Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/31/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208204189 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1208204189.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: PENZIÓN, stavebné družstvo, so sídlom E. Belluša 4, Piešťany, IČO: 36 224 057, zastúpený JUDr. Jozefom Pojdákom, advokátom so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 12, Nová Dedinka, proti žalovaným: 1/ F.. V. H., G. X. XX, G., 2/ F. H., G. X. XX, G., o zaplatenie 4 708,33 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13. novembra 2015 č.k. 50C 46/2008-408 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia vzájomnej žaloby žalovaných 1/, 2/ vo výške 3.319,39 eur m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/, 2/ sumu 3.319,39 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol vzájomnú žalobu žalovaných vo veci povinnosti žalobcu uhradiť im sumu 3.626,-eur, s tým, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. 2. Uviedol, že žalobou zo dňa 26.02.2008 sa žalobca domáhal od žalovaných 1/ a 2/ uhradiť mu spoločne a nerozdielne sumu 141.843,-Sk (4.708,32 eur) titulom spôsobenej škody z dôvodu, že dňa 22.02.2007 s nimi uzatvoril kúpnu zmluvu č. XXXX/X/XXX/MDI/XXXX, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľností vedených Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra pre Hl. mesto SR Bratislavu, kat. ú. K. G., zapísaných na LV č. XXXX, a to byt č. XXX bytového domu súp. č. XXXX o ploche 70,25 m2 s prislúchajúcim balkónom o ploche 3,25 m2, každý kupujúci podielom 1/2, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach na par. č. XXXX/X prislúchajúci k bytu č. XXX v podiele 70/682987, každý kupujúci podielom 1/2 a spoluvlastnícky podiel k pozemkom, par. č. XXXX/ X o výmere 1406 m2, par. č. XXXX/X o výmere 160m2, par. č. XXX/X o výmere 137 m2, par. č. XXXX/ X o výmere 160 m2 a par. č. XXXX/X o výmere 534 m2 každý kupujúci podielom 1/2. Podľa čl. VII písm. a) medzi jej účastníkmi bola dohodnutá kúpna cena v sume 3.061.275,-Sk. Úhrada kúpnej ceny podľa písm. b) tohto článku bola dohodnutá tak, že prvá časť kúpnej ceny v sume 100.000,-Sk mala byť uhradená žalovanými 1/ a 2/ žalobcovi nasledujúci deň po podpise zmluvy a druhá časť kúpnej ceny v sume 2.961.275,-Sk (98.296,32 eur) mala byť uhradená prostredníctvom Tatra banky, a.s. prevodom na účet predávajúceho do 2 pracovných dní po odoslaní potrebných podkladov. Dňa 22.02.2007 žalovaní 1/ a 2/ uhradili žalobcovi prevodným príkazom sumu 100.000,-Sk (3.319,39 eur) a sumu 5.267,-Sk (174,83 eur). Podľa žaloby žalobca listom zo dňa 25.09.2007 poskytol žalovaným 1/ a 2/ dodatočnú lehotu na úhradu zostávajúcej kúpnej ceny v sume 2.961.275,-Sk do 08.10.2007, inak oznámil, že odstupuje od kúpnej zmluvy. Súčasne ich vyzval na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti v lehote 3 dní, ak zostatok kúpnej ceny nebude v stanovenej lehote uhradený. Žalovaní 1/ a 2/ zostatok kúpnej ceny v stanovenej lehote nezaplatili a nehnuteľnosť nevypratali. Listom zo dňa 29.10.2007 ich vyzval na vypratanie bytu č. XXX na H. W.. v Bratislave a súčasne im oznámil, že odstúpil od kúpnej zmluvy s platnosťou od 08.10.2007. Dňa 13.12.2007 notár Z.. Q. Ď. spísal notársku zápisnicu N 366/2007, NZ 58391/2007, podľa ktorej ho požiadal žalobca o spísanie notárskej zápisnice o otvorení bytu č. XXX na H. W.. v Bratislave. Podľa obsahu tejto zápisnice spoločnosť Sherlock, s.r.o. odstránila vložku na dverách bytu č. XXX a za prítomnosti žalobcu a spoločnosti TRIV, s.r.o. boli z bytu vynesené hnuteľné veci spísané do zápisnice. Po vyprataní vecí notár v zápisnici zaznamenal, že žalobca byt zamkol a na byt pripevnil oznam s nápisom : Upozornenie Veci z bytu na požiadanie vydá vlastník bytu Penzión, stavebné družstvo. Zákaz vstupu bez písomného súhlasu vlastníka bytu. Dňa 14.12.2007 notár Z.. Q. Ď. spísal ďalšiu zápisnicu N 374/2007, NZ 59568/2007, za prítomnosti strán sporu. Z obsahu zápisnice vyplýva, že byt bol zapečatený, zamknutý. Žalovaní 1/ a 2/ si vzali niektoré osobné veci, zoznam bol spísaný. Súčasne notár spísal, že strany sporu prehlásili, že do 19.12.2007 uzatvoria dohodu o tom, či byt kúpia. V prípade, ak neuzatvoria dohodu, za prítomnosti notára sa do 21.12.2007 vysťahujú z bytu. Dňa 21.12.2007 spísal notár Z.. Q. Ď. notársku zápisnicu za prítomnosti sporových strán. Žalovaní si zostatok vecí odniesli. Žalobca si dňa 11.12.2007 objednal sťahovacie práce, za čo mu spoločnosť TRIV, s.r.o., Bratislava vystavila faktúru na sumu 8.925,-Sk (296,25 eur) s DPH. Žalobca súdu prvej inštancie tiež predložil faktúru spoločnosti Sherlock, s.r.o. Bratislava na sumu 5.075,50,-Sk (168,47 eur) s DPH a faktúru Z.. Q. Ď., notára na sumu 3.160,-Sk (104,8 eur) a 3.360,-Sk (111,53 eur) Právny zástupca žalobcovi fakturoval sumu 11.900,-Sk (395 eur). Žalobca v konaní pôvodne žiadal okrem skutočných nákladov v súvislosti s vyprataním nehnuteľnosti aj náhradu škody, keď umožnil nasťahovanie sa do bytu č. XXX na H. W.. v Bratislave žalovaným 1/ a 2/ v dobrej viere a keďže nebola zaplatená kúpna cena, za predmetný byt si uplatňuje náhradu škody titulom nájomného vzťahu za obdobie užívania predmetného bytu žalovanými 1/ a 2/ od 23.02.2007 do 13.12.2007, teda za 294 dní, pričom ročné nájomné činilo sumu 11.000,-Sk 365,13 eur a mesačné nájomné sumu 367,-Sk (12,18 eur), nájomné vyčíslil na sumu 107.898,-Sk (3.581,55 eur). 3. Poukázal na to, že žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu zamietnuť, žalobcovi zaslali pokus o mimosúdne vyrovnanie, v ktorom žiadali vrátiť osobné veci a majetok, ktoré im boli odcudzené a odvezené po zapečatení bytu a taktiež vrátenie finančnej hotovosti vo výške 110.450,-Sk, pozostávajúcej z časti kúpnej ceny v sume 100.000,-Sk, zaplatenej zálohy na kúpu elektromera v sume 6.450,-Sk a zálohy na vklad do katastra nehnuteľností v sume 4.000,-Sk. V písomnom vyjadrení zo dňa 20.06.2008 žalovaný 1/ uviedol, že žalobcov byt č. XXX na H. W.. v Bratislave bol dňa 13.12.2007 zapečatený a žalovaným boli nezákonne odvezené a odcudzené veci bez rozhodnutia súdu a súdneho príkazu, o čom svedčí notárska zápisnica N 366/2007, NZ 58391/2007. Ostatné hnuteľné veci si odviezli dňa 23.12.2008. Poukázali na neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu, že boli žalobcom uvedení do omylu, keď pri podpise zmluvy žalobca mal vedomosť o tom, že zmluva s bankou nie je uzavretá a odvolával sa na neexistujúcu zmluvu o hypotekárnom úvere v čl. VII ods. c) č. XXXXXXXXXX medzi Tatra bankou, a.s. a ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. V rámci mimosúdneho konania ako aj počas súdneho konania navrhovali vzájomné započítanie pohľadávok, k úhrade sumy 3.319,39 eur (100.000,-Sk), ktorá pozostáva z časti kúpnej ceny- úhrada zálohy, zálohy na zaplatenie elektromera vo výške 174,83 eur a zálohy za vklad do katastra nehnuteľnosti vo výške 132,77 eur, spolu vo výške 3.626,99 eur (109.239,58 Sk). 4. Súd prvej inštancie tak zhrnul, že žalobca si žalobou uplatnil voči žalovaným náklady vypratania spolu vo výške 33.944,50 Sk a škodu za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti vo výške 107.898,50 Sk t.j. (3581,57 eur) v období od 23.02.2007 do 13.12.2007, s tým, že rozsudkom č.k. 50C 46/2008-96 zo dňa 06.08.2008 túto žalobu zamietol a žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uvedený rozsudok v časti zaplatenia istiny 33.944,50 Sk (1.126,75 eur) potvrdil a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil s vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 50C 46/2008-96 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Co 95/08-137 nadobudol právoplatnosť dňom 05.03.2010. V zmysle právoplatného rozsudku č.k. 50C 46/2008-96 potvrdeného v tejto časti odvolacím súdom bola žaloba žalobcu zamietnutá v časti náhrady škody v sume 33.944,50 Sk (1.126,75 eur) z titulu realizácie protiprávnej svojpomoci proti žalovaným pri ich vyprataní z bytu v Bratislave - K. G. na H. X. Táto škoda pozostávala z položiek 8.925,-Sk za sťahovacie práce, 5.075,50 Sk za otvorenie zamknutých dverí a namontovanie nového zámku, 8.044,-Sk za súčinnosť notára Z.. Q. Ď., 11.900,-Sk za poskytnuté služby spojené s vysťahovaním žalovaných. 5. Žalobca počas konania vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 83.309,-Sk (2.765,35 eur) späť z dôvodu, že žalovaní neoprávnene užívali byt na H. W.. v Bratislave len od 08.10.2007 do 13.12.2007, spolu 67 dní vrátane 08.10.2007, čo pri nájomnom za 1 deň v sume 367,-Sk predstavuje sumu 24.589,-Sk (816,21 eur). Uznesením č.k. 50C 46/2008-195 zo dňa 13.01.2011 súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil, s tým, že v ďalšom konaní žalobca požadoval úhradu sumy titulom bezdôvodného obohatenia v sume 816,21 eur spolu s 9% úrokom z omeškania od 14.12.2007 do zaplatenia ako rozdiel medzi sumou 107.898,50 Sk (3581,57 eur) mínus 83.309,-Sk (2.765,35 eur). 6. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ v konaní dňa 23.06.2008 žiadali vzájomnou žalobou započítať sumu 141.843 Sk (4708,32 eur), keď žiadali primárne vrátiť nezákonne vysťahovaný hnuteľný majetok, a to rohovú sedačku, kreslo k rohovej sedačke, konferenčný stolík, TV SONY, kuchynský stôl, 3 ks stoličky, elektrickú rúru s grilom, keramickú varnú dosku, rozkladaciu váľandu, kožené kreslo, eventuálne zaplatiť im za tieto hnuteľné veci sumu 16.596,95 eur a vzájomne započítať aj sumu 3.256,25 eur, ktorú žiadali znížiť o úroky z omeškania 9% ročne z dlžnej istiny a napokon žiadali žalobu rozšíriť o úhradu jednorazovej nemajetkovej ujmy v sume 16.596,96 eur pre každého žalovaného. Žalobca so vzájomným návrhom nesúhlasil, nakoľko na základe kúpnej zmluvy a v dobrej viere žalovaným 1/ a 2/ odovzdal do užívania predmetný byt skôr ako sa stali podielovými spoluvlastníkmi. Títo si nesplnili zmluvnú povinnosť uhradiť kúpnu cenu riadne a včas, z uvedeného dôvodu nenastali vecno-právne účinky kúpnej zmluvy, ktoré sa viažu na moment vkladu vlastníckeho práva príslušnou správou katastra. Vzhľadom na porušenie zmluvnej povinnosti žalovanými 1/ a 2/ bol nútený ich výzvou upozorniť na možnosť odstúpenia od zmluvy a vypratania nehnuteľnosti. Dňa 08.10.2007 účinne odstúpil od zmluvy, čím zaniklo právo žalovaných predmetný byt užívať. Napriek tomu byt užívali bez právneho dôvodu a to v čase od 08.10.2007 do 13.12.2007. Vzájomnú žalobu na vydanie hnuteľných vecí považoval za bezpredmetnú, pretože hnuteľné veci nemá v dispozícii, tieto boli dňa 13.12.2007 vypratané a uložené v sklade spoločnosti TRIV, s.r.o., pričom cena týchto hnuteľných vecí je vyčíslená nad rámec hodnoty hnuteľných vecí. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaných 1/ a 2/ k úhrade sumy 3.256,25 eur uviedol, že suma 3.319,39 eur bola ním započítaná dňa 27.09.2007 a toto započítanie bolo žalovaným 1/ a 2/ oznámené. Keďže žalovaní boli v omeškaní s platením kúpnej ceny, účtoval im 9% úrok z omeškania od 23.04.2007 do 27.09.2007, čo činí 3.805,28 eur, pričom si uplatnil len časť tohto úroku. K priznaniu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch uviedol, že nie sú splnené zákonné podmienky na priznanie tohto nároku. 7. Na pojednávaní dňa 16.11.2012 súd prvej inštancie uznesením pripustil vzájomnú žalobu žalovaných 1/ a 2/ v časti o úhradu istiny 3.626,99 eur a vzájomnú žalobu v časti zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ umu 33.193,91 eur a vrátiť im hnuteľné veci resp. eventuálne zaplatiť im sumu 16.596,95 eur vylúčil na samostatné konanie. Na pojednávaní dňa 03.12.2012 na základe späťvzatia sumy 33.193,- eur súd prvej inštancie zrušil uznesenie vyhlásené dňa 16.11.2012, ktorým bolo konanie o vzájomnom návrhu v časti zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ sumu 33.193,91 eur vylúčené na samostatné konanie. Uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 50C/46/2008-272 zo dňa 16.11.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2013. 8. Rozsudkom č.k. 50C/46/2008-274 zo dňa 03.12.2012 súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 535,52 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 14.12.2007 až do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol. Vo výroku súd prvej inštancie tiež vzájomnú žalobu žalovaných 1/ a 2/ vo veci povinnosti žalobcu uhradiť im sumu 3.626,91 eur zamietol a vzájomnú žalobu žalovaných 1/ a 2/ o povinnosti žalobcu uhradiť im sumu 33.193,91 eur zastavil. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov (aktuálne strany sporu) nemá právo na náhradu trov konania. 9. Na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ odvolací súd uvedený rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí vzájomnej žaloby žalovaných 1/ a 2/ o uloženie povinnosti žalobcovi uhradiť im sumu 3.626,91 eur, ako aj v časti trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď v odôvodnení konštatoval, že úlohou súdu prvej inštancie bude vysporiadať sa s existenciou nároku po účinnom odstúpení od zmluvy, kedy sa zmluva od počiatku zrušuje, t.j. posúdiť, či bola alebo nebola daná existencia vzájomných pohľadávok vhodných na započítanie v čase započítacieho prejavu, ktorý je potrebné konkretizovať, zaoberať sa náležitosťami právneho úkonu konkretizovaného započítacieho prejavu a ich existenciou či absenciou v jednotlivých do úvahy prichádzajúcich písomných listoch žalobcu adresovaných žalovaným, najmä pokiaľ ide o kritérium určitosti tohto právneho úkonu čo do titulu a výšky, tiež rozobrať právne otázky splatnosti do úvahy prichádzajúcich vzájomných pohľadávok, a teda skúmať splnenie zákonných náležitostí pre započítanie. 10. Súd prvej inštancie následne skutkovo ustálil, že dňa 22.02.2007 bola medzi stranami sporu uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľností vedených Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra pre Hl. mesto SR Bratislavu, kat. ú. K. G., zapísaných na LV č. XXXX, a to byt č. XXX bytového domu súp. č. XXXX o ploche 70,25 m2 s prislúchajúcim balkónom o ploche 3,25m2, každý kupujúci podielom 1/2, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach na par. č. XXXX/X prislúchajúci k bytu č. XXX v podiele 70/682987, každý kupujúci podielom 1/2 a spoluvlastnícky podiel k pozemkom, par. č. XXXX/X o výmere 1406 m2, par. č. XXXX/X o výmere 160m2, par. č. XXX/X o výmere 137 m2, par. č. XXXX/X o výmere 160 m2 a par. č. XXXX/X o výmere 534 m2 každý kupujúci podielom 1/2 (ďalej len „nehnuteľnosť“). Podľa čl. VII písm. a) medzi jej účastníkmi bola dohodnutá kúpna cena v sume 3.061.275,-Sk. Úhrada kúpnej ceny podľa písm. b) tohto článku bola dohodnutá tak, že prvá časť kúpnej ceny v sume 100.000,-Sk mala byť uhradená žalovanými 1/ a 2/ žalobcovi nasledujúci deň po podpise zmluvy a druhá časť kúpnej ceny v sume 2.961.275,-Sk mala byť uhradená prostredníctvom Tatra banky, a.s. prevodom na účet predávajúceho do 2 pracovných dní po odoslaní potrebných podkladov. Na základe vystavenej faktúry žalobcom č. XXXXXXXX dňa 22.02.2007 žalovaný 1/ uhradil žalobcovi prvú časť kúpnej ceny prevodným príkazom v sume 100.000,-Sk (3.319,39 eur). Podľa preberacieho protokolu zo dňa 22.02.2007 žalobca prevzal od žalovaného 1/ hotovosť vo výške 4.000 Sk (132,77 eur). Na základe vystavenej faktúry žalobcom č. XXXXXXXX dňa 22.02.2007 poukázal žalovaný 1/ na účet žalobcu sumu 5.267,-Sk (174,83 eur) za elektromer. Výzvou/odstúpením od kúpnej zmluvy č. XXXX/X/XXX/MDX/XXXX zo dňa 25.09.2007 žalobca poskytol žalovaným 1/ a 2/ dodatočnú lehotu na úhradu zostávajúcej kúpnej ceny v sume 2.961.275,-Sk do 08.10.2007, a oznámil im, že v prípade neuhradenia zostatku kúpnej ceny odstupuje od kúpnej zmluvy. Súčasne vyzval žalovaných 1/ a 2/, aby vypratali predmetnú nehnuteľnosť v lehote 3 dní, ak zostatok kúpnej ceny nebude v stanovenej lehote uhradený. Tiež žalovaným 1/ a 2/ oznámil, že ak do 08.10.2007 neuhradia zvyšnú časť kúpnej ceny 2.961.275,-Sk, bude si uplatňovať úroky z omeškania vo výške 9% z neuhradenej sumy za čas od 23.02.2007 do 08.10.2007, ktoré však nevyčíslil. 11. Mal za preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ zostatok kúpnej ceny v stanovenej lehote nezaplatili. Listom zo dňa 29.10.2007 žalobca vyzval žalovaných 1/ a 2/ na vypratanie bytu č. XXX na H. W.. v Bratislave. Súčasne im oznámil, že odstúpil od kúpnej zmluvy dňa 25.09.2007 s platnosťou od 08.10.2007. Žalovaná 2/ listom zo dňa 16.05.2008 označeným ako pokus o mimosúdne vyrovnanie žiadala žalobcu o vrátenie vyprataných osobných vecí a majetku a o vrátenie finančnej hotovosti v sume 110.450,-Sk (3.666,26 eur) ako časť kúpnej ceny v sume 100.000,-Sk, zálohy zaplatenej na kúpu elektromera v sume 6.450,- Sk a zálohy zaplatenej na vklad v sume 4.000,-Sk. Žalobca jej listom zo dňa 16.05.2008 oznámil, že tým, že zvyšok kúpnej ceny v sume 2.961,275 Sk neuhradila, dostala sa do omeškania a je povinná zaplatiť mu úrok z omeškania vo výške 9,5% zo sumy 2.961,275 Sk od prvého dňa omeškania do zaplatenia. Predmetný úrok z omeškania žalobca vypočítal ako úrok z omeškania za jeden mesiac v sume 23.443,-Sk x 7 mesiacov (marec až september), celkovo v sume 164.101,-Sk. Po odpočítaní dlhu voči žalovaným v sume 110.450,-Sk dlh voči žalobcovi zostáva vo výške 54.651,-Sk. Dňa 09.08.2008 žalovaný 1/ opakovane žiadal o náhradu škody, a to vrátiť hnuteľné veci a majetok, ktoré boli odcudzené, a vrátiť finančnú hotovosť vo výške 110.450 eur alebo úhradu vo výške 500.000,-Sk. 12. Podaním zo dňa 23.06.2008 si žalovaný 1/ uplatnil na súde prvej inštancie náhradu škody (zaplatiť vzniknuté pohľadávky a vykonať vzájomný zápočet v zmysle vyjadrenia žalobcu zo dňa 20.05.2008). Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.03.2010 a doplneným dňa 23.09.2010 žalovaní 1/ a 2/ žiadali vrátiť osobné veci a hnuteľný majetok a v prípade nevrátenia zaplatiť sumu 500.000 Sk, súčasne si uplatnili započítanie v sume 109.267 Sk (náhrada škody vo výške 100.000 Sk + 5.267 Sk + 4.000 Sk) + sumu 8.169 Sk (217,16 eur) ako celkové náklady za užívanie nehnuteľnosti v čase od 08.10.2007 do 13.12.2007 (po odpočítaní zaplateného nájmu a nákladov). Žiadali o úhradu sumy 98.098 Sk t.j. 3.256 eur. Súčasne rozšírili návrh o nemajetkovú ujmu vo výške 500.000 Sk pre každého. Žalobca uviedol, že suma 132,77 eur a suma 100.000 Sk bola žalovaným započítaná dňa 27.09.2007 oproti úrokom z omeškania za úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne od 23.04.2007 do 27.09.2007, čo po prepočítaní činí sumu 114.637,90 Sk. Žalovaní podľa neho nemajú žiaden právny nárok požadovať úhradu zálohy 100.000 Sk (3.319,39 eur), ani zálohu na kúpu elektromeru vo výške 5.267 Sk (174,32 eur) a zálohu na vklad do katastra nehnuteľností vo výške 4.000 Sk (132,77 eur), nakoľko kúpna cena bola započítaná oproti úrokom z omeškania žalobcu z titulu omeškania žalovaných so zaplatením druhej časti kúpnej ceny. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.01.2012 žalovaní žiadali vzájomný zápočet vo výške 3.626,99 eur, ktorá pozostáva zo sumy 3.319,39 eur + 174,32 eur + 132,77 eur + 276,59 eur (ako škoda vzniknutá na bezdôvodným obohatením za užívanie bytu). Vzájomnú žalobu o povinnosti žalobcu vrátiť žalovaným 1/ a 2/ hnuteľné veci eventuálne zaplatiť im sumu 16.596,95 eur a zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ sumu 33.193,91 eur súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie. 13. Rozsudkom č.k. 50C/46/2008-274 zo dňa 03.12.2012 súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ uhradiť žalobcovi sumu 535,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% od 14.12.2007 do zaplatenia. v zostávajúcej časti t.j. o povinnosti uhradiť žalobcovi sumu 283,69 eur žalobu zamietol, nakoľko mal za žalovanými preukázané, že uhrádzali na účet žalobcu úhrady za byt a tento byt v čase od 01.01.2007 neužívali. V tejto časti nadobudol vyššie uvedený rozsudok právoplatnosť dňa 15.03.2013, keďže sa voči nemu strany sporu neodvolali. 14. V ďalšom konaní vychádzal z vyjadrení žalovaných 1/ a 2/, že na vzájomnej žalobe v sume 3.626,01 eur trvajú. Podľa názoru žalovaných 1/ a 2/ je kúpna zmluva zo dňa 22.02.2007 neplatná, pretože neexistuje úverová zmluva č. XXXXXXXXXX. Poukázali na to, že súčasťou kúpnej zmluvy mala byť úverová zmluva s prílohami a pre posúdenie platnosti kúpnej zmluvy žiadali vypočuť svedkov, p. H. a p. J. z Centra bývania spoločnosti Tatrabanka, a.s. Vzhľadom na neplatnosť tejto kúpnej zmluvy preto podľa nich žalobcovi nemohol vzniknúť žiaden úrok z omeškania. Plne rešpektujú rozhodnutie súdu o zaplatení sumy 535,52 eur spolu s 9% úrokom z omeškania od 08.10.2007 do 14.12.2007 ako bezdôvodné obohatenie. 15. Vychádzal tiež zo stanoviska žalobcu k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ ohľadom neplatnosti kúpnej zmluvy, s tým, že zmluvu považuje za platnú, pokiaľ sa žalovaní 1/ a 2/ odvolávajú na ust. § 37 ods. 2 OZ a poukazujú na nemožnosť plnenia, mal za to, že sa nejedná ani o právnu ani o faktickú nemožnosť plnenia. Poukázal na to, že žalovaným 1/ a 2/ nebol schválený úver a neschválenie úveru v banke nespôsobuje nemožnosť plnenia zo strany žalovaných. 16. Na základe listu Tatra banky, a.s. zo dňa 31.03.2015 mal za preukázané, že zmluvná dokumentácia k úveru č. XXXXXXXXXX nebola vypracovaná, pretože úver bol zamietnutý. 17. Poukázal na vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/, že úverovú zmluvu nikdy nepodpísali, keď súdu prvej inštancie predložili fotokópie listín z prípravného konania v banke, a to fotokópiu žiadosti o poskytnutie úveru č. XXXXXXXXXX, potvrdenie o príjme, údaje o osobách vstupujúcich do úverového vzťahu, prvá strana návrhu kúpnej zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve. 18. Súd prvej inštancie o vzájomnej žalobe žalovaných rozhodol právne vec posúdiac podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 37 ods. 1, 2 OZ, § 39 OZ, § 588 OZ, § 48 ods. 1, 2 OZ, § 580 OZ a § 581 ods. 2 OZ, majúc medzi stranami sporu za nesporné, že dňa 22.02.2007 uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola vyššie špecifikovaná nehnuteľnosť a že žalovaní 1/ a 2/ v deň podpisu zmluvy uhradili žalobcovi zálohu za kúpnu cenu v sume 3.319,39 eur, zálohu za elektromer v sume 174,32 eur a sumu 132,77 eur za návrh na vklad. Právne posúdil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je platná, keď žalovaným bolo od počiatku zrejmé, akým spôsobom budú predmetnú nehnuteľnosť uhrádzať. Ak došlo k vadám pri uzatváraní zmluvy o hypotekárnom úvere, tieto vady nastali v dispozičnej sfére žalovaných v inom záväzkovom vzťahu, čo nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, akým je kúpna zmluva. Celý kontext zmluvných podmienok uvádzaných v kúpnej zmluve sa viaže na úhradu kúpnej ceny, ktorú však žalovaní v prvej časti realizovali okamžite a nemožnosť úhrady druhej časti kúpnej ceny, prostredníctvom úveru v banke neospravedlňuje ich nečinnosť, nakoľko sa písomne zaviazali zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo mať za následok nevyplatenie kúpnej ceny (čl. VII písm. c/ kúpnej zmluvy). Podmienkou úhrady druhej časti kúpnej ceny prevodom na účet žalobcu prostredníctvom Tatra banky, a.s. bolo doručenie kúpnej zmluvy, výpisu z katastra nehnuteľností preukazujúce záložné právo v prospech Tatra banka, a.s. a vzdanie sa záložného práva k predmetu kúpy záložným veriteľom v prvom rade, žalovaní však v konaní nijakým spôsobom nepreukázali, že bez ich viny nebol podpísaný hypotekárny úver, resp. že žalobca si povinnosti voči Tatra banke, a.s. nesplnil. Navyše žalovaní sa písomne zaviazali podľa čl. VII písm. b) uhradiť druhú časť kúpnej ceny vo výške 2.961. 275,-Sk priamo, resp. prostredníctvom banky a podľa čl. VII písm. c) kúpnej zmluvy sa žalovaní zaviazali zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by malo za následok nevyplatenie kúpnej ceny priamo žalovanými alebo bankou. Z uvedeného dôvodu považoval súd prvej inštancie kúpnu zmluvu zo dňa 22.02.2007 za platnú a s tým súvisiace platné aj odstúpenie od zmluvy, keď platnosť predmetnej kúpnej zmluvy potvrdil aj odvolací súd, pretože uložil súdu prvej inštancie vysporiadať sa s existenciou nároku na príslušenstvo po účinnom odstúpení od zmluvy, kedy sa zmluva od počiatku zrušuje. 19. Vyhodnotil, že žalovanými 1/ a 2/ v ďalšom konaní predložené listinné dôkazy, ako žiadosť o úver a pod., nemajú relevantný dosah na platné znenie tej časti kúpnej zmluvy, ktorá upravuje cenu a jej úhradu. Tvrdenie žalovaných 1/ a 2/, že boli uvedení do omylu pri podpisovaní kúpnej zmluvy, keď jej účastníci pri uzatváraní zmluvy tvrdili, že existuje úverová zmluva, podľa názoru súdu prvej inštancie neobstojí, pretože neschválenie úveru v banke nespôsobuje nemožnosť plnenia zo strany žalovaných, keď poukázal na vyjadrenie Tatra banky, a.s., podľa ktorého úver bol zamietnutý, ako aj na znenie kúpnej zmluvy v tej časti, kde žalovaní súhlasia s úhradou druhej splátky kúpnej ceny do 2 pracovných dní priamo, resp. prostredníctvom banky. Spornou vo veci nezostala podľa súdu prvej inštancie ani skutočnosť, že žalobca listom zo dňa 25.09.2007 účinne odstúpil od kúpnej zmluvy, čím sa kúpna zmluva zrušila od počiatku a teda nebol dôvod z nej plniť a pokiaľ sa už plnilo, bolo plnenie poskytnuté bez právneho dôvodu. Z uvedeného dôvodu vo veci rozhodol v prospech žalobcu, keď žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 535,52 eur s príslušenstvom ako ušlé nájomné. 20. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že odstúpením od kúpnej zmluvy vzniklo právo žalovaných 1/ a 2/ na vrátenie zaplatenej sumy vo výške 3.626,99 eur (zaplatenej zálohy kúpnej ceny, zaplatenie elektromeru a zaplatenie návrhu na vklad dňa 22.02.2007). 21. Poukázal na vyjadrenie žalobcu, že vykonal jednostranný započítací prejav voči žalovaným 1/ a 2/, keď listom zo dňa 25.09.2007 došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok, a to pohľadávky žalobcu vyčíslenej ako výpočet úrokov z omeškania z nezaplatenia druhej splátky kúpnej ceny za obdobie od 23.02.2007 do 08.10.2007, v ktorom liste však pohľadávku ako úroky z omeškania nevyčíslil, keď navyše vyhodnotil, že pohľadávka žalobcu ku dňu 25.09.2007 nebola ešte splatná, keďže úroky z omeškania žalobca mal vyčísliť až ku dňu 08.10.2007. Z uvedeného vyvodil, že žalobca nemohol ku dňu 25.09.2007 vykonať zápočet, nakoľko neboli na vzájomný zápočet pohľadávok splnené zákonné podmienky podľa § 588 OZ. Uviedol, že jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok je jednostranným právnym úkonom, ktorým veriteľ aj bez súhlasu dlžníka môže zrušiť (tzv. kompenzovať) vzájomné pohľadávky, ktoré voči sebe veriteľ a dlžník navzájom majú. Dôsledkom jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok je tak zánik započítaných pohľadávok v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Pre platné jednostranné započítanie pohľadávok musia byť splnené nasledovné podmienky: - pohľadávky musia byť vzájomné - t.j. pohľadávky musia mať voči sebe navzájom osoba uskutočňujúca jednostranný zápočet a osoba, ktorej je tento zápočet adresovaný, - pohľadávky musia byť rovnakého druhu - t.j. všetky započítavané pohľadávky musia znieť na rovnaký druh plnenia - pohľadávky musia byť splatné (proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná), - započítanie pohľadávok nesmie byť zo zákona vylúčené. 22. Vyhodnotil, že k splneniu zákonných podmienok na vzájomný zápočet vzniknutých pohľadávok medzi stranami sporu došlo až listom žalobcu zo dňa 20.05.2008, keď žalobca vyčíslil svoju pohľadávku v sume 164.101 Sk (t.j. oznámil, že zvyšok kúpnej ceny v sume 2.961,275 Sk nebol uhradený a že mu prislúcha úrok z omeškania vo výške 9,5% zo sumy 2.961,275 Sk od prvého dňa omeškania do odstúpenia od zmluvy). Predmetný úrok z omeškania vypočítal ako úrok z omeškania za jeden mesiac v sume 23.443 Sk x 7 mesiacov (marec až september), celkovo v sume 164.101 Sk. Žalobca súčasne uviedol, voči ktorej pohľadávke vykoná započítací prejav. 23. Poukázal na to, že pri vzájomnom plnení z neplatnej kúpnej zmluvy žiadali žalovaní od žalobcu vrátiť im zaplatenú sumu 3.319 eur, sumu 132,77 eur a sumu 174,32 eur. Mal za to, že žalovaní sa po platnom odstúpení od kúpnej zmluvy dostali do omeškania s úhradou druhej časti kúpnej ceny, preto si žalobca oprávnene účtoval podľa § 517 OZ úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy 2.961.275,-Sk v čase od 23.04.2007 do 27.09.2007, čo v prepočte činí sumu 114.637,90 Sk t.j. 3.805,28 eur. Pokiaľ ide o začiatok omeškania žalovaných so splatením druhej časti kúpnej zmluvy, vychádzal z dátumu určeného žalobcom po uplynutí 2 mesiacov od podpisu zmluvy, s tým, že úrok bol vypočítaný nasledovne : 2.691.275 : 100 x 9 = 266.514,75, čo predstavuje ročný úrok 9% a 266.514,75 : 365 x 157 dní = 114.637,85,- Sk, t.j. (3.805,28 eur). Z uvedeného dôvodu vzájomné započítanie žalovaných v sume 3.626,99 eur zamietol. Poukázal na ust. § 580 OZ, podľa ktorého ak sa stretnú vzájomné pohľadávky rovnakého druhu, zaniknú započítaním. Z podania žalobcu zo dňa 25.09.2007 a z listu zo dňa 20.05.2008 mal za preukázané, že žalobca žalovaných upozornil na uplatnenie si práva účtovať úroky z omeškania, ktoré síce neoznačil ako pohľadávku na započítanie, avšak z písomného podania žalobcu je zrejmý úmysel popri dlžnej sume vymáhať vzniknutú pohľadávku na úrokoch. Jeho prejav smeroval k započítaniu. Uviedol tiež, že započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zákonnými požiadavkami na započítanie je stret pohľadávok vhodných na započítanie a splatnosť poslednej pohľadávky plnenie musí byť rovnakého druhu. K započítaniu nedochádza automaticky pri strete pohľadávok, ale vyžaduje sa na tom právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového vzťahu. Musí ísť o prejav vôle adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti ktorej pohľadávke druhej strany záväzkového vzťahu. Formu tohto prejavu zákon nepredpisuje, ale nesmie odporovať ustanoveniam § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z ust. § 37 Občianskeho zákonníka musí teda spĺňať náležitosti vôle, ako aj náležitosti prejavu. Prejav vôle smerujúci k započítaniu je preto potrebné urobiť slobodne a vážne, rovnako aj určite a zrozumiteľne. Započítací prejav možno uplatniť od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. 24. O náhrade trov konania súd prvej inštancie nerozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). 25. Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas odvolanie žalovaní 1/ a 2/ žiadali ho zmeniť a ich vzájomnej žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec v rozsahu ich vzájomnej žaloby vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázali na skutočnosť, že z bytu nachádzajúceho sa na H. W. v Bratislave boli nezákonne vysťahovaní, žalobca protiprávne vznikol do ich obydlia a prieťahmi v súdnom konaní boli porušené ich základné ľudské práva. Za asistencie notára im bol odcudzený ich hnuteľný majetok a podľa ich názoru konanie o vzájomnej žalobe o zaplatenie ich hodnoty bola podľa nich protizákonne vylúčené na samostatné konanie. Namietali správnosť napadnutého rozhodnutia vzhľadom na skutočnosť, že predmetná kúpna zmluva bola odstúpením žalobcu od zmluvy zrušená, nakoľko podľa ich názoru ich nemožno pre nezaplatenie kúpnej ceny potrestať dvakrát. Uviedli, že do pripustenia zmeny petitu žaloby nebola pohľadávka žalobcu daná na započítanie špecifikovaná. Ich omeškanie nemohlo vzniknúť vzhľadom na nerealizovanie druhej platby ako časti kúpnej ceny. Poukázali na to, že boli uvedení do omylu pracovníčkou Tatra banky, a.s., ktorá im pri podpise kúpnej zmluvy uviedla nesprávnu informáciu, že ich úverová zmluva je schválená. Keďže nedošlo k zrealizovaniu záložného práva v prospech Tatra banky, a.s., nemohol byť kupujúcim predložený ani list vlastníctva so zapísaným záložným právom. Na základe uvedeného potom nemôže existovať Vyhlásenie Tatra banky, a s. o vzdaní sa záložného práva. Uviedli, že úverová zmluva neexistuje, napriek tomu, že sa exaktne v kúpnej zmluve uvádza jej konkrétne číslo, neexistuje ani Vyhlásenie veriteľa (Tatra banky, a.s.) so súhlasom na zriadenie záložného práva v prospech banky na predmet kúpy a neexistuje ani text vyhlásenia požadovaného od banky poskytujúcej úver k vzdaniu sa záložného práva záložným veriteľom v prvom rade napriek tomu, že sa exaktne uvádza v kúpnej zmluve. Ďalej poukázali na viaceré zmätočnosti a nepresnosti v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, z čoho je podľa nich zrejmý neprehľad konajúceho súdu prvej inštancie o vývine predmetu sporu. Opätovne zdôraznili, že kúpna zmluva je podľa ich názoru neplatná pre nemožnosť plnenia vzhľadom na neexistenciu úverovej zmluvy. Tým, že žalobca nedoložil potrebné doklady (platná kúpna zmluva, vyhlásenie veriteľa a vyhlásenie banky poskytujúcej úver), spôsobil podľa nich nemožnosť ich plnenia zmluvných povinností. Kúpnu zmluvu označili od počiatku za neplatnú. Uviedli, že sa zdržali akéhokoľvek konania smerujúceho k nepodpísaniu hypotekárneho úveru, čím dodržali podmienky stanovené kúpnou zmluvou. Súdu prvej inštancie vytkli, že k uvedenému nevykonal navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov p. J. a p. H.. Mali za zrejmú nesprávnosť pokiaľ ide o výšku istiny požadovanú ich vzájomnou žalobou, keď od žalobcu žiadali zaplatiť sumu 3.626,99 eur. Poukázali i na povinnosť vydania bezdôvodného obohatenia účastníkov zrušenej kúpnej zmluvy. Uviedli, že napriek 8-ročnému súdnemu konaniu sa doposiaľ nedostali k svojmu hnuteľnému majetku, konanie o vrátenie ktorého bolo vylúčené na samostatné konane, hoci žalobca na ich vysťahovanie protiprávne použil svojpomoc a asistenciu notára. Napadnuté rozhodnutie označili za nezákonné a neprofesionálne. 26. Žalobca vo svojej odvolacej replike realizovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.01.2016 žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť stotožniac sa s jeho právnymi závermi a odôvodnením. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel podľa neho súd prvej inštancie k správnym právnym záverom. Konštatoval platnosť medzi stranami sporu uzatvorenej zmluvy o kúpe bytu, keď neschválenie hypotekárneho úveru podľa neho neznamená objektívnu nemožnosť plnenia zmluvných povinností. Užívaním bytu a nezaplatením kúpnej ceny žalovaní podľa neho zasahovali do jeho vlastníckeho práva k bytu, pričom sa dostali do omeškania s plnením zmluvných povinností. Z uvedeného dôvodu mu preto vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktorú pohľadávku platne započítal oproti nárokom žalovaných. Poukázal na právnu irelevantnosť vyjadrení žalovaných v rámci odvolania proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie. 27. Žalovaní vo svojej odvolacej duplike realizovanej písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.03.2017 zotrvali na svojich odvolacích argumentoch a poukázali na prieťahy v danom súdnom konaní, ich nezákonné vysťahovanie z bytu nachádzajúceho sa v Bratislave na H. W. a nezákonné odobratie ich hnuteľného majetku. Opätovne dôvodili tým, že za jeden priestupok spočívajúci v nezaplatení kúpnej ceny za byt nemôžu byť dvakrát potrestaní, a to odstúpením od kúpnej zmluvy a zaplatením príslušenstva z neuhradenej časti kúpnej ceny, nárok na ktoré nemohol žalobcovi ani vzniknúť vzhľadom na zrušenie kúpnej zmluvy od jej počiatku, pričom relevantnú kúpnu zmluvu opätovne označili za neplatnú a nulitnú. 28. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 29. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 30. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné. 31. Podľa ust. § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. 32. Podľa ust. § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. 33. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť. 34. Podľa ust. § 580 OIZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa streli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 35. Podľa ust. § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 36. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 37. Podľa ust. § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 38. Vychádzajúc z dikcie citovaných právnych ustanovení odvolací súd v zhode s právnym záverom súdu prvej inštancie vyhodnotil, že z obsahu preskúmavaného spisového materiálu je zrejmé platné odstúpenie žalobcu ako veriteľa zo záväzkového vzťahu vzniknutého medzi stranami sporu uzatvorením kúpnej zmluvy č. XXXX/X/XXX/MDX/XXXX od tejto zmluvy, ktoré mu vyplývalo z ust. § 517 ods. 1 OZ vzhľadom na omeškanie žalovaných ako dlžníkov z tohto záväzkového vzťahu s úhradou druhej časti kúpnej ceny, a to listom adresovaným žalovaným zo dňa 25.09.2007, ktorým odstúpením od zmluvy sa kúpna zmluva v zmysle ust. § 48 ods. 2 OZ od počiatku zrušila. Daným jednostranným právnym úkonom žalobca odstúpil od platne uzatvorenej kúpnej zmluvy, nakoľko v konaní nebola preukázaná objektívna nemožnosť plnenia (zaplatenia kúpnej ceny žalovanými) v rámci zákonných podmienok daných ustanovením § 575 ods. 1 OZ. Pohľadávka žalobcu na zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny teda zrušením zmluvy zanikla, z ktorého dôvodu spolu s pohľadávkou zaniklo aj jej príslušenstvo, t.j. nárok na úrok z omeškania. Vzhľadom neexistenciu pohľadávky žalobcu a jej príslušenstva započítací prejav žalobcu zo dňa 20.05.2008 nemožno vyhodnotiť za platný a jeho nárok na úhradu príslušenstva neexistujúcej pohľadávky proti žalovaným za dôvodný. Z uvedeného je potom zrejmé, že pohľadávka žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej časti kúpnej ceny nie je pohľadávkou spôsobilou na započítanie proti pohľadávke žalovaných voči žalobcovi na vrátenie zálohy na kúpu nehnuteľnosti vo výške 3.319,39 eur, ktorej zaplatenie žalobcovi žalovanými 1/, 2/ v konaní nebolo sporné, a ktorá žalovaným vyplýva z ust. § 457 OZ. 39. Pokiaľ však ide o časť nároku uplatneného žalovanými vzájomnou žalobou, týkajúcu sa úhrady sumy 132,77 eur ako poplatku za vkladové konanie a sumy 174,83 eur za elektromer, v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje právne posúdenie uvedených nárokov, keď podľa názoru odvolacieho súdu nejde o plnenia podľa relevantnej kúpnej zmluvy, resp. v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje uvedenie článku zmluvy, na základe ktorého by uvedené sumy plnením podľa nej bolo možné kvalifikovať. Podľa čl. VIII. c/ zmluvy bolo síce medzi jej účastníkmi dohodnuté, že poplatky spojené so zápisom do katastra nehnuteľností uhradí kupujúci (žalovaní), avšak odovzdanie financií vo výške poplatku za vkladové konanie predávajúcemu (žalobcovi) už zmluvne upravené nie je. Ak potom nejde o plnenie na základe zmluvných dojednaní, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje citácia právnych noriem, ktoré nárok žalovaných na zaplatenie týchto súm od žalobcu upravujú, výklad týchto právnych noriem a spôsob ich aplikácie súdom prvej inštancie na daný prípad. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak v uvedenej časti nepreskúmateľné. 40. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutá vzájomná žaloba žalovaných proti žalobcovi na zaplatenie sumy 3.626,91 eur zmenil tak, že žalovaným priznal nárok na vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny (zálohy) na kúpu nehnuteľnosti vo výške 3.319,39 eur (100.000,-Sk) a vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom spočívajúcim v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku pokiaľ ide o túto časť nároku a v absencii právneho posúdenia ohľadom nej znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva (bránenie sa proti vysloveným argumentom súdu prvej inštancie v rámci konania odvolacieho) v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno v rámci zachovania dvojinštančnosti súdneho konania napraviť v konaní pred súdom odvolacím, pretože podstatou odvolacieho konania je zabrániť prekvapivým súdnym rozhodnutiam bez možnosti polemiky strany sporu so závermi súdu po podaní opravného prostriedku. 41. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom konaní ohľadom zrušenej časti vzájomného nároku žalovaných proti žalobcovi súd prvej inštancie vyhodnotí výsledky vykonaného dokazovania s ohľadom na znenie hmotnoprávnych noriem daný nárok žalovaných upravujúcich, ktoré do odôvodnenia nového rozhodnutia uvedie a právne ich vyloží za účelom právneho posúdenia dôvodnosti tejto časti vzájomného nároku žalovaných. 42. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).