spočívajúcej v tvrdení, že nepožil alkoholické nápoje pred ani počas výkonu služby nariadil znalecké dokazovanie z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Farmácia. Znaleckým posudkom Z.. O. I. bolo preukázané, že nameraná hladina alkoholu u navrhovateľa mohla byť spôsobená konzumáciou potravín, prípadne genetickou dispozíciou, čím bolo vyvrátené tvrdenie odporcu o požití alkoholu navrhovateľom v rozhodný čas. Neštandardný (nízky) pokles alkoholu mohol nastať pri pretrvávajúcej tvorbe endogénneho alkoholu. Tvrdenie odporcu o nulovej tolerancii alkoholu u navrhovateľa bolo vyvrátené znaleckým posudkom, podľa ktorého nameraná hladina alkoholu v krvi vo výške 0,104 promile nemôže z hľadiska psychického a fyzického ovplyvniť organizmus. Z listinného dôkazu vypracovaného znalcom U.. U. U., Z.., vyplynulo, že namerané množstvo alkoholu sa mohlo dostať do navrhovateľa aj iným spôsobom ako konzumáciou alkoholických nápojov. V potravinovej sieti je bežne dostupných veľké množstvo potravín, obsahujúcich etanol vo väčšom alebo menšom množstve v najrôznejšej forme a úprave. Na základe takto zisteného skutkového stavu za použitia ust. § 68 písm. b) Zákonníka práce dospel prvostupňový súd k záveru, že odporca dôkazne nepreukázal požitie alkoholu navrhovateľom v čase služby ani pred službou, preto návrhu navrhovateľa v časti neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovel. O náhrade mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru a o náhrade trov konania prvostupňový súd nerozhodol z dôvodu, že o týchto bude rozhodnuté v zmysle § 152 ods. 2 O.s.p. v konečnom rozhodnutí. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol odporca vytýkajúc súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, keď prvostupňový súd nezohľadnil pracovné zaradenie menovaného, ktorý vykonáva policajnú službu so zbraňou, priamy kontakt s občanmi a usmerňovanie dopravy. Poukázal na ust. § 148 zák. č. 311/2011Z.z.; ust. § 12 ods. 2 písm.k) zák. č. 124/2006 Z.z.; ust. § 28 zák.č. 190/2003 Z.z a ust. § 4 zák.č. 219/1996 Z.z. z ktorých vyplýva, že akékoľvek množstvo alkoholu v krvi nasvedčuje požitiu alkoholu počas, resp. pred nástupom do výkonu služby. Uviedol, že navrhovateľ bezprostredne po vykonaní dychovej služby sám priznal požitie alkoholu večer pred nástupom do služby, následné zmenené výpovede navrhovateľa považoval za účelové. Úlohou zamestnávateľa nie je skúmať vplyv požitého alkoholu na zamestnanca, ktorý môže byť u každého jednotlivca individuálny, ale kontrolu a dostupnými prostriedkami zisťovať, či požil alkoholické nápoje pri vykonávaní pracovnej činnosti alebo pred jej vykonávaním. Zastáva názor, že navrhovateľ porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom tým, že pred nástupom do výkonu služby požil alkoholické nápoje, z dôvodov ktorých navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na nové konanie. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že nie je zrejmé, ktoré vykonané dôkazy v konaní spochybňuje. Odporca sa v odvolaní obmedzil na výpočet zákonných ustanovení podľa ktorých je v jednotlivých prípadoch požitie alkoholického nápoja zakázané. Nenavrhol žiadne dôkazy ktoré by potvrdzovali, že namerané množstvo alkoholu v dychu u navrhovateľa pochádzalo jednoznačne z požitia alkoholického nápoja. Navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. V posudzovanej veci súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, z ktorého vyvodil správny právny záver, s odôvodnením ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje, pretože vykazuje známky vecnej správnosti; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov prvostupňového súdu ( § 219 ods. 2 O.s.p.) . Bez významu je snaha odporcu spochybniť záver súdu prvého stupňa tým, že považuje rozhodnutie za nesprávne v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci pretože prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku právne závery, ktoré prijal dostatočne vysvetlil, a tieto sú v súlade s právnou úpravou na vec sa vzťahujúcou. Odvolací súd nemá dôvod odchýliť sa od prvostupňovým súdom vysloveného právneho názoru, že odporca dôkazne nepreukázal požitie alkoholu navrhovateľom v čase služby ani pred službou, teda, že porušil čl. 11 ods. 3 písm. a) Pracovného poriadku Mestskej polície Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, za porušenie ktoré by nastúpila sankcia v podobe okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pre komplexné posúdenie veci je podstatné či navrhovateľ požil alkoholický nápoj pred alebo počas výkonu služby. Navrhovateľ bol dňa 7.5.2011 o 7.39 hod. podrobený kontrole na alkohol dychovou skúškou s výsledkom pozitívnym s nameranou hodnotou alkoholu 0,05 Mg/L. Pri opakovanej skúške o 7.58 hod. bol nameraná hodnota alkoholu 0,04 Mg/L, okolnosť ktorá ale vzhľadom na množstvo nameranej hodnoty jednoznačne nepotvrdzuje fakt, že navrhovateľ požil alkoholický nápoj počas alebo pred výkonom služby , pretože nameraná hodnota sa mohla dostať do navrhovateľa aj iným spôsobom ako konzumáciou alkoholických nápojov, napr. konzumáciou potravín, prípadne genetickou dispozíciou, záver ktorý je podložený znaleckým posudkom Z.. O. I. ako aj listinným dôkazom vypracovaným znalcom U.. U.A. U., Z., dôkazy ktoré odporca nespochybnil. Námietky odporcu prezentované v odvolaní spočívajúce v hypotetických úvahách, že „..akékoľvek zistené množstvo alkoholu v krvi nasvedčuje použitiu alkoholu počas, resp. pred nástupom do výkonu služby ..“ sú pre súd neakceptovateľné , pretože by súd pri rozhodovaní nevychádzal z hodnotenia dôkazov, na princípe ktorom stojí súdne konanie, ale takéto rozhodnutie by zaťažil prejavom svojvôle ( nález ÚS zo dňa 16.6. 2003 sp.zn. 283/2000), pretože v prejednávanej veci súd nedisponuje s nameranými hodnotami alkoholu v krvi. Za nespôsobilý dosiahnuť zmenu napadnutého rozsudku je dôvod odporcu uplatnený v odvolaní, že prvostupňový súd nezohľadnil pracovné zaradenie menovaného, ktorý vykonáva policajnú službu so zbraňou, priamy kontakt s občanmi a usmerňovanie dopravy, pretože táto argumentácia je irelevantná z hľadiska posúdenia či vôbec došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Je nutné súhlasiť s argumentáciou odporcu, že úlohou zamestnávateľa nie je skúmať vplyv alkoholu na zamestnanca, ktorý môže byť individuálny, ale či požil alkoholické nápoje pred alebo pri vykonávaní pracovnej činnosti. Avšak v prípade, kedy namerané množstvo alkoholu v dychu zamestnanca sa pohybuje v tak nízkych hodnotách, ako je tomu v danej veci, ktoré nemá žiadnu výpovednú hodnotu z hľadiska psychického a fyzického ovplyvnenia organizmu a je možné za jeho pôvod označiť už vyššie spomínanú konzumáciu potravín, prípadne genetickú dispozíciu bolo toto tvrdenie v záujme zamestnávateľa dôkazne podložiť iným spôsobom, napr. odberom krvi, či moču, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu, kedy môže dôjsť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, ktoré je hodnotené ako najprísnejší trest za porušenie pracovnej disciplíny. Mylne sa domnieva odporca, že bolo povinnosťou zamestnanca žiadať o odber iného materiálu za účelom zistenia či došlo k požitiu alkoholu, keďže dôkazne bremeno, že došlo k porušeniu čl. 11 ods. 3 písm. a) Pracovného poriadku Mestskej polície Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy je výlučne na zamestnávateľovi. Vzhľadom na uvedené, za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, a keď odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. bez ďalšieho odkazuje, napadnutý medzitýmny rozsudok / § 152 ods. 2 O.s.p. / ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.. O náhrade trov celého konania vrátane trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku v ktorom bude rozhodnuté aj o zvyšku uplatneného nároku navrhovateľa a to o náhrade mzdy. Poučenie: Tento rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním.