Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/178/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208204189 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1208204189.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: PENZIÓN, stavebné družstvo, so sídlom E. Belluša 4, Piešťany, IČO: 36 224 057, zast. JUDr. Jozefom Pojdákom, advokátom, so sídlom Špitálska 10, Bratislava, proti odporcom: 1./ F.. V. H., bytom G., X. XX, 2./ F. Y., bytom G., X. XX, o zaplatenie 141.843,- Sk s príslušenstvom, o vzájomnom návrhu odporcov, na odvolanie odporcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 3. decembra 2012, č.k. 50C 46/2008-274, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o zamietnutí vzájomného návrhu odporcov 1/, 2/ o uloženie povinnosti navrhovateľa uhradiť im sumu 3.626,91, ako aj v časti trov konania z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 535,52 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 14.12.2007 do zaplatenia a vo zvyšku jeho návrh zamietol. Zároveň zamietol vzájomný návrh odporcov proti navrhovateľovi a zaplatenie sumy 3.626,91 Eur a v sume 33.193,91 Eur tento vzájomný návrh odporcov zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právne vec posúdil s poukazom na ust. §§ 34, 37, 39, 588, 48, 457, 451, 580 a 517 Občianskeho zákonníka a §§ 97 a 98 OSP, ako aj na intencie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, č.k. 10Co 95/09-137, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 6.8.2008, č.k. 50C 46/2008-96, v časti zaplatenia istiny v sume 2.765,35 Eur potvrdený a vo zvyšnej časti bol tento prvostupňový rozsudok zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Uviedol, že v zmysle tohto právoplatného rozsudku bol návrh navrhovateľa zamietnutý v časti náhrady škody v sume 33.944,50 Sk z titulu realizácie protiprávnej svojpomoci odporcom pri ich vyprataní z bytu v G. - K. G. na H. W.. Č.. X, ktorá škoda pozostávala z položiek za sťahovacie práce vo výške 8.925,- Sk, za otvorenie zamknutých dverí a namontovanie nového zámku vo výške 5.075,50 Sk, za súčinnosť notára vo výške 8.044,- Sk a za poskytnuté služby spojené s vysťahovaním odporcov vo výške 11.900,- Sk. Podotkol, že navrhovateľ vzal následne návrh v časti o zaplatenie sumy 83.309,- Sk späť a súd konanie v tejto časti uznesením zo dňa 13.1.2011, č.k. 50C 46/2008-195, zastavil. Predmetom ďalšieho konania tak zostal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 816,21 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania od 14.12.2007 do zaplatenia titulom bezplatného užívania bytu na H. W. Č.. X I. G. vo vlastníctve navrhovateľa odporcami, hoci kúpna zmluva týkajúca sa predmetného bytu bola v dôsledku odstúpenia navrhovateľa od nej pre nezaplatenie kúpnej ceny odporcami zrušená. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že odporcovia v konaní žiadali vzájomným návrhom primárne vrátiť im hnuteľný nezákonne vysťahovaný majetok a vzájomne započítať aj sumu 3.256,25 Eur a napokon žiadali protinávrh rozšíriť o úhradu jednorazovej ujmy v sume 16.596,96 Eur pre každého z nich. Po ustálení dôvodu a výšky vzájomného návrhu uznesením vyhláseným na pojednávaní pripustil vzájomný návrh odporcov na úhradu istiny 3.626,99,- Eur titulom preddavku na kúpnu cenu poskytnutého odporcami navrhovateľovi vo výške 3.319,- Eur, titulom zálohy na zaplatenie elektromera vo výške 174,32 Eur a titulom zálohy na vklad do katastra nehnuteľností vo výške 132,77 Eur. Ďalej pripustil vzájomný návrh odporcov na zaplatenie sumy 33.193,- Eur a vrátenie hnuteľných vecí, eventuálne na zaplatenie sumy 16.596,95 Eur každému z nich. Uviedol, že protinávrh na zaplatenie sumy 33.193,- Eur vzali odporcovia späť, preto konanie o tomto protinávrhu zastavil podľa § 96 OSP. Proti návrh o zaplatenie 16.596,95 Eur vylúčil na samostatné konanie uznesením zo dňa 16.11.2012. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa ustálil, že dňa 22.2.2007 bola medzi účastníkmi konania uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľností vedených Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra pre Hl. mesto SR Bratislavu, kat. úz. K. G., zapísaných na LV. č. XXXX, a to byt č. XXX bytového domu súp. č. XXXX o ploche 70,25 m2 s balkónom o ploche 3,25 m2 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach na parc. č. XXXX/X a spoluvlastnícky podiel k pozemkom. Konštatoval, že podľa čl. VII písm. a/ zmluvy bola účastníkmi dohodnutá kúpna cena vo výške 3.061.275,- Sk, keď podľa písm. b/ tohto čl. zmluvy prvá časť kúpnej ceny vo výške 100.000,- Sk mala byť odporcami uhradená nasledujúci deň po podpise zmluvy a druhá časť vo výške 2.961.275,- Sk mala byť uhradená prostredníctvom Tatra banky, a.s. prevodom na účet do 2 pracovných dní. Zistil , že prvú časť kúpnej ceny odporcovia uhradili prevodným príkazom dňa 22.2.2007, kedy zaplatili i sumu 5.267,- Sk (174,32 Eur) za elektromer a v tento deň navrhovateľ od nich prevzal i hotovosť vo výške 4.000,- Sk (132,77 Eur) za návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Listom dňa 25.9.2007 navrhovateľ poskytol odporcom dodatočnú lehotu na úhradu zostávajúcej časti kúpnej ceny vo výške 2.961.275,- Sk do 8.10.2007 a oznámil im, že v prípade neuhradenia tohto zostatku odstupuje od kúpnej zmluvy. Odporcovia zostatok kúpnej ceny neuhradili. Uviedol, že listom o dňa 29.10.2007 navrhovateľ vyzval odporcov na vypratanie bytu č. XXX na H. W.. X I. G. a súčasne im oznámil odstúpenie od kúpnej zmluvy realizované dňom 25.9.2007 s platnosťou ku dňu 8.10.2007. Taktiež im podľa súdu prvého stupňa oznámil, že si uplatňuje úroky z omeškania. Súd prvého stupňa konštatoval, že vykonaným dokazovaním došlo k zisteniu skutočnosti, že navrhovateľ odporcom odovzdal byt do užívania, preto sa zaoberal platnosťou kúpnej zmluvy, časom od kedy dokedy odporcovia nehnuteľnosť užívali, platnosťou odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľa a skúmal tiež dôvodnosť protinávrhov odporcov. Mal za to, že v danej veci došlo k platnému odstúpeniu navrhovateľa od platne uzavretej kúpnej zmluvy týkajúcej sa predmetného bytu, ktorým odstúpením od zmluvy sa táto od počiatku zrušila. Následne preto odporcovia užívali byt bez právneho dôvodu, z ktorého titulu prislúcha navrhovateľovi nájomné vo výške 816,21 Eur, keď pri výške nájomného súd prvého stupňa vychádzal z ceny požadovanej realitnými kanceláriami REB, s.r.o. a RIEŠIME BÝVANIE, s.r.o.. Z dôvodu, že odporcovia predložili doklady o nimi realizovaných úhradách za byt na účet navrhovateľa za rok 2007, pričom byt neužívali v čase od 1.1.2007 do 27.2.2007 a od 13.12.2007 do 31.12.2007, priznal navrhovateľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia len vo výške 535,52 Eur a vo zvyšku jeho návrh zamietol. Ohľadom príslušenstva rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a navrhovateľovi priznal úroky z omeškania od 14.12.2007, t.j. dňom nasledujúcim po vyprataní nehnuteľnosti odporcami. Pokiaľ ide o vzájomný návrh odporcov 1/, 2/ na zaplatenie istiny 3.319,- Eur titulom vrátenia zaplatenej časti kúpnej ceny, istiny 132,77 Eur titulom zaplateného elektromeru a istiny 174,32 Eur titulom poplatku za vkladové konanie uviedol, že odporcovia sa po platnom odstúpení od kúpnej zmluvy dostali do omeškania s úhradou druhej časti kúpnej ceny, z ktorého dôvodu si navrhovateľ oprávnene účtoval podľa § 517 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.961.275,- Sk v čase od 23.4.2007 do 27.9.2007, čo v prepočte činí sumu 114.637,90 Sk (3.805,28 Eur). Pri začiatku omeškania odporcov so splatením druhej časti kúpnej ceny vychádzal z dátumu určeného navrhovateľom po uplynutí 2 mesiacov od podpisu zmluvy. Z uvedeného dôvodu vzájomný návrh odporcov na zaplatenie sumy 3.626,99 Eur zamietol. Poukázal na ust. § 580 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa stretnú vzájomné pohľadávky rovnakého druhu, zaniknú započítaním. Mal za to, že z podania navrhovateľa zo dňa 25.9.2007 ako aj z listu zo dňa 20.5.2008 vyplynulo, že navrhovateľ odporcov upozornil na uplatnenie si práva účtovať úroky z omeškania, ktoré síce neoznačil ako pohľadávku na započítanie, avšak z písomného podania navrhovateľa je podľa súdu prvého stupňa zrejmý úmysel popri dlžnej sume vymáhať vzniknutú pohľadávku na úrokoch a jeho prejav teda smeroval k započítaniu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa v konaní. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou bol zamietnutý vzájomný návrh odporcov vo výške 3.626,91 Eur, podali riadne a včas odvolanie odporcovia 1/, 2/, ktorí žiadali rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušiť, resp. zmeniť a navrhovateľa zaviazať k povinnosti zaplatiť im uvedenú sumu. Uviedli, že z predmetného bytu boli vysťahovaní nezákonne, taktiež poukázali na nesprávnosť pôvodne žalovaného nároku navrhovateľa ako nároku na náhradu škody, ako aj na zmätočnosť konania pred súdom prvého stupňa pokiaľ ide o právne posúdenie veci a zmätočnosť napadnutého rozhodnutia. Podotkli, že do termínu 19.11.2012 (dátum vyhotovenia záverečnej reči právneho zástupcu navrhovateľa) nebola pohľadávka navrhovateľa definovaná a nebola stanovená jej výška, nebola im doručená a uznaná zákonným spôsobom. Skutočné nároky boli teda kompenzované fiktívnym nárokom. Poukázali na nemožnosť plnenia dlhu pokiaľ ide o druhú časť kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy, keďže nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy nie z ich viny. Tvrdili, že nedošlo ani k vzniku záložného práva v prospech Tatra banky, a.s., neexistuje vyhlásenie veriteľa (Tatra banky, a.s.) so súhlasom na zriadenie záložného práva v prospech banky na predmet kúpy a neexistuje vyhlásenie požadované od banky poskytujúcej úver k vzdaniu sa záložného práva záložným veriteľom. Napadli správnosť odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia v časti, v ktorej sa zaoberá odvolacím konaním vo vzťahu k zamietnutiu nároku na náhradu nákladov navrhovateľa v súvislosti z ich vysťahovaním. Relevantný právny úkon, a to kúpnu zmluvu týkajúcu sa bytu č. XXX v G. na H. W. Č.. X, označili za neplatný právny úkon pre nemožnosť plnenia, s tým, že banka im neposkytla úver pre nedoloženie potrebných dokladov navrhovateľom. Mali za to, že i pokiaľ ide o posúdenie započítania vzájomných pohľadávok súd prvého stupňa ignoroval ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon, ktorého plnenie je nemožné, je neplatný, z ktorého dôvodu nemohlo ani dôjsť k omeškaniu s plnením dlhu z tohto neplatného právneho úkonu. Podotkli, že navrhovateľ pohľadávku titulom úroku z omeškania nešpecifikoval do vydania napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie označili za zvrátené a nemorálne a pozornosť upriamili na existenciu prieťahov v rámci preskúmavaného konania. K podanému odvolaniu odporcov 1/, 2/ sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovateľ dňa 28.3.2013, ktorý sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a rozsudok žiadal v napadnutej časti potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na zásah odporcov do jeho vlastníckeho práva, na porušenie a zanedbanie povinností z kúpnej zmluvy a všetky ich tvrdenia označil za účelové. Uviedol, že všetky potrebné doklady boli Tatra banke, a.s. zaslané, pričom banka odporcom neposkytla úver z dôvodov na ich strane. Podotkol, že celý relevantný čas bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a odporcom umožnil v ňom bývať v dobrej viere, že splnia záväzok zo zmluvy. K odstúpeniu od zmluvy a vyprataniu odporcov došlo z dôvodu porušenia zmluvných povinností odporcami. Zmluva bola podľa jeho názoru uzavretá platne. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od odporcov vzniknutý v dôsledku ich bezodplatného užívania bytu označil za dôvodný. Mal za to, že k započítaniu pohľadávky titulom úroku z omeškania došlo dňa 27.9.2007 a nejde teda o započítanie fiktívne. Po zvážení okolností za vznik omeškania odporcov stanovil termín 22.4.2007 a od tohto dátumu vypočítal výšku príslušenstva, ktorú odporcovia pôvodne nenamietali. V tomto smere poukázal na existujúcu emailovú korešpondenciu. Vzhľadom na uvedené mal vzájomný návrh odporcov za nedôvodný. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutej časti rozsudku. Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako s k veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie, ktoré nerešpektuje zásady uvedené v citovanom zákonnom ustanovení, je nepreskúmateľné. Taktiež výrok rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom dokazovania a vyhodnoteniu dôkazov. To sa musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutia a dôvody preto musia byť jasné a presvedčivé. Nesmie v nich absentovať právna argumentácia o posúdení všetkých právnych súvislostí. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, keď nie je rozhodujúce ani to, že výrok by bol správny pri správnom odôvodnení. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko), Ústavného súdu SR (Nález I. ÚS 226/2003) a NS SR (4Cdo 171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach SR ustanovuje vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenie § 157 ods. 2 OSP. Korektným a ústavne konformným výkladom tohto ustanovenia treba dospieť k uzáveru, že v rozpore s požiadavkami uvedenými v ňom je úplný či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia a rovnako aj prípad, keď právne závery zo skutkových zistení nevyplývajú a napokon aj len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých aspektov. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia, porušením uvedeného práva účastníka sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Uvedené princípy platia v plnej miere i pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia o vzájomnom návrhu. Z odôvodnenia napadnutej časti rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa prvostupňový súd zaoberal, keď dospel k záveru o existencii vzájomných pohľadávok procesných strán vhodných na započítanie a že aj k účinnému započítaniu došlo. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Započítanie podľa tohto ustanovenia je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zákonnými požiadavkami na započítanie je stret pohľadávok vhodných na započítanie a splatnosť poslednej pohľadávky. Plnenie musí byť rovnakého druhu. K započítaniu nedochádza automaticky pri strete pohľadávok, ale vyžaduje sa na tom právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti ktorej pohľadávke veriteľa. Formu tohto prejavu zákon nepredpisuje, ale nesmie odporovať ustanoveniam § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z ust. § 37 Občianskeho zákonníka musí teda spĺňať náležitosti vôle, ako aj náležitosti prejavu. Prejav vôle smerujúci k započítaniu je preto potrebné urobiť slobodne a vážne, rovnako aj určite a zrozumiteľne. Započítací prejav možno uplatniť od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veta druhá, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Rozobratie všetkých uvedených právnych aspektov v danej veci absentuje. Ich absencia robí rozsudok v napadnutej časti nepreskúmateľným. Súd prvého stupňa v nej neuviedol aplikáciu a výklad tých právnych noriem, ktoré tieto aspekty riešia. Uvedené nedostatky odvolací súd nemôže nahrádzať, pretože podstatou odvolacieho konania je zabrániť prípadným prekvapivým rozhodnutiam bez možnosti podania opravného prostriedku, v rámci ktorého by mal účastník zachovanú plnú možnosť obrany proti argumentom súdu a došlo by tak k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania. Uvedený postup, v rámci ktorého by odvolací súd nahrádzal chýbajúce argumenty o základných právnych otázkach preskúmavanej veci, by znamenal odňatie možnosti účastníkovi konania konať pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolania. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď nedostatočným odôvodnením napadnutej časti rozsudku, v rámci ktorého absentovali vysvetlenia o vyššie uvedených aspektoch právneho posúdenia veci, bola odporcom odňatá reálna možnosť konať pred súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o zamietnutí vzájomného návrhu odporcov v časti o zaplatenie 3.626,99 Eur podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil. Podľa § 221 ods. 2 OSP mu vec vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie, v ktorom bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 OSP viazaný. Úlohou súdu prvého stupňa bude vysporiadať sa s existenciou nároku na príslušenstvo po účinnom odstúpení od zmluvy, kedy sa zmluva od počiatku zrušuje, t.j. posúdiť, či bola alebo nebola daná existencia vzájomných pohľadávok vhodných na započítanie v čase započítacieho prejavu, ktorý je potrebné konkretizovať, zaoberať sa náležitosťami právneho úkonu konkretizovaného započítacieho prejavu a ich existenciou či absenciou v jednotlivých do úvahy prichádzajúcich písomným listoch navrhovateľa adresovaných odporcom, najmä pokiaľ ide o kritérium určitosti tohto právneho úkonu čo do titulu a výšky. Jeho povinnosťou bude rozobrať právne otázky splatnosti do úvahy prichádzajúcich vzájomných pohľadávok, a teda skúmať splnenie zákonných náležitostí pre započítanie. V novom rozhodnutí nesmú absentovať dôvody rozhodnutia so zreteľom na vyššie uvedené právne otázky, rozhodnutie musí byť presvedčivé a preskúmateľné a musí mať všetky náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 OSP. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.