Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/29/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112206912 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1112206912.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: F. J., I.. XX.XX.XXXX, Z. W.. G. XX, K., zastúpeného JUDr. Petrou Rumanovou, advokátkou so sídlom Zámocká 5, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 12. septembra 2013, č.k. 9C 51/2012-98, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zo dňa 12. septembra 2013, č.k. 9C 51/2012-98 uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.136,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.136,65 Eur od 20.11.2011 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania vo výške 345,70 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keď vykonaným dokazovaním zistil, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Senici, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru všeobecnej kriminality, sp.zn. ČVS: ORP-381/ OVK-SE-2007 zo dňa 28.07.2007 bolo proti navrhovateľovi začaté trestné stíhanie podľa § 155 ods. 1 a § 177 ods. 1 Trestného zákona vo veci trestného činu za prečin ublíženia na zdraví a prečin neposkytnutia pomoci (ďalej len „uznesenie o začatí trestného stíhania“), proti ktorému uzneseniu podal navrhovateľ ako obvinený sťažnosť, ktorá sťažnosť bola uznesením Okresnej prokuratúry Senica zo dňa 07.09.2007 sp.zn. 2Pv 573/2007 zamietnutá ako nedôvodná. Trestným rozkazom Okresného súdu Skalica zo dňa 15.07.2008 sp. zn. 4T 220/2008 bol navrhovateľ uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví, proti ktorému rozhodnutiu podal navrhovateľ - obvinený odpor a tento bol následne rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 06.10.2010 sp. zn. 4T 220/2008 oslobodený spod obžaloby podľa § § ust. 285 písm. b/ Trestného poriadku z dôvodu, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, nie je trestným činom. Ďalej zistil, že navrhovateľ listom zo dňa 01.05.2011 požiadal odporcu o prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, ktorú žiadosť odporca listom zo dňa 16.11.2011 vyhodnotil ako nedôvodnú. Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa ust. § 3 ods. 1, 2 § 4 ods. 1, 2, 3, § 5 ods. 1, 2, 3, § 6 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“) a konštatoval, že bola splnená hmotnoprávna podmienka nároku navrhovateľa - existencia právoplatne zrušeného nezákonného rozhodnutia, ako aj podmienka bezvýsledného vyčerpania riadneho opravného prostriedku proti tomuto nezákonnému rozhodnutiu, a teda je nepochybne daná zodpovednosť štátu za škodu vzniknutú navrhovateľovi - predstavujúcu trovy obhajoby, keď navrhovateľom označený odporca je v danej veci pasívne vecne legitimovaným subjektom. Ďalej sa zameral na zisťovanie a výpočet rozsahu škody vzniknutej navrhovateľovi v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím a navrhovateľovi priznal náhradu škody v ním uplatňovanej sume 1.136,65 Eur pozostávajúcej z trov obhajoby v trestnom konaní. O úrokoch z omeškania rozhodol § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len “Obč. zák.“) a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a navrhovateľovi priznal úrok z omeškania v ním uplatňovanej výške 9,5% ročne z istiny 1.136,65 Eur od 20.11.2012 (deň nasledujúci po doručení mu zamietavého stanoviska odporcu k žiadosti o predbežné prerokovanie navrhovateľa) do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu vo výške 345,70 Eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Dôvodil, že opakovane poukazoval na novelu zák. č. 514/2003 Z.z., účinnú od 01.01.2013, v zmysle ktorej nie je orgánom oprávneným konať v mene štátu a v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia okresných a krajských súdov, ktoré rozhodovali v obdobných veciach. Vyčítal súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal jeho návrhom na zistenie orgánu procesne spôsobilého konať v mene štátu, a to napriek tomu, že súd je povinný ex offo zistiť správnu organizačnú zložku štátu a začať s ňou konať; bez toho, aby vydával uznesenie o jej pribratí do konania. Záverom uviedol, že súd prvého stupňa vychádzal v čase jeho rozhodovania z neplatného znenia zák. č. 514/2003 Z.z., pričom absencia jasného a zrozumiteľného odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vedie k neúplnosti, nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti tohto rozsudku, a tým i k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení na odvolanie odporcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť dôvodiac, že ak sa na konaní; v ktorom uplatňovaná škoda vznikla; podieľali viaceré orgány štátu, je príslušný konať v mene štátu ten orgán, na ktorom bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 194/2010. Odvolací súd prejednal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Inou vadou konania v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, ale jej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdnom konaní. Iná vada konania je relevantná, ak mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Na takúto vadu konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada, aj keď nebola výslovne v odvolaní namietaná (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok a v dôsledku takéhoto nesprávneho postupu súdu bol účastník vylúčený z ich realizácie v konaní; k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen faktickou činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Ide najmä o prípady, keď súd znemožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania práva priznané mu Občianskym súdnom poriadkom, a to najmä právo zúčastniť sa pojednávania, právo predniesť, či doplniť svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom súdu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom, svedkom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci; ide aj o prípady, keď účastníkovi bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom, spočívajúca v jeho práve skutkovo a právne argumentovať prejednávanú vec. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súdy musia poskytovať v občianskom súdom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola účinne zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov všetkých účastníkov konania. Rovnako nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia súdneho rozhodnutia, brániaceho odvolaciemu súdu zhodnotiť jeho správnosť, postihuje konanie pred súdom prvého stupňa vadou v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p., ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň tým dochádza k odňatiu práva účastníka konať pred súdom. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci, nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, avšak vo všetkých svojich častiach musí zodpovedať zákonným požiadavkám uvedeným v § 157 O.s.p. Toto ustanovenie vo svojom odseku 2 vymedzuje obligatórne náležitosti odôvodnenia rozsudku, ktoré má svoj význam z hľadiska kontroly správnosti rozhodnutia a postupu súdu pri jeho vydávaní, resp. z hľadiska preskúmateľnosti zákonnosti, opodstatnenosti a spravodlivosti jeho výroku, ktorý musí zodpovedať právnemu posúdeniu skutkových zistení nadobudnutých na základe vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania. Povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodňovať spôsobom uvedeným v § 157 ods. 2 O.s.p. je súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces vylučujúci ľubovôľu súdu pri rozhodovaní a zakladajúci dôveru a presvedčenie účastníkov konania, že súd sa ich vecou dostatočne náležite zaoberal z hľadiska všetkých nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností v záujme zabezpečenia efektívnej ochrany porušených či ohrozených práv a oprávnených záujmov (§ 1 O.s.p.). Dodržanie zákonných náležitostí pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia predpokladá, že súd sa v ňom adekvátne, čo do myšlienkových postupov racionálne logickým spôsobom, vyporiada so všetkými dôkazmi ako aj skutočnosťami, ktoré inak v konaní vyšli najavo a tiež aj s argumentačnými tvrdeniami účastníkov konania, na ktorých spočívajú ich námietky a je založená ich obrana, pokiaľ majú vzťah k prejednávanej veci. Porušenie práva účastníka konania na riadne odôvodnenie rozsudku znamená upretie jeho práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, a súčasne mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti nemu v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Pokiaľ z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne jeho výrok nevyplýva, teda nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý podklad pre tento výrok, odvolací súd bez ďalšieho takéto rozhodnutie zruší, hoci by sa aj výrok ukázal správny pri náležitom odôvodnení, neprináleží totiž odvolaciemu súdu svojím rozhodnutím odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu nahrádzať. V prejednávanej veci je predmetom konania návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha proti odporcovi zaplatenia sumy 1.136,65 Eur s prísl. ako aj náhrady trov konania, a to titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu uplatnenej podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je objektívnou zodpovednosťou štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nie je možné zbaviť, a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi v predmetnom trestnom konaní v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého musia byť súčasné splnenie tri podmienky, a to: 1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. nemajetkovej ujmy vzniknutej na osobnostných právach poškodeného, 2./ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3./ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zákon č. 514/2003 Z. z. určuje v § 3 rozsah zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci tak, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 514/2003 Z.z., účinného do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru. Podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zák. č. 514/2003 Z.z., účinného do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu (zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 514/2003 Z.z., účinného od 01.01.2013, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. Podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zák. č. 514/2003 Z.z., účinného od 01.01.2013, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu (zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. Podľa § 5 ods. 1 uvedeného zákona právo, na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa § 6 ods. 1 uvedeného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa ustálenej súdnej praxe, pokiaľ štátny orgán zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje - ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a prípadné nesprávnosti a vady pri tomto zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať len jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie. Za takéto rozhodnutie je možné považovať aj pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne, nemalo byť vydané, prípadne malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností. Tak, ako v každom občianskom súdnom konaní, aj v danej veci je povinnosťou súdu na základe opisu rozhodujúcich skutočností podaného navrhovateľom v jeho návrhu na začatie konania (v návrhu) potrebné daný právny vzťah, z ktorého tento vyvodzuje uplatnený nárok (predmet súdneho konania) analyzovať a právne kvalifikovať tak z hľadísk významných pre posúdenie otázok procesnej povahy (právomoc, príslušnosť, spôsobilosť byť účastníkom), ako aj pre posúdenie veci samej a v tomto rámci vykonať aj posúdenie vecnej legitimácie účastníkov konania - aktívnej u navrhovateľa a pasívnej u v návrhu označeného odporcu. Subjektom zodpovednosti podľa druhej časti citovaného zákona je štát, ktorý svoju moc vykonáva prostredníctvom určených štátnych orgánov, resp. subjektov, na ktoré bola prenesená časť verejnej moci. Štát ako subjekt práva do súkromných právnych vzťahov nevstupuje priamo, ale zaň konajú poverené orgány, resp. subjekty. Zákon z toho dôvodu určuje orgány, ktoré sú oprávnené za štát v zodpovednostných vzťahoch vystupovať. Štát je ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Neoznačenie toho, kto má za štát konať, má za následok neúplnosť návrhu so súčasným vznikom povinnosti súdu pokúsiť sa o odstránenie tejto vady postupom podľa § 43 O.s.p., pričom v prípade, že navrhovateľ štátny orgán, ktorý má konať za štát, označí, avšak uplatnený nárok nepatrí do pôsobnosti takto označeného štátneho orgánu, alebo označí subjekt, ktorý štátnym orgánom nie je, resp. nie je ani právnym subjektom, nejde o vadu návrhu ani o nedostatok podmienky konania. Z ustanovenia § 21 ods. 4 veta prvá O.s.p vyplýva, že súd je povinný - bez zreteľa na označenie obsiahnuté v návrhu - zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu a konať len s takýmto oprávneným subjektom. V preskúmavanej veci sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi - Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra SR náhrady škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím - uznesením o začatí trestného stíhania, ktorého nezákonnosť spočíva v tom, že rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 06.10.2010 sp. zn. 4T 220/2008 bol navrhovateľ v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodený. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na závere; keď konštatoval, že bola splnená hmotnoprávna podmienka nároku navrhovateľa - existencia právoplatne zrušeného nezákonného rozhodnutia, ako aj podmienka bezvýsledného vyčerpania riadneho opravného prostriedku proti tomuto nezákonnému rozhodnutiu, a teda je nepochybne daná zodpovednosť štátu za škodu vzniknutú navrhovateľovi - predstavujúcu trovy obhajoby; že navrhovateľom označený odporca je v danej veci pasívne vecne legitimovaným subjektom. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa; ohľadne otázky týkajúcej sa účastníctva v konaní na strane odporcu a následne i záveru, že navrhovateľom označený odporca je v danej veci pasívne vecne legitimovaným subjektom; nespĺňa požiadavku presvedčivosti odôvodnenia rozsudku, nakoľko v ňom absentuje náležité vyhodnotenie veci po stránke právnej - úplne absentuje posúdenie opakovanej námietky odporcu ohľadne nedostatku jeho procesnej spôsobilosti; keď z jeho odôvodnenia nemožno zistiť, ako sa v konečnom dôsledku argumentačne vyporiadal s predmetnou námietkou odporcu, na základe akých úvah a ako dospel k právnemu záveru, že navrhovateľom označený odporca je v danej veci pasívne vecne legitimovaným subjektom. Navyše pokiaľ za tohto stavu súd prvého stupňa; keď odporca namietol nedostatok procesnej spôsobilosti na jeho strane; rozhodol na pojednávaní dňa 12.09.2013 bez toho, aby sa riadne vyporiadal s opakovanou námietkou odporcu ohľadne nedostatku jeho procesnej spôsobilosti; keď za takéto vyporiadanie sa s námietkou odporcu nemožno považovať rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 15.04.2013; na tomto pojednávaní po vykonaní dokazovania vyhlásil aj rozsudok, zaťažil svoje konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, keď uvedeným postupom, odňal odporcovi jeho možnosť konať pred súdom. Rozpornosť odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v otázke účastníctva v konaní na strane odporcu, ktorá mala byť v konaní jasná a nespochybniteľná, je takej intenzity, že má za následok nerešpektovanie zákonnej požiadavky na riadne (presvedčivé) odôvodnenie rozsudku a robí ho prakticky čiastočne nepreskúmateľným. Nedodržaním ustanoveného postupu v občianskom súdnom konaní bolo tak porušené právo odporcu ako účastníka konania na spravodlivý proces zaručený mu Ústavou Slovenskej republiky v Čl. 1 ods. 1, v Čl. 2 ods. 2, v Čl. 46 ods. 1 a v Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pod pojmom právo na spravodlivý súdny proces treba rozumieť i právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (č.l. 6) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, č.l. 1, č. 17 a čl. 154c Ústavy SR). S poukazom na vyššie uvedené nedostatky dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nemá dostatočnú oporu v odôvodnení rozsudku, ktoré tak pre nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý a presvedčivý podklad pre opodstatnenosť právnych záverov vyslovených v jeho výrokovej časti. Odvolací súd by však rozhodnutím vo veci, za daného stavu veci, nahrádzal prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odopreté právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné, na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorý sa nimi buď dostatočne náležite nezaoberal, alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je však súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Vzhľadom na túto inú vadu konania, ktorá zakladá vecnú nesprávnosť rozhodnutia a postup, ktorým dochádza k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil (§ 221 ods. 1 písm. f/, písm. h/ O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom súd prvého stupňa odstráni vytknuté nedostatky vo vyššie naznačovanom smere a svoje skutkové a právne závery v odôvodnení svojho rozhodnutia riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) zákonným spôsobom rozvedie v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci podľa § 224 ods. 3 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.