Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/343/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206212293 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1206212293.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a Mgr. Anny Križákovej v právnej veci navrhovateľky: K. J.Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. B.. Č.. XX, Ž., zastúpená advokátom: JUDr. Ivan Mikloška, Hodžova ul. č. 13, Žilina, proti odporcovi: Generali Poisťovňa, a. s., IČO: 35 709 332, Lamačská cesta č. 3/A, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Dušan Hrnčiar, Špitálska ul. č. 25, Bratislava, o zaplatenie istiny 2. 440. 000,- Sk (80. 993, 16 eur) s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13. marca 2014, č. k. 12C/158/2006 - 281, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 9, 5 % ročne zo sumy 38. 200 eur v celkovej výške 7. 939, 74 eur od 25. 06. 2004 do 31. 01. 2007, zníženej o bezdôvodné obohatenie vo výške 1. 503, 26 eur do 15 dní s tým, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 788 ods. 1, 3, § 795 ods. 1, § 797 ods. 1, 2, 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vecne omeškaním odporcu s plnením peňažného dlhu dňom 25. 06. 2004, teda po uplynutí 15 dní odo dňa vydania uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Žiline zo dňa 09. 06. 2004, ktorým bolo prerušené trestné stíhanie za trestný čin poškodzovania cudzej veci, keďže sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči tretej osobe s tým, že povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania do 31. 01. 2007 vznikla, pričom odporca navrhovateľke zaplatil iba úrok z omeškania odo dňa 01. 02. 2007 do 15. 02. 2008, kedy jej poskytol poistné plnenie. Nestotožnil sa s názorom odporcu, že k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti došlo dňa 16. 01. 2007, kedy mu bolo doručené oznámenie Generálnej prokuratúry SR šetriacej jeho opakovaný podnet, z ktorého vyplýva, že po preskúmaní spisu Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, spisu Okresnej prokuratúry v Žiline a spisu Krajskej prokuratúry v Žiline dospela k záveru, že podnet odporcu nie je dôvodný, pričom vyšetrovateľ a prokurátor sa vo vydaných rozhodnutiach vysporiadali so všetkými skutočnosťami, ktoré mali vplyv na meritórne rozhodnutie. Uviedol, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline zo dňa 09.06.2004 bolo prerušené trestné stíhanie, skutočnosť, ktorú považoval súd prvého stupňa za skončenie vyšetrovania poistnej udalosti a nestotožnil sa s tvrdením odporcu, že šetrenie poistnej udalosti bolo skončené dňom 16.01.2007, na základe oznámenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, nakoľko vyšetrenie poistnej udalosti musí poistiteľ vykonať bez zbytočného odkladu a malo by skončiť do jedného mesiaca odo dňa nahlásenie poistnej udalosti. Poukázal na skutočnosť, že šetrenie vykonané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline bolo dostatočné a preto bolo povinnosťou poistiteľa uhradiť do 15 dní od tohto rozhodnutia (zo dňa 09.06.2004), navrhovateľke poistné plnenie. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že sa nestotožnil ani s tvrdením odporcu, že nemohol ukončiť šetrenie do objasnenia všetkých skutočností potrebných pre posúdenie splnenia podmienok určených v poistnej zmluve pre výplatu poistného plnenia, keď z listu Generálnej prokuratúry SR vyplýva, že podnet odporcu skúmala opätovne, keďže s postupom vyšetrovateľa a prokurátora nesúhlasil, pričom Generálna prokuratúra SR zistila, že opakovaný podnet odporcu nie je dôvodný, keďže vyšetrovateľ, ako i prokurátor sa vysporiadali so všetkými skutočnosťami, ktoré mali vplyv na meritórne rozhodnutie a preto odporca týmto konaním postupoval v rozpore s ustanovením § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka vykonať šetrenie bez zbytočného odkladu a v lehote do jedného mesiaca. Poukázal na skutočnosť, že z listu Generálnej prokuratúry SR jasne vyplýva, že vyšetrovateľ ako i prokurátor pri vyšetrovaní postupovali správne a vykonali dostatočné šetrenia, výsledkom ktorých bolo, že poisťovací podvod, tak ako sa domnieval odporca, sa nestal, z dôvodu ktorého bol podnet odporcu na Generálnu prokuratúru SR nedôvodný a odporca podávaním opakovaných podnetov zbytočne predĺžil povinnosť poskytnúť poistné plnenie navrhovateľke. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal aj na skutočnosť, že navrhovateľka si uplatnila úrok z omeškania po uplynutí 7 mesiacov od dátumu, od kedy jej mal odporca poskytnúť poistné plnenie, nakoľko povinnosťou poistiteľa bolo ukončiť šetrenie do jedného mesiaca od poistnej udalosti, t. j. do 28.11.2003, avšak navrhovateľka si úrok z omeškania uplatnila až od mesiaca jún 2004. Zníženie celkovo priznaného a vyčísleného úroku z omeškania odôvodnil tým, že nakoľko odporca navrhovateľke zaplatil na istine viac o sumu 1. 368, 28 eur a na úrokoch z omeškania viac o sumu 134, 98 eur s čím navrhovateľka súhlasila, odpočítal sumu 1.503, 26 eur z priznanej čiastky uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 38.200 eur odo dňa 25.06.2004 do 31.01.2007, znížený o sumu 1.503,26 eur. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 151 ods. 3 O. s. p. Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a návrh navrhovateľky na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9, 5 % ročne zo sumy 38. 200 eur za obdobie od 25. 06. 2004 do 31. 01. 2007 zamietnuť z dôvodu, že súd prvého stupňa v otázke posúdenia počiatku jeho omeškania so splnením povinnosti poskytnúť navrhovateľke poistné plnenie, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.). a vec nesprávne právne posúdil (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Poukázal na svoju argumentáciu vylučujúcu jeho omeškanie s poskytnutím poistného plnenia za obdobie od 25. 06. 2004 do 31. 07. 2007, keďže likvidácia danej poistnej udalosti bola ukončená dňa 16. 01. 2007 a nemohla byť ukončená skôr ako boli skončené konania významné pre ukončenie likvidácie v danej veci. Poukázal na skutočnosť, že takýmto konaním bolo aj konanie o jeho podnete ohľadom okolností nasvedčujúcich spáchanie trestného činu poisťovacieho podvodu vedené na Generálnej prokuratúre SR pod sp. zn. IV/1 Gn 3129/06 - 10, ktoré bolo ukončené listom zo dňa 08. 01. 2007, doručeným odporcovi dňa 16. 01. 2007 a napriek tomu súd prvého stupňa určil za okamih ukončenia šetrenia poistnej udalosti deň 09. 06. 2004, kedy Okresné riaditeľstvo PZ v Žiline uznesením prerušilo trestné stíhanie, ktoré však bolo odporcovi doručené až dňa 02. 08. 2004, časový okamih, ktorý potvrdila aj navrhovateľka v liste zo dňa 24. 02. 2005. Odporca vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že navrhovateľka bola listom zo dňa 19. 11. 2003 vyzvaná, aby v prípade, ak mieni stavbu obnoviť, na predloženie cenovej kalkulácie na jej schválenie odporcovi, ktorú predložila až dňa 11. 04. 2005, čo opätovne vylučuje omeškanie odporcu od 25. 06. 2004, keďže navrhovateľka si svoju povinnosť nevyhnutnú pre vyčíslenie poistného plnenia splnila až dňa 11. 04. 2005. Uviedol, že navrhovateľka, majúca za to, že šetrenie poistnej udalosti trvá neprimerane dlho, ani nevyužila právo požiadať o poskytnutie primeraného preddavku na poistné plnenie, čím nepriamo akceptovala správnosť a dôvodnosť pokračovania šetrenia poistnej udalosti. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, keď sa nestotožnila s právnym názorom odporcu v podanom odvolaní, že k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti, ktorá vznikla dňa 28. 10. 2003, došlo až dňa 16. 01. 2007, kedy mu bol doručený list Generálnej prokuratúry. Uviedla, že šetrenie Generálnej prokuratúry uskutočnené na základe podnetu odporcu jednoznačne preukázalo nedôvodnosť podania daného podnetu odporcom, ktorý nadobudol presvedčenie, že pri vymáhaní poistného plnenia z poistnej udalosti zo dňa 28. 10. 2003 sa navrhovateľka dopustila poisťovacieho podvodu, ktoré sa však preukázalo ako zjavne neopodstatnené a preto časové obdobie, počas ktorého prebiehalo šetrenie odporcu, nemôže byť na jej úkor. Poukázala na skutočnosť, že predmetná poistná udalosť bola šetrená Úradom justičnej a kriminálnej polície Žilina, ktorý uznesením zo dňa 09. 06. 2004 trestné stíhanie prerušil, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti, ktoré by preukazovali oprávnenosť vznesenia obvinenia voči konkrétnej osobe pre trestný čin poisťovacieho podvodu s tým, že už v čase prerušenia trestného stíhania mal odporca vedomosť o výške škody, ktorá jej vznikla danou poistnou udalosťou a to na základe znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Obertu zo dňa 25. 04. 2004, ktorého vypracovanie si obstaral priamo odporca, ktorý v rozpore s čl. IV. bod 3 písm. a) Všeobecných poistných podmienok živelného poistenia, spôsob a výšku poistného plnenia neprerokoval a neposkytol jej žiadnu informáciu o stave šetrenia a na jej výzvy na poskytnutie poistného plnenia nereagoval. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 1.1.2013, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. mája 2014 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané odporcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Pokiaľ odporca v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. V prípade poistného plnenia čas, kedy je poistiteľ povinný poskytnúť plnenie z poistnej zmluvy, upravuje právny predpis, konkrétne ustanovenie § 797 ods. 3 prvá veta Občianskeho zákonníka. Podľa tohto zákonného ustanovenia je plnenie splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Ide o kogentné zákonné ustanovenie, ktoré neumožňuje určenie iného času zročnosti poistného plnenia. Z hľadiska určenia času poskytnúť plnenie z poistnej zmluvy je teda rozhodujúci okamih, kedy poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že dlh zanikne jeho splnením, pričom dlžník je povinný dlh splniť riadne a včas. Čas splnenia môže byť predovšetkým dohodnutý účastníkmi. Môže však byť ustanovený aj právnym predpisom. Ak dlžník plnenie neposkytne najneskôr v posledný deň splatnosti dlhu, dostáva sa do omeškania a ak ide o plnenie peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V posudzovanej veci došlo k poistnej udalosti na majetku navrhovateľky, poistenom odporcom, dňa 28. 10. 2003 s tým, že navrhovateľka vznik poistnej udalosti bezodkladne dňa 29. 10. 2003 oznámila odporcovi a orgánom činným v trestnom konaní, pričom uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Žiline zo dňa 06. 04. 2004, ČVS: ORP 378/2 - OVK-ZI-2004 bol za účelom určenia výšky škody spôsobenej danou poistnou udalosťou ustanovený súdny znalec a uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor všeobecnej kriminality zo dňa 09. 06. 2004, ČVS: ORP 378/2 - OVK-ZI-2004, bolo trestné stíhanie za trestný čin poškodzovania cudzej veci, ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka požiadala odporcu listom zo dňa 11. 08. 2004 o úhradu poistného plnenia, ktorého výška bola ustálená. Z uvedených skutkových zistení je teda nepochybné, že odporca vykonal vyšetrenie za účelom zistenia vzniku a príčin škodovej udalosti a tiež za účelom zistenia rozsahu povinnosti poskytnúť plnenie. Toto vyšetrenie bolo nepochybne odporcom aj riadne ukončené a nakoľko napriek uvedenému, odporca navrhovateľke poistné plnenie neposkytol, i keď tak urobiť mal, dostal sa s plnením dlhu do omeškania, a to uplynutím pätnásteho dňa od skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti plniť. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa, že odporca mal navrhovateľke poskytnúť poistné plnenie odo dňa 24. 06. 2004, t. j. do 15 dní od ukončenia šetrenia orgánom činným v trestnom konaní (uznesenie zo dňa 09. 06. 2004). Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením v zmysle ust. § 224 ods. 4 O. s. p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.