Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/668/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114213938 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1114213938.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Ing. R. N., Y. XX, J., proti odporcovi: 1/ C. N., D. XX, J., 2/ J. N., D. XX, J., o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č. k. 15C/86/2014 - 40 zo dňa 4. septembra 2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. z dôvodu, že navrhovateľka pred rozhodnutím o nariadení predbežného opatrenia podaním zo dňa 16. 7. XXXX, doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 18. 7. 2014, zobrala návrh o nariadenie predbežného opatrenia späť. V odôvodnení uviedol, že zobral na vedomie dispozitívny úkon navrhovateľky, preto podľa citovaných zákonných ustanovení konanie o nariadenie predbežného opatrenia zastavil. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie, podľa obsahu ktorého žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a žiadala, aby bolo jej odvolanie spolu so spisom postúpené ihneď nezávislému sudcovi na Najvyšší súd, ktorý má vo veci vydania zákazu akéhokoľvek kontaktu pre odporcov 1/ a 2/ s navrhovateľkou prijať rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa ako dôvod zastavenia konania uviedol, že zobral na vedomie dispozitívny úkon navrhovateľky, avšak žiadne konkrétne zdôvodnenie týkajúce sa „dispozitívneho úkonu“ neuviedol. Namietala závery súdu prvého stupňa, že sa jedná o „dispozitívny úkon“ a vytýkala mu, že súd prvého stupňa dostatočne neuviedol dôkazy, o ktoré oprel svoje rozhodnutie. Na viacerých miestach opísala nepriaznivú rodinnú situáciu, napäté a narušené vzťahy s jej otcom a bratom (odporcovia 1/ a 2/), ktorí ju finančne využívajú, manipulujú a celkovo ju svojím správaním psychicky traumatizujú. V odvolaní sa tiež venovala okolnostiam jej prevzatia na G. kliniku I. V. a A. a s tým súvisiacim konaním o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestnenia do ústavu zdravotníckej starostlivosti, proti ktorému podala odvolanie. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O. s. p., prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Späťvzatím žaloby (per analogiam návrhu na nariadenie predbežného opatrenia) sa rozumie jednostranný procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní žaloby celkom, prípadne v presne určenej časti, nemá záujem a že je uzrozumený s tým, že o jeho žalobe súd v tomto rozsahu meritórne nerozhodne. Účinky späťvzatia nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom, ktorý je podľa obsahu neúplným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O. s. p., domáhala voči odporcom 1/ a 2/ vydania zákazu ich akéhokoľvek kontaktu s navrhovateľkou. Podaním označeným ako zastavenie konania, doručeným dňa 18. 7. 2014 Okresnému súdu Bratislava IV ako súdu miestne nepríslušnému, navrhovateľka uviedla, že netrvá na konaní a rozhodnutí Okresného súdu Bratislava IV vo veci nariadenia predbežného opatrenia a preto týmto ako navrhovateľka žiada jeho zastavenie. Odvolací súd po preskúmaní obsahu podania (č. l. 26) nemal pochybnosti o platnosti procesného úkonu navrhovateľky, keďže tento bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Z obsahu predmetného podania vyplýva, že navrhovateľka svoj neúplný návrh na nariadenie predbežného opatrenia s určitosťou vzala späť. Správne preto postupoval vecne a miestne príslušný súd prvého stupňa, keď konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľka v podanom odvolaní platnosť späťvzatia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 16. 7. 2014 nespochybnila. Uviedla, že netrvá na tom, aby sa konanie vo veci jej odvolania proti zastaveniu konania znovu otvorilo, prejednávalo a rozhodovalo na Okresnom súde Bratislava I. Žiadala však o pokračovanie v konaní pred nezávislým sudcom na Najvyššom súde Slovenskej republiky, lebo má podozrenie z manipulácie jej prípadom na súdoch nižších stupňov a preto nedôveruje (v rámci súdnej sústavy súdov) žiadnemu okresnému ani krajskému súdu. Uvedenú skutočnosť mala za dostatočný dôvod proti zastaveniu konania o nariadení predbežného pred súdom prvého stupňa. V nadväznosti na odvolacie námietky navrhovateľky odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa ktorej, ak vezme účastník svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992). Ak navrhovateľ vzal návrh späť, nemôže svoje späťvzatie odvolať (R 60/1999). Analogicky potom z povahy veci nemožno prihliadnuť ani na podanie, ktorým navrhovateľka navrhuje pokračovať v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Pokračovanie v konaní je v uvedenom prípade pojmovo vylúčené na vecne a miestne príslušnom súde, ktorý napadnuté uznesenie o zastavení konania vydal. O to viac je potom neprípustné pokračovanie konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorý je najvyšším súdnym orgánom v sústave všeobecných súdov a ktorý v zmysle § 9 O. s. p. nie je vecne príslušný na prejednanie a rozhodnutie danej veci v prvom stupni. Záverom možno už iba zhrnúť, že je vylúčené žiadať zastavenie konania na vecne a miestne príslušnom súde s následným odvolávaním sa na jeho pokračovanie na súde, ktorý na konanie a rozhodovanie nie je vecne príslušný. Vzhľadom na vyššie uvedené účinky procesného úkonu navrhovateľky, ktorým prejavuje vôľu aby sa nekonalo, o veci meritórne nerozhodovalo a ktoré navrhovateľka v podanom odvolaní nespochybnila, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.