Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Tos/36/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010445 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1113010445.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr. Jaroslava Mikuša a JUDr. Ľudmily Králikovej, v trestnej veci proti odsúdenému U., vo veci návrhu odsúdeného o povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného U. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I sp. zn.1Nt/10/2013 zo dňa 23.10.2013, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26. marca 2014, takto r o z h o d o l : Podľa § 194 ods. 3 Tr. por. u k l a d á sa súdu prvého stupňa, aby doplnil neúplný výrok napadnutého uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Okresného súdu Bratislava I,sp. zn. 1Nt/10/2013 zo dňa 23.10.2013 bol podľa § 399 ods. 2 Tr. por. s poukazom na § 394 ods.1 Tr. por. návrh odsúdeného U. na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 5T/8/2010 zamietnutý. V odôvodnení súd I. stupňa uviedol, že neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania, pretože nebola zároveň naplnená zákonná podmienka, t.j. že trest ktorý bol odsúdenému v pôvodnom konaní uložený, nie je v zrejmom nepomere voči závažnosti činu a osobe odsúdeného. Súd I. stupňa taktiež poukázal na skutočnosť, že trest ukladaný odsúdenému bol ukladaný s ustanoveniami o mimoriadnom znížení trestu. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote dňa 25.10.2013 sťažnosť odsúdený U., kde najskôr poukázal na napadnuté uznesenie súdu I. stupňa. Tento podľa názoru sťažovateľa konal aj napriek tomu, že Ústavný súd vo svojom náleze sp. zn. PL ÚS 106/2011 uverejnený dňa 21.12.2012 zák. č. 428/2012 Z.z. vyjadril, že použitie asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 je v rozpore s Ústavou SR a teda ide o situáciu predpokladanú v ustanovení § 41 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, v zmysle tohto ustanovenia „ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 Ústavy SR rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takéhoto predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom na obnovu konania podľa ustanovení Trestného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že strata účinnosti ustanovenia Trestného zákona (jeho časti, sa považuje za „skutočnosť súdu skôr neznámu“ v zmysle § 394 ods. 1 trestného poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov má sťažovateľ za to, že Okresný súd Bratislava I svojim rozhodnutím o zamietnutí jeho návrhu na obnovu konania sa nedržal ustanovení Trestného poriadku a zákona, ani Ústavným súdom a jeho nálezom. Preto sťažovateľ navrhol, aby Krajský súd v Bratislave toto rozhodnutie zrušil a po dôslednom zvážení všetkých zákonných možností rozhodol, že jeho návrh na obnovu konania sa príjíma a následne bolo rozhodnuté o jeho okamžitom prepustení z výkonu trestu na slobodu, prípadne väzobnom stíhaní podľa § 403 Trestného poriadku. Krajský súd na podklade sťažnosti odsúdeného preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, pričom zistil, že výrok uznesenia súdu prvého stupňa je neúplný. Z výroku napadnutého uznesenia nemožno zistiť, proti akému právoplatnému rozhodnutiu návrh odsúdeného smeroval. Takýto výrok je neúplný, pretože nespĺňa zákonné podmienky na jeho preskúmanie a nemôže byť podkladom pre prípadné posudzovanie z hľadiska ustanovenia § 402 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého „súd môže odmietnuť návrh na obnovu, ak návrh uvádza tie isté skutočnosti, ktoré už boli právoplatne zamietnuté a návrh nanovo podaný je len jeho opakovaním“. Za toho stavu krajský súd bez meritórneho preskúmania rozhodol v zmysle § 194 ods. 3 Tr. por. tak, že vec vrátil súdu prvého stupňa na doplnenie výroku napadnutého uznesenia, nakoľko ak nedostatok spočíva v tom, že v napadnutom uznesení niektorý výrok chýba alebo je neúplný, môže nadriadený orgán bez toho, aby vyslovil zrušenie napadnutého uznesenia, buď ho sám doplniť, alebo uložiť orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.