Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/328/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207219367 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1207219367.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej vo veci žalobcov: 1/ M. M., F.. XX.XX.XXXX, T.: Š. Č.. XXX/XX, B. G., 2/ Z. M., F.. XX.XX.XXXX, T.: Š. Č.. XXX/XX, B. G., obaja v zast.: JUDr. Anton Tichý, advokátom so sídlom: M.R.Štefánika 20, Pezinok proti žalovanej: D. M., F.. XX.XX.XXXX,T.: U. XXX/X B., G., v zast.: Nechala & Co. s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Panenská 3, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu nehnuteľnosti, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 4C/369/2008-367 zo dňa 15.08.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca v 1. rade M. M., S. M., F.. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, T. Š. Č.. XXX/XX, XXX XX B. G. a žalobkyňa v 2. rade Z. M., S. P., F.. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, T. Š. Č.. XXX/XX, XXX XX B. G., sú bezpodieloví spoluvlastníci spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 (jedna polovica) nehnuteľností - pozemkov H..Č.. XXX/X - orná pôda o výmere XXX E.X, H..Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX E.X a rodinného domu súpisné číslo XXX postavený na parcele č. XXX/X, zapísaných v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v T., J.R. P. J. pre Z. J., Z. B. G., katastrálne územie B.Q. G. na liste vlastníctva Č.. XX. Žalobcom 1/ a 2/priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 628 ods. 1, 2, § 630 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že Žalobným návrhom zo dňa 04.07.2007 sa domáhali žalobcovia v 1., 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu proti žalovanej určenia, že sú na základe výzvy na vrátenie daru zo dňa 15. marca 2007, účinnej dňom 16.03.2007, kedy výzvu na vrátenie daru prevzala žalovaná, bezpodieloví spoluvlastníci spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 (jedna polovica) nehnuteľností - pozemkov H..Č.. XXX/X-orná pôda o výmere XXX E.X, H..Č.. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX E.X a rodinného domu súp.č. XXX postaveného na H..Č.. XXX/X, zapísaných v katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu v T., J. P. J., Z.: B. G., katastrálne územie: B. G. na liste vlastníctva Č.. XX. Súčasne sa domáhali náhrady trov konania. 3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol tak, že žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol. 4. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie na odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie v tom smere, že bude potrebné chronologicky zaznamenať kedy začali prvé problémy medzi žalobcami a žalovanou (vymedzením časového úseku až do opätovného rozhodnutia súdu), čo bolo ich dôvodom (pritom rozobrať konkrétne situácie ku ktorým došlo a zmonitorovať správanie tak žalobcov ako aj žalovanej - napríklad podrobným výsluchom zaznamenať nezhody pri výstavbe - nadstavby bytu nad domom žalobcov), správanie žalovanej opätovne zhodnotiť spôsobom posúdenia intenzity nevhodného správania (aj z hľadiska sústavnosti) - správania proti dobrým mravom, zamerať sa taktiež na odkázanosť žalobcov na pomoc žalovanej od darovania predmetných nehnuteľností až do dnešného dňa, o jej záujem o nich najmä v súvislosti s výpoveďou svedkyne P. (neposkytnutie pomoci v starobe a v chorobe). Podstatnou okolnosťou bude aj fakt, či a kedy sa žalovaná dopustila nevery a či táto eventuálne mohla mať vplyv na správanie sa žalovanej k žalobcom, na ustálenie týchto okolností ak bude potrebné, súd prvého stupňa vykoná aj výsluch svedka I. U.. 5. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa ust. § 226 O.s.p. doplnil dokazovanie v naznačenom smere, toto vyhodnotil a dospel k názoru, že návrhu žalobcov v 1. a 2. rade nie je možné vyhovieť. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa v zmysle intencií KS nevedeli vyjadriť, kedy spory medzi nimi a žalovanou začali, uviedli, že po toľkých rokoch je ťažko sa k tomu vyjadriť, dom im darovali, lebo verili, že všetko bude dobré, pretože dokiaľ bývali v Bratislave, nevedeli alebo by sa obávali, že dôjde k niečomu takému, nuž ale žalovaná začala byť k nim agresívna, správala sa tak, že sa to nedá ani popísať, javila úplný nezáujem o nich, že k nim nič necítila ani necíti, a tak je to podnes deň. Za hlavný dôvod považovali neveru z jej strany, osočovala ich, oni ostali bez prostriedkov, bez koruny, majú zlú psychiku, manžel príde od lekára a potrebuje pol tašky liekov. Na konkrétnu otázku súdu žalobkyňa v 2. rade uviedla, že všetko začalo na jeseň 2006 na Vianoce, kedy išli s žalobcom 1 k nej, žalovaná ich ignorovala, nesadla sa k nim, dôvodom jej správania sa bolo to, že ju doma nič nebavilo, bola stále preč z domu, našla si partnera, s ktorým je dodnes. Oni boli neustále pod tlakom, nahrávala ich na mobil, stále im hovorila, že jej majú dať dva milióny, nemala z ich strany ublížené, nemusela odísť z domu, ale odišla, lebo ju ťahalo to, čo ju ťahalo. Z domu odišla v júni 2007. 6. Na otázku súdu, aby špecifikovali žalobcovia ich odkázanosť na pomoc žalovanou od darovania nehnuteľnosti k dnešnému dňu žalobcovia uviedli, že viackrát potrebovali od nej pomoc, napr. či to bol žlčníkový záchvat žalobkyne 2, kedy prišla jej dcéra, keď ležala žalobkyňa a potrebovala od žalovanej oporu, žalovaná na to nereagovala nijako, ani neprišla, preto zavolala dcéru, alebo keď potrebovala pri rekonštrukcii domu povesiť záclony, k tomu žalovaná povedala, že sa v C. navešala záclon dosť, na dvore nezobrala ani metlu do rúk, pre ňu to bolo tak, že zavrela dvere a tým to pre ňu aj skončilo. Alebo napr. keď chodila pošta, žalobkyňa vybehla pre poštu a odniesla ju hore po schodoch, žalovaná ani na to nereagovala, mala na uchu telefón, zavrela spálňu, nezišla ani dole opýtať sa jej, či niečo nepotrebovala. 7. Žalobca 1 uviedol, že za 13 rokov, čo bývali mladí v C., chodili každý víkend k nim, všetko bolo v o.k., nebolo nič vidieť, takú hru predstierala žalovaná, on má nejaké roky za sebou a nič nevidel, preto im aj dom daroval, a problémy nastali vtedy, keď mala žalovaná na papieri čierne na bielom, že im to daroval. Začala provokovať, hovoriť mu, aby sa išiel na B. liečiť, volala políciu za to, že jej všetko dal. Pred 8 rokmi on nič nepotreboval, dal im všetko, pomáhal im pri prestavbe ako vládal, a dnes, keď potrebuje pomoc, tak ho vodí po súdoch. On si myslí , že všetko je to naňho vykonštruované , chce mu zobrať ešte aj strechu nad hlavou, nepodala mu ani pohár vody. V zmluve bolo napísané dochovať, pochovať a žalovaná to robí naschvál na jeho psychiku, zdravotné problémy. Asi tri roky je sledovaný v kardiologickej ambulancii, okrem toho má vysoký tlak, cukrovku, berie asi 7-8 liekov. Žalobkyňa 2 uviedla, že po operácii ženských vecí má zdravotné problémy, začala mať návaly, jej zdravotný stav sa zhoršuje. 8. Na výzvu súdu, aby popísali situácie, v dôsledku ktorých došlo k nedorozumeniam medzi nimi a žalovanou a čo bolo ich dôvodom, uviedli, že žalovaná s nimi už dávno nie je, odišla preč, nejaví o nich záujem, sama im povedala, že nemá k nim žiadny vzťah, mohla prísť kedykoľvek napr. za synom, má kľúče. 9. V zmysle intencií Krajského súdu v Bratislave doplnil súd dokazovanie, vypočul svedka H.. I. G., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že žalovanú pozná od decembra 2004 zo zamestnania, kedy bol preradený na železničnú stanicu Bratislava východ, on je slobodný bezdetný, so žalovanou boli len kolegovia, kamaráti, milenecký pomer nemali, nakoľko on mal v tom období vzťah od roku 2000 do r. 2008, kedy sa s priateľkou rozišiel. Mimo pracoviska sa so žalovanou nestýkal. Známosť so žalovanou nadobudla intímny charakter koncom roka 2009, spočiatku chodili spolu len na kávu, bývať začali spoločne v decembri 2009 v G. v podnájme, t.č. (24.03.2014) bývajú v J. R. T. H.. M. a jej sestry H.. D.. Žiadnu SMS-ku žalovanej v roku 2006-2007 neposielal. 10. Z opätovného výsluchu sv. Ľ. M., syna žalovanej súd zistil, že prítomného sv. H.. I. G. videl v mobile svojej matky v roku 2006, kedy mal v rukách jej mobil, chcel sa hrať hry, bol mladý a chcel si pozrieť jej sms-ky, medzi prijatými a vymazanými bola aj rozpísaná smska , kde bolo uvedené: "chýbaš mi, ľúbim ťa, stretneme sa v Tescu, smska bola od žalovanej, keď si to prečítal, žalovaná ho videla, zobrala mu telefón a ďalej sa o tom nebavili, pár dní na to, keď si chcel od žalovanej požičať telefón, nechcela mu ho dať, mala ho zaheslovaný, a vtedy sa on dozvedel o nevere žalovanej, že niekoho má, nechcel to však nikomu povedať, nevedel, ako to bude pokračovať a na jar 2007 sa dozvedel, že žalovaná podala návrh o rozvod, vtedy starí rodičia podali návrh na vrátenie daru. Od kedy túto sms-ku objavil, videl, že žalovaná zmenila správanie aj voči žalobcom v 1,2 rade, začala vulgárne hovoriť, nepomáhala im a vtedy pochopil, že hlavným dôvodom všetkého je nevera. Pred nájdenou sms-kou bolo správanie žalovanej normálne dobré, potom začala byť chladná, neúctivá, správala sa zle. Žalobcovia boli starší, potrebovali pomoc, napr. babka mala závrate, spadla, potrebovala od žalovanej pomoc, aby išla kúpiť lieky, alebo uvariť čaj. Nakupovať chodili starí rodičia a aj teraz chodia sami, ale keď sú napr. chorí, nemôžu ísť. Aj si varia sami, keď je otec v práci, babka varí, perie aj žehlí. Uviedol, že starí rodičia neboli voči žalovanej vulgárni, a ak jej aj vulgárne slovo povedali, vždy to bolo na jej impulz. Správanie žalovanej voči otcovi bolo zlé až dokiaľ sa žalovaná neodsťahovala po podaní návrhu o rozvod. Pod pojmom zlé správanie charakterizoval, že napr. nezapájala sa do prác nadstavby, nezabezpečila stravu robotníkom na stavbe. Od podania návrhu o rozvod napr. sa otcovi začala vyhrážať, že syna stratí, provokovala ho obyčajnými vecami, ktoré spravil, napr. keď otec navaril, povedala, že zle, keď mu spadla lyžička, bola z toho hotová, aj jemu začala nadávať do debilov, že sa neučí, aj v C. mu nadávala, lámala na ňom varechy, keď niečo spravil, bolo to peklo. Varechu na ňom zlomila, keď sa mu nechcelo učiť, dostala amok. Otec o tomto nevedel, nebol vtedy doma. Vo vzťahu k matke svedok uviedol, že sa s ňou nestretáva, hnevá sa na ňu, ako sa k nemu správala. Svedok popísal jednu situáciu tak, že jednu sobotu, kedy sa otec s mamou pohádal kvôli sušeniu prádla a povedal jej, aby dala prádlo von sušiť, matka to dala na balkón, otec bol vytočený a išiel za babkou jej povedať, čo sa stalo, babka išla hore, povedať mame, čo to robí a žalovaná jej povedala, aby vypadla z bytu, lebo zavolá policajtov a nahrávala si, čo babka povedala. On bol pri tom, všetko videl, ako žalovaná buchla babku, sotila ju a zavrela dvere. Komunikácia žalovanej so žalobcami nebola žiadna, žalovaná sa väčšinou doma nezdržiavala, chodila z nočnej zmeny do dennej. Svoje správanie žalovaná k starým rodičom zmenila vtedy, keď jej on našiel sms-ku v septembri 2006. Odvtedy bolo jej správanie voči všetkým chladné, nakoľko mala milenca. Na otázku právneho zástupcu žalovanej svedok uviedol, že povedal matke, aby sa išla liečiť do Pezinka, bola to však len jeho reakcia, na ďalšie otázky PZO uviedol, že pred manželom sestry žalovanej si neodpľul, ak stretne rodinu žalovanej, nepozdraví ich, preňho to nie je žiadna rodina, a na maily od matky nereagoval, nakoľko keď mal 13 rokov odišla s milencom práve vtedy, keď ju potreboval on, keď bol v puberte. Babka s dedkom si od žalovanej žiadajú vrátiť dar, nakoľko sa správanie žalovanej k nim zmenilo oproti tomu, ako sa k nim správala predtým, ako bola obdarovaná, bolo to preto, že si prestala rozumieť s jeho otcom, pretože si našla milenca, s ktorým sa stretáva dodnes. Uviedol, že žalobcovia sú sebestační, avšak potrebujú pomoc, nakoľko sú starší ľudia, pomáha im on, otec a ich dcéra, napr. tak, že im odnesie nákup, alebo keď treba ísť na poštu, krstná im pomáha po zdravotnej stránke, prinesie im lieky, je pri tom, keď si dedko meria tlak, na väčšie nákupy ich odvezie otec, babka varí, stravujú sa u nej všetci. K babke a dedkovi sa nasťahovali, keď chodil do 5. triedy, bývali všetci dole, kde bola spálňa, väčšia a menšia obývačka, kúpeľňa, on spal v spálni spolu so starými rodičmi a rodičia boli v obývačke, kuchyňa a kúpeľňa boli spoločné, rodičia pracovali, on chodil do školy, babka s dedkom boli doma, dedko choval holuby a papagáje, venoval sa im, babka varila, upratovala, všetci okrem žalovanej pomáhali dedkovi a babke v záhrade, vtedy boli vzťahy prijateľné, občas vznikol malý konflikt ako v každej rodine, celé sa to začalo stupňovať a dramatizovať, keď sa začala robiť nadstavba na dome, keď sa začali rozdeľovať izby, žalovaná chcela strašne veľkú kúpeľňu na úkor jeho izby, teraz je veľká kúpeľňa a jeho izba je malá, žalovaná si to presadila, vtedy vznikol prvý konflikt medzi žalovanou, otcom a starými rodičmi, nakoľko ostatní hovorili, že stačí menšia kúpeľňa, vznikla hádka najprv medzi rodičmi, starí rodičia pri tom neboli, v ten deň to povedali starým rodičom o čo ide a zapojili sa aj oni, povedali, že netreba takú veľkú kúpeľňu, stačí menšia, vtedy si však nenadávali, bola to len výmena názorov. Ďalší konflikt sa odohral na Vianoce v ten istý rok, keď boli všetci doma, sedeli okolo stola, starí rodičia prišli k nim hore na návštevu, žalovaná stále od stola odbiehala do kuchyne a nechcela s nikým komunikovať, správala sa chladne, starí rodičia usúdili, že sa niečo deje, preto požiadali žalovanú o vrátenie daru, ona nesúhlasila. Vtedy už starí rodičia o priateľovi žalovanej vedeli, nakoľko im to predtým povedal, a všimli si, že správanie žalovanej k nim je neprimerané, žalovaná k nim dole prestala chodiť, bola k nim chladná, nekomunikovala s nimi, neskôr už začala v kuse chodiť do roboty, domov sa prišla len vyspať, a potom zas odišla do roboty. Ani o neho sa nestarala, starali sa oňho starí rodičia a otec. V roku 2007 bola žalovaná z domu už preč. 11. Žalovaná uviedla, že z domu sa odsťahovala 30.6.2007, konflikt vznikol v apríli 2007, kedy už bol podaný návrh o rozvod a bolo požiadané o vrátenie daru, kedy žalobkyňa prišla k nej hore s tým, že má prádlo so sušiakom vyhodiť na dvor, v septembri 2005 sa presťahovali zo spodnej časti hore, jej manžel zrušil oslavy menín a narodenín s jej sestrou a švagrom, boli Vianoce 2005, kedy prišli jej svokrovci k nim hore, v tom čase prišla švagriná so synom a manželom lebo ich pozvali, v roku 2006 sa už nekonali žiadne oslavy, oni chodili gratulovať svokrovcom na podnet jej manžela, kedy on povedal, že skončíme s oslavami s jej sestrou, ona na to povedala, keď nebude chodiť jedna strana, nebudú oslavy ani s jeho sestrou. Pokiaľ sa týka prestavby domu, taký konflikt ako uviedol svedok nebol, netrvala na veľkej kúpeľni, pri prestavbe došlo ku konfliktu, nakoľko si ju zavolal jej bývalý svokor, vtedy pracovala na turnus deň - noc, tri dni voľno, zavolal si ju po dennej zmene a povedal jej, že ak potrebuje spať po nočnej, má si nájsť inú prácu, vtedy napríklad aj jej mama išla okolo, chcela prísť k nim dnu a jej vtedajší manžel povedal, že jej rodina môže prísť, avšak iba po plot. V dome bývala do 30.6.2007, vtedy si zobrala len svoje osobné veci, neskôr v polovici decembra 2007 si odsťahovala ostatné osobné veci, odvtedy bola v dome iba raz, kvôli súdnemu znalcovi. Odsťahovala si zariadenie, ktoré nechali v C. jej rodičia a to sedačku, jedálensky kút, stôl, lavice, sekretár, zo spoločného majetku si zobrala len práčku, obedová súprava bol dar od jej mamy. Uviedla, že žiadne vulgarizmy na účet žalobcov z jej strany nikdy neboli. Disponuje však prepisom nahrávky jej svokra, ktorý používal vulgarizmy na jej adresu. 12. Svedkyňa P. vypovedala zhodne ako v minulosti, uviedla, že jej rodičia sú v geriatrickom veku, kedy potrebujú bežnú pomoc, nakoľko matka trpela neurologickým tlakom a krvným ochorením, otec má viacej zdravotných problémov, neurologického, kardiologického charakteru, má diabetes, matka potrebovala pri žlčníkových záchvatoch pomoc, volala ju a nie žalovanú, ona jej podala injekciu, dala jej ľadový obklad, mávala matka závrate, vtedy bolo potrebné ísť s ňou k lekárovi, bolo to obdobie kedy matke tiekli doma infúzie, tie jej podávala ona, nakoľko jej zdravotná sestra a býva 500m od rodičov. Udáva, že rodičia sú v psychickej nepohode, nevedela sa vyjadriť, či žalovaná odmietla matke poskytnúť pomoc. Otcovi prišlo sem tam zle z dôvodu poklesu hladiny cukru, aj vtedy prišla ona, podala mu liek, žalovaná nebola k nemu volaná, nakoľko bola po nočnej a rodičia to rešpektovali. Uviedla, že ona spolupracuje s lekárom, ku ktorému chodia rodičia, preto väčšinou ich problémy rieši aj telefonicky. Ona pracuje u všeobecného praktického lekára v B. G.. Ona mala so žalovanou korektné vzťahy, nemala s ňou nikdy problém. Vzťahy medzi rodičmi a žalovanou charakterizovala ako nie štandardné, ako sa nasťahovala žalovaná s bratom každý si žil svoj život, brat so žalovanou hore a rodičia dole, problémy sa neriešili spoločne medzi žalovanou a rodičmi, uviedla, že žalovaná nikdy v záhrade nepomáhala, jedine otec a brat. 13. Svedkyňa W. D. uviedla, že pokiaľ žalovaná žila so žalobcami v jednom dome, sestra sa nikdy nesťažovala, že by mali vzájomné konflikty, aj preto sa rozhodla ísť bývať do rodinného domu. Uviedla, že v období keď bola žalovaná s exmanželom v rozvodovom konaní sa stalo, že v noci utekala spať k nej, bývajú od seba 500m, nevedela sa vyjadriť, či žalobcovia do problémov manželov zasahovali. Na návšteve v rodinnom dome nikdy nebola, nakoľko z ich strany tieto návštevy neboli dovolené. I napriek tomu, že bývajú od seba 500m stretáva žalobcov chodiť na nákupy a nemyslí si, že by ich vzťahy boli priateľskými, naopak má pocit, že sa jej vyhýbajú, pritom ona nikomu nič neurobila. Uviedla, že keď pomáhala sťahovať sestre veci z domu, žalobca ju sotil a uviedol, že nemá na jeho pozemku čo hľadať. Žalobkyňa nazvala žalovanú škaredým slovom. Nikdy však nebola prítomná pri nevhodnom správaní sa účastníkov voči sebe navzájom. 14. Právny zástupca žalobcov vo svojom písomnom podaní zo dňa 202.5.2015 uviedol, že od času, keď žalovaná opustila spoločnú domácnosť a z domu sa odsťahovala, čo je doba vyše 7 rokov neprejavila o žalobcov ani o nehnuteľnosť žiadny záujem. Uviedol, že nemá k nim žiadny vzťah a ani nič k ním necíti. Správanie žalovanej svedčí o tom, že jej vzťah k žalobcom ako darcom nemožno hodnotiť ako vzťah v rámci dobrých vzťahov, naopak svojím konaním im spôsobuje sústavný tlak na psychiku, čo sa prejavuje na ich zdraví a toto ich správanie opätovne viedlo, že vyzval žalovanú na vrátenie daru výzvou zo dňa 14.5.20105, žalovaná ju prevzala 18.5.2015, na túto výzvu žalovaná nereagovala. Na pojednávaní dňa 4.6.2015 uviedol, že sa účastníci pokúšali mimosúdne dohodnúť, nakoľko sa vedie konanie aj ohľadom vyporiadania BSM pred Okresným súdom Bratislava III, k mimosúdnej dohode nedošlo pre veľkú disproporciu pre vysokú navrhnutú sumu žalobcov a požiadavky žalovanej, žalovaná požadovala sumu 70 000eur, jej bývalý manžel so žalobcami navrhli sumu 32 - 35 000eur. 15. Právny zástupca žalovanej uviedol, účastníci žalovaná a exmanžel /syn žalobcov/ vedú viacero súdnych konaní a jedným z nich je vyporiadanie BSM, druhým vrátenie daru, ďalší náhrada za užívanie spoluvlastníckeho podielu a teda žalovaná požadovala sumu 70 000eur, ktorá zohľadňuje náhradu za všetky uvedené súdne konania, právny zástupca žalobcov nesúhlasil, preto nedošlo k dohode. 16. Súd po dokazovaní v zmysle intencií Krajského súdu v Bratislave dospel jednoznačne k právnemu záveru tak, ako vyhodnotil vo svojom pôvodnom rozhodnutí zo dňa 6.6.2011 z dôvodu, že žalobcovia vo svojej výzve zo dňa 15.3.2007 ako dôvod na vrátenie daru uviedli správanie sa žalovanou spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy tým spôsobom, že sa žalovaná so žalobcami nerozpráva a ak k vzájomnej komunikácii dôjde, tak len konfrontačným, hrubým, vulgárnym spôsobom a z dôvodu, že nežije so synom žalobcov manželským životom, nepodieľa sa na spoločnom živote a hodlá sa s ním rozviesť. Na pojednávaní dňa 22.10.2009 žalobca v 1 rade uviedol, že asi pred podaním návrhu o rozvod začala mu žalovaná hovoriť, že na prestavbe domu sú aj mozole B., t.j. jej otca, žalobkyňa v 2 rade vo výpovedi uviedla, že nezhody sa začali na Vianoce 2006 kedy išli mladým poblahoželať hore, žalovaná si k ním nesadla, odignorovala ich, preto aj manželovi povedala, že svoje na čom sa celý život nadreli si nedajú, skutočnosť, že problémy sa začali na Vianoce 2006 potvrdila žalobkyňa na pojednávaní dňa 14.11.2013. K darovaniu nehnuteľnosti došlo v apríli 2005. 17. Svedok Ľ. M. vo výpovedi zo dňa 4.2.2010 uviedol, že na Vianoce 2006 ich starí rodičia navštívili, videli, že niečo nie je v poriadku, vtedy jeho otec išiel za žalovanou s tým, aby vrátila žalobcom dar. Neskôr na pojednávaní 3.2.2011 uviedol, že dedko vyzval žalovanú predtým, ako sa rodičia rozviedli, aby vrátila dar, svedkyňa P. vo svojej výpovedi ohľadne incidentov žalovanej so žalobcami uviedla, že ona vie väčšinou o incidentoch o dare, vie, že prebiehali mimosúdne rokovania avšak z týchto zišlo. 18. Z vyššie uvedeného ako aj celého dokazovania pred súdom jednoznačne vyplynulo, že dôvodom žalobcov na výzvu na vrátenie daru bola práve skutočnosť, že začali vznikať manželské nezhody medzi ich synom a žalovanou, ktorá sa chcela rozviesť, čo sa následne aj uskutočnilo a práve nesúhlas žalovanej s vrátením daru vyostril vzťahy medzi žalobcami a žalovanou. V konaní nebolo preukázané žiadne vulgárne správanie žalovanej voči žalobcom, bolo preukázané, že vzťahy medzi žalobcami a žalovanou nie sú štandardné ako predtým avšak vzájomne, nie jednostranne zo strany žalovanej, svedeckou výpoveďou H.. D., sestry žalovanej bolo preukázané, že aj žalobcovia vyslovovali vulgarizmy na adresu žalovanej, o čom svedčí aj skutočnosť, že žalovaná podala návrh na rozvod dňa 13.7.2007 a výzva na vrátenie daru bola žalovanej adresovaná dňa 15.3.2007. Žalobcovia vo svojich výpovediach ako pred vydaním prvého rozhodnutia, tak aj v rámci doplneného dokazovania neuviedli v konaní pred súdom žiadne také skutočnosti, ktoré by preukázali správanie sa žalovanej spôsobom hrubo porušujúce dobré mravy. Medzi účastníkmi konania dochádzalo ku konfliktom aj z dôvodu, že žalovaná sa bránila útokom zo strany žalobcov, že nemá nárok na darovaný podiel a aj tým, že uviedla, že nadstavba bola realizovaná aj z finančných prostriedkov jej rodičov. Tvrdenia žalobcov vo svojich výpovediach považoval súd za ich subjektívne vnímané skutočnosti s tým, že neuviedli také situácie, ktoré by vypovedali o konaní zo strany žalovanej spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Výpoveď svedka Ľ. M. E.. považoval súd za tendenčnú, silne ovplyvnenú jeho negatívnym vzťahom k matke, ovplyvnenú jednak správaním sa otca a starých rodičov. 19. Je nesporné, že vzťahy medzi Ľ. M. J.. a odporkyňou boli naštrbené, boli v rozvodovom konaní, k fyzickému násiliu zo strany Ľ. M. J.. došlo voči žalovanej, keď uviedol: "Vyšiel som hore, a len som žalovanú oprel o skriňu". Následný rozvod manželov súd neposúdil ako dôvod pre vrátenie daru nakoľko táto skutočnosť nemôže napĺňať znaky hrubého porušenia dobrých vzťahov vo vzťahu k žalobcom. Ani výpoveď svedka I. G., terajšieho partnera žalovanej, nepreukázala skutočnosť, že v roku 2006 2007 mali byť ich vzťahy intímne, teda že žalovaná mala milenca, nakoľko uviedol, že v tom období mal inú partnerku, vzťahy so žalovanou boli len pracovné a kolegiálne, keď sa s priateľkou rozišiel, tak sa začal so žalovanou v roku 2009 stretávať, prv na káve, neskôr vzťah prerástol na intímny. Uviedol, že odmieta byť príčinou rozvratu manželstva žalovanej. Teda tvrdenie svedka Ľ. M. E.. o nevere nebolo jednoznačne preukázané. Syn žalovanej sám vo svojej výpovedi uviedol, že starí rodičia požiadali o vrátenie daru z dôvodu, že sa žalovaná začala správať zle, že sa jej správanie radikálne zmenilo oproti tomu, aké bolo predtým, než sa tento dar uskutočnil preto, lebo si prestala rozumieť s jeho otcom, pretože si našla milenca, s ktorým sa stretáva dodnes. Teda z jeho výpovede vyplynulo, že jednoznačným dôvodom k výzve na vrátenie daru boli manželské nezhody žalovanej a rozvrat manželstva, rovnako vo svojej výpovedi uviedol, že vznikali konflikty medzi žalovanou a starými rodičmi bežne ako v každej inej rodine. Pod pojmom zlé správanie sa žalovanej charakterizoval ako chladné správanie sa, nekonkretizoval žiadne konflikty účastníkov, fyzické či psychické násilie žalovanej voči žalobcom, uviedol, že ostala chladná, nekomunikovala so žalobcami, väčšinou času trávila v práci a domov sa chodila len vyspať. Rovnako aj výpoveď svedkyne P. nekonkretizovala žiadne vulgarizmy, psychické, či fyzické negatívne správanie sa žalovanej, svedkyňa uviedla, že incidenty vzájomné boli väčšinou o vrátenie daru. Teda ku konfliktom dochádzalo v súvislosti s neochotou žalovanej vrátiť dar a tým, ako sa žalobcovia dozvedeli, že žalovaná sa chce rozviesť a dar nechce vrátiť. 20. Vulgárne správanie sa žalobcov k žalovanej charakterizovala svedkyňa W. D. na pojednávaní dňa 4.2.2010 keď uviedla, že keď sťahovala veci svojej sestry, tak žalobca ju vyhodil z nehnuteľnosti s tým, že nemôže prekročiť prah nehnuteľnosti, žalobkyňa jej nadávala, túto skutočnosť potvrdil aj svedok R. D. vo výpovedi zo dňa 19.5.2011. Je nesporné, že vzťahy medzi stranami boli a sú narušené, avšak rovnako k negatívnemu správaniu došlo aj zo strany žalobcov a ich syna voči žalovanej. 21. Aj z výpovede žalovanej vyplynulo, že dôvodom zhoršenia vzťahov so žalobcami a jej exmanželom, teda ich synom bola skutočnosť, že od presťahovania do ich domu sa zmenilo správanie jej manžela, ktorý po príchode z práce neustále navštevoval žalobcov, trávil u nich veľa času a od nich prišiel domov s výčitkami a kritikou voči nej, žalobcovia zasahovali do manželského spolužitia a správali sa voči nej neúctivo, ona nemala žiadny dôvod pred darovaním nehnuteľnosti predstierať milé správanie voči nim za účelom získania daru, nakoľko bola vlastníčkou bytu v T., ktorého hodnota presahovala hodnotu darovaného spoluvlastníckeho podielu. Uviedla, že vzhľadom na veľký psychický nátlak zo strany žalobcov a ich syna musela spoločnú domácnosť opustiť v záujme nevyhrocovania situácie, preto nepovažuje za spravodlivé, aby za stavu, kedy podali žalobcovia žalobu na súd o vrátenie daru /nie ona ich vláči po súdoch, ako sa vyjadrili/, aby akýmkoľvek spôsobom s nimi komunikovala, nakoľko zo strany žalobcov vládne voči nej nevraživosť, dá sa povedať, že ju z domova vlastne vyhodili. Pokiaľ sa týka zhoršovania zdravotného stavu žalobcov, jedná sa o staršie osoby, kde je predpoklad zhoršovania zdravotného stavu a pokiaľ by mal súd posudzovať ich zdravotný stav, musel by súd rovnako skúmať vplyv súdneho konania na jej zdravotný stav, nakoľko pod ťarchou stresu predmetných súdnych konaní sa tak isto aj jej zdravotný stav zhoršil a musela sa podrobiť lekárskym vyšetreniam. Uviedla, že v minulosti, ani v súčasnom období žalobcovia neboli a ani nie sú odkázaní na pomoc, nakoľko aj výpoveď ich a Ľ.K. M. zo dňa 213.4.2014 preukázala súdu, že žalobcovia chodia na spoločné nákupy, žalobkyňa varí, perie, upratuje, žehlí, stará sa o domácnosť bez akýchkoľvek problémov, stravujú sa u nich ako st. aj ml. Ľ. M.. Teda žalobcovia sú schopní sa sami o seba postarať ako v minulosti, tak aj teraz a pri veľkých nákupoch, pri ktorých im pomáha ich syn /vozí ich autom a pomáha odniesť nákupy/ by potrebovala pomoc ktorákoľvek iná osoba. Pokiaľ sa týka výpovede svedkyne P., dcéry žalobcov, súd poukazuje na skutočnosť, že táto je zdravotná sestra v obci, kde účastníci konania bývajú a je teda prirodzené, že jej matka, žalobkyňa, v prípade, ak má nejaký zdravotný problém, obracia sa so žiadosťou o pomoc na ňu. Vyplýva to aj z jej výpovede, podávala matke infúzie, lieky a pod. Z tohto nie je možné usudzovať, že žalovaná odmietla poskytnúť pomoc žalobcom. Z dokazovania nevyplynula ani skutočnosť, že by žalobcovia boli na pomoc žalovanej odkázaní, že by ju o pomoc požiadali, prípadne, že by žalovaná im na požiadanie akúkoľvek pomoc odmietla. 22. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie nemohol považovať skutočnosť, že žalovaná sa rozviedla so synom žalobcov, príp. ,že si našla nového partnera za konanie, ktorým by hrubo porušovala dobré mravy vo vzťahu k žalobcom, na základe ktorého by bolo možné požadovať vrátenie daru. Súd zastáva názor, že nie každé správanie sa, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávaným správaním sa medzi ľuďmi napĺňa znaky ust. § 630 O.z. Predpokladom aplikácie tohto ust. je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel chovaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa kritérií a nie názorom darcu. Musí ísť o porušovanie značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné, ktoré trvaním, priebehom a spôsobom nadobúda povahu hrubého porušovania dobrých mravov. Teda nepostačuje správanie sa obdarovaného iba na základe subjektívneho pocitu darcu, musí ísť o porušenie značnej intenzity, o porušovanie sústavné a negatívne správanie sa obdarovaného sa musí prejavovať aj objektívne. Teda musí sa jednať o také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, treba vychádzať z princípu vzájomnosti, treba brať do úvahy aj správanie darcu a zistiť, či aj tento sám sa nesprával voči obdarovanému v rozpore a teda, či jeho správanie sa nie je aj príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo voči členom jeho rodiny. V tejto súvislosti sa kladie povinnosť dôkazného bremena na strane žalobcov, ktorí sú povinní preukázať tvrdenia. 23. Z výpovede žalobcov, svedkov a žalovanej nemal súd jednoznačne preukázané, že zo strany žalovanej došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov. Žalobcovia nepreukázali akékoľvek predstieranie správania sa pred darovaním a zmenou správania sa po darovaní, sú to len ich subjektívne tvrdenia, pričom výpoveď syna žalovanej, ktorý je pod vplyvom starých rodičov a jeho otca, tak isto nepreukázala hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej. Pred súdom v konaní nebola preukázaná ani nevera žalovanej v čase pred podaním vrátenia daru a po výzve na vrátenie daru, nebola preukázaná ani v rozvodovom konaní ako dôvod rozpadu manželstva, teda žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno vo výzve na vrátenie daru. Žiadne ďalšie dokazovanie i po poučení ust. § 120 ods. 4 OSP nenavrhli v konaní vykonať, preto súd vo veci rozhodol a návrh žalobcov opätovne v celom rozsahu zamietol, nakoľko dospel k názoru, že žalobcovia nepreukázali žiadne konkrétne konanie žalovanej voči nim, ktoré by sa dalo charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle ust. § 630 O.z. 24. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ut. § 142 ods. 1 OSP a zaviazal v spore neúspešných žalobcov spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania úspešnej žalovanej. 25. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5Co 524/2015-326 zo dňa 23.3.2016 na odvolanie žalobcov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 4C 369/08-286 zo dňa 04.06.2015zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že súd prvej inštancie podľa pokynu nadriadeného súdu zopakoval výsluchy svedkov a účastníkov, doplnil dokazovanie výsluchom svedkov a svedka I. G. spôsobom, že nekládol svedkom a účastníkom otázky, ktoré je potrebné zodpovedať na objasnenie skutočností potrebných pre riadne zistenie skutkového stavu, pričom po samostatnej výpovedi svedka mal mu súd klásť otázky na zistenie skutkového stavu, dá príležitosť stranám na kladenie otázok a pri nezrovnalostiach vykoná aj konfrontáciu svedkov a účastníkov medzi sebou. Konštatoval, že neboli chronologicky zaznamenané, kedy začali (presne označenom dátume - približne dátumu) prvé problémy medzi žalobcami a žalovanou, čo bolo dôvodom problémov (potom rozobrať konkrétne situácie ku ktorým došlo a konfrontovať správaniu tak žalobcov ako aj žalovanej, zaznamenať nezhody pri výstavbe - nadstavbe bytu nad domom žalobcov. Uviedol, že správanie žalovanej opätovne nezhodnotil spôsobom posúdenia intenzity neslušného správania (aj z hľadiska sústavnosti) sa popri dobrým mravom. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave treba vyhodnotiť pomery v rodine žalobcov zhodnotením ich morálnych hodnôt, akým spôsobom môžu chápať neveru žalovanej, či nie je v ich ponímaní práve hrubým porušením dobrých mravov. Krajský súd poukázal na to, že žalovaná sa nevery jednoznačne dopustila, čo je potvrdené a nespochybnené výpoveďou sv. Ľ. M., a to v čase pred výzvou na vrátenie daru. Uviedol, že súd prvej inštancie sa riadne ani nevyrovnal s výpoveďou sv. I. G., nevyhodnotil ju vzhľadom na vzťah ku žalovanej, pričom podľa názoru Krajského súdu výpoveď svedka, že mal v rokoch 2006-2007 inú partnerku ešte nevylučuje jeho blízky vzťah so žalovanou. Tu mohol vykonať za účelom zistenia a potvrdenia začiatku vzťahu svedka so žalovanou súd prvej inštancie konfrontáciu, prípadne ho mohol konfrontovať s SMS nájdenou synom žalovanej. Odvolací súd konštatoval, že pre rodinu, ktorá si vysoko ctí morálne vlastnosti a vzťahy v rodine sa môže aj nevera žalovanej ako ich nevesty považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, teda intenzita nevhodného správania sa žalovanej týmto spôsobom môže byť považovaná za vyslovenú, odôvodňujúca konanie darcu(žalobcov) domáhajúcich sa vrátenia daru. Rovnako dôležité je podľa názoru Krajského súdu citlivo posúdiť výpovede účastníkov a svedkov potvrdzujúcich nezáujem žalovanej o zdravotný stav žalobcov, nezáujem o pomoc im v starobe a chorobe, a to nielen pasívnym správaním (keď bola na pomoc privolaná), ale aj iniciatívnym konaním a prejavovaním opravdivého záujmu o žalobcov ako darcov. Uvedené nedostatky sú zásadné a predstavovali prekážku preskúmateľnosti rozsudku pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov. Uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní riadiac sa názorom a pokynmi odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. doplniť dokazovanie v naznačených smeroch, riadne konfrontácie vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, prípadne vykonať aj ďalšie dôkazy, potreba ktorých sa objaví v priebehu konania a potom svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodniť, nie však citovaním výpovedí svedkov, ktorí vypovedajú k iným okolnostiam ako podstatným v danej veci. 26. Súd prvej inštancie, viazaný názorom Krajského súdu v Bratislave podľa § 226 O.s.p., t.č. § 391 zákona číslo 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok, doplnil dokazovanie v naznačenom smere, pričom na návrh strán sporu (viď zápisnica z 13.12.2016 - čl. 342, elektronické podanie zo dňa 03.05.2017 - čl. 347 a čl. 354 súdneho spisu) odročil vytýčené pojednávania na neurčito za účelom mimosúdnych prebiehajúci rokovaní o zmiernom ukončení súdneho sporu. 27. Na pojednávaní dňa 25.7.2017 (vzhľadom na to, že k dohode strán nedošlo) súd opätovne dal priestor na vyjadrenie obom stranám sporu, boli opätovne vypočúvané svedkyne C. P. a W. D.Í., a keďže ďalšie dokazovanie nebolo stranami sporu navrhované, súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia z nasledovných dôvodov: 28. Právny zástupca žalobcov oznámil súdu ku konaniu, že na tunajšom súde bolo vedené konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva býv. manželov p. Ľ. M. a žalovanej, ktoré je právoplatne skončené s tým výsledkom, že bývalý manžel žalovanej bol zaviazaný vyplatiť jej sumu 37.000,-€, v tomto konaní však podával v mene jej býv. manžela podnet na Generálnu prokuratúru za účelom podania mimoriadneho opravného prostriedku. Uviedol, že k dohode strán vo veci vrátenia daru nedošlo hlavne z toho dôvodu, že žalovaná požaduje od žalobcov sumu 23.000,-€, ktorú keď jej zaplatia a býv. manžel keď jej zaplatí 37.000,-€, tak následne prevedie svoj podiel na nehnuteľnosti na žalobcov. Uviedol, že žalobcovia nemajú žiadny dôvod jej sumu 23.000,-€ vyplácať, nakoľko žalovaná ich nehnuteľnosť, ktorú jej darovali žiadnym spôsobom nezhodnotila a poukázal na to, že v podstate celé zhodnotenie nehnuteľnosti bolo ocenené v znaleckom posudku súdneho znalca v rámci vyporiadania BSM, ktorý vynaložené investície strán započítal, čo zohľadnil súd vo svojom rozsudku. 29. V zmysle intencií rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave súd vypočul aj svedkyňu D., ktorá uviedla, že všetko čo vie, už vo svojej výpovedi v minulosti uviedla, nemala záujem sa k veci viac vyjadriť. Na otázky právnej zástupkyne žalovanej uviedla, že v minulosti, ako aj teraz boli jej vzťahy so sestrou (žalovanou) dobré, boli si blízke, k dôvodom rozvodu manželstva sestry sa nevedela vyjadriť, uviedla, že jej sestra nemala žiadny mimomanželský vzťah, s aktuálnym jej partnerom p. G. sa prvýkrát stretla v marci 2010, kedy bola ich matka v nemocnici, o tom, že sestra má priateľa sa dozvedela prvýkrát vo februári 2010, keď odchádzala na liečenie, matka bola v nemocnici a žalovaná jej povedala, že sa o matku postará a pomôže jej priateľ. 30. Právny zástupca žalobcov spochybnil výpoveď svedkyne ohľadne dĺžky vzťahu žalovanej s jej priateľom, považoval ju za tendenčnú vzhľadom na príbuzenský pomer so žalovanou s tým, že nevera žalovanej bola preukázaná výpoveďou jej syna v tomto konaní v roku 2005, pričom neveru žalovanej konštatoval aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí s tým, že ju považoval za preukázanú. 31. Súd opätovne vypočul svedkyňu C. P., ktorá uviedla, že v tomto konaní už 2 x vypovedala a nebude sa opakovať. Doplnila vo svojej výpovedi skutočnosť v tomto 10 ročnom súdnom konaní sa spomínajú len žalobcovia a žalovaná, ktorá odišla od manžela a svojho 10 ročného syna, pričom jej osobu nikto nespomína. Žalovaná sa v minulosti vyjadrila, že k jej rodičom nemá žiadny vzťah, nič k nim necíti, pričom dohoda v rámci darovacej zmluvy bola taká, že sa o nich v starobe postará, dochová a pochová ich, teda ako mieni túto dohodu dodržať, keď sa o nich obdobie viac ako 10 rokov vôbec nezaujíma, pričom ona tu figuruje, ako by ani neexistovala, nároky si tu uplatňuje len žalovaná, ktorá vedela, čo podpisuje v rámci darovacej zmluvy. Okrem toho sa s ňou a s bratom dohodli, že rodičia im svoju nehnuteľnosť darujú (ona s tým súhlasila), s tým, že brat spolu so žalovanou jej v budúcnosti zaplatia jej podiel vo výške 1.200.000,-Sk, žalovaná uviedla, že je to pravda. Svedkyňa uviedla, že považuje za svoju morálnu povinnosť sa o rodičov postarať, čo v minulosti aj robila a robí dodnes, podľa jej názoru žalovaná nemá ako obdarovaná nárok na nič, nakoľko ani o jej rodičov, ani o svojho syna sa nestará. Považuje za trápne, že sa vôbec voči jej rodičom domáha nejakých finančných nárokov, otec, ktorý vlastnoručne dom postavil má t.č. vážne zdravotné problémy. Uviedla, že žalovaná svoje práva pozná a domáha sa ich, avšak vôbec nepozná svoje povinnosti, ku ktorým sa svojím podpisom zaviazala. 32. Na otázky právneho zástupcu žalobcov svedkyňa uviedla, že žalovaná ani čiastočne podmienku ústnej dohody pred darovaním nesplnila vôbec, ako si nehnuteľnosť s jej bratom zrekonštruovali, od manžela a syna odišla k svojmu milencovi. O podmienkach ústnej dohody vedeli aj žalobcovia, pričom táto ústna dohoda bola jednou z podmienok, za ktorých sa dar uskutočnil, čo žalovaná nespochybnila. 33. Na otázky právnej zástupkyne žalovanej uviedla, že zo strany jej brata a manželky jej neboli zaplatené žiadne finančné prostriedky. Uviedla, že po predaji bytu v C., prišiel za ňou brat s obálkou, v ktorej bola suma 1.200.000,-Sk, odovzdal jej ju, avšak po týždni mu tieto peniaze vrátila s tým, že sú mladí, nech si postavia dom a neskôr ju vyplatia. Brat si vzal peniaze späť, žalovaná pri tom nebola. Žalovaná výpoveď svedkyne poprela, uviedla, že po predaji bytu v C. za 1.900.000,-Sk v roku 2005 sa peniaze kupcom vložili na jej účet v banke, bolo potrebné pomôcť svedkyni pri kúpe bytu, vtedy jej dal býv. manžel sumu 130.000,-Sk, ktorú sumu však z účtu nevybral, nakoľko mal svoj podnikateľský účet, nevedela odkiaľ peniaze vzal, jej len túto skutočnosť oznámil. Z jej účtu sa vybrala suma 170.000,-Sk na kúpu okien, ktoré peniaze jej svokrovci neskôr vrátili. Uvedené svedkyňa poprela s tým, že ona žiadne peniaze na kúpu bytu nepotrebovala požičať, nakoľko jej manžel pracoval v tom čase v F., byt si vyplatila sama zo svojich peňazí a ona už dávno v G. bývala, keď žalovaná s manželom predala byt, ona mala byt už dávno vtedy vyplatený. Uviedla, že jej manžel sa so žalobcami stretáva raz - dvakrát do týždňa, manžel je zamestnaný, majú svoj život. Pri podávaní liekov im nepomáha, robí to ona, nechodí im ani nakupovať, avšak on nebol obdarovaný tak, ako žalovaná. Uviedla, že dôvodom rozvodu manželstva jej brata a žalovanej bol mimomanželský vzťah žalovanej, vie to od jej syna. Nebola svedkom žiadnej hádky manželov kvôli nevere, nakoľko keď to prepuklo, tak žalovaná sa zbalila a od manžela, jej brata odišla. Záverom uviedla, že žalovaná minula aj úspory jej rodičov vo výške 170.000,-Sk. 34. Po výsluchu svedkov a doplnení dokazovania ako strana žalobcov, tak ani strana žalovanej nenavrhli súdu doplniť dokazovanie, obe strany navrhli vydať vo veci rozhodnutie. Právny zástupca žalobcov dal do pozornosti súdu, že doručili žalovanej opakovane dňa 14.2.2015 výzvu na vrátenie daru, ktorú si žalovaná prevzala 18.5.2015, poukázal na jej správanie sa k darcom za obdobie posledných 10 rokov, uviedol, že 10 rokov žalovaná sa o nehnuteľnosť nestará, neplatí za ňu dane, uviedol, že u žalobcov sa jedná o konzervatívnu, prísne katolícku rodinu, ktorá žije v dedinskom prostredí, musia znášať či už pri nákupoch, alebo v spoločenskom styku s obyvateľmi obce situáciu, ktorá im sťažuje život. 35. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že žalobcovia podľa jej názoru neuniesli dôkazné bremeno, nevedeli preukázať také porušenie dobrých mravov, ktoré by odôvodňovalo ich požiadavku na vrátenie daru žalovanou, záver o preukázanej nevere je absolútne podľa nej neakceptovateľný, nakoľko jediným dôkazom má byť rozpísaná SMS-ka, ktorú iba videl syn žalovanej, súdu nebola žiadnym spôsobom zdokumentovaná, nebola adresovaná ani podpísaná, neobsahovala oslovenie, ani telefónne číslo. Údajný priateľ, ktorému mala byť správa adresovaná vypovedal, že v tom čase mal inú priateľku, preto považuje za absolútne neprijateľné obviňovať žalovanú z nevery. Neboli zo strany žalobcov preukázané ani údajné posmešky, poznámky alebo ich sťažené spolunažívanie v obci. Pojem neslušného správania žalovanej nebol z ich strany žiadnym spôsobom definovaný, teda nie je možné zo strany žalovanej toto posúdiť ako v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. 36. Súd po vykonanom dokazovaní, viazaný pokynmi Krajského súdu v Bratislave v zmysle § 391 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku musí vzhľadom na výpovede všetkých strán konštatovať, v dôsledku toho, že ani jedna strana si nepamätala a ani neuviedla a nebola schopná uviesť chronologicky, presne, kedy začali (v presne označenom dátume - približnom dátume) prvé problémy medzi žalobcami a odporkyňou, pridržiavali sa toho, čo uviedli vo svojich doterajších výpovediach, čo už súd prvej inštancie vyhodnotil vo svojich predchádzajúcich dvoch rozhodnutiach, rovnako nezmenili svoje výpovede, čo bolo dôvodom problémov medzi stranami (teda súd prvej inštancie žiadne ďalšie situácie ku ktorým došlo nemohol vyhodnotiť, nakoľko k žiadnym ďalším, okrem tých, čo súd vyhodnotil vo svojich dvoch zrušených rozhodnutiach, strany sporu neuviedli, teda súd ich nemohol konfrontovať so správaním sa žalobcov a žalovanej, to sa týka aj nezhôd pri výstavbe - nadstavby bytu nad domom žalobcov, žiadne iné situácie ani jedna strana nekonkretizovala. 37. Pokiaľ sa týka zhodnotenia intenzity neslušného správania sa žalovanej (aj z hľadiska sústavnosti), proti dobrým mravom, súd prvej inštancie musí konštatovať, že sa nestotožňuje so správaním sa žalovanej ako takým k darcom, nakoľko ako uviedla vo svojej doplňujúcej výpovedi svedkyňa P. (mala sa možnosť vyjadriť v priebehu súdneho konania, a nie je pravda tvrdenie právneho zástupcu žalobcov, že jej súd nedal možnosť), žalovaná ako obdarovaná sa svojím podpisom na darovacej zmluve zo dňa 8.4.2005 v čl. V zaviazala dar vrátiť, ak sa obdarovaní (žalovaná s býv. manželom) bude k nim správať tak, že hrubo poruší dobré mravy. Súčasne sa v čl. VI. 4. darovacej zmluvy zaviazala žalovaná spolu s býv. manželom hradiť všetky náklady spojené s opravami a údržbou darovaných nehnuteľností. Súd prvej inštancie sa rovnako stotožňuje so závermi odvolacieho súdu, že vzhľadom na silne katolícku rodinu môžu žalobcovia chápať správanie sa žalovanej k nim, jej neveru ktorej sa dopustila v čase pred výzvou na vrátenie daru, ktorú odvolací súd ustálil ako preukázanú s poukazom na výpoveď svedka Ľ. M., v ich ponímaní práve hrubým porušením dobrých mravov. Pokiaľ sa týka zhodnotenie výpovede sv. I. G. vo vzťahu k žalovanej a jeho vyjadrenia, že mal v rokoch 2006-2007 inú partnerku, čo však nevylučuje jeho blízky vzťah so žalovanou, súd prvej inštancie vzhľadom na konštatovanie odvolacieho súdu, že nevera žalovanej pred výzvou na vrátenie daru bola preukázaná, túto výpoveď svedka nevyhodnocoval, nekonfrontoval ho s SMS nájdenou synom žalovanej, nakoľko to vzhľadom na predchádzajúce konštatovanie považoval za nadbytočné. Súd sa s poukazom na doplnené dokazovanie, kedy z výpovede svedkyne P. mal za preukázané ,že žalovaná to nepoprela, že nemá k žalobcom žiadny vzťah, nič k nim necíti, obdobie posledných 10 rokov sa o nich nezaujíma, nepomáha im, správa sa k nim nevďačne, neprejavuje im žiadnu úctu i vzhľadom na to, že sa starajú o výchovu jej syna, varia mu, perú, žehlia, sú mu nápomocní, pomáhajú jeho otcovi, býv. manželovi žalovanej pri jeho výchove, teda si neplní ani základnú morálnu povinnosť ako obdarovanej a ani ako matky. Čo sa týka darovanej nehnuteľnosti, žalovaná sa žiadnym spôsobom nepodieľa na jej zveľadovaní, nevedela sa na otázku súdu vyjadriť, akým spôsobom zhodnotila časť nehnuteľnosti, ktorú užívajú žalobcovia, nepodieľa sa na platení žiadnych výdavkov za nehnuteľnosť (dane a pod.), čo nepoprela. Pokiaľ sa týka tvrdenia právnej zástupkyne žalovanej, že žalobcovia nepreukázali, že by zo strany spoluobčanov boli na ich adresu posmešky, poznámky, prípadne že majú sociálne problémy pri spoločenskom styku s obyvateľmi obce, podľa názoru súdu prvej inštancie, stačí, keď ony sami túto situáciu tak vnímajú, pociťujú ju, trpí ich zdravotný stav (aj súdnym sporom, vyvolaným žalovanou o zaplatenie za užívanie spoluvlastníckeho podielu). Súd poukazuje aj na výpovede žalobcov a svedkyne P., že žalovaná sa nezaujíma ani o zdravotný stav žalobcov, o poskytovanie im pomoci v starobe, chorobe či už pasívnym svojím chovaním, avšak aj s poukazom na jej iniciatívne konanie, prípadne prejavovanie opravdivého záujmu o nich ako o darcov, čo žalovaná nepoprela. Nie je nepodstatná ani skutočnosť, ktorú ako novú uviedla svedkyňa P., že pred uskutočnením daru zo strany žalobcov, sa ústne žalovaná s býv. manželom zaviazala zaplatiť jej sumu 1.200.000,-Sk, aby nebola ako dcéra žalobcov a sestra jej býv. manžela poškodená, ktorú dohodu ani čiastočne k dnešnému dňu žalovaná nesplnila, čo opäť žalovaná potvrdila a nespochybnila. 38. Súd vzhľadom na doplnené dokazovanie, na závery Krajského súdu v Bratislave konštatuje, že sú naplnené materiálne znaky ust. § 630 Občianskeho zákonníka, keď bolo v konaní preukázané, že dôvodom rozvratu manželstva žalovanej so synom žalobcov bola jej nevera, odchod zo spoločnej domácnosti a opustenie syna, bol preukázaný nezáujem žalovanej o žalobcov - darcov (starších rodičov jej býv. manžela), ktorí celou situáciou, ktorá v rodine vznikla trpia nielen psychicky, ale aj fyzicky tým, že sa zhoršil ich zdravotný stav, čo bolo v konaní pred súdom preukázané lekárskymi správami, založenými ku konaniu ako aj svedeckými výpoveďami. Žalovaná im neposkytuje obdobie 10 rokov žiadnu pomoc, ako sama uviedla, nič k nim necíti, žiadnym spôsobom sa nestará ani darovanú nehnuteľnosť, nepodieľa sa finančne na jej zveľaďovaní, na platení úhrad (daň), darcov nenavštevuje, naopak obe strany sú účastné viacerých súdnych konaní, ktoré na žalobcov, ich psychiku a zdravotný stav negatívne vplývajú. Pomoc v starobe a chorobe im poskytuje ich dcéra - sv. P., prípadne ich syn a vnuk. 39. Súd s poukazom na vyššie uvedené správanie sa žalovanej vo vzťahu k žalobcom vyhodnotil ako hrubo porušujúce dobré mravy (zásady slušného správania sa vo vzťahu k darcom), žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia. 40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal v spore úspešným žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu v spore vo výške 100%. 41. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a žalovanej prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Svoje odvolanie žalovaná odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. f/, d/ a h/ C.s.p. Žalovaná má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnený, čím súd porušil jej ústavné právo na spravodlivé súdne konanie. Žalovaná má ďalej za to, že predmetným rozhodnutím súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s predošlými rozhodnutiami súdu. Žalovaná považuje záver súdu o tom, že sa neverou voči synom žalobcov dopustila hrubého porušenia mravov z dôvodu silne katolíckej rodiny žalobcov za absolútne neopodstatnené, arbitrárne a v rozpore so zákonom. Žalovaná poukazuje na to, že samotná nevera, nebola v konaní nijako preukázaná a jedná sa iba o tvrdenie. Žalovaná tvrdí, že súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie, nevykonal žiadne iné dôkazy, ale iba zopakoval výsluchy svedkov. Vzhľadom na uvedené, má odvolateľka za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že by žalovaná hrubo porušila dobré mravy. Žalovaná ďalej namieta, že súd skúmal aj okolnosti, ktoré sa stali až po doručení výzvy na vrátenie daru. Odvolateľka v otázke náhrady trov konania uvádza, že dĺžku konania vedeného na súde a množstvo vykonaných úkonov zapríčinil súd prvej inštancie, keďže spôsob akým vykonal dôkazy nebol podľa nadriadeného súdu správny a dostatočný pre rozhodnutie. 42. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia, ktorí žiadajú odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Napadnutý rozsudok považujú žalobcovia za spravodlivý, vydaný na základe dôkladného objektívneho zistenia skutkovej a právnej stránky veci a objektívneho vykonania dokazovania. Dôvody odvolania žalovanej považujú žalobcovia za účelové. Tvrdenia žalovanej o tom, že jej nevera nebola v konaní preukázaná považujú žalobcovia za nesprávne a nepravdivé. 43. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 44. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je opodstatnené. 45. Po oboznámení sa so spisom súdu prvej inštancie, má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nepostupoval spôsobom mu naznačeným odvolacím súdom v predošlom rozhodnutí odvolacieho súdu a neriadil sa jeho právnym názorom hoci je to jeho povinnosť pod následkom disciplinárneho previnenia. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že skutočnosť, či svedkovia majú ochotu vypovedať alebo nie, nie je podstatná, nakoľko sa jedná o ich zákonnú povinnosť - pod hrozbou dopustenia sa trestného činu krivej výpovede. 46. Pretože súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a doplnenie dokazovania nie je účelné vykonať na odvolacom súde, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil /§ 389 ods. 1 písm. c) C.s.p./ a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie /§ 391 ods. 1 C.s.p./. zachovávajúc podmienku dvojinštančnosti konania. 47. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne vec prejedná v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenom v tomto, ako aj jeho predošlom rozhodnutí č.k. 5Co/524/2015-326 zo dňa 23.03.2016. Súd prvej inštancie zopakuje výsluchy a vykoná konfrontáciu svedkov, v súlade s usmernením odvolacieho súdu so zameraním sa na podstatné okolnosti týkajúcej sa veci - ktoré už boli súdu prvej inštancie vysvetlené v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. 48. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).