Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/9/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209219092 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1209219092.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: F. M. N..V..Q.., K. XXX, S., IČO: XX XXX XXX, zastúpená Advokátskou kanceláriou ABELOVSKÝ & ŠULVA LEGAL s. r. o., Hlučínska č. 1/11, Bratislava, proti odporcom: 1/ Slovenská V. - P. V. N. V., X. XX, G. G., 2/ Slovenská V. - U. Ú.V. J., V. XA, J., o vydanie veci, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 01.07.2013, č.k. 11C/211/2009-262, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Odporcovi v 1/ rade sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa zamietol návrh uplatnený navrhovateľom proti odporcovi v 1/ rade na uloženie povinnosti povinnosti vydať mu liehoviny vo fľašiach špecifikované v návrhu, konanie o rovnakom návrhu proti odporcovi v 2/ rade zastavil a deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zamietajúci výrok právne odôvodnil § 123, § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, § 10 ods.7,8, § 47 ods.1 písm. b/ zák.č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov, keď mal z vykonaného dokazovania preukázané, že colnými orgánmi v sklade právneho predchodcu navrhovateľa spoločnosti J. N.. V.. Q.. bola v dňoch 18. a 28.05.2004 vykonaná kontrola a pri náhodnej kontrole skladovaných balení spotrebného liehu boli zaistené spotrebiteľské balenia liehu označené falzifikátmi kontrolných známok. Vzhľadom na značné množstvo spotrebiteľských balení liehu v sklade a fyzickú nemožnosť vykonať kontrolu všetkých balení naraz, boli spotrebiteľské balenia liehu colnými orgánmi zabezpečené ( tento postup colných orgánov v danom čase vyplýval z ust. § 10 ods. 7,8, § 47 ods.1 písm. d/ zák. č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu). Vzhľadom na podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, vo veci začali konať orgány činné v trestnom konaní , ktoré i naďalej trvá a v rámci ktorého sú vykonávané procesné úkony vrátane znaleckého dokazovania k pravosti kontrolných pások na zaistených spotrebiteľských baleniach liehu. Zo zmluvy o výpožičke nehnuteľnosti uzavretej dňa 14.12.2005 medzi N. - U. V. N. M. N. - H. V. K. I. Y. súd prvého stupňa ďalej zistil, že predmetom výpožičky pre H. V. K. I. Y. ako vypožičiavateľa boli nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX k. ú. H., parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, stavba, súp. č. XXXX a parc.č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, stavba - súp.č. XXXX. Účelom danej výpožičky bolo užívanie nehnuteľnosti na uskladňovanie zaisteného tovaru. Z článku V. ods. 12 zmluvy vyplynula povinnosť požičiavateľa zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by rušil vypožičiavateľa pri užívaní predmetných nehnuteľností. Podľa článku VI. ods. 18 zmluvy o výpožičke nehnuteľností, vstupné miesta do predmetných nehnuteľností sa zapečatia odtlačkami pečatidiel Ú. Z. M. H. K. O. N.. Z obsahu § 19 cit. článku zmluvy ďalej vyplýva, že za stráženie týchto nehnuteľností zodpovedá U. Ú. J.. Podľa ods. 20 cit. článku zmluvy porušiť odtlačky príslušných pečatidiel a otvoriť vstupné miesta na predmetných nehnuteľnostiach alebo manipulovať s uskladneným zaisteným tovarom sú oprávnení len určení príslušníci Okresného V. K. L. O. N.. Podľa ods. 23 cit. článku U. Ú. umožní vydanie uskladneného zaisteného tovaru z predmetných nehnuteľností len na základe písomného rozhodnutia Ú. Z. M. H. K.U. O. N. a žiadosti o vydanie uskladneného tovaru za ďalších podmienok špecifikovaných v tomto ustanovení zmluvy. Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v danom prípade navrhovateľ zápisnicou o dražbe hnuteľných vecí preukázal nadobudnutie svojho vlastníckeho práva k predmetu tohto konania. Odporcovia preukázali ( čo sa potvrdilo aj dôkazmi v trestnom konaní - expertízmi ), že časť spotrebiteľských balení liehu bola označená falzifikátmi kontrolných známok v dôsledku čoho bolo potrebné spotrebiteľské balenia liehu nachádzajúce sa v sklade J. N.. V.. Q.. zaistiť pre účely dokazovania v trestnom konaní. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu, písomnej správy Prezídia policajného zboru, národná kriminálna agentúra národná protikorupčná jednotka expozitúra N., G. G. a zmluvy o výpožičke nehnuteľnosti súd prvého stupňa ďalej nesporne zistil, že so spotrebiteľskými baleniami liehu, ktorých vydania sa domáha navrhovateľ, nakladajú výlučne orgány činné v trestnom konaní . Ani jeden z odporcov nemá tieto veci v držbe a nemá ani zákonné ani zmluvné oprávnenie (zmluva o výpožičke) nakladať s týmto hnuteľnými vecami, a teda ani vydať ich navrhovateľovi. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že o vydaní veci v trestnom konaní sú oprávnené rozhodovať orgány uvedené v príslušnom procesnom predpise, ktorým je Trestný poriadok. Na základe takto zisteného a posúdeného skutkového stavu súd prvého stupňa dospel k záveru, že keď preukázateľne ani jeden z odporcov ani oprávnene ani neoprávnene vec navrhovateľa nemá v držbe, nemôže mu byť súdom uložená povinnosť t. j. aby vydal hnuteľné veci tak, ako ich navrhovateľ označil v zmenenom návrhu. Výrok o zastavení konania proti odporcovi v 2/ rade súd prvého stupňa právne odôvodnil § 18 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods.2 zák.č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve v platnom znení, § 103, § 104 ods.1 O.s.p. , § 19 O.s.p. konštatujúc, že v návrhu označeného zástupcu odporcu v 2/ rade ( ktorý je preddavkovou organizáciou) nie je možné považovať za nositeľa hmotnoprávnej právnej subjektivity, a preto nie je možné považovať ho za procesne spôsobilého. S ohľadom na skutočnosť, že nedostatok právnej subjektivity a tým i spôsobilosti byť účastníkom konania na jeho strane je takým nedostatkom procesnej podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, rozhodol o zastavení konania voči nemu. O náhrade trov konania odporcu v 1/ rade rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. prihliadajúc na to, že tento si právo na náhradu trov konania neuplatnil. O náhrade trov konania odporcu v 2/ rade rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c.) O. s. p. konštatujúc procesné zavinenie navrhovateľa na zastavení konania a prihliadajúc na to, že dôvodom zastavenia konania bola absencia procesnej subjektivity na strane odporcu v 2/ rade. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ navrhujúc, aby ho odvolací zmenil, návrhu v celom rozsahu vyhovel a uložil odporcom povinnosť uhradiť mu trovy konania a právneho zastúpenia. V odvolaní poukázal na to, že súd prvého stupňa nerešpektoval v zmysle § 226 O.s.p. právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení sp. zn. 3Co 114/2012 zo dňa 8. 11. 2012, a to vo vzťahu k skutkovým zisteniam o tom, že tovar bol podľa § 113a Trestného poriadku zaistený policajným orgánom a vo vzťahu k uloženiu povinnosti vyhodnotiť všetky skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu ( o. i. vo vzťahu k pôvodnej a opravenej zápisnici o ohliadke miesta činu z 19. 5. 2004). Súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s dôkazmi a tvrdeniami navrhovateľa a nenaplnil tak záväzné pokyny uvedené v uznesení odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa naviac nevyhodnotil skutočnosti týkajúce sa posúdenia pôvodnej a opravenej zápisnice o ohliadke miesta činu z 9.5.2004 ( z ktorej vyplýva, že na mieste činu bolo v skutočnosti zaistených XX kusov spotrebiteľského balenia liehu - ďalej len „N.“) a nesprávne vyhodnotil postup colných orgánov pri zabezpečovaní v N. podľa ustanovenia § 17 ods.1 zák.č. 240/2001 Z.z. , keď v konaní nebolo predložené žiadne rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní o zaistení N.. Súd prvého stupňa pri posudzovaní prípadu nevyhodnotil rozpor v zaistení podľa § 113a Trestného poriadku v dňoch 18.5. - 19.5. 2004 a odovzdaním N. zo strany colných orgánov policajným orgánom na základe protokolu zo dňa 5.12.2005, ktorý nemá žiadnu dôkaznú hodnotu , keďže tento protokol bol vyhotovený dodatočne po uplynutí vyše 18 mesiacov od údajného zaistenia spotrebiteľských balení liehu. V konaní nebolo doposiaľ žiadnym dokladom vyhotoveným podľa Trestného poriadku preukázané, že by policajný orgán niekedy zaistil a potom odovzdal balenia liehu colným orgánom a ani doklad, že by tieto colný orgán prebral od policajného orgánu. V prípade, ak colný orgán skutočne odovzdal podľa protokolu zo dňa 5. 12. 2005 policajnému N., dopustil sa nezákonného konania hraničiaceho s trestnoprávnou zodpovednosťou, pretože policajný orgán nemôže zaistenú vec, ktorá patrí colnému alebo daňovému orgánu skladovať v sklade, ktorý nie je daňovým alebo colným skladom v režime pozastavenia dane z liehu, ale musí byť neustále v daňovom alebo colnom sklade pod nepretržitou kontrolou colníkov. Súd prvého stupňa nezohľadnil nezákonný postup v danej veci v zmysle Trestného poriadku z dôvodu absencie súhlasu prokurátora s obhliadkou miesta činu a zaistením veci, keď v danom prípade nebol žiaden súhlas prokurátora daný a zaistenie N. policajnými orgánmi nemohol byť v súlade s Trestným poriadkom. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani so skutočnosťou vydania rozhodnutia o zabezpečení zn. 980/2004-550194 zo dňa 1.6.2004 a rozhodnutia o zabezpečení zn. 972/2004-550194 zo dňa 1.6.2004 vydaných U. Ú. H., N. S., H.. Nezaoberal sa tým, aké N. boli na základe týchto rozhodnutí zabezpečené, keďže podľa tvrdenia súdu mali byť zaistené v danom čase policajnými orgánmi. Rovnako sa nevysporiadal so skutočnosťou, že odporca 1/ zrušil vyššie uvedené rozhodnutia svojím rozhodnutím zo dňa 10. 6. 2005 sp.zn. 10443/2005-1425 a 10446/2005-1425. Poukazujúc na obsah Uznesenia PPY, ÚBPK, odbor boja proti korupcii N., Č.: K. - XX/BPK - N.-XXXX zo dňa 14.6.2011 konštatoval, že v danom čase mala príslušná vyšetrovateľka len v pláne uskutočniť zaisťovacie úkony vo vzťahu k SBL. Uvedené znamená, že konštatovanie súdu prvého stupňa o zaistení SBL policajnými orgánmi 18. 5. 2004, resp. o ich odovzdaní polícii na základe protokolu z 5. 12. 2005 nie je pravdivé. Odvolateľ napokon poukázal na to, že súd prvého stupňa sa neoboznámil s nálezom Ústavného nálezu ÚS SR III. ÚS 307/2012 - 63, keď v časti oboznamovania súdu s obsahom spisu v priebehu pojednávania nariadeného na deň 1.7.2013 tento listinný dôkaz v zápisnici vôbec neuvádza, čo je možné považovať za procesnú vadu konania. Odporcovia v 1/ a 2/ rade sa k odvolaniu písomne nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 ) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na vydanie hnuteľných vecí, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd v priebehu odvolacieho konania zistil z údajov verejne prístupných na owrsr.sk, že obchodná spoločnosť navrhovateľa je od 24.9.2014 zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Košice I pod obchodným menom F. M. N..V..Q.. so sídlom K. XXX, S.. Keďže sa jedná len o zmenu obchodného mena a sídla spoločnosti navrhovateľa ( nejedná sa o prechod práv alebo povinností o ktorých sa koná v zmysle § 92 ods.2,3 O.s.p.) odvolací súd z úradnej povinnosti upravil údaje v obchodnom mene a sídle podnikania navrhovateľa. Vychádzajúc z obsahu odvolania je predmetom odvolacieho prieskumu zamietajúci výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým nevyhovel návrhu navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcovi v 1/ rade vydať mu liehoviny vo fľašiach špecifikované v návrhu. Podľa § 123 zák.č. 40/1964 Zb. v platnom znení ( ďalej „Občiansky zákonník „), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Podľa § 126 ods. 1 citovaného zákona vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje. Odvolací súd vo vzťahu k uplatnenému predmetu konania k doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa konštatuje, že najdôležitejším a základným vecným právom je vlastnícke právo, ktorého obsahom je najmä právo vlastniť majetok. Predmetom vlastníckeho práva je hmotný predmet, ktorý je spôsobilý byť predmetom držby; Občiansky zákonník nazýva tento hmotný predmet ako „ vec“. Platná právna úprava rozlišuje vlastníctvo individuálne ( kedy je vec vo výlučnom vlastníctve jediného subjektu ), spoluvlastníctvo ( podielové alebo bezpodielové ) a vo výnimočnom prípade spoločné vlastníctvo. Základným právom vlastníka je právo vec držať a nakladať s ňou ako s vlastnou, čo je nutným predpokladom pre uplatnenie ostatných oprávnení vlastníka. Vlastnícke žaloby uvedené v § 126 Občianskeho zákonníka sú hmotnoprávnym inštitútom, na základe ktorého sa realizuje subjektívny nárok vlastníka veci na ochranu. Súčasne ide o relatívne právo vlastníka na vydanie neprávom zadržiavanej veci, resp. právo voči rušiteľovi tohto práva. Subjektom oprávneným na podanie vlastníckej žaloby je predovšetkým vlastník veci. Právo na ochranu vlastníckeho práva má nielen skutočný vlastník, ale každý, kto o sebe tvrdí, že mu prislúcha vecné právo k nej. Žaloba na vydanie veci ( vindikačná, resp. reivindikačná žaloba ) je žaloba, ktorou sa vlastník hmotnej veci domáha ochrany proti tomu, kto mu ju neprávom zadržiava, t.j. zadržiava bez právneho dôvodu, zbavuje tak vlastníka možnosti výkonu vlastníckeho práva a zároveň mu odmieta vec vydať. Podmienkou úspešnosti vindikačnej žaloby je preukázanie: a/ existencie vlastníckeho práva vlastníkom, b/ že vec sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka, ale v moci inej osoby, ktorá predmetnú vec odmieta vydať, c/ že žalobca je ku dňu vyhlasovania rozsudku ( § 154 ods.1 O.s.p.) vlastníkom veci, d/ že žalovaný vec protiprávne zadržiava, e/ že žalovaný má vec v čase vyhlásenia rozsudku stále u seba , a preto má možnosť vydať vec vlastníkovi, f/ že predmetom žaloby je vec, ktorá musí byť individualizovaná takým spôsobom, aby ju bolo možné odlíšiť od oných vecí , najmä od vecí rovnakého druhu. V prejednávanom prípade ( vychádzajúc z výsledkov dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa ) je nesporné, že navrhovateľ je vlastníkom hnuteľných vecí, ktorých vydania sa v tomto konaní domáha ( vymáhané liehoviny nadobudol na dražbe vykonávanej súdnym exekútorom dňa 16.11.2005 za cenu X.XXX.XXX,XX Sk t. j. XXX.XXX,XX euro ). Spornou medzi účastníkmi bola okolnosť, či sa v čase podania návrhu na vydanie hnuteľných vecí a i v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa požadované hnuteľné veci nachádzali v držbe odporcu v 1/ rade a či tento má možnosť vymáhané hnuteľné veci navrhovateľovi ako vlastníkovi vydať, keďže iba v takomto prípade by mohol byť navrhovateľ v konaní o podanom návrhu úspešný. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa vyplýva, že dňa 18.5.2004 vykonal U. Ú. H. v skladových priestoroch spoločnosti J. N..V..Q.. miestne zisťovanie za účelom vykonania daňového dozoru a vykonania kontroly označenia spotrebiteľského balenia liehu, resp. spotrebiteľských balení liehu kontrolnými páskami podľa zákona č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a kontrolnými známkami podľa zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 10. 2004 (ďalej len „zákon č. 105/2004“). Na základe vykonanej kontroly vydal U. Ú. H. dňa 1. 6. 2004 rozhodnutie zn. 980/2004-550194, ktorým v zmysle § 14a ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení platnom do 30. 6. 2004 (ďalej len „zákon č. 511/1992“) jej zabezpečil ako daňovému subjektu tovar v celkovom počte 568 999 fliaš alkoholu rôznych značiek z dôvodu, že zabezpečený tovar bol v daňovom sklade označený kontrolnými známkami - kontrolnými páskami v rozpore s ustanovením § 10 ods. 7 zákona č. 105/2004 a v rozpore s § 10 ods. 1 zákona č. 229/1995, a tiež z dôvodu, že chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru, jeho množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných náležitostí v súvislosti s jeho dovozom alebo nákupom. U. Ú. H. dňa 1. 6. 2004 vydal rozhodnutie zn. 972/2004-550194, ktorým z tých istých dôvodov, ako v rozhodnutí zn. 980/2004-550194 zabezpečil ďalší tovar spol. J. N..V..Q.. v celkovom počte XXX XXX fliaš alkoholu rôznych značiek. U. V. ako odvolací orgán na odvolanie rozhodnutiami z 10. 6. 2005 zn. 10443/2005-1425 a zn. 10 446/2005-1425 (právoplatnými 15. 6. 2005) zrušilo obe rozhodnutia U. Ú. H. o zabezpečení tovaru pre rozpor so zákonom odôvodňujúc tým, že zabezpečený tovar sa nachádzal v daňovom sklade, teda v režime pozastavenia dane, preto colný orgán nemal právomoc vydávať rozhodnutia v danej veci. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplýva i to, že U. Ú. H. pri miestnom zisťovaní v skladových priestoroch spol. J. N..V..Q.. dňa 18. 5. 2004 nadobudol aj podozrenie z trestného činu falšovania a pozmeňovania kontrolných technických opatrení na označenie tovaru podľa § 145a zákona č. 140/1961 Zb. Trestného zákona v znení platnom do 31. 7. 2004 (ďalej len „Trestný zákon“). Na základe uvedeného dal podnet na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Úrad kriminálnej a justičnej polície, odbor ekonomickej kriminality v O. N. (ďalej len „ Ú. Q. K. O. N.“), na miesto sa dostavila výjazdová skupina Odboru skráteného vyšetrovania Policajného zboru O. N.. ÚJKP OR PZ O. N. spísal zápisnicu o ohliadke miesta činu ČVS: Q.-XXX/OSV-O.-XXXX zo dňa 18. 5. 2004, v ktorej sa uvádza, že na mieste činu bolo zaistených XXX XXX ks N. a štyri sklady boli zapečatené páskami a úradnými pečaťami. U. Ú. J., ktorý sa stal nástupníckym colným úradom U. Ú. H. bol dňa 29. 9. 2005 doručený výsledok skúmania kontrolných pások KEÚ PZ, podľa ktorého z celkového počtu X XXX ks predložených kontrolných pások je X XXX ks falzifikátov a XXX ks pravých. Listom z 24. 11. 2005 ÚJKP OR K. O. N. oznámil U. V., že uskladnené N., ktoré boli zaistené v skladových priestoroch J. N..V..Q.. sú naďalej potrebné na účely trestného konania ako veci dôležité pre celé trestné konanie, preto nie je možné s týmto tovarom nakladať iným spôsobom, a že tovar bol zabezpečený procesným úkonom podľa §§ 113 a 113a zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení platnom do 31. 7. 2004 (ďalej len „Trestný poriadok“) ohliadkou miesta činu v dňoch 18. 5. a 19. 5. 2004. Následne 5. 12. 2005 bol riaditeľom U. Ú. J. a riaditeľkou ÚJKP OR PZ O. N. podpísaný protokol zn. 74916/2005-6131 o výsledkoch kontroly a odovzdania tovaru, zaisteného ÚJKP OR PZ O. N. v skladových priestoroch J. N..V..Q.., pričom bol tento tovar odovzdaný ÚJKP OR PZ O. N. z dôvodu, že je naďalej potrebný na účely trestného konania. U. Ú. J. tým ukončil svoju činnosť uskladňovateľa tovaru a dňa 14. 12. 2005 bola podpísaná medzi U. V. M. H. V. K. I. Y. Zmluva o výpožičke nehnuteľnosti (skladových priestorov U. Ú. J. I. H.) na účely uskladnenia zaisteného tovaru spol. J. N..V..Q.., a to na obdobie piatich rokov odo dňa podpísania zmluvy. Dňa 9.decembra 2010 bola medzi rovnakými subjektami podpísaná zmluva o výpožičke nehnuteľnosti s totožným obsahom, a to na obdobie ďalších piatich rokov odo dňa účinnosti zmluvy. Vychádzajúc z takto zistených podstatných skutkových okolností prípadu je možné sa stotožniť s názorom súdu prvého stupňa o preukázaní skutočnosti podstatnej pre právne posúdenie veci - a síce, že odporca v 1/ rade nemá hnuteľné veci, ktorých vydania sa navrhovateľ domáha v držbe čo znamená, že nemá možnosť tieto vymáhané hnuteľné veci navrhovateľovi ako vlastníkovi vydať. Odvolací súd dodáva, že v danej veci nie je pri posudzovaní uplatneného nároku rozhodujúce, či pri navrhovateľovom namietanom postupe orgánov polície boli dôsledne dodržané ustanovenia Trestného poriadku súvisiace so zaistením spotrebiteľských balení liehu, ale rozhodujúci je existujúci skutočný (faktický a aj právny) stav v držbe hnuteľných vecí. Aj keď je možné skonštatovať, že v konaní zistený postup polície v období po zapečatení priestorov skladu J. N..V..Q.. vykazoval určité prvky nesprávneho úradného postupu, tento nie je predmetom tohto súdneho konania. Rovnaký záver je potom možné skonštatovať i vo vzťahu k navrhovateľom namietanému postupu colných orgánov pri zabezpečení N. podľa § 17 ods.1 zák.č. 240/2001 Z.z.. K námietkám odvolateľa týkajúcim sa nedostatkov odôvodnenia súdneho rozhodnutia odvolací súd poznamenáva, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca a nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci I. proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5M Cdo 8/2008). Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je k námietkám navrhovateľa o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa možné konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie uvedeným požiadavkám vyhovuje. Súd prvého stupňa v rozhodnutí uviedol skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním, ktorý je podstatný pre právne posúdenie veci . Okolnosti namietané navrhovateľom týkajúce sa posúdenia pôvodnej a opravenej zápisnice o ohliadke miesta činu z 9.5.2004, postupu colných orgánov pri zabezpečení SBL podľa § 17 ods.1 zák.č. 240/2001 Z.z., nevyhodnotenia rozporu v zaistení podľa § 113a Trestného poriadku v dňoch 18.5.-19.5.2014 a odovzdaním SBL zo strany colných orgánov policajným orgánom na základe protokolu zo dňa 5.12.2005, nevysporiadania sa so skutočnosťou vydania a zrušenia rozhodnutí colných orgánov a chybného vyhodnotenia uznesenia PPZ, ÚBPK, odbor boja proti korupcii Stred, ČVS: K.-XX/BPK-N.-XXXX nie sú pre právne posúdenie veci podstatné. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa týkajúcu sa nerešpektovania nálezu Ústavného súdu SR III. ÚS 307/2012-63, ktorým bolo zrušené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo 11/2010 odvolací súd poznamenáva, že obe uvedené rozhodnutia sa týkajú rozdielneho okruhu účastníkov konania a iného predmetu konania , ktorých závermi nie sú súdy v danom konaní viazané ( § 135 ods.1,2 O.s.p.). Okolnosť, že súd prvého stupňa v priebehu pojednávania nariadeného na deň 1.7.2013 čítaním neoboznámil v priebehu daného pojednávania predložený listinný dôkaz - nález Ústavného súdu SR III. ÚS 307/201 je možné posúdiť ako vadu konania nemajúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 212 ods.3 O.s.p.). Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému odporcovi v 1/ rade nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.