Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/450/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208203106 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1208203106.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľov: X./. A. Š., E.. XX.XX.XXXX, I. A. Č.. XX, I., X./. D. Š., E.. XX.XX.XXXX, I. A. Č.. XX, I., obaja zastúpení JUDr. Emanuelom Hebertom, advokátom, Krajinská č. 30, Bratislava, proti odporkyni: A. R., E.. XX.XX.XXXX, I. X. Č.. XXX, X., zastúpená JUDr. Mariánom Alušicom, advokátom, Bieloruská č. 7, Bratislava, o zaplatenie 24.231,56 € s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 51C/56/2010 - 195 zo dňa 1.februára 2012 a na odvolanie odporkyne proti uzneseniu toho istého súdu č.k. 51C 56/2010-230 zo dňa 25.júna 2012, v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach p o t v r d z u j e . Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 25.júna 2012 č.k. 51C 56/2010-230 z m e ň u j e tak, že odporkyni oslobodenie od platenia súdnych poplatkov priznáva. Navrhovateľom 1./, 2./ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne istinu vo výške 12.115,78 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 22.09.2009 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku / navrhovatelia sa domáhali zaplatenia sumy 24.231,56 € s úrokom vo výške 8,5% od 17.6.2007/ súd návrh zamietol a odporkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne náhradu trov konania 3.239,95 € k rukám právneho zástupcu navrhovateľov JUDr. C. G., advokátovi, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 36 , § 39 , § 121 ods. 3 , § 488 , § 489, § 494 , § 517 ods. 1,2 , § 544 ods. 1, 2 , § 545 ods. 1, § 588 , § 545a ,§ 879j , § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď v konaní bolo jednoznačne preukázané a medzi účastníkmi konania nesporné, že dňa 02.12.2005 uzavrela odporkyňa ako predávajúca s navrhovateľmi 1./ a 2./ ako kupujúcimi kúpnu zmluvu v súlade s § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odporkyňa sa v zmysle predmetnej kúpnej zmluvy zaviazala zabezpečiť na vlastné náklady výstavbu inžinierskych sietí s termínom ich dokončenia do 31.12.2005 a taktiež zabezpečiť prístupovú komunikáciu. K splneniu uvedeného záväzku zo strany odporkyne však v zmluvne dohodnutom čase (t.j. ku dňu 31.12.2005) nedošlo, keďže obec Rovinka ako stavebný úrad vydal stavebné povolenie na stavbu "Inžinierske siete lokalita 17 rodinných domov" č.j.: K..X-X.-XXXX-C. až dňa 18.01.2006 a k reálnemu užívaniu inžinierskych sietí kupujúcimi došlo až po tom, čo obec Rovinka ako stavebný úrad dňa 27.02.2007 vydala povolenie na užívanie stavby - plynovodu (rozhodnutie č.j.:K..XX-X.-XXXX-C.) a dňa 05.9.2007 povolenie na užívanie stavby - inžinierskych sietí, NN rozvodov a prekládky VN (rozhodnutie č.j.:K..XXXX-XX-X.-C.). Tvrdenie odporkyne, že bola navrhovateľmi uvedená do omylu, keďže si vzhľadom na svoj vyšší vek neuvedomila v zmluve uvádzanú lehotu výstavby inžinierskych sietí a navrhovatelia pri podpise zmluvy o nereálnosti jej dodržania museli vedieť, vyhodnotil prvostupňový súd ako účelové, nakoľko z predložených kúpnych zmlúv, predmetom ktorých boli pozemky nachádzajúce sa v rovnakej lokalite ako nehnuteľnosť navrhovateľov jednoznačne vyplýva, že rovnaký termín dokončenia inžinierskych sietí (t.j. 31.12.2005) bol uvedený aj v ďalších kúpnych zmluvách (zmluvy sa medzi sebou líšili len nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom tej-ktorej kúpnej zmluvy a taktiež kúpnou cenou, ostatné zmluvné ustanovenia boli identické), ktoré boli odporkyňou ako predávajúcou podpísané skôr ako kúpna zmluva s navrhovateľmi, pričom v každom z uvedených prípadov to bola práve odporkyňa ako predávajúca, kto kupujúcim predložil návrh kúpnej zmluvy s uvedenou lehotou. Rovnako za irelevantné mal prvostupňový súd aj tvrdenie odporkyne, že jej kúpne zmluvy vypracovala realitná kancelária, resp. developerská spoločnosť a ona teda nenesie zodpovednosť za ich obsah vo vzťahu ku kupujúcim (navrhovateľom), nakoľko výlučne odporkyňa bola predávajúcou, ona tieto zmluvy predkladala a ako predávajúca ich aj podpisovala. Pokiaľ ide o námietku odporkyne, že bola uvedená do omylu (§49a Občianskeho zákonníka) a preto je zmluva v tejto časti neplatná, treba poukázať na to, že odporkyňa sa tejto neplatnosti s poukazom na § 40a nemôže dovolávať, nakoľko ju sama spôsobila. Prvostupňový súd poukázal tiež na skutočnosť, že odporkyňa ako stavebník mala povinnosť podať na príslušný stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie týkajúce sa inžinierskych sietí (§ 58 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov), čo aj dňa 26.3.2005 urobila a na základe tejto žiadosti jej obec Rovinka ako príslušný stavebný úrad dňa 18.01.2006 vydal stavebné povolenie č.j.:K..X-X.-XXXX-C. na stavbu "Inžinierske siete lokalita 17 rodinných domov". Znamená to, že v čase podpisu kúpnej zmluvy s navrhovateľmi si odporkyňa ako predávajúca (a zároveň ako stavebník žiadajúci o vydanie stavebného povolenia) musela byť vedomá toho, že stavebné povolenie na stavbu inžinierskych sietí nemá, preto ako predkladateľ návrhu kúpnej zmluvy navrhovateľom mala možnosť ustanovenie čl. IV bod 4.2 zmeniť tak, aby termín dokončenia inžinierskych sietí nebol v zmluve stanovený v lehote 29 dní odo dňa podpisu predmetnej kúpnej zmluvy (do 31.12.2005). Prvostupňový súd ďalej uviedol, že sa nestotožnil ani s argumentom odporkyne, že sa v článku IV., bod 4.1. kúpnej zmluvy jedná o odkladaciu podmienku (i keď je označená ako "výlučná"), v zmysle ktorej sa zmluvné strany mali dohodnúť, že navrhovatelia ako kupujúci v prípade, ak inžinierske siete zabezpečené nebudú, pozemok nekúpia. Odkladacou podmienkou sa rozumie podmienka, na ktorej splnení závisí, či právne následky právneho úkonu (v tomto prípade kúpnej zmluvy) nastanú. Znamená to, že právny úkon je platný a záväzný, avšak do doby splnenia zmluvne dohodnutej podmienky nespôsobuje právne účinky. Ak by sa v danom prípade jednalo o zmluvné dojednanie odkladacej podmienky, muselo by dôjsť k jej splneniu (t.j. k zabezpečeniu výstavby inžinierskych sietí a prístupovej komunikácie) už pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a k návrhu na vklad by museli byť zároveň predložené listiny preukazujúce splnenie tejto podmienky. V prípade, ak by totiž odkladacia podmienka spočívajúca v zabezpečení výstavby inžinierskych sietí a prístupovej komunikácie ku dňu podania návrhu na vklad splnená nebola, katastrálny úrad by návrh na vklad zamietol a k podaniu nového návrhu by mohlo dôjsť až po tom, čo sa zmluvne dojednaná odkladacia podmienka splní. Keďže však k zavkladovaniu vlastníckeho práva k predmetnému pozemku príslušným katastrom nehnuteľností došlo dňa 09.01.2006 (vklad bol povolený pod č. K.-XXXX/XXXX), mal súd za preukázané, že ustanovenie článku IV., bod 4.1. kúpnej zmluvy nie je odkladacou podmienkou, ide len o dohodu zmluvných strán o záväzku odporkyne ako predávajúcej spočívajúcom v zabezpečení výstavby inžinierskych sietí a príjazdovej cesty. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že ak by sa v danom prípade jednalo o podmienku odkladaciu, nebol by dôvod pred tým, ako by došlo k jej splneniu, podávať návrh na vklad vlastníckeho práva na príslušnú správu katastra, keďže by bol predmetný návrh zamietnutý. Rovnako prvostupňový súd nemal zato, že ustanovenie článku IV. bod 4.3. v spojení s bodom 4.1. a 4.2. je nezrozumiteľné a neurčité a preto je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho kúpna zmluva v tejto časti neplatná. V bode 4.2. tohto článku je jednoznačne naformulované splnenie povinnosti si odporkyňou ako predávajúcou spočívajúce v jej povinnosti zabezpečiť dokončenie inžinierskych sietí do 31.12.2005. Z uvedenej formulácie podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že do tohto termínu mali byť inžinierske siete dokončené - teda vystavané po hranicu príslušného predávaného pozemku a v prípade, že tento záväzok upravený v bode 4.2. zmluvy nebude dodržaný a splnený. Dojednali si zmluvné strany zmluvnú pokutu vo výške 500,- Sk za každý deň omeškania (bez kolaudačného rozhodnutia - táto povinnosť nie je upravená v bode 4.2. zmluvy, a teda nebola zabezpečená zmluvnou pokutou). Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že odporkyni na ich výstavbu obec X. ako príslušný stavebný úrad vydala stavebné povolenie č.j.:K..X-X.-XXXX-C. na stavbu "Inžinierske siete lokalita 17 rodinných domov" až dňa 18.01.2006, teda takmer dva týždne po tom, čo mali byť tieto inžinierske siete už dokončené, teda aj z tohto jednoznačne vyplýva, že odporkyňa v termíne, ktorý si sama určila v zmluve, si nesplnila svoju zmluvnú povinnosť. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti prvostupňový súd dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že odporkyni vznikla povinnosť zabezpečiť výstavbu inžinierskych sietí a príjazdovej komunikácie v zmluvne dohodnutej lehote do 31.12.2005, túto svoju povinnosť si nesplnila a preto jej vznikla v súlade s čl. IV bod 4.3. kúpnej zmluvy povinnosť zaplatiť navrhovateľom dohodnutú zmluvnú pokutu, keď súd mal zato, že samotné zmluvné ustanovenie týkajúce sa zmluvnej pokuty nie je možné v danom prípade kvalifikovať ani ako ustanovenie v rozpore s dobrými mravmi (a teda kvalifikovať ho ako neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko to bola práve odporkyňa, ktorá skoncipovala a predložila navrhovateľom znenie predmetnej kúpnej zmluvy vrátane ustanovenia o zmluvnej pokute, ktorá bola následne zmluvnými stranami bez zmeny podpísaná, keďže navrhovatelia nijakým spôsobom do odporkyňou navrhovaného znenia zmluvy nezasahovali a jeho obsah zostal nezmenený. Hoci odporkyni v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti vznikla povinnosť zaplatiť odporcom zmluvnú pokutu, vo vzťahu k navrhovateľmi uplatňovanej zmluvnej pokute vo výške 24.231,56 € dospel súd k záveru, že jej výška je vo vzťahu k zabezpečovanému právu neprimerane vysoká, nakoľko predstavuje vyše 75% kúpnej ceny nehnuteľnosti - pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy. Priznanie takejto vysokej zmluvnej pokuty by podľa názoru súdu viedlo k neodôvodnenému majetkovému prospechu navrhovateľov a v danom prípade by zároveň znamenalo neúmerne prísnu sankciu uloženú odporkyni, ktorá ale nie je vzhľadom na obsah a význam zabezpečovaného záväzku nevyhnutná. Súd preto pri rozhodnutí o výške zmluvnej pokuty aplikoval v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka moderačné oprávnenie a s prihliadnutím na hodnotu a význam povinnosti, ktorej splnenie bolo zmluvne zabezpečené, priznal navrhovateľom 1/2 návrhom uplatňovanej zmluvnej pokuty v sume 12.115,78 € a vo zvyšku prevyšujúcom súdom priznanú sumu návrh ako nedôvodný zamietol. O úrokoch z omeškania rozhodol súd v súlade s § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009. Z dôvodu, že navrhovatelia nijakým spôsobom nepreukázali, že výzva na plnenie datovaná dňom 21.12.2006 bola odporkyni riadne doručená, mal súd za to, že odporkyňa sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu navrhovateľom dňom nasledujúcim po dni, kedy bol odporkyni doručený návrh na začatie konania, nakoľko vtedy mal súd za preukázané, že sa odporkyňa o svojej povinnosti plniť riadne dozvedela, t.j. dňom 22.09.2009. Navrhovatelia tak mali nárok domáhať sa proti odporkyni zaplatenia úrokov z omeškania vo výške, ktorá je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo je v danom prípade 9% ročne. O náhrade trov konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p., Navrhovatelia mali vo veci len čiastočný úspech, keď im súd proti odporkyni priznal 50% z návrhom uplatňovanej istiny, avšak vzhľadom na to, že rozhodnutie o priznanom plnení záviselo od úvahy súdu, súd im priznal proti odporkyni plnú náhradu trov konania 3.239,95 €, ktoré sú navrhovateľmi zaplatený súdny poplatok 1.453,89 € a náhrada trov právneho zastúpenia navrhovateľov advokátom v sume 1.786,06 €. Základná sadzba tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty veci 12.115,78 € (predstavujúcej súdom priznané plnenie) je 287,14 € za jeden úkon právnej služby a trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za úkony právnej služby a to prípravu a prevzatie zastúpenia zo dňa 21.12.2006 v sume 292,58 € / 287,14 € + režijný paušál 164,- Sk (5,44 €)/; za podanie návrhu na začatie konania zo dňa 17.06.2007 v sume 293,45 € / 287,14 € + režijný paušál 190,- Sk (6,31 €)/; za účasť na pojednávaní dňa 14.05.2010, ktoré bolo odročené bez prejednania veci v sume 78,99 € / 71,78 € predstavujúca 1 odmeny 287,14 € + režijný paušál 7,21 € /; za účasť na pojednávanídňa 28.06.2010 v sume 294,35 € / 287,14 € + režijný paušál 7,21 €/; za účasť na pojednávaní dňa 08.12.2010, ktoré bolo odročené bez prejednania veci v sume 78,99 € / 71,78 € predstavujúca 1 odmeny 287,14 € + režijný paušál 7,21 €/; za účasť na pojednávaní dňa 16.02.2011, ktoré bolo odročené bez prejednania veci v sume 79,19 € (71,78 € predstavujúca 1 odmeny 287,14 € + režijný paušál 7,41 €/; za účasť na pojednávaní dňa 27.04.2011, ktoré bolo odročené bez prejednania veci v sume 79,19 € / 71,78 € predstavujúca 1 odmeny 287,14 € + režijný paušál 7,41 €/; za účasť na pojednávaní dňa 21.10.2011 v sume 294,55 € / 287,14 € + režijný paušál 7,41 €/; za účasť na pojednávaní dňa 01.02.2012, v sume 294,77 € / 287,14 € + režijný paušál 7,63 €/. Prvostupňový súd nepriznal advokátovi navrhovateľov odmenu za uplatnený úkon právnej služby "pokus o zmier zo dňa 21.12.2006", nakoľko uvedený úkon bol advokátom navrhovateľov realizovaný pred začatím konania vo veci samej (návrh na začatie konania bol doručený súdu dňa 11.02.2008), a preto ho nie je možné považovať za úkon právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Proti tomuto rozsudku okrem výroku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, ktorým žiadala aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní uviedla, celé rozhodnutie je podložené skutkovým zistením, že kúpne zmluvy si zabezpečovala sama, že ich sama vypracovala, že si sama do nich zakomponovala tzv. „výlučnú podmienku“, že si sama stanovila takú prísnu zmluvnú pokutu, že sa sama uviedla do omylu, teda si ho sama spôsobila. Takéto závery však z vykonaného dokazovania nevyplynuli, sú chybné, ničím nepodložené a nepreskúmateľné, keď súd nevykonal žiadny procesný úkon v tom smere, aby zistil osobu pani Ž., ktorá pravdepodobne zabezpečovala kúpne zmluvy, nie však pre ňu, ale pre navrhovateľov, ktorí s ňou rokovali, keď túto skutočnosť, že navrhovatelia boli v kontakte s týmto svedkom, že rokovali o výstavbe rodinného domu, k čomu síce nakoniec nedošlo, priznali navrhovatelia a nepopreli to. Rovnako aj ňou navrhovaná svedkyňa B. C. ktorú súd odmietol mala prehľad o tom, ako výstavba v danej lokalite prebieha, kto a čo zabezpečoval, bola by mohla vypovedať aj o aktivitách pani Ž. a súd by sa dozvedel, že navrhovatelia ešte ani v roku 2006 nemali vôľu stavať, neskôr predložili zlý projekt a stavať mohli až od mája 2007 a teda za prípadné omeškanie v roku 2006 im nevznikla žiadna škoda. Namietala, že ona nemohla takýto záväzok myslieť vážne, keďže nikto v tak krátkom čase (pár dní) inžinierske siete pre 17 rodinných domov nedokázal vybudovať a z toho vyplýva, že aj nesprávne právne posúdenie vôle účastníkov zmluvy, čo mienili tzv. „výlučnou podmienkou“, bez ktorej nikto nechcel pozemky kúpiť. Odporkyňa ďalej uviedla , že skutkové zistenia o predkladaní textov zmlúv s termínom do 31.12.2005 ňou nie je ničím podložené, práve naopak, navrhovatelia zabezpečovali zmluvy cez pani Ž., alebo ich zabezpečovali sami . Nedostatočne zistený skutkový stav je aj v tom, že sa ona nemôže dovolávať neplatnosti tej časti kúpnej zmluvy, kde mala byť uvedená do omylu, nakoľko ju sama spôsobila. Prvostupňový súd alibisticky preniesol zodpovednosť za jej vyhodnotenie tzv „ výlučnej podmienky“ na katastrálny úrad a to tým, že pokiaľ katastrálny úrad vklad povolil, nejednalo sa o odkladaciu podmienku. Rozhodnutie správneho orgánu a jeho oprava patrí do pôsobnosti súdov a návrh na vklad, ako aj kúpne zmluvy ona nikdy po podpise nemala k dispozícii a disponovali s nimi jedine navrhovatelia a spomínaná pani Ž.. Oni predložili zmluvy na vkladovanie katastrálnemu úradu a zaplatili správne poplatky, hoci tak pre nedokončené inžinierske siete nemali urobiť. Nesprávne prvostupňový súd vyhodnotil aj nezrozumiteľnosť a neurčitosť ustanovení čl. IV bod 4.3 v spojení s bodom 4.1 a 4.2 kúpnej zmluvy. Nijako neodôvodnil, či uvedené ustanovenia kúpnej zmluvy mali znamenať Dokončenie inžinierskych sietí „fyzicky“, či aj právne „kolaudáciou“, a či do 31.12.2005 (ods. 4.2 zmluvy), či do 20.12.2005 (ods. 4.1. zmluvy). Predsa nemohol byť 2.12.2005 dohodnutý termín kolaudácie (ods. 4.1 zmluvy) na 20.12.2005 (o 18 dní), keď ešte nebolo vydané ani stavebné povolenie (18.1.2006). Odporkyňa namietala, že moderačné oprávnenie využil prvostupňový súd nedostatočne, pretože navrhovateľom žiadna škoda nevznikla, pozemky v roku 2005 predávala po 2.100,- Sk/m2, čo bola polovica trhovej ceny v tom období, cena zohľadňovala nedokončenosť inžinierskych sietí, a ešte by navrhovatelia mali dostať 38 % z kúpnej ceny vrátené. Záverom odporkyňa namietala, že prvostupňový súd pochybil, keď priznal navrhovateľom 8,5 % úrok z omeškania od 22.9.2009, hoci navrhovatelia návrhom žiadali priznať úrok vo výške 6 %, teda priznal viac, ako navrhovatelia žiadali a tiež, že súd by mal o trovách konania rozhodnúť v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a z dôvodov hodných osobitného zreteľa navrhovateľom náhradu trov konania nepriznať. K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadrili navrhovatelia 1./, 2./, ktorý žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď je mylné tvrdenie odporkyne, ohľadne vyhotovenia kúpnych zmlúv v tom zmysle, že tieto zabezpečovala p. Ž., keď bolo jednoznačne preukázané, že ich vyhotovila a predkladala odporkyňa sama, keď počas celého súdneho konania odporkyňa nenamietala, že by kúpne zmluvy len predkladala na podpis a nemala vedomosť o ich obsahu. Nezakladá sa na pravde ani tvrdenie, že nemali zámer stavať v roku 2006, keďže mali právoplatné stavebné rozhodnutie zo dňa 28.3.2006. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Predmetom konania pred súdom prvého stupňa a rovnako aj predmetom odvolacieho konania bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá bola dohodnutá medzi navrhovateľmi ako kupujúcimi a odporkyňou ako predávajúcou v čl. IV Kúpnej zmluve zo dňa 2.12.2005 , ktorú uzavrela odporkyňa ako predávajúca s navrhovateľmi 1./ a 2./ ako kupujúcimi kúpnu zmluvu v súlade s § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka.. Podľa čl. IV., bod 4.1. kupujúci predávaný pozemok s charakterom určenia ostatné plochy kupuje s výlučnou podmienkou, že predávajúca zabezpečí na vlastné náklady výstavbu inžinierskych sietí po hranicu kupovaného pozemku vrátane prístupovej komunikácie v súlade s vytvoreným geometrickým plánom najneskôr v deň kolaudácie predmetných inžinierskych sietí do 20.12.2005 (čl. IV., bod 4.1. kúpnej zmluvy), pričom toto ustanovenie bolo v zmluve označené ako výlučná podmienka. Podľa čl. IV., bod 4.2. predávajúca / odporkyňa /sa zaväzuje na vlastné náklady zabezpečiť projektovú dokumentáciu, všetky povolenia a samotnú realizáciu výstavby inžinierskych sietí, a to: prívodu vody, elektrickej energie, plynu a kanalizácie a zabezpečiť dokončenie inžinierskych sietí do 31.12.2005. Podľa čl. IV., bod 4.3. v prípade nedodržania a nesplnenia tohto záväzku predávajúcim v lehote v zmysle čl. IV. bod 4.2 tejto zmluvy, zmluvné strany si dojednávajú zmluvnú pokutu vo výške 500,- Sk (od 01.01.2009 suma 16,60 €) za každý deň omeškania za každú zložku inžinierskych sietí osobitne. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále). Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Určenie výšky zmluvnej pokuty v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zásadne vecou vzájomnej dohody zmluvných strán. Pri posudzovaní súladu dohody o zmluvnej pokute s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné prihliadnuť na funkciu zmluvnej pokuty, ktorou je funkcia preventívna, uhradzovacia, sankčná, ako aj celkovým okolnostiam právneho úkonu, jeho pohnútkam a účelom, ktorý sledoval ako i vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán. Nie je však neobmedzená. Dohoda o zmluvnej pokute, resp. o výške zmluvnej pokuty musí byť v súlade s ustanoveniami § 37, § 39 Občianskeho zákonníka, nesmie sa priečiť dobrým mravom, v opačnom prípade právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. Zmluvná pokuta by mala byť primeraná hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti, keď moderačné oprávnenie súdu obsiahnuté v ustanovení § 545a Občianskeho zákonníka umožňuje neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p.. Prvostupňový súd vec správne právne posúdil, keď sa v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne vysporiadal s námietkami odporkyne, prečo nepovažuje ustanovenia čl. IV bod 4.1 za odkladaciu podmienku v zmysle § 36 Občianskeho zákonníka a rovnako prečo nie je možné považovať dohodu o zmluvnej pokute za neplatnú pre rozpor s ustanovením § 37, § 39 a § 49a Občianskeho zákonníka. Odvolací súd má tiež zato, že prvostupňový súd správne využil svoje moderačné oprávnenie v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka, keď dostatočným spôsobom odôvodnil prečo priznal navrhovateľom 1./, 2./ práve len 1 návrhom uplatňovanej zmluvnej pokuty. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil / § 157 ods. 2, 3 Os.p. / a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V odvolaní odporkyňa neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 205a O.s.p s ktorými by sa prvostupňový súd riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia, keď odporkyňa opätovné poukazuje na odkladaciu podmienku a dôvody neplatnosti ustanovení o zmluvnej pokute. Z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. K námietke odporkyne uvedenej v odvolaní, že prvostupňový súd pochybil, keď priznal navrhovateľom 8,5 % úrok z omeškania od 22.9.2009, hoci navrhovatelia návrhom žiadali priznať úrok vo výške 6 %, teda priznal viac, ako navrhovatelia žiadali odvolací súd dodáva, že táto je nedôvodná. Pôvodným návrhom zo dňa 17.6.2007 za navrhovatelia domáhali zaplatenie sumy 730.00,-Sk ako aj náhrady trov konania vo výške 6% z vymáhanej sumy a náhrady trov právneho zastúpenia. Na základe výzvy súdu zo dňa 1.12.2009 / č.l. 15 spisu / aby navrhovatelia upravili petiti v spôsobe plnenia odporcu títo písomným podaním zo dňa 30.1.2009 a zo dňa 19.11.22010 upravili svoj návrh tak, že žiadali odporkyňu k povinnosti zaplatiť im sumu 730.000,-Sk / 24.231,56 €/ s úrokom z omeškania vo výške 8,5% od 17.6.2007 do zaplatenia. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový súd pri rozhodnutí o úrokoch z omeškania neprekročil návrh navrhovateľov a rozhodol v súlade s ustanovením § 153 ods. 2 O.s.p. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov konania prvostupňový súd správne rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., keď navrhovateľom, ktorí mali vo veci len čiastočný úspech, priznal proti odporkyni plnú náhradu trov konania, keď rozhodnutie o priznanom plnení záviselo od úvahy súdu. Námietka odporkyne uvedená v odvolaní, že v danom prípade bolo potrebné na rozhodnutie o trovách konania aplikovať ustanovenie § 150 O.s.p. nie je dôvodná. Vyššie citované ustanovenie § 150 Os.p. je výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok a umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa je potrebné prihliadať jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju účastníkov v priebehu konania a pod., pretože iba tieto kritéria sú určujúce pri aplikácií postupu v zmysle § 150 O.s.p. V posudzovanej veci odvolací súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa , ktoré by umožnili postup v zmysle citovaného ustanovenia a to s prihliadnutím na majetkové, sociálne a osobné pomery všetkých účastníkov a rovnako nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa s prihliadnutím na celkový postoj odporkyne v predmetnom konaní, ktorá spôsobila prieťahy v konaní, keď napriek tomu, že mala zvoleného právneho zástupcu viackrát ospravedlňovala svoju neúčasť na pojednávaniach a žiadala o ich odročenie, nedôvodne vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti a tiež nedôvodne žiadala konanie prerušiť na pojednávaniach. Odvolací súd záverom, dodáva, že podľa ustálenej rozhodovacej činnosti nie je možné za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. považovať len zlé majetkové pomery jedného účastníka resp. skutočnosť, že mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 O.s.p.. Napadnutým uznesením zo dňa 25.júna 2012 č.k. 51C 56/2010-230 súd odporkyni nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dňa 31.05.2012 doručila odporkyňa súdu vyplnené, datované a vlastnoručne podpísané tlačivo "Potvrdenie", z ktorého súd zistil, že odporkyňa je poberateľkou starobného dôchodku v sume 360,90 € mesačne, keď v ňom uviedla, že okrem starobného dôchodku v súčasnosti nemá žiadne iné príjmy, nepoberá žiadne sociálne dávky, nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla ani iných hnuteľných a nehnuteľných vecí. Zároveň uviedla, že má pôžičku v sume 87 € mesačne. Odporkyňa zároveň uviedla, že jej mesačné výdavky na domácnosť predstavujú sumu 300,- €. Prvostupňový súd zo skutočností zistených v priebehu súdneho konania má vedomosť o tom, že odporkyňa vlastnila viaceré nehnuteľnosti - parcely, ku ktorým ako predávajúca postupne previedla kúpnymi zmluvami vlastnícke právo, pričom z obsahu spisu vyplýva, že v rokoch 2006-2007 uzatvorila kúpne zmluvy a to dňa 27.03.2006 uzatvorila kúpnu zmluvu, ktorou previedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti- parc. č. XXX/X -orná pôda vo výmere 478 m2 , zapísaná na LV č. XXX, nachádzajúca sa v Katastrálnom území X., okres Senec, za kúpnu cenu 33 320,05 € (1.003 800,- Sk), ktorá bola vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy; dňa 25.08.2006 uzatvorila kúpnu zmluvu, ktorou previedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti- parc. č. XXX/X- orná pôda vo výmere 515 m2 , zapísaná na LV č. XXX, nachádzajúca sa v Katastrálnom území X., okres Senec, za kúpnu cenu 39 832,70 € (1.200 000 Sk); dňa 29.05.2007 uzatvorila kúpnu zmluvu, ktorou previedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti- parc. č XXX/X- orná pôda vo výmere 461 m2 , zapísaná na LV č. XXX nachádzajúca sa v Katastrálnom území X., okres Senec, za kúpnu cenu 43 616,80 € (1.314 000 Sk), pričom na základe kúpnej zmluvy bola kúpna cena za tieto nehnuteľnosti odporkyni ako predávajúcej vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy. Teda v tomto období získala predajom len uvedených troch nehnuteľností spolu 116 769,55 €. Prvostupňový súd poukázal nato, že tieto tri kúpne zmluvy predstavujú len časť navrhovateľkou predaných nehnuteľností, nakoľko z konania vyplynulo, že odporkyňa v tomto období previedla vlastnícke právo v danej lokalite ešte k ďalším nehnuteľnostiam a rovnako previedla aj časť svojho majetku na svojho syna (tento prevod vlastníckeho práva je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Pezinok sp. zn.: 4C/1135/08) S poukazom na uvedené a s odkazom na ustanovenia a § 138 ods. 1, 2 O.s.p. prvostupňový súd starostlivo zvážil a porovnal zistené osobné a majetkové pomery odporkyne, ako aj charakter uplatnených nárokov a výšku súdnych poplatkov a dospel k záveru, že na strane odporkyne nie sú naplnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, keď mal za to, že majetkové pomery odporkyne, vzhľadom na odporkyňou predaný objem majetku a z toho plynúci príjem, oslobodenie od súdnych poplatkov neumožňujú. Dôvodom pre uvedený záver súdu je zistenie, že v predmetnej veci u odporkyne neexistujú také sociálne a majetkové pomery, pre ktoré by nebolo možné spravodlivo od nej v súvislosti s podaným odvolaním požadovať splnenie poplatkovej povinnosti. Za pomery odôvodňujúce priznanie oslobodenia a presun poplatkovej povinnosti na štát totiž nemožno považovať stav, keď odporkyňa v období rokov 2006 -2007 získala príjem z predaja jej majetku v rozsahu prevyšujúcom 116 769,55 €. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, ktorým, žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a priznal jej oslobodenie od súdnych poplatkov. Poukázala nato, že súd jej uznesením č.k. 31Ro/251/2008-54 zo dňa 28.1.2010 priznal oslobodenie od súdnych poplatkov za odpor a odvtedy sa jej sociálna situácia v ničom nezlepšila a zaplatením súdneho poplatku za odvolanie by prišla o prostriedky na zabezpečenie základných existenčných potrieb. Súd oprel svoje rozhodnutie o poznatok, že v priebehu konania zistil, že v roku 2006-2007 predala najmenej 3 pozemky za celkovú sumu 116.769,55 €. V skutočnosti predala 17 pozemkov a získala oveľa vyššiu sumu. Avšak je potrebné uviesť, že pred samotným predajom týchto pozemkov, v danej lokalite vlastnila len 22 árov svojej vlastnej pôdy a ostatnú musela vysporiadať kúpou v roku 2001. Rozhodujúci je stav v čase rozhodovania o oslobodení od súdnych poplatkov a päť rokov potom, čo odpredávala svoje pozemky nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby, všetky prostriedky mala na účtoch a nič z nich neminula o to viac, že uvedená obchodná aktivita bola stratová. Odvolací súd preskúmal vec i z hľadiska tohto odvolania podaného proti uzneseniu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné. Podľa § 138 ods. 1 prvá veta O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodené sa však nevracajú. Citované zákonné ustanovenie upravuje tzv. individuálne oslobodenie od súdnych poplatkov, t.j. oslobodenie, ktoré na rozdiel od oslobodenia zákonného (vecného a osobného) upraveného zákonom č. 71/1992 Zb., súd môže i nemusí na návrh účastníka priznať. Na to, aby súd takéto oslobodenie priznal, musí byť splnených niekoľko zákonných predpokladov. Okrem spôsobilého subjektu, ktorý návrh na oslobodenie podáva, prvou zákonnou podmienkou priznania individuálneho oslobodenia od súdnych poplatkov je, aby účastník o oslobodenie požiadal. Druhou zákonnou podmienkou je, že oslobodenie odôvodňujú pomery účastníka. Obsah pojmu „pomery účastníka“ zákon síce nešpecifikuje, no z podstaty oslobodenia jednoznačne vyplýva, že ide predovšetkým o pomery majetkové, pričom u fyzických osôb sa posudzujú zároveň pomery osobné, zárobkové, rodinné, sociálne a zdravotné. V procese skúmania majetkových a iných pomerov účastníka je potom potrebné, aby súd skúmal predovšetkým tie okolnosti, ktoré nie sú len prechodnej povahy, pričom tieto okolnosti musia byť natoľko závažné, že poplatník objektívne nemôže splniť svoju poplatkovú povinnosť alebo že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo požadovať. Poslednou, treťou zákonnou podmienkou je, že u účastníka žiadajúceho o oslobodenie nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je úlohou súdu vyhodnotiť celkové majetkové pomery žiadateľa, a to aj vzhľadom na povahu a výšku uplatňovaného nároku, ktorý je predmetom konania a z ktorého sa odvíja aj výška súdneho poplatku; tiež posúdiť, či nepriaznivé pomery účastníka sú výsledkom subjektívneho zavinenia žiadateľa alebo či sú objektívne dané okolnosťami existujúcimi nezávisle od jeho vôle. Súd musí zároveň pri rozhodovaní o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov dbať o to, aby nedochádzalo k zneužívaniu inštitútu priznania oslobodenia v tom smere, že účastník si žalobným návrhom uplatní neprimerane vysokú sumu podľa svojej úvahy s úmyslom vyhnúť sa zaplateniu súdneho poplatku, pretože si je vedomý toho, že vyrubený súdny poplatok z takejto vysokej sumy ďaleko prevyšujúci jeho zárobkové a majetkové možnosti, nebude za žiadnych okolností schopný vzhľadom na svoje pomery zaplatiť. Po dôslednom oboznámení sa so spisovým materiálom dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, že u odporkyne neboli naplnené zákonné predpoklady resp. podmienky pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v tomto konaní, je nesprávne, a to vzhľadom na jeho celkové osobné, rodinné, zdravotné, majetkové, sociálne a zárobkové pomery vyplývajúce zo skutočností uvedených v Tlačive pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a Potvrdenie Sociálnej poisťovne o výške dôchodkovej dávky (starobného dôchodku) vo výške 360,90 € a jednak aj vo vzťahu k výške súdneho poplatku za podaný návrh, ktorý je 726,50 €. Prvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že majetkové pomery odporkyne, vzhľadom na ňou predaný objem majetku v rokov 2006 -2007, z ktorého získala príjem v rozsahu prevyšujúcom 116 769,55 € oslobodenie od súdnych poplatkov neumožňujú. Odvolací súd má zato, že pre rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov je v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. rozhodujúci stav v čase vyhlásenie rozhodnutia / júna 2012 /a nie je možné vychádzať z toho, že odporkyňa mala v období pred 5 rokmi určitý príjem. Nadovšetko prvostupňový súd skúmajúc osobné, rodinné, zdravotné, majetkové, sociálne a zárobkové pomery odporkyne tejto svojím rozhodnutím zo dňa 28.1.2010 č.k. 31 Ro 251/2008-54 priznal oslobodenie od súdnych poplatkov za odpor, keď odvolací súd zastáva názor, že od uvedeného obdobia nedošlo na strane odporkyne k takej zmene pomerov, aby jej nebolo priznané ďalšie oslobodenie od súdnych poplatkov. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zastáva názor, že žiadosť odporkyne o oslobodenie od súdnych poplatkov je dôvodná, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 25.júna 2012 č.k. 51C 56/2010-230 podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešným navrhovateľom 1./, 2./ ich náhradu nepriznal pretože absentoval v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p návrh na ich priznanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.