KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava23. 9. 2014plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/102/2014 z 23. 9. 2014

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 23. septembra 2014, sp. zn. 20CoP/102/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1114222322.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/102/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114222322
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1114222322.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. V., nar. XX. XX. XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava,
dieťa rodičov: matka - G. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. H.. Č.. XX, V., toho času bytom L. O. Č.. X,
V., otec - C.. C. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. H.. Č.. XX, V., adresa na doručovanie L. H.. Č.. X,
V., zastúpený: Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o., IČO: 36 857 548, Nám. SNP 3, Trnava, o nariadenie
predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.
augusta 2014, č. k. 1P 110/2014 - 11, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým upravil styk otca s
maloletou O. V., nar. XX. XX. XXXX tak, že je oprávnený sa s maloletou stretávať každý utorok a štvrtok v
kalendárnom týždni od 16.00 hod. do 19. 00 hod. a počas každého párneho víkendu v mesiaci v nedeľu
od 14. 00 hod. do 18. 00 hod. s tým, že si dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky a vo
zvyšku návrh zamietol. Otcovi zároveň uložil povinnosť v uvedenom čase a na uvedenom mieste dieťa
prevziať a odovzdať matke a matke uložil povinnosť v uvedenom čase a na uvedenom mieste dieťa
riadne pripravené odovzdať otcovi. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 102 ods. 1, § 76 O.
s. p. a vecne tým, že pokiaľ matka otcovi v akomkoľvek kontakte s dieťaťom bráni, bolo potrebné súčasný
stav upraviť do tej miery, aby vzťah otca s maloletou bol udržiavaný až do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej s tým, že intenzitu a rozsah úpravy styku bude posudzovať po vykonanom dokazovaní
výlučne v súlade so záujmom maloletého dieťaťa. Uviedol, že úprava styku otca s maloletou si bude
vyžadovať vykonanie nevyhnutných dôkazov na zistenie reálneho skutkového stavu, potrebného na
rozhodnutie vo veci samej v konaní vedenom pod sp. zn. 1P 31/2014 a preto návrh otca vo zvyšku
zamietol a jeho návrhu vyhovel iba čiastočne. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť,
že z návrhu matky vo veci samej, jej výsluchu na pojednávaní dňa 16. 06. 2014 a z návrhu otca na
nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne
matka s tým, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec v porovnaní s obdobím, keď sa matka
rozhodla odsťahovať, na výživu a potreby maloletej neprispieva (ani na ďalšie dve deti pochádzajúce
z mimomanželského vzťahu rodičov) primeraným spôsobom, čím ohrozuje ich záujmy a nakoľko z
doposiaľ vykonaného dokazovania nie je možné vyhodnotiť vytvorenie vzájomných väzieb medzi otcom
a maloletou, ani schopnosti otca zabezpečiť starostlivosť o dieťa počas ním navrhovaného styku, keďže
osobnú starostlivosť ponechával doposiaľ výlučne na matku, návrhu otca na nariadenie predbežného
opatrenia vyhovel iba čiastočne.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh vo zvyšku zamietol a v časti
výroku, ktorým upravil styk počas víkendov podal otec v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené, ako i z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym



skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol
napadnuté uznesenie zmeniť a upraviť jeho styk s maloletou O. tak, že bude oprávnený sa dieťaťom
stretávať každý párny víkend v čase od piatku 18. 00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý nepárny
týždeň v čase od utorka 18. 00 hod. do štvrtka do 18. 00 hod., počas letných prázdnin v mesiaci júl od 10.
00 hod. dňa 01. 07. do 19. 00 hod. dňa 15. 07., v mesiaci august od 10. 00 hod. dňa 15. 08. do 19. 00 hod.
dňa 31. 08., počas vianočných sviatkov vždy od 10. 00 hod. dňa 27. 12. do 19. 00 hod. dňa 02. 01., počas
jarných prázdnin párneho roka od 8. 00 hod. soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin do 18. 00 hod.
nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin, počas veľkonočných sviatkov nepárneho roka od 8. 00
hod. Veľkonočného piatka do 18. 00 hod. Veľkonočného pondelka a zároveň žiadal zaviazať matku, aby
maloletú O. na stretnutie riadne pripravila s tým, že si ju prevezme v mieste spoločného bydliska maloletej
a matky a vráti ju matke v mieste ich spoločného bydliska a v prípade vzniku mimoriadnej okolnosti,
ktorá bude brániť realizácii jeho styku s dieťaťom, sa obaja rodičia zaväzujú navzájom si oznámiť e -
mailom, prípadne sms správou minimálne 24 hod. pred plánovaným časom vyzdvihnutia maloletej O.,
pričom tento čas nebude aplikovať v prípade náhleho zhoršenia zdravotného stavu dieťaťa. Poukázal
na skutočnosť, že matka uviedla, že o dieťa záujem prejavuje, vždy sa jej venoval a nikdy netvrdila, že
by si voči nej neplnil svoje povinnosti s tým, že matka vo svojom návrhu vo veci samej ani jeho styk s
dieťaťom upraviť nežiada, avšak v máji 2014 sa rozhodla, že mu bude v styku s dieťaťom brániť. Uviedol,
že nakoľko nie je v pracovnoprávnom vzťahu ako zamestnanec, ale je samostatne zárobkovo činnou
osobou, určuje si čas sám, v ktorom pracovať bude a v ktorom sa môže venovať svojim deťom s tým,
že nie je bezdomovec, ktorý by svojej dcére nemohol poskytnúť priestor na rozvoj a zdravý vývin po
psychickej a fyzickej stránke, nie je agresorom, ktorý by dieťaťu ubližoval psychicky alebo fyzicky a vytkol
súdu prvého stupňa, že sa obmedzil iba na konštatovanie prezentované matkou, prípadne majetkovými
pomermi rodičov alebo konštatovaniami vo veci výživného s tým, že povinnosť uhrádzať výživné, nie je
možné dávať do súvisu s právom dieťaťa na obidvoch rodičov. Uviedol, že nakoľko maloletá O. uňho
bývala opakovane aj viac dní s prespatím, nebol žiadny dôvod na obmedzenie jeho styku s ňou, tak
ako to urobil prvostupňový súd, keď jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v plnom rozsahu
nevyhovel. Otec vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že nie je na mieste, aby prvostupňový súd konštatoval,
že pravdepodobne dieťa otca pozná, nakoľko skutočnosť, že maloletá Nina ho pozná, nie je spornou
ani medzi ním a matkou dieťaťa. Namietol, že sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia
nevysporiadal so zamietnutou časťou návrhu a najmä neuviedol, z akého dôvodu nemôže s dieťaťom
stráviť každý párny víkend s prespatím celý deň, ktoré je aj v záujme maloletej.

Matka maloletej vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že navrhuje napadnuté uznesenie potvrdiť.
Poukázala na skutočnosť, že otec maloletej je dominantný typ, ktorý mal potrebu ju a deti mať stále pod
kontrolou a v prípade, ak nebolo podľa neho, býval agresívny, najmä keď bol pod vplyvom alkoholu a
nikdy nebol zodpovedným otcom, ktorý by sa o deti osobne staral. Uviedla, že otec s ňou a ich troma
deťmi nikdy v spoločnej domácnosti nebýval, pravidelne ich však navštevoval s tým, že o domácnosť a
deti sa starala výlučne sama, avšak ich odsťahovanie sa ho veľmi popudilo a začal byť agresívny, pričom
maloletú M. a C. viac - menej ignoruje, keď na maloletú M. neprispieva ani výživným určeným súdnym
rozhodnutím (uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07. 07. 2014, sp. zn. 1P 31/2014, potvrdené
Krajským súdom v Bratislave zo dňa 22. 08. 2014, sp. zn. 11CoP/355/2014, ktorým mu bola stanovená
predbežne vyživovacia povinnosť v sume 100 eur mesačne), avšak o maloletú O. prejavuje eminentný
záujem kupovaním drahých hračiek, čím na ňu pôsobí necitlivo a výchovne nesprávne. Uviedla, že otcovi
maloletej umožňuje styk s dieťaťom v rozsahu určenom napadnutým uznesením, avšak opakovane sa
stalo, že otec dieťa priviezol po 19. 00 hod., t. j. po čase, do ktorého jej mal dieťa vrátiť a dokonca pod
vplyvom alkoholu šoféroval motorové vozidlo. Namietla schopnosť otca sa o dieťa postarať, nakoľko je
podnikateľom, neustále cestuje po svete a najmä sa o dieťa nikdy osobne nestaral s tým, že tvrdenie otca
o tom, že maloletá O. má v jeho domácnosti vlastnú izbu pravdivé nie je, nakoľko voľný čas s maloletou
si vypĺňa návštevami kúpalísk, zábavných centier, detských kútikov a hračkárstiev, avšak systematicky
dieťa nikdy nevychovával a nepozná jeho pravidelný denný režim. Poukázala na agresivitu otca, ktorú
bola nútená riešiť opakovane privolaním policajných hliadok (dňa 07. 09. 2014, dňa 14. 08. 2014
a dňa 18. 08. 2014) s tým, že je zarážajúce, že sa otec stretávania so svojimi ďalšími deťmi nedomáha
a deklaruje iba záujem o maloletú O..

Kolízny opatrovník maloletej sa k odvolaniu otca nevyjadril.



Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne
a odvolaniu otca nie je možné priznať úspech.

Podľa § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na
návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Predbežným opatrením môže súd pred začatím konania (§ 74 ods. 1 O. s. p), ako i po začatí konania v
súlade s ust. 102 ods. 1 O. s. p., dočasne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné a účelné alebo ak
je tu obava, že by budúci výkon rozhodnutia bol ohrozený, t.j. že by sa kvalitatívne alebo kvantitatívne
zmenila majetková podstata budúceho povinného.

Navrhovateľ predbežného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o predbežnom opatrení úspešný)
osvedčiť svoj nárok voči odporcovi alebo porušenie práva ním, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov,
t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia.

Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie
existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych
vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na
obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch
môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné
zabrániť jej rozširovaniu. Vydanie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa
aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy
a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by
bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené.

Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo
ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pred
nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

V konaní o nariadenie predbežného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno výlučne na navrhovateľovi, v posudzovanej veci teda na otcovi dieťaťa. Unesenie dôkazného
bremena predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre



osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením, taktiež však dôkazy na
osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia.

V konaní vo veciach starostlivosti o maloletých je účelom predbežného opatrenia v prvom rade ochrana
maloletých. Nariadenie predbežného opatrenia je potom na mieste zásadne len vtedy, ak situácia
na strane maloletého, ktorého sa konanie týka, je natoľko vážna, že vyžaduje okamžitý zásah práve
nariadením predbežného opatrenia, nakoľko v prípade nenariadenia predbežného opatrenia, hrozí
maloletému vznik vážnej ujmy.

Ústava SR v článku 41 zaručuje právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň. Dieťaťu rovnako
zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným
štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú
spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti
musí byť záujem dieťaťa. Pri skúmaní dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je preto
potrebné vychádzať z toho, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva
vychovávať dieťa je v prvom rade právo a povinnosť chrániť záujmy dieťaťa, právo mať dieťa u seba
a právo osobne sa o dieťa starať.

Právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a
maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
K násilným zásahom do práv rodiča mať dieťa u seba patrí zadržanie, väzba rodiča alebo dieťaťa,
ochranná výchova, výchovné opatrenie a pod. Okrem násilných zásahov do práva rodiča mať dieťa u
seba sa toto oprávnenie redukuje tiež fakticky v dôsledku skutočnosti, že rodičia maloletého dieťaťa
spolu nežijú. Pretože im vo väčšine prípadov patrí obom výkon rodičovských práv a povinností v rovnakej
miere a dieťa nemôže byť súčasne členom dvoch domácností, je v takomto prípade nevyhnutné aj
právne rozhodnúť, ktorému z rodičov zostane toto právo zachované v plnej miere a dieťa mu bude
zverené do osobnej starostlivosti a ktorému z rodičov sa právo osobne sa o dieťa starať odoberie a
vznikne mu úplne nové právo - právo styku s dieťaťom. Právo styku bude tomuto rodičovi poskytovať
priestor na to, aby zabezpečoval výchovu dieťaťa tak, ako mu to ukladá Zákon o rodine.

V posudzovanej veci sa otec svojim návrhom domáhal nariadenia predbežného opatrenia v priebehu
konania o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej O., ktorým žiadal upraviť styk s dieťaťom
v rozsahu každý párny víkend v čase od piatku 18. 00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý nepárny
týždeň v čase od utorka 18. 00 hod. do štvrtka do 18. 00 hod., počas letných prázdnin v mesiaci júl od
10. 00 hod. dňa 01. 07. do 19. 00 hod. dňa 15. 07., v mesiaci august od 10. 00 hod. dňa 15. 08. do
19. 00 hod. dňa 31. 08., počas vianočných sviatkov vždy od 10. 00 hod. dňa 27. 12. do 19. 00 hod.
dňa 02. 01., počas jarných prázdnin párneho roka od 8. 00 hod. soboty predchádzajúcej prvému dňu
prázdnin do 18. 00 hod. nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin, počas veľkonočných sviatkov
nepárneho roka od 8. 00 hod. Veľkonočného piatka do 18. 00 hod. Veľkonočného pondelka a zároveň
žiadal zaviazať matku, aby maloletú O. na stretnutie riadne pripravila s tým, že si ju prevezme v mieste
spoločného bydliska maloletej a matky a vráti ju matke v mieste ich spoločného bydliska s tým, že v
prípade vzniku mimoriadnej okolnosti, ktorá bude brániť realizácii jeho styku s dieťaťom, sa obaja rodičia
zaväzujú navzájom si oznámiť e - mailom, prípade sms správou minimálne 24 hod. pred plánovaným
časom vyzdvihnutia maloletej O. a tento čas nebude aplikovať v prípade náhleho zhoršenia zdravotného
stavu dieťaťa.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nakoľko predbežné opatrenie vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých je len krátkodobým provizóriom a nie definitívnym rozhodnutím, ktoré nemožno
doplniť, či nahradiť, novým, ktoré lepšie vystihuje ochranu základného práva a dočasnou úpravou
urobenou vo forme predbežného opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani
posúdenie právneho vzťahu medzi nimi, čo znamená, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní
nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak, sa nebolo možné stotožniť s námietkami otca v podanom
odvolaní, že bolo povinnosťou prvostupňového súdu jeho návrhu vyhovieť v celom rozsahu, nakoľko



i podľa názoru odvolacieho súdu je rozsah styku otca s dieťaťom upravený napadnutým uznesením
dostatočný na to, aby citové väzby medzi otcom a dieťaťom zostali zachované.

Nebolo možné sa stotožniť ani s tvrdením otca, že súd prvého stupňa výrok, ktorým jeho návrh na
nariadenie predbežného vo zvyšku napadnutým uznesením zamietol neodôvodnil, nakoľko súd prvého
stupňa zrozumiteľne a jednoznačne v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že úprava styku otca s
maloletou si bude vyžadovať vykonanie nevyhnutných dôkazov na zistenie reálneho skutkového stavu
a rozhodne o nej v rozhodnutí vo veci samej.

Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého
stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktorého odôvodnenie, spĺňajúce všetky
požiadavky v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. (v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.) poukazuje a
preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1114222322)

  1. 6. 8. 2014Uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1P/110/2014 z 6. 8. 2014
  2. 23. 9. 2014Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/102/2014 z 23. 9. 2014 (toto rozhodnutie)