Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/215/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708205936 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1708205936.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: U. F., O.. XX.X.XXXX, Ú.-D. XXXX/XX, P., zastúpený advokátskou kanceláriou Beňo & Partners s.r.o,, Nám. sv. Egídia 93, Poprad, proti žalovanej: U. S., O.. X.X.XXXX, E. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Tomášom Pintérom, Bosákova 7, Bratislava, o zaplatenie zmluvnej pokuty, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/74/2012-241 zo dňa 2.8.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 16 065,86 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo 7.7.2008 domáhal od žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty za nesplnenie povinnosti zabezpečiť na vlastné náklady projektovú dokumentáciu inžinierskych sietí (prívodu vody, elektrickej energie, plynu a kanalizácie), všetky povolenia na ich výstavbu a samotnú realizáciu inžinierskych sietí do 31.12.2005, podľa dohody v kúpnej zmluve z 30.9.2005, predmetom ktorej bol odplatný prevod pozemku zapísaného v katastri nehnuteľností vedenom pre obec E. na liste vlastníctva Č.. XXX P.. Č.. XXX/X, orná pôda o X. XXX U.. 3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako kupujúci a žalovaná ako predávajúca uzavreli písomnú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod pozemku v obci E., zapísaný v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva Č.. XXX M. Ú. E., R. P.. Č.. XXX/X, D. P. D. X. XXX U., za dohodnutú kúpnu cenu 810,- Sk/m2, spolu 328 050,- Sk s tým, že časť kúpnej ceny vo výške 41 666,- Sk už bola zložená ako záloha a zvyšok, 286 384,- Sk, zaplatí kupujúci predávajúcej v hotovosti pri podaní návrhu na vklad vlastníctva do katastra nehnuteľností. Článok IV. kúpnej zmluvy obsahoval osobitné dojednania, že kupujúci pozemok kupuje s podmienkou, že predávajúca zabezpečí výstavbu inžinierskych sietí po hranicu kupovaného pozemku, ako i prístupovú komunikáciu v súlade s vytvoreným geometrickým plánom. Predávajúca sa zaviazala na vlastné náklady zabezpečiť projektovú dokumentáciu inžinierskych sietí, všetky povolenia na ich výstavbu a prívod vody, elektrickej energie, plynu a kanalizácie urobiť do 31.12.2005. Pre prípad nesplnenia týchto záväzkov predávajúcou si zmluvné strany dojednali zmluvnú pokutu 500,- Sk za každý deň omeškania za každú zložku inžinierskych sietí osobitne. Na návrh žalovanej, ktorá v konaní namietala platnosť zmluvy pre neuvedenie času a miesta uzavretia zmluvy si súd prvej inštancie vyžiadal zo správy katastra nehnuteľností predmetnú kúpnu zmluvu, na základe ktorej bol v katastrálnom konaní povolený vklad vlastníckeho práva žalobcu k pozemku dňa 11.10.2005 pod č. X. XXXX/XXXX a zistil, že v nej nie je uvedené miesto jej uzatvorenia, je opatrená podpisom zmluvných strán a pravosť podpisu žalovanej bola overená Obvodným úradom v Senci 30.9.2005 (čl. 180 spisu). 4. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalovaná požiadala o povolenie na stavbu inžinierskych sieti 3.1.2005, v žiadosti uviedla predpokladaný termín dokončenia 36 mesiacov. Stavebné povolenie na stavbu inžinierskych sietí v lokalite 17 rodinných domov na pozemku parcele Č.. XXX X. M. Ú. E.: obslužné dopravné komunikácie a napojenie na existujúci dopravný systém obce, zásobovanie vodou, plynom, elektrickou energiou, telefónne rozvody, kanalizácia a verejné osvetlenie, bolo vydané 18.1.2006, právoplatnosť nadobudlo 19.4.2006. Na výstavbu prípojky plynovodu k rodinným domom bolo vydané stavebné povolenie 18.1.2006 P. Č.. X.. X-E.-XXXX-W. a kolaudačné rozhodnutie o povolení užívania stavby dňa 27.2.2007 P. Č..L..: X.. XX-E.-XXXX-W.. Na výstavbu kanalizácie pre stavbu Obytná ulica - 17 rodinných domov Rovinka bolo 18.1.2006 vydané stavebné povolenie Obecným úradom v Rovinke Č..L..X..-X-E.-XXXX-W., právoplatné dňa 19.4.2006. Kolaudačné rozhodnutie o povolení užívania kanalizácie a ČS pre 17 rodinných domov v Rovinke na odvádzanie splaškových odpadových vôd z predmetnej lokality č. Ž..X..XXX-T.-XX/XXXX-F.-M. bolo vydané a právoplatné 29.4.2010. Podľa zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby z februára 2008, podpísanom žalovanou za preberajúcu organizáciu, mala byť kanalizácia dokončená a prevádzkyschopná. Kolaudačné rozhodnutie o povolení užívania verejného vodovodu pre 17 rodinných domov v Rovinke č. Ž.P..X..XXX-T.-XX/XXXX-F.-M. bolo vydané až 13.10.2008. Zo zmluvy o spolupráci uzatvorenou medzi Západoslovenskou energetikou, a.s., ako dodávateľom elektriny a žalovanou, ako žiadateľom - developerom riešeného územia súd zistil, že táto bola uzatvorená 28.9.2006 a jej predmetom bolo zabezpečenie realizácie pripojenia stavby ". H. XX E. E." k distribučnej elektrickej sieti, s dohodnutým termínom plnenia, za splnenia podmienok dohodnutých v zmluve a za podmienky súčinnosti zo strany žiadateľa, do 105 dní od nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia, ktoré zabezpečoval žiadateľ (žalovaná). 5. S poukazom na ustanovenia § 34, § 37, § 40 ods. 1, § 46 ods. 1 a § 588 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie zisťoval, či je predmetná kúpna zmluva platná ako prejudiciálnu otázku, a dospel k záveru, že je platná nakoľko obsahuje podstatné náležitosti (predmet a kúpnu cenu) a je vyhotovená v stanovenej písomnej forme. K námietke žalovanej o jej absolútnej neplatnosti poukázal na to, že podľa ustanovenia § 42 ods. 5 zákona č. 162/195 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 a 2, okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi, alebo tomu, kto podal návrh na záznam a určí lehotu na vykonanie opravy. Súd prvej inštancie bol toho názoru že Občiansky zákonník a ani katastrálny zákon absenciu uvedených náležitostí právneho úkonu nesankcionujú jeho neplatnosťou. V zmysle tohto ustanovenia katastrálneho zákona by išlo nanajvýš o odstrániteľnú vadu listiny, na odstránenie ktorej by orgán katastra nehnuteľností predkladateľa návrhu vyzval. Námietku žalovanej tak považoval za zjavne bezpredmetnú, keďže vklad vlastníckeho práva žalobcu na základe tejto kúpnej zmluvy bol 11.10.2005 povolený. 6. K námietke neplatnosti článku IV. kúpnej zmluvy súd prvej inštancie poukázal na to, že v čase podpisovania zmluvy (30.9.20005) žalovaná vedela, že ešte nie je vydané povolenie na výstavbu sietí a musela si teda byť vedomá, že záväzok nebude schopná v dohodnutej lehote splniť. Z výpovede žalovanej a svedkyne O. Ž. vyplynulo, že žalovaná sa rovnako zaviazala i v ďalších kúpnych zmluvách, ktorými predávala ornú pôdu, vedomá si požiadavky, aby orná pôda jej pričinením a na jej náklady (zabezpečením výstavby inžinierskych sietí a príjazdovej komunikácie po hranicu predávaných pozemkov) sa stala stavebnými pozemkami, nakoľko predaj ornej pôdy chcela realizovať a realizovala za cenu stavebných pozemkov. Svedkyňa O. Ž. potvrdila, že žalobcovi bola kúpna zmluva predložená iba na podpis, nebol jej tvorcom a naopak vyvrátila tvrdenie žalovanej, že kúpnu zmluvu nevyhotovovala, nebol jej známy jej obsah a nečítala ju. Svedkyňa vypovedala, že obsah kúpnej zmluvy predložený na podpis žalobcovi, bol výsledkom rokovaní medzi developerom a žalobkyňou pri spolupráci na projekte výstavby 17 rodinných domov v Rovinke. 7. Súd prvej inštancie v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/450/2012 z 20.3.2014, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 51C/56/2010 z 1.2.2012 v obdobnej veci dospel k záveru, že kúpna zmluva z 30.9.2005, vrátane jej dojednania o zmluvnej pokute je platná a že zmluvná pokuta dohodnutá v čl. IV. bod 4.3. kúpnej zmluvy má všetky zákonom vyžadované náležitosti pre jej platnosť (písomnú formu, určitosť záväzku, výšku zmluvnej pokuty). V období od 1.1.2006 do 31.8.2006 bola žalovaná 242 dní v omeškaní so splnením záväzku dojednaného v čl. IV. bode 4.2., keďže žiadna z inžinierskych sietí (voda, plyn, elektrina, kanalizácia) nebola dobudovaná a užívaniaschopná na určený účel (§ 76 ods. 1 Stavebného zákona). Žalovanej preto uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 16 065,86 eura za obdobie od 1.1.2006 do 31.8.2006 (242 dní omeškania x 500,- Sk x 4 za každú zložku inžinierskych sietí zvlášť = 484 000,- Sk, t.j. 16 065,86 eura). 8. Súd prvej inštancie nevidel dôvod na využitie oprávnenia súdu stanoveného § 545a Občianskeho zákonníka. Vychádzal z konkrétnych okolností prípadu na strane žalobcu, že v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanou, zabezpečeného zmluvnou pokutou, nemohol začať s výstavbou rodinného domu v predpokladanom čase a neskôr mu k riadnemu bývaniu v dome chýbala pitná voda a fungujúca kanalizácia. V konaní žalobca preukázal okolnosti podmieňujúce povinnosť žalovanej zaplatiť zmluvnú pokutu (nesplnenie záväzku zabezpečeného zmluvnou pokutou za vymedzené obdobie). V neprospech žalovanej vyhodnotil skutočnosť, že ornú pôdu predala viacerým za cenu stavebných pozemkov s prísľubom, že zabezpečí vybudovania inžinierskych sietí k plánovaným rodinným domom a prístupovej komunikácie v lehote, ktorá bola nereálna, ako aj s prihliadnutím na jej postoj v konaní (napr. že pri jej pokročilom veku si pri čítaní kúpnych zmlúv nevšimla "záľudnosť" ich textu, že ich vyhotovovali kupujúci sami, že sa zaviazala na niečo, čo pri najlepšej vôli nemohla myslieť vážne, že v časti záväzku zabezpečovaného zmluvnou pokutou bola zmluva pre ňu nezrozumiteľná a jej vôľa nemohla byť mienená vážne, že všetko zavinila developerská spoločnosť, ktorá ju do predaja tlačila a pod.). Zo súhrnu uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že práve konanie žalovanej možno označiť za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nemôže požívať právnu ochranu v zmysle jej požiadavky, aby súd aplikoval pri rozhodovaní ustanovenie § 545a Občianskeho zákonníka. 9. Rovnako za bezpredmetnú a nedôvodnú súd prvej inštancie vyhodnotil námietku premlčania nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vznesenú žalovanou. Stotožnil sa s argumentáciou žalobcu, že nárok na zmluvnú pokutu mu vznikol po prvý krát 2.1.2006 za prvý deň omeškania 1.1.2006, dňa 3.1.2006 za druhý deň omeškania 2.1.2006 atď., najskôr si nárok na zmluvnú pokutu mohol na súde uplatniť 2.1.2006 za deň 1.1.2006; za posledný deň omeškania, ktorým bol 31.8.2006 si nárok mohol uplatniť najneskôr 31.8.2009, žaloba bola podaná na súd 7.7.2008, čo bolo v rámci premlčacej trojročnej doby (§ 100 a nasl. Občianskeho zákonníka), keďže k 31.8.2006 hlavný záväzok nezanikol. 10. Úspešnému žalobcovi súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná a žiadala ho zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietala neúplné a nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie nepoužil všetky do úvahy prichádzajúce a pre korektné posúdenie veci rozhodné ustanovenia hmotného práva, najmä Občianskeho zákonníka v spojitosti s ustanovením § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, podľa ktorého zmluva má obsahovať označenie miesta a času tohto právneho úkonu, a v prípade ak ich neobsahuje, je pre rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Poukázala na odôvodnenie napadnutého rozsudku (body 47 až 51), v ktorých súd prvej inštancie uviedol právny názor, že táto jej námietka nemá oporu v zákone. Žalovaná je toho názoru, že práve opora v zákone, resp. až dvoch zákonoch jej dáva za pravdu. Bagatelizovanie vytýkaného nedostatku predmetnej zmluvy tým, že vklad podľa tejto zmluvy bol katastrom nehnuteľností povolený, nie je namieste. Skutočnosť, že vklad vlastníctva podľa predmetnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený neznamená, že netrpí vadou absolútnej neplatnosti. Ďalej namietla, že súd prvej inštancie odôvodnil záver o platnosti zmluvy možnosťou katastrálneho úradu vrátiť zmluvu na opravu, ak nebola v súlade s katastrálneho zákona, pričom však v čase vkladu vlastníctva do katastra nehnuteľností podľa predmetnej zmluvy ešte nebolo takúto možnosť nemal. 12. Súd prvej inštancie vychádzal i z toho, čo uviedla svedkyňa O. Ž., že žalovaná uzavrela viacero kúpnych zmlúv s tým istým obsahom, v ktorých bolo dohodnuté dokončenie inžinierskych sietí do 31.12.2005, čo bolo nereálne splniť. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu V Bratislave sp. zn. 9Co/450/2012 z 20.3.2014, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 51C/56/2012 z 1.12.2012, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu z rovnakého dôvodu ako v tomto prípade. Poukázala na to, že v inom rovnakom prípade, v ktorom bola zastúpená iným právnym zástupcom sa súd stotožnil s jeho argumentáciou o absolútnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy (rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/876/2015-477 z 22.3.2017, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5C/390/2017-469 z 25.9.2015). Súd prvej inštancie podľa jej názoru nemiestne zľahčuje absenciu označenia miesta a času právneho úkonu predpokladané rigidným ustanovením § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, podľa ktorého zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu a sú teda esenciálne znaky predmetného právneho úkonu, a ako také musia byť bezpečne a pro solido obsiahnuté v jeho písomnej forme. Neplatné sú tie právne úkony, ktorým chýba niektorá náležitosť, ktorú zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti, pričom katastrálny zákon v čase, keď žalovaná podpisovala predmetnú kúpnu zmluvu nepovoľoval doplnenie týchto chýbajúcich náležitostí v dodatočnej lehote. 13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že predmetná kúpna zmluva, vrátane dojednania o zmluvnej pokute, je platná a žiadal preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K námietke žalovanej, že zmluva je neplatná pre neuvedenie miesta a dátumu jej podpisu uviedol, že Občiansky zákonníka a ani katastrálny zákon nesankcionujú tento nedostatok neplatnosťou. Podľa jeho názoru ide nanajvýš o odstrániteľnú vadu listiny, na odstránenie ktorej mohol katastrálny úrad účastníka konania vyzvať. K námietke žalovanej o nemožnosti plnenia, na ktoré sa predmetnou zmluvou zaviazala, zopakoval svoje vyjadrenia v konaní, že žalovaná uzavrela zmluvu slobodne, zmluva nebola uzavretá v tiesne ani za nápadne nevýhodných podmienok. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn 9Co/450/2012 z 20.3.2014, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 51C/56/2012 z 1.12.2012, v ktorom sa súd v skutkovo a právne takmer identickej veci vysporiadal s námietkou žalovanej týkajúcej sa nereálnosti termínu na dokončenie inžinierskych sietí do 31.12.2005 tak, že ju vyhodnotil ako účelovú a dostatočne sa s ňou vysporiadal aj súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, s ktorým sa žalobca stotožňuje. K rozhodnutiu Okresného súdu Dunajská Streda uviedol len to, že proti nemu bolo podané odvolanie. Po tom, čo bolo žalobcovi doručené doplnenie odvolania, v ktorom žalovaná doložila rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/876/2015-477 z 22.3.2017, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5C/390/2017-469 z 25.9.2015, sa k nemu nevyjadril. 14. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu opäť poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/876/2015-477 z 22.3.2017, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5C/390/2017-469 z 25.9.2015, ktorý sa stotožnil s jej názorom o absolútnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. 15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.9.2019 (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP). 16. Žalobca si v spore uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá bola dohodnutá medzi ním ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcou v čl. IV bod. 4.3. kúpnej zmluve uzatvorenej podľa ustanovenia § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. 17. V čl. IV. bod 4.3. predmetnej kúpnej zmluvy si jej účastníci pre prípad nesplnenia povinnosti vyhotoviť inžinierske siete predávajúcou v dohodnutej lehote dojednali zmluvnú pokutu 500,- Sk (16,60 eura) za každý deň omeškania za každú zložku inžinierskych sietí osobitne. Žalovaná v spore nespochybnila, že túto povinnosť stanovenú v čl. IV. bod 4.2. do 31.12.2005 nesplnila, ale namietala neplatnosť predmetnej zmluvy pre absenciu údajov vyžadovaných ustanovením § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, podľa ktorého zmluva zapisovaná do katastra nehnuteľností má obsahovať označenie miesta a času tohto právneho úkonu. 18. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 19. V danej veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že predmetná kúpna zmluva nie je v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom. Vo všetkých prípadoch neplatnosti právnych úkonov, ktoré nie sú uvedené v ustanovení § 40a Občianskeho zákonníka, ide o absolútnu neplatnosť, teda aj v prípade neplatnosti podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Absolútna neplatnosť právnych úkonov vyjadruje verejný záujem, pričom za rozlišovacie kritérium absolútnej a relatívnej neplatnosti možno označiť charakter chránených záujmov a ich intenzitu spojenú s primeranosťou aplikácie právnych noriem, ktoré tieto záujmy vyjadrujú. Pre absolútnu neplatnosť právnych úkonov podľa platnej právnej úpravy je charakteristické, že nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť ratihabície či konvalidácie vadného právneho úkonu, nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolať každý, pretože táto neplatnosť pôsobí voči všetkým (erga omnes). Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolávať dokonca aj ten, kto ju sám spôsobil. Takto koncipovaná absolútna neplatnosť právnych úkonov je mimoriadne závažným zásahom do právnych vzťahov jednotlivcov realizovaných na základe ich zmluvnej slobody a z viacerých hľadísk odporuje zásadám právnej istoty, ochrany dobrej viery, ochrany nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní. 20. Každá listina, podľa ktorej mal byť povolený vklad vlastníctva do katastra nehnuteľností podľa katastrálneho zákona v znení platnom v rozhodnom období (§ 42 ods. 2 písm. b) katastrálneho zákona) mala obsahovať i miesto a čas právneho úkonu, ktorý bol na nej zaznamenaný. Podľa názoru odvolacieho súdu však absencia týchto náležitostí v kúpnej zmluve bez ďalšieho nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu spísaného do listiny, keďže neplatnosť právneho úkonu nespôsobuje akýkoľvek rozpor listiny so zákonnou normou. Zákon v prípade tohto nedostatku kúpnej zmluvy neustanovuje expressis verbis jej neplatnosť a preto je potrebné skúmať účel tohto zákonného príkazu a aj to, či sú zákonom vyslovene stanovené následky takéhoto nedostatku. 21. Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností, ak katastrálny zákon neustanovuje inak. V týchto prípadoch, keď sa rozhoduje o vklade vlastníckeho práva, prípadne iného vecného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, ide o založenie vecnoprávnych (translačných) účinkov zmluvy, nie o ich záväzkovoprávne (obligačnoprávne) účinky. Samotnou zmluvou (predstavujúcou prvú fázu nadobudnutia vlastníctva, teda právny dôvod alebo titulus) vlastnícke právo ešte nevzniká. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti vznikne až vkladom do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia katastrálneho úradu (druhá fáza - právny spôsob prevodu alebo tzv. modus). Týmto spôsobom je určené a navonok tretím osobám publikované, kto a kedy sa stal vlastníkom určitej nehnuteľnosti. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade právnych úkonov týkajúcich sa nehnuteľnosti sa vyžaduje zvýšená istota subjektov a ochrana tretích strán a preto sú na ne kladené vyššie nároky týkajúce sa jednak formy a aj ich obsahu. Odvolací súd sa v otázke posúdenia platnosti/neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, ktorej plnenie bolo zabezpečené uplatnenou zmluvnou pokutou nestotožnil s názorom žalovanej, ktorý podporovalo rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/876/2015-477 z 22.3.2017, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5C/390/2017-469 z 25.9.2015, ale považoval za správne jej hodnotenie súdom prvej inštancie. Pritom vychádzal z toho, že v katastrálnom zákone ustanovenie § 42 zaradené pod názvom Spôsobilosť zmlúv, verejných listín a iných listín na zápis do katastra a teda sa ním neupravuje otázka platnosti týchto listín, ale ako je uvedené v názve, otázka spôsobilosti listín na zápis do katastra. Podľa tohto zákona následkom toho, že v listine nie je uvedené miesto, kde bol právny úkon urobený a čas, kedy bol urobený, nebola neplatnosť tohto právneho úkonu ale to, že správa katastra by konanie o vklad vlastníctva podľa tejto listiny podľa príslušných ustanovení katastrálneho zákona zastavila. 22. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 42 ods. 6 katastrálneho zákona výslovne umožňujúce vrátiť listinu na doplnenie, okrem iného aj na doplnenie náležitosti uvádzaných v ustanovení § 42 ods. 2, ktoré v čase rozhodovania o vklade vlastníctva podľa predmetnej zmluvy nebolo účinné. Avšak aj tento neskorší vývoj právnej úpravy nasvedčuje vôli zákonodarcu považovať listinu, ktorá neobsahuje požadované označenie miesta a času, za platnú, pretože v prípade, ak by malo ísť o absolútnu neplatnosť takejto listiny predloženej katastrálnemu orgánu, nemalo by význam dávať účastníkom konania možnosť doplniť chýbajúci údaj. Podľa odvolacieho súdu v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníctva podľa predmetnej listiny do katastra nehnuteľností umožňovalo odstrániť chyby v písaní a iné zrejmé nesprávnosti v listinách predložených správe katastra nehnuteľností na základe jeho výzvy ustanovenie § 42 ods. 4 katastrálneho zákona. 23. Katastrálny zákon v ustanovení § 31 ods. 1 za podstatné pri skúmaní platnosti zmluvy považuje najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či bol úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou, nie sú obmedzené. Chýbajúci údaj o mieste kde a o čase kedy bol právny úkon urobený v zmluve teda nie je dôvodom, pre ktorý zákon zmluvu o prevode práv k nehnuteľnosti sankcionoval jej neplatnosťou. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že predmetná kúpna zmluva je platnou zmluvou, v ktorej si strany platne dohodli zmluvnú pokutu zabezpečujúcu splnenie povinnosti žalovanej dobudovať v dojednanej lehote inžinierske siete k predanému pozemku. 24. Podľa ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda (ods. 1). Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia (ods. 2). Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále)(ods. 3). 25. Podľa ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. 26. Určenie výšky zmluvnej pokuty v zmysle ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zásadne vecou vzájomnej dohody zmluvných strán. Pri posudzovaní súladu dohody o zmluvnej pokute s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné prihliadnuť na funkcie zmluvnej pokuty, preventívnu, uhradzovaciu, sankčnú, ako aj k okolnostiam týkajúcich sa právneho úkonu, jeho pohnútkam a účelom, ktoré sa dohodou o pokute sledovali, ako i na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán. Dohoda o zmluvnej pokute, resp. o výške zmluvnej pokuty musí byť v súlade s ustanoveniami § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, nesmie sa priečiť dobrým mravom, v opačnom prípade právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. Zmluvná pokuta by mala byť primeraná hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. 27. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, v odôvodnení rozhodnutia o žalobe sa riadne vysporiadal s obranou žalovanej a vysvetlil prečo nepovažuje dohodu o zmluvnej pokute za neplatnú. Odvolací súd má tiež zato, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil, prečo nevyužil moderačné oprávnenie stanovené v § 545a Občianskeho zákonníka v danej veci. 28. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP). 29. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania 30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).