Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 22CoE/6/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210202483 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210202483.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: UNIMED, s.r.o., Oriešková 11, 821 05 Bratislava, IČO 17 312 752, zastúpený: Právny dom - advokáti, s r.o., Hurbanova 9/A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, proti povinnému: 1. STA - LESTS, s.r.o., Trenčianska 53, 821 09 Bratislava, IČO: 36 229 245, 2. D. D., I. XXXX/XX, XXX XX Ž., zastúpená adv. kanceláriou JUDr. Tatiana Polková, Na Priekope 174/13, 010 01 Žilina, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Marcela Zummerová, Exekútorský úrad so sídlom Kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce, vedenej pod zn. EX 112/2010, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 12 130,25 Eur s príslušenstvom, trovy konania a trovy exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23.07.2013, č. k. 53Er 131/2010-133, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23.07.2013, č. k. 53Er 131/2010-133, p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 23.07.2013, č. k. 53Er 131/2010-133 exekúciu vedenú u súdneho exekútora voči povinnej v 2. rade zastavil. Podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadenom spoločnosťou Obchodný súd, s. r. o., sp. zn. OS 29/2009 zo dňa 10.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.01.2010 a vykonateľnosť dňa 16.01.2010. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 01.02.2010 a dňa 12.02.2010 exekučný súd udelil súdnemu exekútorovi Mgr. Marcele Zummerovej poverenie na vykonanie exekúcie. Súd z fotokópie spisu sp. zn. 29/2009 zistil, že rozhodcovský rozsudok bol doručovaný povinnej v 2. rade na adresu J., pričom na uvedenej adrese bola zásielka neprevzatá v odbernej lehote, kedy sa pošta pokúsila doručiť písomnosť opakovane dňa 16.12.2009 a zásielka sa vrátila dňa 05.01.2010. Z potvrdenia Registra obyvateľov vyplýva, že povinná v 2. rade mala hlásený prechodný pobyt na ulici J. X v Y. od 21.07.2009 do 21.07.2014. Žaloba bola doručovaná povinnej v 2. rade na adresu trvalého pobytu v P.. Podľa súdu prvého stupňa nenastala platne fikcia doručenia rozhodcovského rozsudku povinnej v 2. rade, nakoľko v zmysle ust. § 47 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v ďalšom iba "O.s.p."), sa vyžaduje pre uplatnenie fikcie doručovania, aby sa adresát zásielky doručovanej do vlastných rúk zdržiaval v mieste doručovania. Z predložených listinných dôkazov povinnej v 2. rade vyplynulo, že v čase doručovania rozhodcovského rozsudku sa na adrese J. X v Y. nezdržiavala, nakoľko odo dňa 01.12.2009 nadobudla účinnosť nájomná zmluva o nájme bytu na ulici I. v Y.. V zmysle uvedeného, keďže nenastala fikcia doručovania, nemohla nastať ani právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku voči povinnej v 2. rade a súd preto zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej iba "Exekučného poriadku"). Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, z dôvodu, že v konaní došlo k vade podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p., konanie má inú vadu podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Oprávnený sa domnieval, že prvostupňový súd sa nedostatočne zaoberal skutočnosťou, či sa povinná v 2. rade na adrese doručovania zdržiavala a túto skutočnosť neposudzoval v spojitosti so všetkými existujúcimi okolnosťami. V odvolaní ďalej poukazuje, že k zmene adresy bydliska došlo až po začatí rozhodcovského konania a zároveň sa domnieval, že nahlásenie prechodného pobytu v registri obyvateľov je tou skutočnosťou, ktorá je rozhodujúca pre usúdenie, že na adrese prechodného pobytu sa povinná v 2. rade v čase doručovania rozhodcovského rozsudku zdržiavala. Povinná nemôže tvrdiť, že sa nezdržiava ani na adrese trvalého a ani na adrese prechodného pobytu, ale na inej adrese. Takýto postup je porušením a obchádzaním zákona o hlásení pobytu občanov a nemôže mať poskytnutú ochranu v exekučnom konaní. Práve nahlásený prechodný pobyt je tou skutočnosťou, ktorá dostatočne a bezpochyby preukazuje to, že povinná v 2. rade sa zdržiavala na adrese prechodného pobytu, kde bol doručovaný aj exekučný titul. V odvolaní ďalej namietal, že tým, že prebiehalo konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nie je možné považovať rozhodcovský rozsudok za neprávoplatný a nevykonateľný, nakoľko už samotná existencia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku predpokladá, že rozhodcovský rozsudok je právoplatný a vykonateľný. Na základe vyššie uvedeného, žiadal o zrušenie rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému súdu. Zároveň navrhol, aby odvolací súd pripustil vyriešenie otázky zásadného právneho významu, a to: či existencia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku má priamy vplyv na vyslovenie existencie vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, vo vzťahu ku ktorému sa vedie konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a či nahlásený trvalý pobyt a zároveň aj prechodný pobyt v Registri obyvateľov v zmysle zákona o hlásení pobytu predpokladá, že na jednom z nich sa povinný subjekt nachádza a zároveň vylučuje, aby sa povinný subjekt reálne zdržiaval na inom, ako na nahlásenom mieste. Oprávnený si zároveň uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 191,62 Eur. K podanému odvolaniu sa vyjadrila povinná v 2. rade, ktorá napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne. Zo skutkového stavu preukázaného dôkazmi je zrejmé, že ani v teoretickej rovine neboli splnené podmienky pre náhradné doručenie rozhodcovského rozsudku. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho potvrdil. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 01.02.2010 na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie; exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadenom spoločnosťou Obchodný súd, s. r. o. (ďalej iba „rozhodcovský súd“), sp. zn. OS 29/2009 zo dňa 10.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.01.2010 a vykonateľnosť dňa 16.01.2010, (ďalej iba „rozhodcovský rozsudok“). Dňa 23.04.2010 boli prostredníctvom súdneho exekútora okresnému súdu doručené námietky povinnej v 2. rade proti upovedomeniu o začatí exekúcie, ktoré súd uznesením zo dňa 16.11.2010 zamietol. Povinná v 2. rade dňa 20.09.2011 podala návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul sa dosiaľ nestal právoplatným a vykonateľným, a následne voči povinnej v 2. rade uznesením zo dňa 23.07.2013, č. k. 53Er 131/2010-133 zastavil. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Podľa § 25 zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. V zmysle ods. 3 ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na doručovanie súdnych písomností. Podľa ods. 4 žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk (§ 45a a nasl. O.s.p.), dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné. Z § 103 O.s.p. a § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania (nielen pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie) skúmať, či tu nie je niektorý z dôvodov, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Súd môže exekúciu zastaviť na návrh niektorého z účastníkov alebo aj z vlastnej iniciatívy (ex offo). Súd prvého stupňa postupoval správne, keď preskúmaval súlad exekučného titulu so zákonom aj v priebehu exekučného konania. Z ustálenej súdnej judikatúry ( rozhodnutie NS SR publikované pod R58/1997) totiž vyplýva, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na zastavenie exekúcie. Jedným z obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie je súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavenie, ak rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Zo spisového materiálu rozhodcovského súdu sp. zn. OS 29/2009 vyplýva, že rozhodcovský súd zaslal rozhodcovský rozsudok zo dňa 10.12.2009 povinnej v 2. rade dňa 14.12.2009 na adresu prechodného pobytu J. (prechodný pobyt bol hlásený od dňa 21.07.2009 do dňa 21.07.2014). Na uvedenej adrese nebola zásielka prevzatá v odbernej lehote, pošta vykonala neúspešný pokus o doručenie zásielky dňa 16.12.2009 a dňa 05.01.2010 zásielku vrátila späť rozhodcovskému súdu s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Žaloba bola doručovaná povinnej v 2. rade na adresu trvalého pobytu v P., žiadosť o zaslanie žalobnej odpovede zo dňa 27.11.2009 si povinná v 2. rade prevzala dňa 30.11.2009 na adrese J. XXXX/X, Y.. Z rozhodcovského spisu nevyplýva, že by rozhodca následne vynaložil akékoľvek úsilie (pričom sa vyžaduje vynaloženie primeraného úsilia) na zistenie pobytu povinnej v 2. rade (prostredníctvom dožiadania na príslušné orgány, ktoré vedú evidenciu pobytu obyvateľov v Slovenskej republike) a teda rozhodcovský rozsudok nemohol byť ani doručený na základe fikcie doručenia podľa § 25 ods. 1 druhá veta zákona o rozhodcovskom konaní. Neúspešný pokus o doručenie exekučného titulu (doručovaného hoci aj na základe údajov známych v čase doručovania) spadá pod „nemožnosť doručenia písomnosti adresátovi“ v zmysle § 25 ods. 1 prvá časť druhej vety pred čiarkou zákona o rozhodcovskom konaní. S poukazom na pokračovanie druhej vety uvedeného ustanovenia, malo zo strany rozhodcovského súdu nasledovať vynaloženie primeraného úsilia na zistenie miesta pobytu povinnej v 2. rade, resp. na doručenie exekučného titulu povinnej. Dňa 20.11.2009 bol povinnej v 2. rade pridelený nájomný byt na ul. I., pričom nájomná zmluva nadobudla účinnosť dňa 01.12.2009. Na základe uvedených skutočností, je preukázané, že neboli splnené podmienky pre náhradné doručenie, keďže povinná v 2. rade sa v rozhodnom čase na doručenie zásielky nezdržiavala na adrese J. XXXX/X, ale nachádzala sa na adrese I. XX. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.