Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/703/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205222819 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1205222819.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: Y. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom bytom S. XXX, zast. JUDr. Petrom Pandym, advokátom so sídlom L. Kossutha 99, Kráľovský Chlmec, proti odporcovi: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, zast. MGA IURIS, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Pri Starej prachárni 10, Bratislava, o zaplatenie 426,44 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. 07. 2013, č. k. 19C/97/2006-178, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 45,23 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, MGA IURIS s.r.o., advokátskej kancelárie, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi domáhal zaplatenia 426,44 Eur (12.847,- Sk) s príslušenstvom, titulom nevyplateného podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 a súčasne navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 25,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ pracoval u odporcu v závode Jablonov nad Turnou na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31. 03. 1989. Z výpisu z obchodného registra odporcu súd zistil, že akciová spoločnosť bola založená zakladateľskou listinou zo dňa 11.06.2001 v súlade s § 154 až 220 zákona č. 513/91 Zb. z znení noviel, s dňom zápisu do obchodného registra 01. 07. 2001 v dôsledku Rozhodnutia vlády Slovenskej republiky č. 317/2001 zo dňa 11. 04. 2001 o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, štátny podnik, IČO 00 211 290 zrušeného bez likvidácie. Majetok, práva, povinnosti a záväzky (i neznáme) okrem práv podľa § 16 Zákona č. 92/1991 Zb. zrušeného štátneho podniku prešli na Fond národného majetku SR, ktorý ich dňa 01.07.2001 vložil do akciovej spoločnosti, Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Právny predchodca odporcu, Slovenský plynárenský priemysel, š.p. uzavrel dňa 15. 11. 2000 s Plynárenským odborovým zväzom Kolektívnu zmluvu na roky 2001 až 2003 (účinnú od 01. 01. 2001), ktorá v § 14 s názvom „Podiely na hospodárskych výsledkoch“ určovala, že zamestnávateľ zabezpečí v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p. v predchádzajúcom roku. Konkrétny postup vyplatenia podielov bude upravený vnútropodnikovým predpisom vopred prerokovaným s Plynárenským odborovým zväzom (ďalej len "POZ"). Termín vyplatenia bol stanovený vo výplatnom termíne za mesiac august príslušného roka. Dodatkom č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti uzavretej na roky 2001 až 2003, podpísaným dňa 11. 12. 2001, došlo k zrušeniu vyššie citovaného ustanovenia § 14 Kolektívnej zmluvy s názvom „Podiely na hospodárskych výsledkoch pre rok 2001“, ktorý bol nahradený novým § 14 s názvom „Doplnkové dôchodkové poistenie....". Dodatok sa stal neoddeliteľnou súčasťou Kolektívnej zmluvy SPP, akciovej spoločnosti na roky 2001 až 2003 a účinnosť nadobudol dňom podpisu zmluvnými stranami, dňa 11. 12. 2001. Z Dodatku č. 4 ku Kolektívnej zmluve SPP, a.s. uzavretej na roky 2001 až 2003, ktorý bol podpísaný dňa 31. 01. 2002, za odborovú organizáciu predsedom POZ T. súd zistil, že týmto dodatkom bola zmenená časť II., § 8 - Oblasť sociálnej starostlivosti a pracovno-právne vzťahy. Rozhodca pre kolektívne spory č. 11 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR J.. Q. K. v kolektívnom spore o plnenie kolektívnej zmluvy svojim rozhodnutím zo dňa 01. 06. 2004 uložil SPP, a. s. povinnosť zaplatiť každému zamestnancovi, ktorý ku dňu 31. 12. 2001 vykonával u zamestnávateľa práce v hlavnom pracovnom pomere sumu 12.847,- Sk, ako podiel na hospodárskom výsledku za rok 2001. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. 09. 2007, sp. zn. 4Sp/34/2006 bolo pre nepreskúmateľnosť uvedené rozhodcovské rozhodnutie zrušené. Dňa 17. 12. 2007 bolo rozhodcom pre kolektívne spory Ing. Q. vydané ďalšie rozhodnutie, ktorým nárok na vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001 podľa § 14 Kolektívnej zmluvy SPP, š.p. nepriznal. Na základe návrhu Plynárenského odborového zväzu v Bratislave na zrušenie rozhodcovského rozhodnutia rozhodcu Ing. Jaroslava Kulicha zo dňa 17. 12. 2007, doručeného Krajskému súdu v Bratislave dňa 17. 01. 2008, bolo aj toto, v poradí druhé rozhodnutie rozhodcu, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. 01. 2012, sp. zn. 3 Sp/28/2011 zrušené a vec bola rozhodcovi vrátená na ďalšie konanie, z dôvodu nepredloženia kompletného administratívneho spisu ako podkladu pre preskúmanie rozhodnutia rozhodcu. Aplikujúc ust. § 1 ods. 1, § 42 ods. 1 veta prvá, § 43 ods. 1 písm. d), ods. 3, § 118 ods. 1 a 2, § 119 ods. 3, § 231 ods. 2, ako aj čl. 10 Základných zásad Zákonníka práce na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav veci, dospel prvostupňový súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Vo svojom odôvodnení prvostupňový súd poukázal na povahu a charakter kolektívnej zmluvy, z ktorej normatívnej časti upravujúcej mzdové a pracovné podmienky vznikajú pre pracovníka nároky, ktoré si môže uplatniť rovnako ako ostatné nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho pomeru. K motivácii zamestnanca pritom slúžia aj podiely na hospodárskych výsledkoch zamestnávateľa, pravidlá pre poskytovanie ktorých musia byť stanovené vopred a nárok na ich vyplatenie vznikne na základe splnenia vopred stanovených merateľných ukazovateľov. V danom prípade sa podmienka priznania podielov na hospodárskych výsledkoch a ich tvorby odvíjala od hospodárskeho výsledku za rok 2001, z ktorého mal zamestnávateľ zabezpečiť tvorbu podielov vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p. Pod pojmom priaznivé hospodárske výsledky treba pritom rozumieť stav, keď zamestnávateľ v príslušnom období, v tomto prípade v kalendárnom roku 2001 dosiahne kladný hospodársky výsledok po tom, čo splní všetky svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona, zmluvy, resp. iných právnych skutočností. Z výkazu ziskov a strát k 31. 12. 2001, ktorý odporca podal na príslušný daňový úrad spolu s daňovým priznaním za rok 2001 je zrejmé, že odporca vykázal hospodársky výsledok za účtované obdobie 2001 v mínusovej hodnote. V ďalšom súd prvého stupňa zdôraznil skutočnosť, že pohyblivé zložky mzdy nie sú nárokovateľnými a zamestnanec získa nárok na ich výplatu až po splnení vopred stanovených podmienok, či pravidiel. Pokiaľ neexistuje norma upravujúca priznanie podielov podľa vopred vydaných interných predpisov a dojednaní v dohodách o mzde, prípadne kolektívnej zmluve, je rozhodnutie o priznaní podielov celkom v kompetencii zamestnávateľa a len ťažko si možno nárokovať jej priznanie. Výplata pohyblivej zložky mzdy závisí na jej priznaní. Ak je priznaná, ak teda existuje nárok na jej vyplatenie napr. v kolektívnej zmluve, stane sa jej vyplatenie zložkou nárokovou. V danom prípade už v čase podania žalobného návrhu bolo ust. § 14 Kolektívnej zmluvy, „Podiely na hospodárskych výsledkoch“ pre rok 2001 zrušené dodatkom č. 3 zo dňa 11. 12. 2001. Nové ust. upravujúce poskytnutie podielov za rok 2002 v Kolektívnej zmluve SPP, a.s. nebolo prijaté, a preto sa vyplatenie podielov nemohlo stať nárokovou zložkou mzdy navrhovateľa, naviac márne uplynulo obdobie 12 mesiacov, počas ktorých do prijatia novej Kolektívnej zmluvy, resp. prijatia nového príslušného ustanovenia v kolektívnej zmluve, si mohol zamestnanec uplatniť svoj nárok na súde. V danom prípade však dňa 01. 04. 2002 nadobudla účinnosť nová Kolektívna zmluva SPP, a.s. na roky 2002 až 2003. Nárok, ktorý si navrhovateľ uplatnil v uvedenom konaní, bol teda zrušený dodatkom č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP š.p. a vo veci nebola splnená ani ďalšia podmienka pre tvorbu a vyplatenie podielov, nakoľko odporca v roku 2001 nedosiahol kladný hospodársky výsledok. Súd preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za odpor v sume 21,24 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 148,62 Eur za tri úkony právnej pomoci. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, z odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), c), d), f) O.s.p. žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odvolací súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie, alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietal aj neplatnosť Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve, nakoľko podľa neho neexistuje logický dôvod, pre ktorý by sa predseda odborového zväzu pán K. vzdal už existujúceho práva na vyplatenie podielov a podpísal by predmetný dodatok bez vedomosti a súhlasu ďalších členov odborového zväzu. Podľa listinných dôkazov práve pán Kulifaj inicioval rokovanie s generálnym riaditeľom SPP, a.s., predmetom ktorého mala byť práve problematika vyplatenia podielov, a to v čase, keď už mal byť Dodatok č. 3 podpísaný. Podnet na podanie návrhov na súd tiež vyšiel z odborovej organizácie, od pána K. a to rovnako v čase po podpise predmetného dodatku. V záujme odstránenia týchto logických rozporuplností navrhovateľ navrhol vykonanie ďalších dôkazov, ktoré však prvostupňový súd zamietol a prejudiciálnou otázkou platnosti Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve sa vôbec nezaoberal. Jeho rozhodnutie preto podľa navrhovateľa vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a rovnako je vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné, keď prvostupňový súd nevysvetlil, z akých dôkazov vychádzal, ktoré dôkazy považoval za vierohodné, resp. prečo sa niektorými odmietol zaoberať. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 30. 09. 2013 žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnený potvrdiť a odporcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 45,23 Eur. K odvolacej námietke nevykonania dôkazov navrhovaných navrhovateľom uviedol, že za stavu, kedy sám navrhovateľ nevedel uviesť žiadny dôvod neplatnosti dodatku a neuviedol ani žiadne právne relevantné skutočnosti, z ktorých by neplatnosť dodatku vyplývala, a tiež s poukazom na skutočnosť, že posúdenie platnosti, resp. neplatnosti dodatku č. 3 kolektívnej zmluvy je otázkou právnou, bol výsluch navrhovaných svedkov pre rozhodnutie vo veci nadbytočným. Odporca nesúhlasil ani s tvrdením navrhovateľa, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné, nakoľko súd svoje rozhodnutie jasne a zrozumiteľne odôvodnil, uviedol z akých dôkazov vychádzal, k akým skutkovým záverom dospel, aké právne predpisy aplikoval a akými úvahami sa riadil. Nesprávnosť skutkových zistení a nesprávne právne posúdenie veci ako odvolacie dôvody navrhovateľ žiadnym spôsobom vo svojom odvolaní neodôvodnil a nekonkretizoval. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nebolo navrhovateľom podané dôvodne. V prejednávanej veci súd prvého stupňa z dokazovania vykonaného v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) správne ustálil, že vo veci neboli splnené podmienky pre vyplatenie podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 a svoje rozhodnutie aj dostatočne presvedčivo a v súlade s požiadavkami uvedenými v § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Právnym základom podanej žaloby malo byť ust. § 14 Kolektívnej zmluvy SPP, š.p. uzatvorenej na roky 2001 až 2003, ktoré zamestnávateľovi ukladalo povinnosť zabezpečiť tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p. v predchádzajúcom roku, a ktoré mali byť zamestnancom SPP, š.p. vyplatené vo výplatnom termíne za mesiac august príslušného roka. Ako vyplýva zo spisu, Kolektívna zmluva bola podpísaná dňa 29. 05. 2001 za SPP, š.p. jeho generálnym riaditeľom Ing. Pavlom Kinčešom a za Plynárenský odborový zväz (ďalej len „POZ“) jeho predsedom T.. Ustanovenia Kolektívnej zmluvy boli následne menené a dopĺňané, pričom pre posudzovaný prípad je rozhodujúcim Dodatok č. 3, ktorého platnosť navrhovateľ v konaní spochybňoval. Predmetný dodatok bol prijatý v nasledovnom znení: „v súlade s ust. zák. č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, v znení zmien a doplnkov a časťou I § 4 bod 2 kolektívnej zmluvy SPP, a.s. na roky 2001 až 2003 sa zmluvné strany dohodli na tomto dodatku: I §14 „Podiely na hospodárskych výsledkoch“ pre rok 2001 sa ruší celý paragraf. Nasledujúce paragrafy sa prečíslia na § 14 „Doplnkové dôchodkové poistenie“ atď. Tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou kolektívnej zmluvy SPP, a.s. na roky 2001 až 2003 a nadobúda účinnosť dňom jeho podpisu zmluvnými stranami“. Dodatok bol podpísaný dňa 11. decembra 2001 za SPP, a.s. Ing. V. R., predsedom predstavenstva SPP, a.s., generálnym riaditeľom Ing. F. Teremom, členom predstavenstva SPP, a.s. a za POZ predsedom T.. Po oboznámení sa s predmetnými listinnými dôkazmi odvolací súd uvádza, že aj bez potreby znaleckého dokazovania je na prvý pohľad zrejmé, že podpisy predsedu POZ T. K., tak na pôvodnej kolektívnej zmluve, ako aj na dodatku č. 3, sú identické. Vo veci preto nebolo potrebné sa ďalej zaoberať preukazovaním pravosti jeho podpisu na dodatku, ktorý ako správne vyhodnotil prvostupňový súd bol podpísaný na oboch stranách, t. j. za zamestnávateľa, ako aj za odborový zväz na to oprávnenými osobami. Zo znenia predmetného dodatku č. 3 (viď slovné spojenie „ruší sa celý paragraf (14) pre rok 2001“) je pritom aj pre odvolací súd nepochybné, že zmena kolektívnej zmluvy smerovala k zrušeniu povinnosti odporcu ako zamestnávateľa na vyplatenie podielov na hospodárskych výsledkoch zamestnávateľa pre rok 2001. Iný výklad nemá aj vzhľadom na nespornú formuláciu dodatku č. 13 opodstatnenie. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na obsah návrhu na zrušenie rozhodnutia rozhodcu podaného podľa ust. § 14 ods. 2 zák. č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní zo dňa 16. 01. 2008. Ide o návrh, ktorý podal samotný Plynárenský odborový zväz (POZ) voči rozhodnutiu rozhodcu Ing. Q. K., ktorý neuznal nárok na vyplatenie podielov. V tomto podaní POZ poukazuje na existenciu Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve, pričom nepopiera jeho platnosť, ale má za to, že bol nesprávne pochopený jeho výklad. Podľa neho motívom a úmyslom predmetného dodatku malo byť vyplatenie podielov na hospodárskych výsledkoch za rok 2000 (nie 2001). Podľa POZ bolo potrebné predmetný dodatok vykladať tak, že zmluvné strany sa v súlade s ustanovením § 6 ods. 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní dohodli o pozastavení účinnosti predmetného ustanovenia (§ 14), pričom to jednoznačne časovo ohraničili, a to odo dňa podpisu dodatku do konca roka 2001, teda do 31. 12. 2001. Obdobie pred tým a potom však podľa zväzu zostalo predmetným dodatkom nedotknuté. Úmysel uvedeného dodatku pozastaviť účinnosť na určitý čas potvrdzuje podľa POZ aj vyjadrenie osôb konajúcich za účastníkov Dodatku č. 3, a to T. vtedajšieho predsedu POZ a Ing. V. vtedajšieho predsedu predstavenstva SPP, a.s. Z uvedeného potom vyplýva, že ani samotný POZ (ktorého členmi boli aj žalobcom navrhnutí svedkovia K., K.) nepopieral existenciu a platnosť Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve, jeho spornosť spočívala len v rozdielnom výklade jeho obsahu účastníkmi. V dôsledku toho aj odvolací súd zastáva, že výsluch navrhnutých svedkov (ktorí mali podľa navrhovateľa preukázať nepodpísanie Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve) je nadbytočný a nehospodárny. Vzhľadom k skutočnosti, že zrušením § 14 Kolektívnej zmluvy v znení, ako bola uzatvorená dňa 15. 11. 2000, zanikla aj povinnosť odporcu zabezpečiť tvorbu a vyplatenie podielu na jeho hospodárskych výsledkoch, žalovanému nároku ako právne neopodstatnenému nebolo možné vyhovieť. Nadbytočné bolo preto zo strany prvostupňového súdu skúmanie existencie/neexistencie kladného hospodárskeho výsledku u odporcu za rok 2001, ako predpokladu pre vyplatenie žalovaného podielu podľa § 14 pôvodnej kolektívnej zmluvy. Okrajovo odvolací súd uvádza, že pokiaľ by aj nedošlo k zrušeniu ust. § 14 pôvodnej kolektívnej zmluvy, jeho formulácia nevykazuje znaky dostatočnej určitosti právneho úkonu v zmysle § 37 O.z., keď okrem povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch, ďalšie podrobnosti vzniku tohto nároku (s výnimkou jeho splatnosti) na jeho vyplatenie ponecháva na úpravu vnútropodnikovým predpisom, ktoré nevedno či vôbec boli u odporcu prijaté. Z textu kolektívnej zmluvy tak nie je jednoznačné, komu nároky na vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku vnikli, za akých podmienok majú byť vyplatené, či sa vzťahujú na prípady dosiahnutia záporného hospodárskeho výsledku a iné, čo pre neurčitosť spochybňuje platnosť predmetného ustanovenia § 14 kolektívnej zmluvy. Nedôvodný je aj argument navrhovateľa o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, keďže súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení presvedčivo a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré žalobný návrh zamietol. Rovnako v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. prvostupňový súd uviedol, čoho sa navrhovateľ v konaní domáhal a na základe akých dôvodov, aké stanovisko k podanému k návrhu zaujal odporca, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov pritom vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. Neopomenul pritom uviesť aj dôvody, pre ktoré nevyhovel návrhu navrhovateľa na doplnenie dokazovania, s ktorými sa ako už bolo vyššie uvedené, stotožňuje aj odvolací súd. Prvostupňový súd vo veci správne rozhodol aj o náhrade trov konania, keď v konaní plne úspešnému odporcovi podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za odporcom podaný odpor proti platobnému rozkazu v sume 21,24 Eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 148,62 Eur. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi v súlade s § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01. 07. 2013 priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 45,23 Eur (jeden úkon právnej služby á 29,88 Eur: písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 30. 09. 2013, režijný paušál: 7,81 Eur, 20 % DPH v sume 7,54 Eur). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.