Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Tos/8/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010445 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1113010445.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr. Kamila Ivánka a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci proti odsúdenému U. P., vo veci návrhu odsúdeného o povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného U. P. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I sp. zn.1Nt/10/2013 zo dňa 23.10.2013, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. januára 2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného U. P., nar. XX.XX.XXXX v V. sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1Nt/10/2013 zo dňa 23.10.2013 v spojení s doplňujúcim rozhodnutím podľa § 194 ods. 3 Tr. por. zo 04.04.2014 bol podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného U. P. na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 5T/8/2010 zamietnutý, nakoľko pôvodne uložený trest nebol v zmysle nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa a uložený druh trestu v zrejmom rozpore s účelom trestu, pričom tak rozhodol na základe príkazu Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 1Tos/36/2014 z 26.03.2014. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote dňa 25.10.2013 na č.l. 23 sťažnosť odsúdený U. P., kde najskôr poukázal na napadnuté uznesenie súdu I. stupňa. Tento podľa názoru sťažovateľa konal aj napriek tomu, že Ústavný súd vo svojom náleze sp. zn. PL ÚS 106/2011 uverejnený dňa 21.12.2012 zák. č. 428/2012 Z.z. vyjadril, že použitie asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 je v rozpore s Ústavou SR a teda ide o situáciu predpokladanú v ustanovení § 41 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, v zmysle tohto ustanovenia „ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 Ústavy SR rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takéhoto predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom na obnovu konania podľa ustanovení Trestného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že strata účinnosti ustanovenia Trestného zákona (jeho časti, sa považuje za „skutočnosť súdu skôr neznámu“ v zmysle § 394 ods. 1 trestného poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov má sťažovateľ za to, že Okresný súd Bratislava I svojim rozhodnutím o zamietnutí jeho návrhu na obnovu konania sa nedržal ustanovení Trestného poriadku a zákona, ani Ústavným súdom a jeho nálezom. Preto sťažovateľ navrhol, aby Krajský súd v Bratislave toto rozhodnutie zrušil a po dôslednom zvážení všetkých zákonných možností rozhodol, že jeho návrh na obnovu konania sa príjíma a následne bolo rozhodnuté o jeho okamžitom prepustení z výkonu trestu na slobodu, prípadne väzobnom stíhaní podľa § 403 Trestného poriadku. Krajský súd na podklade sťažnosti odsúdeného preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, pričom dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného U. P. nie je dôvodná. Podľa § 41 ods. 2 veta prvá Tr. zák. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchanými dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu, súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5T/8/2010 zo dňa 17.03.2011 bol odsúdený U. P. uznaný za vinného z pokusu zločinu úverového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 14 ods. 1 k § 20 k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., za čo mu bol uložený podľa § 271 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1, ods. 2, § 39 ods. 1, § 38 ods. 3Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol pre výkon uvedeného trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa §61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol mu uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 5 rokov. Zároveň boli zrušené rozsudky Okresného súdu v Nitre sp. zn. 2T/90/2008 zo dňa 11.12.2008, Okresného súdu v Galante sp. zn. 3T/172/08 zo dňa 02.09.2008, Okresného súdu v Bratislave II sp. zn. 1T/3/08 zo dňa 12.06.2008, Okresného súdu v Bratislave III sp. zn. 46T/154/2008 zo dňa 01.10.2009, Okresného súdu v Galante sp. zn. 2T/15/2008 zo dňa 04.02.2008 vo výrokoch o treste, ako aj všetky rozhodnutia nadväzujúce na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad. Nálezom ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012 bol vyslovený nesúlad § 41 ods. 2 Tr. zák. v texte za bodkočiarkou „ súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Dňa 24.05.2013 podal odsúdený U. P. návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 5T/8/2010, v ktorom poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5T/8/2010, ktorým bol právoplatne odsúdený na súhrnný trest 7 rokov a to s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák. Zároveň uviedol, že boli zrušené predošlé rozsudky a to: Okresného súdu v Galante sp. zn. 2T/15/2008 zo dňa 04.02.2008. Okresného súdu v Bratislave III sp. zn. 46T/154/2008 zo dňa 01.10.2009, Okresného súdu v Bratislave II sp. zn. 1T/3/08 zo dňa 12.06.2008, Okresného súdu v Galante sp. zn. 3T/172/08 zo dňa 02.09.2008, Okresného súdu v Nitre sp. zn. 2T/90/2008 zo dňa 11.12.2008, pričom pri poslednom uvedenom rozsudku bol právoplatne odsúdený podľa § 271 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 2 a § 42 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, § 38 ods. 3 Tr. zák. k úhrnnému a súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov. Odsúdený U. P. má za to, že v uvedenom rozsudku pri výmere trestu Okresný súd Nitra vychádzal aj z § 41 ods. 2, ktorý Ústavný súd SR na základe svojho rozhodnutia uznal za protiústavný. Má za to, že k uvedenému rozsudku bol trest neprimerane vysoký vzhľadom na Ústavný nález sp. zn. PL. ÚS 106/2011-85, ktorým rozhodol, že § 41 ods. 2 nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Keďže Okresný súd v Bratislave 1 daný rozsudok síce svojim rozhodnutím zrušil, ale pri výmere jeho trestu vychádzal aj z jeho rozhodnutia o výmere trestu, žiadal o obnovu konania a vyhlásenie nového rozsudku. Ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 Ústavy SR rozsudok ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia, je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku. Odsúdený má za to, že vyššie uvedené skutočnosti vrátane nálezu Ústavného súdu SR sú dostačujúce podmienky na obnovu konania podľa zákonných ustanovení Trestného poriadku. Následne uviedol, že podľa zákona č. 385/200 o súdoch a prísediacich právny názor ÚS SR obsiahnutý v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR na základe návrhu, je pre súd záväzný. Zároveň dal do pozornosti fakt, že pri jeho odvolaní proti rozsudku OS BA 1 sa senát zhodol na tom, že pôvodne uložený trest 8 rokov je privysoký a trest mu znížil o 1 rok s odôvodnením, že viac mu neumožňuje práve § 41 ods. 2, ktorý nálezom ÚS SR stratil účinnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal odsúdený za to, že sú splnené v plnom rozsahu podmienky pre jeho obnovu konania, čiže žiada o vyhovenie jeho žiadosti. Obnova konania, ktorej sa sťažovateľ domáha, je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach niektorých právoplatných rozhodnutiach, a to v prípadoch, keď príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Príčinami sa tu rozumejú nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré odôvodňujú tento mimoriadny prielom do nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí vydaných v trestnom konaní. V čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava I v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 5T/8/2010 bolo platné a účinné ustanovenie § 41 ods. 2 veta prvá Tr. zák. podľa ktorého ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchanými dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu, súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Nálezom ÚS SR publikovaným v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 zo dňa 28.11.2012 bolo vyslovené nasledovné: 1. V § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ n i e s ú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 2. Vo zvyšnej časti návrhu Krajského súdu v Prešove n e v y h o v u j e. 3. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie § 41 ods. 2 slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť. Z vyššie podrobne citovaného výroku nálezu ÚS SR jednoznačne vyplýva, že citovaná časť ustanovenia § 41 ods. 2 veta za bodkočiarkou Tr. zák. je nielen v nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky, ale taktiež dňom publikácie nálezu v Zbierke zákonov stratila účinnosť. Podľa § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku. Práve citované ustanovenie v predchádzajúcom odseku určuje zákonné limity na postup súdov v prípade, ak v trestnom konaní po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku súdu I. stupňa vyhláseného na základe časti ustanovenia Trestného zákona, o ktorom neskôr vysloví ÚS SR, že nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. V prípade, ak takáto situácia nastane, zakladá to oprávnenie a dôvod na podanie návrhu na povolenie obnovy konania v trestnom konaní podľa Trestného poriadku. Z tohto dôvodu teda v konečnom dôsledku nemusel a ani v budúcnosti nemusí každý z publikovaných nálezov ÚS SR obsahovať akékoľvek pokyny ani povinnosti určené pre súdy, ktorých sa takýto nález môže dotýkať, nakoľko je v danom prejednávanom prípade upravený zákonným inštrumentárom uvedeným v § 41b ods. 1 zákona č. 31/1993 Z.z. Sťažnostný súd teda k tomuto bodu uzatvára, že nález ÚS SR publikovaný pod č. 428/2012 v Zbierke zákonov je v tomto danom prejednávanom prípade tou skutočnosťou, ktorá bola súdu v čase jeho pôvodného rozhodovania neznáma, pretože v tom čase ešte ani neexistovala a ktorú možno subsumovať pod formálne náležitosti vyžadované v § 394 ods. 1 Tr. por. na naplnenie podmienok na povolenie obnovy konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky pod sp. zn. Tpj 44/2013 dňa 26.11.2013 však prijal k prejednávanej problematike nasledujúce doposiaľ nepublikované stanovisko: I. Ustanovenie § 394 ods. 1 Trestného poriadku upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa- ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s Ústavou, preto nemôže byť „novou skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. a tým len jednou z podmienok obnovy konania, ale ak bol z tohto dôvodu podaný návrh na obnovu konania, je dôvodom obnovy konania „ex lege“, t.j. na základe § 41b ods. 1 zákona. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. II. Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení. Preto súd už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Trestného poriadku, ale obnovu konania povolí podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. III. Ak bolo použité ustanovenie podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písmeno a) až c) alebo písm. e) Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 21. decembra 2012, ustanovenie § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, v spojitosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 21. decembra 2012, sa nepoužije. Z uvedenej podrobnej citácie vyplýva mimoriadne podstatný záver a to, že obnovu konania nie je možné povoliť za situácie uvedenej v § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a/ až c/, písm. e/ Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu, ktorá práve nastala u odsúdeného U. P.. Tomuto bol totiž s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. mimoriadne znížený trest odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. a to pod jej dolnú hranicu. Tento záver vyplýva zo skutočnosti, že najprísnejším ustanovením, na základe ktorého mu bol ukladaný podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. za podmienok určených v § 41 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody, je § 271 ods. 1 Tr. zák., kde základná trestná sadzba je daná rozpätím 7 až 10 rokov. Trestná sadzba tohto ustanovenia upravená podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. je daná rozpätím 9 až 11 rokov. Ak teda súd I. stupňa v pôvodnom konaní uložil odsúdenému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, ukladal mu ho v súlade s § 39 ods. 1 Tr. zák. pod dolnú hranicu takto zvýšenej trestnej sadzby 9 až 11 rokov. Sťažnostný súd teda uzatvára, že pôvodný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov bol uložený v takej výške len z dôvodu aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., t.j. bol uložený mimoriadne znížený pod dolnú hranicu pôvodnej zvýšenej trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. danej citovaným rozpätím vtedy platnej právnej úpravy a teda s poukazom na citované stanovisko Najvyššieho súdu obnova konania nie je možné povoliť. Správne preto postupoval súd I. stupňa, keď po vykonaní dokazovania zákonným spôsobom za účasti obhajcu odsúdeného postupom podľa § 399 ods. 2 Tr. por. podaný návrh odsúdeného U. P. na povolenie obnovy konania ako nedôvodné zamietol, i keď sťažnostný súd konštatuje, že svoje rozhodnutie odôvodnil veľmi povrchne a danej problematike podrobne rozobratej sťažnostným súdom sa vôbec nevenoval, čo však nemá vplyv na vecnú správnosť samotného výroku napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sťažnostný súd nepovažoval sťažnosť odsúdeného za dôvodnú a keďže nezistil dôvody pre zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 194 ods. 1 Tr. por., rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného Martina Putnokyho podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.