Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/326/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114229061 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1114229061.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu EUGENICA DEVELOPMENT s.r.o., so sídlom Tomášikova 30, Bratislava, IČO: 36 728 781, práv. zast. JUDr. Jánom Havlátom, advokátom, Advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS, so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava, proti žalovanému Budkova Invest, s.r.o., so sídlom Vlčkova 37/B, Bratislava, IČO: 45 498 881, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 34Cb/274/2014-139 zo dňa 28.10.2014, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 34Cb/274/2014-139 zo dňa 28.10.2014 v napadnutej zamietajúcej časti potvrdzuje a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušuje.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh žalobcu (na nariadenie predbežného opatrenia) zamietol a zároveň rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 16.10.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.10.2014 v znení podania zo dňa 27.10.2014 (opravy chyby v písaní petitu žaloby), sa žalobca domáhal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by zakázal žalovanému predať, darovať, vložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo akýmkoľvek iným spôsobom scudziť nehnuteľnosti, ktorými sú: - nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie Q. F., obec B. - F. Č. Q. F., okres B. D., ktorými sú:
pozemky (parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape), a to: parcelné číslo: výmera: druh pozemku: XXXX/XXXX F. ostatné plochy XXXX/XXXXX F. ostatné plochy XXXX/XXXX F. ostatné plochy XXXX/XXXX F. ostatné plochy XXXX/XXXXX F. ostatné plochy XXXX/XXXX F. ostatné plochy XXXX/XXXX F. ostatné plochy XXXX/XXXX F. ostatné plochy XXXX/XXXX F. ostatné plochy XXXX/XXXX F. ostatné plochy XXXX/XXXX F. ostatné plochy XXXX/XXXX F. ostatné plochy XXXX/XXXX F. zastavané plochy a nádvoria XXXX/XXXX F. zastavané plochy a nádvoria XXXX/XXX F. ostatné plochy XXXX/XXXX F. ostatné plochy
XXXX/XXXX F. ostatné plochy XXXX/XX XX F. ostatné plochy XXXX/XXX F. zastavané plochy a nádvoria
- nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie Q. F., obec B. - F. Č. Q. F., okres B. D., ktorými sú:
pozemky (parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape), a to: parcelné číslo: výmera: druh pozemku: XXXX/XXXXX F. zastavané plochy a nádvoria stavby, a to: súpisné číslo: na parcele č. druh stavby popis stavby: XXXX/XXXX rozostavaná stavba „V. T.“ XXXX/XXXX rozostavaná stavba „V. T.“ rozostavané byty, a to: vchod: Na Š. Č.. X podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXXX/XXXXXX vchod: Na Š. Č.. X podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXXX/XXXXXX vchod: Na Š. -X. X.. B. Č.. X podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXXX/XXXXXX, rozostavané nebytové priestory, a to vchod: Na Š. Č.. XX - X podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXXX/XXXXXX vchod: Na Š. - X.X.. X. Č.. X - X podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXXX/XXXXXX
- nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie Q. F., obec B. - F. Č. Q. F., okres B. D., ktorými sú:
pozemky (parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape), a to: parcelné číslo: výmera: druh pozemku: XXXX/XXXXX F. zastavané plochy a nádvoria stavby, a to: súpisné číslo: na parcele č. druh stavby popis stavby: XXXX/XXXX rozostavaná stavba „V. B. XXXX/XXXX rozostavaná stavba „V. B. XXXX/XXXX rozostavaná stavba „. B. rozostavané byty, a to: vchod: Na Š. Č.. X - B. podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXXX/XXXXX vchod: Na Š. Č.. X - T. podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXXX/XXXXX vchod: Na Š. -X. X.. B. Č.. X podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXXX/XXXXX, vchod: Na Š. -X. X.. B. Č.. X podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXXX/XXXXX, rozostavané nebytové priestory, a to vchod: Na Š. - X.X.. X. Č.. X - X
podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXXX/XXXXX,
alebo zriadiť k týmto nehnuteľnostiam záložné právo alebo zriadiť na nich akékoľvek vecné bremeno. Žalobca súčasne s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podal vo veci samej na súd určovaciu žalobu podľa ust. § 80 písm.c) O.s.p., v ktorej navrhuje, aby súd vydal rozsudok, ktorým by určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností - zapísaných na liste vlastníctva č.XXXX, č. XXXX a č.XXXX, vedenom pre katastrálne územie Q. F., obec B. - F.Á. Č. Q. F., okres B. D.. a ktoré sú špecifikované v v petite tohto návrhu.
Žalobca v návrhu uviedol, že ako predávajúci na strane jednej, uzatvoril so žalovaným ako kupujúcim na strane druhej, dňa 3.6.2013 zmluvu o predaji časti podniku (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej mal byť, prevod časti podniku žalobcu, ktorý je v Zmluve o predaji časti podniku označený ako „Č. X. Q.“, ktorá zahŕňa, respektíve mala zahŕňať súbor vecí, práv a iných majetkových hodnôt slúžiacich na jeho prevádzkovanie (odsek 1.4 článok I. Zmluvy), pričom okrem iného súčasťou predávanej časti podniku boli, respektíve mali byť (vychádzajúc z obsahu a textu Zmluvy), okrem iného nehnuteľnosti uvedené na liste vlastníctva č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie Q. F., obec B. - F. Č. Q. F., okres B. D. (špecifikované v návrhu). Súčasne uviedol, že predmetnú Zmluvu dňa 3.6.2013 podpísal za kupujúceho (žalovaného) ním splnomocnený zástupca na základe udeleného a prijatého plnomocenstva zo dňa 16. 05. 2013, a to X. B., narodený X.X.XXXX, trvale bytom A. XX, X., ako konateľ splnomocneného právneho zástupcu, spoločnosti Blaňár Blaňárová & Partners s.r.o., so sídlom Gunduličova 4, 811 05 Bratislava, IČO: 36 866 784, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka číslo 62851/B (ďalej len „BBP“). Ďalej poukázal na skutočnosť, že zástupca a splnomocnený právny zástupca, spoločnosť BBP, menovite X. B. bol v čase uzatvárania Zmluvy aj advokátom a právnym poradcom predávajúceho (žalobcu) a ktorý mu poskytoval právne rady a komplexné právne poradenstvo pri príprave a uzatváraní Zmluvy ako aj pri realizácii celej transakcie, čo bolo skôr, ako mu bolo kupujúcim (žalovaným) udelené plnomocenstvo, ktoré bolo zo dňa 16.5.2013) a ktoré aj v tento deň prijal. Z uvedeného vyplýva, že konanie splnomocneného zástupcu kupujúceho (žalovaného) pri uzatváraní Zmluvy bolo v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto sú takéto právne úkony sankcionované absolútnou neplatnosťou podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Dôvodom absolútnej neplatnosti Zmluvy je rozpor záujmov zástupcu kupujúceho (žalovaného), ktorým bol BBP konajúci prostredníctvom X. B. a zastúpeného - kupujúceho (žalovaného), a ktorý bol súčasne právnym zástupcom a advokátom predávajúceho (žalobcu). Z uvedeného dôvodu je tak plnomocenstvo zo dňa 3.6.2013 udelené BBP kupujúcim (žalovaným), neplatné podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 21 písm. a), písm d) zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Zdôraznil, že keďže v čase podpisu Zmluvy existoval rozpor medzi záujmami kupujúceho a predávajúceho, nakoľko ich oboch v tej istej veci zastupoval a obom poskytoval právne poradenstvo BBP, teda ten istý zástupca, a to menovite X. B., mohol byť zdrojom rozporu Zmluvy so zákonom, konkrétne ust. § 487 zákona Obchodného zákonníka v nadväznosti na jeho ust.§ 476 ods. 1. Žalobca sa až po uzatvorení Zmluvy dozvedel, že bola napísaná a koncipovaná tak, že na kupujúceho (žalovaného), neprešli napríklad všetky záväzky, ktoré sa týkali predávanej časti podniku.Taktiež uviedol, že ako predávajúci sa, bez výhrad spoliehal na právne rady a odporúčania svojho právneho zástupcu a pri príprave a koncipovaní Zmluvy, rovnako ako pri jej uzatváraní a podpisovaní sa riadil výlučne pokynmi svojho právneho zástupcu, ktorý bol zároveň v tej istej veci aj zástupcom žalovaného ako kupujúceho, a preto sa domnieva, že bola predávaná časť podniku vyčlenená ako samostatná organizačná zložka v rámci vtedajšieho podniku predávajúceho účelovo, bez ohľadu na to, aké skutočné práva a záväzky túto časť podniku tvorili. Je teda nepochybné, že záujem kupujúceho a záujem predávajúceho je, pri uzatváraní zmluvy o predaji časti podniku, rozporný a nesúladný a danom prípade došlo tak t.j. k porušeniu a excesu zo zákonného zákazu zastupovania súčasne oboch klientov v rovnakej veci - predávajúceho (žalobcu) a kupujúceho (žalovaného), a preto došlo ku kolízii ich záujmov, a je nepochybné, že záujmy predávajúceho a záujmy kupujúceho pri uzatváraní Zmluvy, boli a sú nielen odlišné, ale i vo vzájomnom rozpore a v dôsledku toho je neplatná Zmluva ex tunc, z ktorej nevznikajú žiadne právne následky, a to nikomu, a tento právny účinok nastáva priamo ex lege a prihliada sa k nej ex offo, a preto nemohlo dôjsť, k účinnému prevodu vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam v tomto návrhu a žalobca je stále ich výlučným vlastníkom. Vyjadril presvedčenie, že Zmluva je tak absolútne neplatná z dvoch, na
sebe nezávislých, dôvodov, pre rozpor s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 21 písm. a) zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a súbežne pre rozpor s ust. § 487 Obchodného zákonníka. Preto i dôvodil, že v danom prípade sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko je nepochybné, že medzi žalobcom a žalovaným existuje celý rad právnych vzťahov, ktoré boli založené, respektíve rezultujú zo Zmluvy, ktorá nebola platne uzatvorená a z následných konaní účastníkov zmluvy, ku ktorým došlo v čase po „uzatvorení“ tejto Zmluvy. Nakoniec samotná skutočnosť, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vlastníckeho práva žalobcu sú evidované a zapísané na liste vlastníctva žalovaného a žalovaný na nich vykonáva stavebné úpravy a pripravuje ich predaj tretím osobám, s ktorými má uzatvorené zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách, preto takéto nakladanie a dispozícia s uvedenými nehnuteľnosťami môže zmariť, respektíve čiastočne zmariť výkon rozhodnutia vo veci samej v prípade, ak žalobca bude úspešný v konaní. Je nepochybné, že ďalší predaj predmetných nehnuteľností môže v konečnom dôsledku spôsobiť škodu aj tretím osobám a pokračovaním v stavbe, keďže sa stavbou zhodnocujú jeho nehnuteľnosti, na strane žalobcu tak vzniká bezdôvodné obohatenie vo vzťahu k žalovanému, ktoré každým dňom (s pokračujúcimi stavebnými prácami), môže iba narastať. Je rovnako zrejmé, že uložením zákazu nakladania s nehnuteľnosťou v zmysle a v rozsahu petitu tohto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebude vytvorený nezvratný právny stav. Ďalšou náležitosťou prípustnosti predbežného opatrenia je dodržanie spravodlivej rovnováhy, inými slovami rozsah a druh obmedzenia musí byť primeraný sledovanému účelu, čo okrem iného znamená, že na žiadneho účastníka konania nesmie byť kladené neprimerané bremeno a žalobca má za to, že v danom prípade je aj táto podmienka splnená, keďže v prípade nariadenia predbežného opatrenia nedôjde a ani nemôže dôjsť k vzniku akejkoľvek škody na strane žalovaného, keďže zákaz nakladania s vlastníckym právom nemôže vo svojej podstate znamenať zmenšenie hodnoty majetku žalovaného.
Súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom a založených v súdnom spise a to: z informatívneho výpisu z obchodného registra žalobcu a žalovaného, z kópie zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 3.6.2013 spolu s prílohami k zmluve o predaji časti podniku, z kópie plnomocenstva udeleného žalovaným právnemu zástupcovi zo dňa 16.5.2013 a z kópie výpisov z listu vlastníctva LV č. XXXX zo dňa 3.10.2014, LV č. XXXX zo dňa 3.10.2014 a LV č. XXXX zo dňa 27.10.2014, pričom zo zmluvy o predaji časti podniku (ďalej len „Zmluva), zistil že túto zmluvu uzatvoril žalobca ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim, dňa 3.6.2013, predmetom ktorej bol, prevod časti podniku žalobcu, ktorý je v Zmluve označený ako „Č. X. Q.“, ktorá zahŕňa, respektíve mala zahŕňať súbor vecí, práv a iných majetkových hodnôt slúžiacich na jeho prevádzkovanie (odsek 1.4 článok I. Zmluvy), pričom okrem iného súčasťou predávanej časti podniku boli, respektíve mali byť (vychádzajúc z obsahu a textu Zmluvy), okrem iného nehnuteľnosti uvedené na liste vlastníctva č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie Q. F., obec B. - F. Č. Q. F., okres B. D. (špecifikované v návrhu) a že túto Zmluvu za žalovaného ako kupujúceho podpísal ním splnomocnený zástupca na základe udeleného a prijatého plnomocenstva zo dňa 16.5.2013, a to X. B., narodený X.X.XXXX, trvale bytom A. XX, X., ako konateľ splnomocneného právneho zástupcu, spoločnosti Blaňár Blaňárová & Partners s.r.o., so sídlom Gunduličova 4, Bratislava, IČO: 36 866 784. Z listov vlastníctva č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX zistil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaný na základe kúpnej zmluvy účinnej dňa 11.6.2013. Z predložených listinných dôkazov zisťoval, či je potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov konania nariadením predbežného opatrenia a či je výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Súd sa nezaoberal meritórne podstatou sporu.
Návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia posudzoval najmä podľa ust. §§ 75 ods. 1 až 6 a 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O.s.p., pričom uviedol, že predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je potreba, aby ešte pred konečným rozhodnutím súdu boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Ide o úpravu právnych pomerov, aj keď len predbežnú, pri ktorej treba zvážiť naliehavosť potreby a najmä, aké budú dôsledky takého opatrenia. Dôvody na jeho nariadenie musia byť však osvedčené a musí ísť o potrebu naliehavú. Pod potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov treba rozumieť stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb. V konaní o vydanie predbežného opatrenia sa súd nezaoberá meritórne podstatou sporu, musí mať aspoň osvedčený nárok toho, kto požaduje vydanie predbežného opatrenia. Ďalším predpokladom je, že právne vzťahy medzi účastníkmi konania vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je
potrebná. Účelom predbežného opatrenia je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.
Vysvetlil, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie iba v tom prípade, ak je osvedčená danosť práva - pritom je potrebné, aby žalobca bol vecne legitimovaný a taktiež, žalobcom uplatňovaný nárok nebol zjavne neopodstatnený. Tieto skutočnosti, rovnako ako potrebu dočasnej úpravy, preukazuje žalobca. Predbežné opatrenie môže žalovaného obmedziť len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú a zásah do jeho práv musí byť primeraný k preukazovanému porušeniu práv žalobcu, t.j. aby nedošlo k úplnému ochromeniu podnikateľskej činnosti žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že predpokladom prípustnosti a dôvodnosti nariadenia predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu a preukázanie skutočnosti, že je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi účastníkmi, ktorej potrebnosť a naliehavosť sa musí osvedčiť a preukázať.
Súd po takomto posúdení rozhodol o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, že žalobca vo veci neosvedčil opodstatnenosť svojho nároku - neboli naplnené podmienky na jeho nariadenie. Žalobca v konaní neosvedčil existenciu právneho vzťahu na nariadenie predbežného opatrenia žiadnym dôkazom (napr. plnomocenstvom udeleným žalobcom právnemu zástupcovi spoločnosti BBP - X. B., alebo zmluvou o poskytovaní právnej pomoci uzatvorenou medzi žalobcom a právnym zástupcom spoločnosťou BBP - X. B., alebo prípadne iným relevantným dôkazom), a to že splnomocnený právny zástupca žalovaného ako kupujúceho - spoločnosť BBP, menovite X. B., bol ešte pred uzatvorením Zmluvy aj splnomocneným zástupcom resp. poradcom žalobcu ako predávajúceho, t.j., že ešte pred uzatvorením tejto Zmluvy zároveň zastupoval v rovnakej veci aj žalobcu ako predávajúceho. aj žalovaného ako kupujúceho a že konal tak v rozpore s udeleným plnomocenstvom žalobcom. Žalobca súdu teda neosvedčil, že konanie splnomocneného zástupcu kupujúceho (žalovaného) pri uzatváraní Zmluvy bolo v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v rozpore s ust. § 21 písm. a/ zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ako aj v rozpore s ust. § 487 Obchodného zákonníka, a v dôsledku čoho by bol právny úkon - uzatvorenie Zmluvy... - absolútne neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Tieto skutočnosti ako sporné bude skúmať vo veci samej.
Ďalej zdôvodnil, že nemal osvedčený účel nariadenia predbežného opatrenia, a to potrebu dočasnej úpravy, nakoľko v danom prípade neboli osvedčené ani základné skutočnosti potrebné pre záver o opodstatnenosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že žalobcovi hrozí reálne nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy (napr. dokladom o vykonávaní stavebných úprav žalovaným na nehnuteľnostiach), hoci tak tvrdil v návrhu. Súd ďalej nemal žalobcom osvedčené žiadnym dôkazom, že by mohol byť zmarený výkon súdneho rozhodnutia (napr. predložením zmlúv o budúcich zmluvách, dokladmi o ponuke predaja nehnuteľností žalovaným tretím osobám a pod.), t.j., že žalovaný pripravuje ich predaj tretím osobám a že má s nimi uzatvorené zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách, hoci tak tvrdil v návrhu. Vo všeobecnosti platí, že je výlučne vecou žalobcu, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje dočasnú ochranu, podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu a osvedčí tak potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu tiež osvedčiť i svoj nárok, ktorý je ohrozovaný. Preto dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko podmienky na jeho nariadenie v danom prípade nie sú naplnené, a preto jeho nariadenie nie je nutné, primerané ani účelné.
Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol ho zmeniť tak, že súd jeho návrhu vyhovie a predbežné opatrenie nariadi. Odvolanie odôvodnil najmä tým, že na základe ním predložených dôkazov súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci, v dôsledku čoho vec i nesprávne právne posúdil. Vytýkal súdu prvého stupňa, že na základe predloženého dôkazu - zmluvy o predaji časti podniku - dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu o neexistencii právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, nakoľko zo samotnej zmluvy priamo vyplýva nielen existencia vzájomného právneho vzťahu, ale i skutočnosti, v dôsledku ktorých je zmluva neplatná. Dôvodil i tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené bez viny žalobcu do rozhodnutia súdu prvého stupňa, nakoľko nastali až po podaní návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia. Zdôraznil, že podstata zmeneného skutkového stavu spočíva v tom, že žalobca sa po podaní návrhu začal pokúšať o predaj nehnuteľností, ktorých vlastnícke právo vyplýva z predmetu konania. Žalovaný verejne prezentoval i prezentuje svoju snahu o predaj nehnuteľností prostredníctvom inzerátov na internetovom portáli, ktorých kópie ako dôkaz k odvolaniu pripojil. Vyjadril názor, že jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia spĺňa všetky podmienky tak, aby mu súd vyhovel, pretože v opačnom prípade ďalší predaj nehnuteľností zo strany žalovaného môže spôsobiť škodu i tretím osobám.
K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a navrhol napadnuté uznesenie ako správne podľa § 219 O.s.p. potvrdiť. Predovšetkým uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia k návrhu zo dňa 27.10.2014 a odvolanie žalobcu považuje za nesprávne a nedôvodné. Je presvedčený, že žalobca sa zrejme dôsledne neoboznámil s odôvodnením napadnutého uznesenia, pretože návrh žalobcu bol zamietnutý najmä z dôvodu, že tento nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné získať čo i len indíciu, že by zástupca podpisujúci zmluvu skutočne poskytoval nejaké právne služby žalobcovi. Poukázal na skutočnosť, že žalobca mal všetky dôkazy predložiť spolu s návrhom, pretože odvolací súd na dôkazy predložené až v odvolacom konaní prihliadať nemôže. Taktiež uviedol, že žalobca sa ani v podanom odvolaní nepokúsil predložiť taký dôkaz, ktorý by aspoň osvedčoval, že uvedený zástupca niekedy poskytoval právne služby žalobcovi. Preto toto tvrdenie žalobcu je treba považovať za nepravdivé a účelové. Taktiež vyjadril presvedčenie, že žalobca neosvedčil ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, tvrdenie, že vzniká žalovanému bezdôvodné obohatenie je taktiež účelovým, pretože nejde o nenapraviteľnú ujmu, nakoľko daný stav by bolo možné napraviť napríklad vydaním tohto bezdôvodného obohatenia. V závere tiež uviedol, že žalobca sa ani nepokúsil odôvodniť ako by mohol byť zmarený výkon rozhodnutia o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bez nariadeného predbežného opatrenia, pretože žiadne konanie o výkon rozhodnutia by v prípade úspechu žalobcu vo veci samej ani neprebiehalo. Záverom poukázal i na skutočnosť, že v prípade nariadenia predbežného opatrenia, (keďže žalovaný financuje výstavbu predmetných nehnuteľností prostredníctvom úveru poskytnutého bankou) by nastal stav, že žalovaný by porušoval úverovú zmluvu s financujúcou bankou, v dôsledku čoho by mohla táto banka vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, odstúpiť od úverovej zmluvy a tiež realizovať výkon záložného práva predajom nehnuteľností v dražbe. Preto by došlo k nenapraviteľnej ujme spôsobenej žalovanému, čo zákon nepripúšťa.
Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa sa návrhom na vydanie predbežného opatrenia zaoberal v súlade so zákonom, pričom mal preukázané, že žiadna hrozba ujmy práv žalobcu nie je daná. Keďže neboli splnené podmienky na vydanie predbežného opatrenia, v súlade so zákonom ho zamietol. Odvolací súd sa tak po vecnej stránke, ako aj s dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa plne stotožnil, a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd k odvolaniu žalobcu dodáva, že žalobca, tak ako súd prvého stupňa správne uviedol, riadne neosvedčil existenciu reálnej hrozby (nepredložil konkrétny dôkaz o tom, že by sa odporca zbavoval svojho majetku a pod.), ktorou by mohol byť poškodený na svojich právach. Listiny predložené k odvolaniu podľa odvolacieho súdu taktiež nepreukazujú, že by sa žalovaný zbavoval majetku s cieľom poškodiť žalobcu. Naopak, nariadením predbežného opatrenia by vznikla ujma žalovanému, ktorý realizuje výstavbu nehnuteľností na základe svojej podnikateľskej činnosti cez úver poskytnutý bankou, čiže neprimeraným spôsobom by sa zasiahlo do jeho podnikateľskej činnosti. Je pritom možné skonštatovať, že ak by sa situácia v priebehu konania výrazne zmenila, žalobca môže počas konania vo veci samej návrh na nariadenie predbežného opatrenia zopakovať.
Podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. odvolací súd zrušil výrok o trovách konania napadnutého uznesenia, nakoľko návrh na vydanie predbežného opatrenia bol súčasťou návrhu vo veci samej a súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí rozhodne i o náhrade trov konania o návrhu na vydanie predbežného opatrenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.