Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/314/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114222791 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1114222791.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa (žalobcu): OPERA Energy, a.s., so sídlom Kupeckého 5, 821 08 Bratislava, IČO: 35 929 103, zast.: SEMANČÍN POLÁČEK s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 244 780, proti odporcovi (žalovanému): Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 34 Cb/186/2014 - 62 zo dňa 02.09.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 34 Cb/186/2014 - 62 zo dňa 02.09.2014 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že návrhom zo dňa 07.08.2014 sa žalobca domáhal vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému zdržať do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci samej vystavovania faktúr na úhradu platby za prístup do distribučnej sústavy žalobcovi. Vo veci samej sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť mu peňažnú sumu vo výške 1.671,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % odo dňa 12.03.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že je výrobcom elektriny pripojením do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a. s., a prevádzkovateľom zariadenia na výrobu elektriny zo slnečnej energie s inštalovaným výkonom 999 kW. Dňa 11.07.2013 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal vyhlášku č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike pre rok 2014. Vyhláška pre výrobcov elektriny zaviedla novú platbu za prístup do distribučnej sústavy, ktorá sa uplatňuje od 01.01.2014. Na základe skôr citovanej vyhlášky a cenového rozhodnutia č. XXXX/XXXX/E, odporca dňa 25.02.2014 vystavil navrhovateľovi faktúru č. 3401455 vo výške 1.671,25 eur, ktorou navrhovateľovi ako výrobcovi elektriny vyfakturoval platbu za prístup do distribučnej sústavy za mesiac január 2014. Uvedená faktúra bola navrhovateľovi riadne uhradená. Žalobca zdôraznil, že konanie žalovaného, ktorý od neho požaduje úhradu platby za prístup do distribučnej sústavy, považuje za nedôvodné a protiprávne. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že žalobca v návrhu argumentoval, že touto platbou dochádza k zníženiu ceny elektriny, a teda aj k zníženiu podpory vo forme doplatku, ktorá je výrobcom elektriny garantovaná podľa zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie v presne stanovenej výške na obdobie 15 rokov. Podľa názoru žalobcu zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie takýto spôsob zníženia ceny energie, a teda ani podpory vo forme doplatku neumožňuje. Žalobca tiež poukázal v návrhu na to, že neustále vystavovanie faktúr a uplatňovanie neoprávnenej platby za prístup do distribučnej sústavy zo strany žalovaného prehlbuje protiprávny stav a neprimerane ho finančne zaťažuje. Dôvodnosť návrhu na vydanie predbežného opatrenia navrhovateľ v predmetnom návrhu osvedčil popísaným skutkovým stavom. Zároveň uviedol, že je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery medzi ním a žalovaným. Okresný súd Bratislava I vo svojom zamietavom rozhodnutí konštatoval, že v danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah účastníkov, z ktorých navrhovateľ požaduje dočasne upraviť pomery pri výkone podnikateľskej činnosti. Vzťah účastníkov je teda rovnocenný z hľadiska práv a povinností. S prihliadnutím na charakter uvedeného vzťahu konajúci súd nepovažoval za primerané zasiahnuť do práv odporcu, a to aj s prihliadnutím na to, že odporca je subjekt s majetkovou účasťou štátu, čím sa neúspech budúceho výkonu rozhodnutia výrazne eliminuje. Mal preto za to, že vyhovením návrhu navrhovateľa je k odporcovi neprimerane zasiahol do jeho práv a povinností, ak by svojím rozhodnutím zakázal fakturovať poplatok za poskytnutú službu v rámci výkonu podnikateľskej činnosti. Súd preto dospel k záveru, že podmienky na nariadenie predbežného opatrenia v danom prípade nie sú naplnené. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.07.2010 sp. zn. 2 MCdo 3/2010 ... „Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci.“ Vo všeobecnosti platí, že je výlučne vecou žalobcu, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje dočasnú ochranu, podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Vzhľadom na vyššie uvedené prvostupňový súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v zmysle zásady úspechu v konaní. Keďže žalobca nebol úspešný a žalovanému trovy spojené s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nevznikli, súd náhradu trov predbežného opatrenia žalovanému nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ zdôraznil, že žalovaný fakturuje žalobcovi platbu za prístup do distribučnej sústavy pravidelne na mesačnej báze. Ak by tomu tak nebolo, neexistoval by žiaden záujem žalobcu na podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia v predmetnej veci. Na potvrdenie vyššie uvedených skutočností doložil vystavené faktúry za mesiac január, február, marec, apríl, máj, jún, júl a august 2014 spolu s potvrdeniami o ich úhrade žalobcom. Upozornil tiež, že jeho náklady na úhradu poplatku len za prvý polrok predstavujú sumu takmer 10.000 eur. Uviedol, že ak by aj po právoplatnom rozhodnutí v spore (ktorý môže trvať niekoľko rokov), boli žalobcovi vyplatené uhradzované sumy, táto náhrada nevykompenzuje výsledky investícií, ktoré by mohol žalobca použitím finančných prostriedkov ako podnikateľ realizovať. Odvolateľ opakovane poukázal na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej ....„pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi... Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené.“ (NS SR, Cdo 149/2010). Žalobca má za to, že rozhodnutie o dočasnom zdržaní sa vystavovania ďalších faktúr zo strany žalovaného do budúcnosti, zabráni vzniku ujmy na strane žalobcu, nakoľko pravidelné a opakované vystavovanie faktúr ho neprimerane finančne zaťažuje. Žalobca má vedomosť, že žalovaný odmieta súčasný stav riešiť, odmieta zastavenie vystavovania faktúr za vyššie uvedenú platbu a je pripravený svoj názor presadzovať aj prostredníctvom inštitútov civilného procesu. Podľa jeho názoru odopretie nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu existencie pochybnej právnej úpravy podzákonného predpisu je nezdôvodniteľné, vysoko formalistické a v konečnom dôsledku popierajúce právo na súdnu ochranu. Dočasné pozastavenie vystavovania ďalších faktúr zo strany žalovaného v žiadnom prípade nepredstavuje predpoklad a ani len náznak pre konečné rozhodnutie súdu, ktoré sa bude opierať o dôkladne vykonané dokazovanie. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca, t. j. odvolateľ žiadal, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým zmení uznesenie súdu prvého stupňa tak, že až do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci samej uloží žalovanému zdržať sa vystavovania faktúr, na úhradu platby za prístup do distribučnej sústavy žalobcovi. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.). Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto sú splnené podmienky na potvrdenie vo výroku vecne správneho uznesenia prvostupňového súdu v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O. s. p.. Podľa § 102 veta prvá O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa poslednej vety citovaného ustanovenia, ustanovenia §§ 75 až 77 O. s. p. sa použijú primerane. Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť tiež zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať vo veci samej. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa mal odvolací súd preukázané, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci samej, zdržať sa vystavovania faktúr na úhradu platby za prístup do distribučnej sústavy žalobcu. Návrhom vo veci samej sa navrhovateľ domáha vydania rozsudku, ktorým súd rozhodne o povinnosti žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 1.671,25 eur a úrok z omeškania vo výške 9,25 % odo dňa 12.03.2014 do zaplatenia, spolu s náhradou trov konania. Vymáhaná suma predstavuje odporcovu faktúru č. 3401455 na čiastku 1.671,25 eur, ktorou navrhovateľovi ako výrobcovi elektriny fakturoval platbu za prístup do distribučnej sústavy za mesiac január 2014. Faktúra bola vystavená na základe vyhlášky č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike pre rok 2014 a ktorú vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Žalobca považuje konanie žalovaného, ktorý od neho požaduje úhradu platby za prístup do distribučnej sústavy za nedôvodnú a protiprávnu. Takéto predbežné opatrenie sa nariadi len na návrh. Z povahy tohto právneho prostriedku vyplýva, že má zabezpečovací aj preventívny charakter. Všeobecne možno potrebu dočasnej úpravy akceptovať za stavu, ak by sa bez takejto úpravy vzťahy, ktorých úprava má byť predmetom predbežného opatrenia, stali neudržateľné, prípadne výkon práv a povinností jednotlivými stranami vyplývajúci z týchto vzťahov by bez takejto úpravy vykazoval znaky zjavnej nevyváženosti (bol zrejme nespravodlivý). Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že je tu dôvodná obava zo vzniku bezprostrednej ujmy. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia. Predbežné opatrenia však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a na osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie predbežného opatrenia má charakter dočasného riešenia vzťahov medzi účastníkmi konania, a preto vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery účastníkov, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatné zhorší právne postavenie navrhovateľa v spore vo veci samej. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazne preventívne zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Pri úvahe o nariadení predbežného opatrenia treba však zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi, ale aj odporcom, ktorí môžu byť obmedzovaní, iba do takej miery, aby predbežné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany ich oprávnených záujmov. Dočasnou úpravou vzťahov uskutočnenou vo forme predbežného opatrenia, sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatoval, že navrhovateľ predmetným návrhom neosvedčil, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo porušené alebo ohrozené a bolo by potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov. Neosvedčil tiež, že odporca konal účelovo s cieľom zmariť, či sťažiť prípadný výkon rozhodnutia. Odvolaciemu súdu je známa skutočnosť o podaní odvolania voči cenovému rozhodnutiu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ako aj obsah rozhodnutia NS SR Cdo 149/2010, na ktoré poukazuje odvolateľ, zdôrazňujúc, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Napriek vyššie uvedenému však argumentáciu navrhovateľa - odvolateľa, že konanie odporcu je nedôvodné a protiprávne, považuje za jednostrannú a zužujúcu, nepostačujúcu na prijatie záveru o osvedčení dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Tvrdenie navrhovateľa o rozpore citovanej vyhlášky a cenového rozhodnutia so zákonom a Ústavou SR bude predmetom dokazovania súdu prvého stupňa v konaní vo veci samej. Podľa názoru odvolacieho súdu i bez nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia možno v konaní pokračovať bez toho, aby bolo porušené alebo ohrozené právo navrhovateľova na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Nie bez významu je skutočnosť, že súd musí zabezpečiť primeranosť predbežného opatrenia zodpovedajúcu povahe príslušného prípadu a stanoviť potrebné záruky na pokrytie prípadných nákladov aj ujmy spôsobenej druhej strane, t. j. odporcovi neoprávneným návrhom. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Podľa § 145 O. s. p. účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov. Z citovaného ustanovenia a contrario vyplýva, že v odvolacom konaní sa o náhrade trov konania predbežného opatrenia nerozhodlo, bude o nich rozhodnuté až v rozhodnutí vo veci samej. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.