Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/253/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207219367 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1207219367.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. K.. Č.. XXX/XX, B. G., 2/ Z. M., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. K.. Č.. XXX/XX, B. G., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Anton Tichý, M. R. Štefánika č. 20, Pezinok, proti odporkyni: D. M., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. K.. Č.. XXX/X/c, G., zastúpená: Nechala & Co. s. r. o., IČO: 36 868 604, Továrenská ul. č. 10, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti a o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 18. februára 2014, č. k. 4C/369/2008-209, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil odporkyni povinnosť zdržať sa všetkých konaní a právnych úkonov, ktorými dochádza k scudzovaniu majetku a nakladaniu s ním (napr. nájom), zaťažovaniu majetku záložnými právami, vecnými bremenami, týkajúcich sa nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre okres Senec, obec Chorvátsky Grob, katastrálne územie B.Q. G., na liste vlastníctva č. XX, časť A: Majetková podstata parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcelné číslo XXX/X, orná pôda o výmere 624 m2, parcelné číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 126 m2, na ktorom je postavený rodinný dom označený súpisným číslom XXX, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 102 ods. 1, § 74 ods. 1, § 75 ods. 2, § 76 ods. 1 písm. e), § 76 ods. 4, § 77 ods. 1 písm. d) O. s. p. a vecne tým, že nakoľko sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, navrhované predbežné opatrenie nariadil s tým, že s poukazom na ust. § 76 ods. 4 O. s. p. ďalšie dôvody neuviedol. Poukázal na skutočnosť, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa návrhom vo veci samej domáhajú určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu 1 na nehnuteľnostiach - pozemkoch parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 624 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 126 m2 a rodinnom dome so súp. č. XXX, postavenom na parc. č. XXX/X, zapísaných na liste vlastníctva č. XX v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu T., Správa katastra Senec, pre okres Senec, obec Chorvátsky Grob, katastrálne územie B. G. dôvodiac tým, že odporkyňa sa od roku 2006 k nim ako k darcom správa spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy, nekomunikuje s nimi a keď k vzájomnej komunikácii dôjde, tak len konfrontačným, hrubým a vulgárnym spôsobom, v dôsledku čoho sú v sústavnom strese a jej správanie vnímajú ako psychický teror, z dôvodu ktorého bola ich právnym zástupcom listom zo dňa 15. marca 2007 vyzvaná v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, na vrátenie daru. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že navrhovatelia 1/ a 2/ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia poukázali na skutočnosť, že dňa 03.02.2014 bolo Ľ. M. (synovi navrhovateľov), ktorý je bývalým manželom odporkyne a podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v 1, doručené právnym zástupcom odporkyne, Oznámenie o vzniku predkupného práva a ponuka na uplatnenie predkupného práva na nehnuteľnosť, v ktorom mu oznámil, že odporkyňa má úmysel previesť svoj spoluvlastnícky podiel na inú osobu, požiadal ho o oznámenie, či si uplatňuje svoje predkupné právo v zmysle ust. § 140 Občianskeho zákonníka za cenu 70.000 eur a tiež o oznámenie, kedy je možné vykonať ohliadku nehnuteľnosti potenciálnym záujemcom z čoho vyplýva, že odporkyňa v čase, keď je jej spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti sporné a je predmetom súdneho konania, chce svoj spoluvlastnícky podiel predať tretej osobe, pričom v dôsledku uzavretia kúpnej zmluvy a následného povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech tretej osoby, by už nebola v konaní pasívne legitimovaná a nemohla by byť účastníčkou konania o určenie vlastníckeho práva. Proti tomuto uzneseniu podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli vykonané (§ 205 ods. 2 písm. e/ O. s. p.), ako i z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), a navrhla napadnuté uznesenie podľa § 220 O. s. p. zmeniť, návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť a priznať jej trovy konania v sume 83,89 eur. Poukázala na skutočnosť, že jej vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na predmetnej nehnuteľnosti je garantované Ústavou Slovenskej republiky a samotný fakt, že nehnuteľnosť je predmetom súdneho sporu nevylučuje možnosť previesť jej spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, nakoľko úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva vyvolala jej nepriaznivá a neudržateľná životná situácia, keď v dôsledku konania navrhovateľov a jej bývalého manžela Ľ. M., nemá zabezpečené vlastné bývanie, keďže sa v roku 2007 počas vtedy prebiehajúceho rozvodového konania so synom navrhovateľov 1/ a 2/, napätých vzťahov a psychického nátlaku z ich strany, odsťahovala zo spoločnej domácnosti, pričom predmetnú nehnuteľnosť užívajú výlučne navrhovatelia a ich syn, ktorí jej napriek tomu, že je v podiele 1 spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu neplatia. Poukázala na skutočnosť, že konanie v danej právnej veci prebieha od roku 2007, teda neúmerne dlho, ako aj konanie o vyporiadanie jej zaniknutého BSM so synom navrhovateľov, ktoré je vedené na Okresnom súde Pezinok, pod sp. zn. 9C 103/2009 od roku 2009 s tým, že do spoločného majetku so synom navrhovateľov vniesla uzavretím manželstva 3-izbový byt, predajom ktorého získali sumu 1.950.000,-Sk, ktorú použili na výstavbu samostatnej nadstavby v predmetnej nehnuteľnosti a napriek tomu, nemá v súčasnosti zabezpečené žiadne solídne bývanie, má vážne finančné ťažkosti a preto jednou z možností zlepšenia jej finančnej situácie, je predaj spoluvlastníckeho podielu k danej nehnuteľnosti. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že prevod jej spoluvlastníckeho podielu nemá žiaden dopad na pokračovanie súdneho sporu v danej veci, nakoľko v konaní je sporná otázka vlastníckeho práva viažuceho sa ku konkrétnej nehnuteľnosti a preto zmena v osobe spoluvlastníka neznemožní ďalšie pokračovanie konania a obava vyjadrená navrhovateľmi, nemôže byť dôvodom na obmedzenie jej vlastníckeho práva v rozsahu nakladania s nehnuteľnosťou, keďže prevod vlastníckeho práva nemá žiadny relevantný dopad na konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Poukázala na skutočnosť, že potvrdením napadnutého uznesenia odvolacím súdom, by došlo k neprimeranému zásahu do jej vlastníckeho práva, ktoré je už aj v súčasnosti navrhovateľmi obmedzované, keďže nehnuteľnosti nemôže užívať ani držať. Uviedla, že aj v prípade úspešnosti navrhovateľov 1/ a 2/ v spore, t. j. určenia, že navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi jej spoluvlastníckeho podielu k danej nehnuteľnosti, výkon rozhodnutia nebude žiadnym spôsobom obmedzený, keďže na základe rozsudku súdu, bude príslušný okresný úrad a jeho katastrálny odbor povinný vykonať zápis zmeny v osobe vlastníka na liste vlastníctva a preto účel predbežného opatrenia, ktorým je zabrániť ohrozeniu výkonu rozhodnutia, naplnený nie je. Odporkyňa namietla, že v posudzovanej veci nebolo potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi a nemožno od nej spravodlivo žiadať, aby sa zdržala konania v zmysle predbežného opatrenia nariadeného napadnutým uznesením, ktorým došlo k obmedzeniu jej Ústavou garantovaného práva nakladať s majetkom v jej vlastníctve bez obmedzenia. Navrhovatelia 1/ a 2/ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadrili. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. l O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolaniu odporkyne nie je možné priznať úspech. Podľa § 102 ods. 1 prvá veta O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O. s. p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. V posudzovanej veci sa navrhovatelia 1/ a 2/ návrhom vo veci samej domáhajú určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu 1 na nehnuteľnostiach - pozemkoch parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 624 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 126 m2 a rodinnom dome so súp. č. XXX, postavenom na parc. č. XXX/X, zapísaných na liste vlastníctva č. XX v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu T., Správa katastra Senec, pre okres Senec, obec Chorvátsky Grob, katastrálne územie B. G. a navrhovaným predbežným opatrením v priebehu konania sa domáhali uložiť odporkyni povinnosť, zdržať sa konania a právnych úkonov, ktoré by jej umožnili previesť jej spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam na iné osoby, prípadne svoj spoluvlastnícky zaťažiť záložným právom, alebo vecnými bremenami. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o predbežnom opatrení úspešný) osvedčiť svoj nárok voči odporcovi, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Vlastnícke a užívacie právo, ktoré požívajú zákonnú ochranu, je možné obmedziť dočasnou úpravou pomerov, t. j. dočasným zákazom dispozície jeho užívania a to vtedy, ak by výkon vlastníckeho práva bol v rozpore s inými, rovnako chránenými hodnotami - právami. Nariadenie predbežného opatrenia vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery účastníkov, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie navrhovateľa v spore. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Vydanie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom občiansko-právnom vzťahu. Pre nariadenie a ďalšie trvanie predbežného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného nároku, nakoľko postačuje, aby bol tento nárok osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti) a pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi, čo znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (primerane to platí aj pre rozhodovanie súdu podľa § 102 O. s. p.), výlučne na navrhovateľovi, ktorá smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia predbežného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením a dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že v prejednávanej veci bolo potrebné dočasne upraviť medzi účastníkmi konania navrhovaným predbežným opatrením do skončenia konania vo veci samej, nakoľko z listinných dôkazov, ktoré navrhovatelia 1/ a 2/ predložili jednoznačne vyplýva úmysel odporkyne previesť svoj spoluvlastnícky podiel, ktorý jej k danej nehnuteľnosti patrí na inú osobu a preto jediným možným riešením, ktorý nie je možné paušálne označiť za zásah do jej vlastníckeho práva, keďže otázka spoluvlastníckeho podielu odporkyne k nehnuteľnosti je sporná a je predmetom konania vo veci samej, existuje do právoplatného skončenia veci naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá zabráni možnému zhoršeniu právneho postavenia navrhovateľov 1/ a 2/ v spore, keďže v súčasnej dobe je ako podielový spoluvlastník spornej nehnuteľnosti vedená práve odporkyňa, čo jej umožňuje reálne s nehnuteľnosťou (resp. so svojim spoluvlastníckym podielom k nej) nakladať. Aby k uvedenému stavu nedošlo a nezhoršilo sa postavenie navrhovateľov 1/ a 2/ v spore, pričom od odporkyne dočasné obmedzenie jej spoluvlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti je možné spravodlivo požadovať, je dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi preto do právoplatného skončenia konania vo veci samej nevyhnutná a opodstatnená. Ak by sa za danej situácie totiž pripustila argumentácia prezentovaná odporkyňou v odvolaní proti napadnutému uzneseniu, potom by v zákone uvedená úprava predbežného opatrenia, ako inštitútu umožňujúceho v nevyhnutnej miere obmedziť výkon práva, nemala opodstatnenie. Nebolo možné sa stotožniť s argumentáciou odporkyne v podanom odvolaní, že jej úmysel previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, nemá žiadny právny význam pre konanie vo veci samej, keďže v prípade, ak by svoj spoluvlastnícky podiel predala, práve postavenie nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu odporkyne, vzhľadom na prebiehajúci spor o určenie vlastníctva by bolo neisté a zároveň by došlo k zhoršeniu, ako už odvolací súd uviedol vyššie, postavenia navrhovateľov 1/ a 2/ v konaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.