Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/41/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010998 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1113010998.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného C. S. S. D.. pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV a obžalovaného G. Ž. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 8T/37/2013 zo dňa 31. 01. 2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. 05. 2014 takto r o z h o d o l : I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obžalovaným C. S. S. G. Ž.. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaným G. S., L.. XX. XX. XXXX, J. Š. X, D. I., P..Č.. E. E. M. XX. XX. XXXX E. Ú. S. Ú. J., u k l a d á Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. d), j), l), § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 39 ods. 1 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Nálezu Ústavného súdu SR č. 428/2012 Z.z. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 3T/135/2013 zo dňa 12. 08. 2013 vo vzťahu k obžalovanému C. S. ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to zbrane ZORAKI mod. XXX, výrobné číslo XXXXXXXX, 1 ks zásobníka, ktoré sa nachádzajú na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava IV a sú zaevidované pod č. 98/2013. Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. G. Ž., L.. XX. XX. XXXX, J. L. G. XX, D. I., E. E. M. XX. XX. XXXX K. XX.XX.XXXX E. Ú. S. Ú. J., u k l a d á Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. d), j), l), k), § 39 ods. 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov. Podľa § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanému zakazuje stretávať sa počas skúšobnej doby s osobami, ktoré boli jeho spolupáchateľmi na trestnom čine. II. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava IV z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8T/37/2013 zo dňa 31. 01. 2014 boli obžalovaní W. L., C. W., C. S. S. G. Ž. uznaní vinnými zo spáchania zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods.1, ods. 2 písm. b), c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), i) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že - v presne nezistenom čase v roku 2013 sa obvinená C. W. a obvinená W. L. dohodli na vykonaní lúpežného prepadnutia v priestoroch prevádzkarne jedálne R. S. C. na A.. D. N. XX E. J., ktoré by mohli uskutočniť spolu s bratom obvinenej W., obvineným C. S. tak, že obvinená L., ktorá tam bola v tom čase zamestnaná, nechá otvorené zadné vstupné dvere a obvinený S. by následne mohol vniknúť do prevádzkarne. Obvinená C. W. potom oslovila obvineného C. S. a všetci traja sa stretli v byte na T. ulici X v J. približne týždeň pred vykonaním samotného skutku, kde obvinená C. W. vysvetlila obvinenému C. S. rozmiestnenie jednotlivých miestností a priestorov na mieste činu, dohodli sa, že obvinená W. L.Á. pôjde do prevádzkarne jedálne R. S. C., a keď sa tam nebudú nachádzať iné osoby okrem pracovníčky v kancelárii, pootvorí vstupné dvere do objektu, ktoré boli zabezpečené proti vstupu z vonkajšej strany, a takto umožní obvinenému C. S. vniknúť do objektu, a následne bude informovať obvinenú C. W. o tom, že obvinený C. S. môže vykonať skutok, a taktiež sa obvinení dohodli na tom, že lúpež vykonajú 16. 06. 2013 a ešte sa v uvedený deň stretnú pred skutkom na čerpacej stanici pohonných hmôt ÖMV na Y. ulici v J., kde si dohodnú podrobnosti vykonania skutku. Následne sa obvinený C. S. skontaktoval s obvineným G. Ž., pričom mu ponúkol možnosť zarobiť si peniaze tak, že bude robiť vodiča pri naplánovanom skutku a obvineného X. taktiež oboznámil s postupom pri spáchaní skutku, konkrétne, že úlohou obvineného S. bude vniknúť do prevádzkarne jedálne so zbraňou, pričom obvinená L. sa už bude nachádzať v prevádzkarni a dá obvinenej W. signál, aby obvinený S. išiel do objektu. Dňa 16. 06. 2013 okolo 17.00 h sa stretli obvinení C. W., W. L., C. S. S. G. Ž. na uvedenej čerpacej stanici, kde obvinený S. informoval obvinené W. S. L., Ž. M. G. Ž. bude robiť vodiča obvinenému S., a keď obvinený S. vnikne do priestorov jedálne R. S. C., obvinený Ž. ho bude čakať s naštartovaným motorom na aute, obvinená C. W. nakreslila obvinenému C. S. plán objektu jedálne s označením jednotlivých miestností a priestorov, vrátane kancelárie, v ktorej sa nachádzajú peniaze, obvinená W. taktiež odovzdala obvinenému S. krátku strelnú zbraň X. C.. XXX E. Č. XXXXXXXX (tzv. plynovku), čiapku so šiltom a rukavice, a tiež obvineného S. usmernila, aby pracovníčke v kancelárii pri skutku zobral obidva mobilné telefóny, čím jej znemožní zavolať políciu, a aby zobral kľúče od kancelárie, v ktorej ju zamkne spolu s obvinenou L., ďalej obvinená W. inštruovala obvinených S. a Ž., že im po presune na miesto činu označí objekt, v ktorom má obvinený S. skutok vykonať, ako aj vstupné dvere, cez ktoré sa dostane dnu. Obvinení sa tiež dohodli, že obvinená W. L. pôjde do prevádzkarne jedálne pod zámienkou, aby odniesla lekárske potvrdenie súvisiace s jej práceneschopnosťou, a keď sa tam nebudú nachádzať iné osoby, okrem pracovníčky v kancelárii, otvorí vstupné dvere, aby umožnila vniknúť do objektu jedálne obvinenému S., o čom bude telefonicky informovať obvinenú W., a tá bude následne informovať obvineného S.. Potom sa obvinení presunuli do C. doliny v J., a to obvinené W. a L.Á. na osobnom motorovom vozidle zn. K. B., evidenčné číslo G. XXX J., a obvinení C. S. S. G. Ž. na osobnom motorovom vozidle zn. E. V., evidenčné číslo G. XXX Q., na ulicu D. N. v J., k prevádzkarni jedálne R. &. C., nachádzajúcej sa v dome č. XX, kde obvinená C. W. vyložila obvinenú W. L. a obvineným C. S. S. G. Ž. v zmysle ich predchádzajúcej dohody ukázala objekt jedálne a dvere, cez ktoré sa obvinený C. S. dostane do budovy. Po vytvorení priaznivej situácie na mieste činu, keď sa tam nachádzala len poškodená T. B., ktorá prerátavala tržbu, obvinená W. L. pootvorila vstupné dvere do objektu prevádzkarne jedálne a telefonicky informovala obvinenú C. W., že obvinený C. S. môže skutok vykonať a obvinená W. následne o tom informovala obvineného C. S., ktorý zamaskovaný čiapkou so šiltom, slnečnými okuliarmi a s nasadenými rukavicami o 19.30 h vnikol do priestorov prevádzkarne jedálne R. &. C. cez vstupné dvere predtým otvorené obvinenou W. L. a prešiel do kancelárie, kde mieriac na poškodenú T. B. krátkou strelnou zbraňou tzv. plynovkou zn. X. C.. XXX, poškodenú žiadal, aby mu dala peňažnú hotovosť, pričom jej odovzdal igelitovú tašku, do ktorej mu poškodená ale aj obvinená W. L. postupne vložili peňažnú hotovosť, a obvinený taktiež vyzval poškodenú T. B., aby mu odovzdala dva mobilné telefóny a kľúče, na čo reagovala poškodená tak, že obvinenému odovzdala mobilný telefón zn. D. N. D. s vysvetlením, že iný mobilný telefón nemá. Obvinený S. napokon poškodenú T. B. a obvinenú W. L. na mieste činu zamkol v kancelárii kľúčmi, ktoré mu predtým odovzdala poškodená B., z miesta činu odišiel a nastúpil do osobného motorového vozidla Škoda Fabia čiernej farby, evidenčné číslo G. XXX Q., v ktorom ho čakal vodič obvinený G. Ž., a potom sa obvinení G. Ž. S. C. S. po skontaktovaní sa s obvinenou C. W. presunuli do obce Svätý Jur, kde si rozdelili peniaze a to tak, že obvinená C. W. vzala sumu 10.660 €, ktorá predstavovala jej podiel z lúpeže a podiel obvinenej W. L., obvinený C. S. vzal sumu 6.010 € a obvinený Ž. M. sumu 1.520 €. Uvedeným skutkom vznikla poškodenej spoločnosti V. V., D..O..M.. celková škoda vo výške 18.190 € a poškodenej T. B. škoda vo výške 289 €. Za to bol W. L. S. C. W. uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne. Obžalovanému C. S. bol podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 36 písm. j), l), § 38 ods. 3, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 39 ods. 1 Trestného zákona uložený súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/135/2013 zo dňa 12. 08. 2013 vo vzťahu k obžalovanému S. a všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Tiež mu bol podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložený trest prepadnutia veci - X. X. C.. XXX, E. Č. XXXXXXXX s jedným kusom zásobníka, ktorých vlastníkom sa podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona stáva štát. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovanému G. Ž. súd podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j), l), § 38 ods. 3, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 39 ods. 1 Trestného zákona uložil súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/135/2013 zo dňa 12. 08. 2013 vo vzťahu k obžalovanému X. a všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaviazal obžalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej T. B., škodu vo výške 289 €. Proti tomuto rozsudku podal po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní obžalovaný G. Ž. odvolanie, ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 17. 03. 2014. Dôvodil, že uložený trest nezohľadňuje zásadu humanity trestu a výchovnú funkciu trestu, ktorý má podnietiť páchateľa k snahe po náprave, preto musí byť individualizovaný. Obžalovaný G. Ž. je študentom 4. ročníka Strednej odbornej školy elektrotechnickej, v rámci štúdia v súčasnosti absolvuje odbornú prax v spoločnosti B. K., D..O..M.. V prípade, že by mu bol uložený nepodmienečný trest, nemal by možnosť ukončiť štúdium vo svojom odbore a stratil by šancu zamestnať sa v uvedenej spoločnosti bezprostredne po ukončení. Počas výkonu väzby si dostatočne uvedomil nesprávnosť svojho konania, veľmi ho ľutuje, poučil sa a už sa ničoho podobného nikdy nedopustí. V súčasnosti vedie usporiadaný a riadny život, chce si v budúcnosti založiť rodinu a vychovávať deti. Predložil listinné dôkazy preukazujúce, že obžalovaný Ž. vykonal trest povinnej práce uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 3T/135/2013, preto došlo k zahladeniu tohto odsúdenia, čo je potrebné zohľadniť pri výroku o treste. Navrhol zrušiť napadnutý výrok o treste a uložiť podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom za použitia § 36 písm. j), l) a § 38 ods. 3 Trestného zákona. V zákonnej lehote dňa 06. 02. 2014 podal odvolanie aj prokurátor, a to vo vzťahu k výrokom o treste u obžalovaných C. S. S. G. Ž. v ich neprospech, ktoré písomne odôvodnil podaním zo dňa 17. 02. 2014. V prvom rade poukázal na formálny nedostatok, kedy obžalovaným mal byť uložený len súhrnný trest, nie aj úhrnný, pretože ustanovenie o súhrnnom treste je špeciálnym ustanovením. Nestotožňuje sa v prípade obžalovaných Ž. S. S. so znížením spodnej hranice trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona a ani s dôvodmi súdu 1. stupňa pre takýto postup. Je pravdou, že obžalovaný S. bol na vykonanie lúpeže opakovane nahováraný obžalovanou W., nie však pod hrozbami inej osoby. Nebolo preukázané, že je ľahko manipulovateľný, a pokiaľ ide o jeho vek, mal v čase skutku takmer 20 rokov, preto je prokurátor toho názoru, že sa nejedná o dostatočné dôvody na mimoriadne zníženie spodnej hranice trestnej sadzby, a to so zreteľom na to, že na trestný čin naviedol obžalovaného G. X., čo treba hodnotiť v jeho neprospech. Tiež je podstatné, že predmetný skutok by bol ťažko realizovateľný bez účasti obžalovaného S., ktorý samotný lúpežný prepad vykonal, keď obžalované L. S. W. ho vykonať nemohli ani s maskovaním, pretože by boli identifikované zamestnancami poškodenej spoločnosti. Okresný súd ustálil len dve poľahčujúce okolnosti (viedol riadny život, priznal sa a ľutuje), ktoré nemožno považovať za viaceré poľahčujúce okolnosti, ktoré by mohli viesť k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu by bolo pre páchateľa neprimerane prísne uložiť mu trest v rámci zákonom stanovenej sadzby (R 21/1970). Okresný súd neustálil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona napriek tomu, že tak urobiť mal, pretože ukladal trest za viac trestných činov. Je preto zrejmé, že poľahčujúce okolnosti výrazne neprevyšujú nad priťažujúcimi. Je pravdou, že trestný čin zorganizovali obžalované L. S. W., avšak pri ukladaní trestu obžalovanému S. je treba zohľadniť, že spáchal viac trestných činov, a nebol to on, ale obžalovaná L., bez výpovede koho by sa nepodarilo ustáliť ďalších páchateľov. V prípade obžalovaného Ž. prokurátor nesúhlasí so záverom okresného súdu, že je dôvodom na mimoriadne zníženie trestu to, že skutok by sa odohral aj bez účasti obžalovaného, nakoľko bol zaangažovaný až pred samotným skutkom, má pozitívne hodnotenia, skutok oľutoval a mal najmenší podiel na trestnom čine. Prokurátor dôvodí, že aj keď obžalovaný na skutok pristúpil ako posledný, jeho účasť podceňovať nemožno, nakoľko vytvoril väčší predpoklad úspešnosti skutku - úniku obžalovaného S. z miesta činu. Rovnako ako v prípade obžalovaného S. nenastala v jeho prípade situácia, že by poľahčujúce okolnosti výrazne prevyšovali priťažujúce, tiež mu bol ukladaný trest za viac trestných činov. Záverom prokurátor navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste obžalovaných S. S. Ž. a obom uložiť súhrnný trest odňatia slobody v rámci zákonom stanovenej sadzby s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j), l), § 37 písm. h), Trestného zákona a obžalovanému S. aj trest prepadnutia veci. K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný C. S. písomne vyjadril prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 05. 03. 2014, kedy uviedol, že súd uložil trest po dôslednom zvážení všetkých okolností prípadu, zavinenie obžalovaného nezľahčoval, ale vzal do úvahy okolnosti, ktoré svedčili v jeho prospech, a správne dospel k záveru, že trest uložený v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby by bol neprimerane prísny. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný S. najprv s vykonaním skutku nesúhlasil, resp. sa vyslovene bránil, až nakoniec podľahol pod tlakom finančnej núdze. Neriadil, ani neorganizoval, vykonal len to, čo mu bolo povedané. Z vyšetrovacieho spisu a z jednotlivých výpovedí vyplýva, že je ľahko ovplyvniteľný a manipulovateľný. Obžalovaný od začiatku s políciou spolupracoval, nekládol prekážky, dobrovoľne oznámil, kde sa nachádza zbraň. Žiadna osoba nebola pri skutku zranená, peniaze bolo vrátené. V čase skutku bol obžalovaný riadne zamestnaný v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s., ktorá ho stále eviduje ako svojho zamestnanca. Nikdy predtým nebol vo väzbe, a závažnosť svojho konania si skutočne uvedomil. Trest uložený okresným súdom považuje obžalovaný za primeraný a využitie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona za opodstatnené. Z týchto dôvodov navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť. Podaním zo dňa 28. 04. 2014 sa obžalovaný G. Ž. prostredníctvom obhajcu tiež vyjadril k odvolaniu prokurátora, považuje ho za nedôvodné. Uviedol termín maturitnej skúšky, priložil vysvedčenie, doklady preukazujúce náhradu škody poškodenej T. B. i vykonanie trestu povinnej práce a zotrval na predchádzajúcom stanovisku. Obžalovaný G. Ž. sa na verejné zasadnutie o odvolaní neustanovil s tým, že prostredníctvom obhajcu písomne požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti, preto odvolací súd podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku konal v neprítomnosti obžalovaného. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajskej prokuratúry zotrvala na odvolaní okresného prokurátora a jeho písomných dôvodoch, navrhla, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu a zamietol odvolanie obžalovaného G. Ž.. Obžalovaný C. S. zotrval na písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora a zdôraznil, že všetky odcudzené peniaze vrátil, priznal sa, urobil vyhlásenie o vine, uvedomuje si vážnosť svojho konania, dopustil sa skutku vo veku blízkom veku mladistvých. Svoje konanie ľutuje z celého srdca, ublížil nielen poškodeným ale aj svojej rodine, veľmi ho to mrzí. Obhajca obžalovaného G. Ž. tiež zotrval na písomnom odvolaní a jeho dôvodoch a dodal, že aplikácia zmierňujúceho ustanovenia je v prípade jeho klienta na mieste, o čom svedčí aj jeho správanie po prepustení z väzby, kedy nahradil škodu poškodenej, zamestnal sa, pripravuje sa na maturitnú skúšku, preto sú dôvody prokurátora pre zmenu rozsudku neopodstatnené. Dňa 16. 03. 2014 vykonal trest povinnej práce. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Trestného poriadku), a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného G. X. je dôvodné a naopak, odvolanie prokurátora je potrebné zamietnuť. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona <http://www.epi.sk/C./K..aspx?P.=~/C./P..ascx&zzsrlnkid=Z.&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&O.=XXXXX&FragmentIdX=X&FragmentId2=0>, a ak je uložený trest neprimeraný. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 2, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Odvolací súd z pripojeného spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava VI podal dňa 04. 12. 2013 obžalobu na W. L., C. W., C. S. S. G. Ž. pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), i) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto rozsudku. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. 01. 2014 obžalovaní učinili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že sú vinní. Po kladných odpovediach na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), e), f), g), h) Trestného poriadku a odporúčajúcom návrhu prokurátora súd I. stupňa uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaných s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania viny nevykonal. Na základe prijatia vyhlásenia o vine súd 1. stupňa uznal obžalovaných vinnými zo spáchania žalovaného trestného činu na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v zmysle citovaných ustanovení vzťahovala len na výroky o treste vo vzťahu k obžalovaným C. S. S. G. Ž. a im predchádzajúce konanie. Po doplnení dokazovania odvolacím súdom oboznámením aktuálneho registra trestov odvolací súd zistil, že vo vzťahu k G. X. nastali nové relevantné skutočnosti, ktoré bolo potrebné zohľadniť vo výroku o treste a v prípade oboch obžalovaných odvolací súd zistil väčší počet poľahčujúcich okolností, čo bolo dôvodom pre korekciu výrokov o treste uloženom súdom 1. stupňa. V prípade oboch obžalovaných odvolací súd súhlasí s názorom súdu 1. stupňa o tom, že trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, čo je na spodnej hranici trestnej sadzby, by bol neprimerane prísny, a nezohľadňoval by dostatočne najmä možnosti nápravy páchateľov, ani mieru ich zavinenia vo vzťahu k miere zavinenia už odsúdených W. L. S. C. W.. Odvolací súd dospel k záveru, že v prípade oboch obžalovaných sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, a to aj vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj so zreteľom na pomery obžalovaných. Okolnosti prípadu, ktoré u oboch obžalovaných odôvodňujú uloženie trestu pod spodnou hranicou trestnej sadzby súd 1. stupňa správne konkretizoval. Žiaden z obžalovaných nepoňal myšlienku vykonať lúpežné prepadnutie, nevykonal mapovanie terénu, nepripravil materiálne zabezpečenie, nenaplánoval detaily ani nekoordinoval a neorganizoval skutok, čo výrazne ovplyvňuje pohľad na mieru ich narušenia z hľadiska rešpektu k právam iných občanov, a tým aj na možnosti ich nápravy. Pomermi páchateľov, ktoré odôvodňujú použitie § 39 ods. 1 Trestného zákona, sú v prípade oboch najmä ich vek v spojení s ich pohnútkami, pre ktoré sa na trestnom čine podieľali, ktoré svedčia o nezrelosti pri rozhodovaní a ľahkej ovplyvniteľnosti obžalovaných. Na základe týchto skutočností odvolací súd konštatuje, že súd 1. stupňa postupoval správne, keď obžalovaným S. a Ž. ukladal trest pod spodnou hranicou trestnej sadzby uvedenej v § 188 ods. 2 Trestného zákona. Správne postupoval súd 1. stupňa, keď obom obžalovaným ukladal súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu k pokusu prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 14 ods. 1, § 20 k § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pre ktorý boli obaja obžalovaní Okresným súdom Bratislava III pod sp.zn. 3T/135/2013 dňa 12. 08. 2013 odsúdení trestným rozkazom, ktorý nadobudol právoplatnosť, nakoľko aktuálneho trestného činu sa dopustili dňa 16. 06. 2013, čo je skôr, ako bol obvineným doručený spomenutý trestný rozkaz. V čase rozhodovania odvolacieho súdu však nastala fikcia neodsúdenia u obžalovaného G. Ž., ktorý trest povinnej práce vo výmere 80 hodín uložený trestným rozkazom sp.zn. 3T/135/2013 vykonal dňa 16. 03. 2014, čo bol odvolací súd povinný pri rozhodovaní o treste zohľadniť a uložiť obžalovanému X. samostatný trest. Reagujúc na odvolaciu námietku prokurátora odvolací súd konštatuje, že tak úhrnný ako aj súhrnný trest prichádzajú do úvahy v prípade ukladania trestu za viac trestných činov spáchaných v súbehu, s tým rozdielom, že úhrnný trest súd uloží v prípade, ak o všetkých zbiehajúcich sa trestných činoch rozhoduje naraz, t.j. v spoločnom konaní. Ak však v čase ukladania trestu za trestné činy, ktoré sú v súbehu, bolo o niektorom zo zbiehajúcich sa trestných činov už rozhodnuté, a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, uloží súd súhrnný trest za súčasného zrušenia predchádzajúceho výroku o treste. V zmysle uvedeného i podľa konštantnej judikatúry (rozhodnutie č. 7 publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 1/2013) v prípade viacčinného súbehu trestných činov, z ktorých o niektorých už bolo právoplatne rozhodnuté, je potrebné za všetky zbiehajúce sa trestné činy uložiť súhrnný trest, a nie aj úhrnný. Odvolací súd zisťoval podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pomer a závažnosť priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, a u oboch obžalovaných poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d) Trestného zákona - spáchali trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, podľa § 36 písm. j) Trestného zákona - pred spáchaním trestného činu viedli riadny život, a podľa § 36 písm. l) Trestného zákona - k trestnému činu sa priznali a úprimne ho ľutujú. Obžalovaný Ž. dňa 23. 04. 2014 nahradil poškodenej T. B. škodu vo výške 289 €, ako solidárny dlžník uhradil celý záväzok, preto mu odvolací súd priznal aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona (nahradil škodu spôsobenú trestným činom). Odvolací súd rovnako ako súd 1. stupňa nezistil u žiadneho z obžalovaných existenciu priťažujúcich okolností. Obžalovaný C. S. bol síce odsudzovaný za viac trestných činov, čím by bola daná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, avšak z dôvodu zvyšovania hornej hranice trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení Nálezu Ústavného súdu SR publikovaného pod č. 428/2012 Z.z., kedy dôvodom pre takýto postup je práve spáchanie viacerých trestných činov, by bola tá istá okolnosť pričítaná v neprospech obžalovaného dva razy, čo je v rozpore s trestnoprávnou zásadou ne bis in idem (viď stanovisko č.1 publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 1/2011). U obžalovaného Žáka nastala fikcia neodsúdenia pre predchádzajúci trestný čin, bol mu ukladaný samostatný trest, preto takáto priťažujúca okolnosť do úvahy neprichádzala. Pri úvahách o druhu a výmere trestu odvolací súd vychádzal z kritérií uvedených v § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a dospel k rovnakému záveru ako súd 1. stupňa, že obžalovaným S. S. Ž. treba ukladať trest diferencovane, a to pre odlišnú mieru ich účasti na trestnom čine a odlišnú závažnosť ich konania. Obžalovaný S. bol priamym vykonávateľom lúpežného prepadnutia, ktoré zorganizovali odsúdené L. S. W., bol maskovaný, ozbrojený a on osobne vyvolal v poškodenej T. B. obavu o život, preto je namieste uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody. Zohľadniac prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi v pomere 3:0, ich závažnosť i závažnosť konania, ktorého sa obžalovaný S. dopustil pri oboch trestných činoch, ako aj možnosti jeho nápravy, ktoré odvolací súd považuje za priaznivé, je trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov v súlade s požiadavkami individuálnej aj generálnej prevencie. Nakoľko obžalovaný S. nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, bolo potrebné podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradiť ho do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný použil na spáchanie trestného činu plynovú zbraň so zásobníkom, preto mu bol podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložený aj trest prepadnutia veci, vlastníkom ktorej sa podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona stáva štát. V prípade obžalovaného Ž. odvolací súd bral do úvahy pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 4:0, mieru závažnosti konania obžalovaného, ktorá je spomedzi všetkých páchateľov trestného činu najnižšia, charakter jeho konania a jeho úlohu pri trestnom čine, postoj obžalovaného k svojmu konaniu, keď sa snažil odstrániť negatívne následky, jeho doterajší spôsob života i smer, ktorým sa po prepustení z väzby uberá, a dospel k záveru, že nepodmienečný trest odňatia slobody by prerušil začatý proces jeho socializácie, keď je v štádiu ukončenia strednej školy s písomným prísľubom budúceho zamestnania. Evidentne bol tento trestný čin ojedinelým excesom, a nie je žiaden dôvod sa domnievať, že by sa obžalovaný dopustil trestného činu aj v budúcnosti, naopak, odvolací súd jeho prognózu na základe obsahu spisu hodnotí ako priaznivú. Súhrn týchto skutočností má za následok, že uloženie trestu odňatia slobody so zaradením do príslušného ústavu na jeho výkon, tak ako učinil súd 1. stupňa v napadnutom rozhodnutí, je pre obžalovaného G. Ž. neprimerane prísne a najmä v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona. Odvolací súd dospel k záveru, že účel trestu v jeho prípade možno dosiahnuť aj bez jeho výkonu za súčasného nariadenia probačného dohľadu, preto mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona podmienečne odložil s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, čo maximálna dĺžka skúšobnej doby v zmysle § 51 ods. 2 Trestného zákona. Za účelom zvýšenia účinku trestu odvolací súd obžalovanému podľa § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona zakázal počas skúšobnej doby stretávať sa s jeho spolupáchateľmi. Na základe uvedených skutočností odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obžalovaným S. a Ž., a to pre vyššie podrobne rozobraté dôvody, a sám vo veci rozhodol rozsudkom. So všetkými odvolacími námietkami prokurátora sa odvolací súd vyššie vysporiadal tak, že s výnimkou názoru na formálny nedostatok rozsudku súdu 1. stupňa sú neopodstatnené, preto odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietol. Skúšobná doba začala obžalovanému Ž. plynúť právoplatnosťou tohto rozsudku. Počas jej plynutia je povinný viesť riadny život, nedopustiť sa priestupku či trestného činu, dodržať uložený zákaz, podrobiť sa dohľadu probačného a mediačného úradníka, v opačnom prípade súd vysloví, že sa neosvedčil a trest odňatia slobody vykoná. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok