Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/142/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210213894 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210213894.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členov senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: Vivid Advisory, s.r.o., Ul. 29. Augusta 32/B, 811 09 Bratislava, IČO: 44 362 901, zast. adv. kanceláriou VIVID LEGAL, s.r.o., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 915, proti žalovanému: KAMEX a.s. v likvidácii, Beckovská 38, 823 61 Bratislava, IČO: 31 322 395, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, o odvolaniach proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/193/2010-218 zo dňa 06.12.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/193/2010-218 zo dňa 06.12.2012 p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že uznesenia riadneho valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti KAMEX a.s., v likvidácii, konané dňa 17.03.2010, v bodoch 5, 6, 7b), 8 a 9 programu sú neplatné a žalovanému uložil podľa § 142 ods. 1 O.s.p., povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 99,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd uviedol, že riadne valné zhromaždenie konané dňa 17.03.2010, na ktorom boli prijaté napadnuté uznesenia, nebolo zvolané predstavenstvom spoločnosti ako oprávneným a povinným orgánom žalovaného, keďže bolo zvolané osobami, ktoré v čase jeho zvolania a v čase jeho konania už nevykonávali funkciu členov predstavenstva, nakoľko im uplynulo päťročné obdobie. Ustanovenie článku XI. ods. 4 Stanov, v zmysle ktorého funkčné obdobie zanikne až voľbou nových členov, je neplatné pre rozpor s kogentným ustanovením § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko by dochádzalo k predĺženiu funkčného obdobia, pokiaľ by spoločnosť nevolila nových členov predstavenstva pred uplynutím ich funkčného obdobia. Zvolaním a vedením riadneho valného zhromaždenia osobami, ktoré v rozhodnom čase nevykonávali funkciu členov predstavenstva žalovaného došlo k reálnemu zásahu do práv žalobcu na riadne zvolanie a zabezpečenie riadneho priebehu valného zhromaždenia. Ako ďalší dôvod neplatnosti sporných uznesení súd prvého stupňa videl v tom, že sa ho zúčastnili osoby, ktoré neboli spôsobilé poskytnúť akcionárom potrebné informácie a oboznámiť ich s výsledkami kontrolnej činnosti dozornej rady, nakoľko im taktiež uplynulo päťročné funkčné obdobie. Rovnako ust. čl. XII ods. 6 vety posledná Stanov, v zmysle ktorého funkčné obdobie zanikne až voľbou nových členov, je neplatné pre rozpor s kogentným ust. § 200 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že oznámenie o konaní valného zhromaždenia neobsahovalo všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom a stanovami. Predmetné oznámenie obsahovalo iba strohý odkaz na práva akcionára vyplývajúce z ust. § 192 Obchodného zákonníka, pričom sa vyžaduje splnenie aktívneho poučenia alebo upozornenia o týchto právach, inak by poučovacia povinnosť strácala svoj účel. Podľa súdu prvého stupňa okrem vyššie uvedeného, účtovná závierka žalovaného za rok 2008 neobsahovala obligatórne všeobecné náležitosti riadnej individuálnej účtovnej závierky, preto ju nemožno považovať za riadne zostavenú, ani účtovníctvo žalovaného za úplné. Účtovná závierka bola zostavená a preskúmavaná orgánmi spoločnosti (predstavenstvo, dozorná rada), pričom jednotlivým členom už v rozhodnom čase uplynulo funkčné obdobie. Nakoniec aj audítor, ktorý účtovnú závierku overoval, nebol schválený valným zhromaždením na odporúčanie výboru pre audit, ktorý mal mať žalovaný zriadený, resp. jeho pôsobnosť mohol delegovať na dozornú radu. Porušením príslušných ustanovení zákona, ako aj stanov žalovaného došlo k obmedzeniu práv žalobcu na riadne vedenie účtovníctva, na informácie o účtovnej závierke a rozhodovaní o jej schvaľovaní. Bez týchto relevantných informácií je postavenie žalobcu ako akcionára v procese kvalifikovaného rozhodovania sa (či účtovnú závierku schváli, neschváli alebo voči nej vznesie výhrady a podnety), značne obmedzené a sťažené. Overením účtovnej závierky audítorom, ktorý nebol do funkcie ustanovený na základe odporúčania výboru pre audit, ako i nezriadením tohto výboru, došlo taktiež k zásahu do práv žalobcu na zvýšenú kontrolu v spoločnostiach, v ktorých to vyžaduje zákon, ako aj práv na takú účtovnú závierku, ktorá nebude vzbudzovať pochybnosti o hospodárení spoločnosti. V konečnom dôsledku došlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu, podieľať sa na riadení spoločnosti prostredníctvom ovplyvňovania personálneho obsadenia orgánov spoločnosti, na jej fungovaní ako aj samotnej existencii. Prvostupňový súd argumenty žalovaného nepovažoval za relevantné, keďže prijaté personálne rozhodnutia sa nepremietli vo výpise z Obchodného registra a neboli predložené ďalšie dôkazy, preukazujúce konanie valného zhromaždenia. V danej veci súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov za právne zastupovanie, nakoľko v uvedenom prípade sa nejedná o účelne vynaložené trovy konania. Konateľ žalobcu H.. G. H. je zároveň konateľom spoločnosti, ktorá žalobcu právne zastupuje. Pokiaľ má osoba v postavení štatutárneho orgánu - konateľa určité odborné znalosti, schopnosti či kvalifikáciu, možno z požiadavky starostlivosti riadneho hospodára odvodiť, že je povinný ich pri výkone funkcie, v rámci svojich možností využívať. K tomu zároveň primerane poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Odo 560/2004. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s otázkou zákonnosti zvolania valného zhromaždenia, ktoré bolo zvolané predstavenstvom vtedy riadne zapísaným v obchodnom registri. Skutočnosť, že členom predstavenstva mohlo vypršať volebné obdobie sama o sebe nie je porušením práva akcionára tak, ako to definuje zákon. Na predmetnom valnom zhromaždení sa žalobca zúčastnil, mohol si uplatňovať svoje práva a aj tak urobil, keď okrem iného hlasoval o predložených návrhoch. Odvolateľ taktiež namietal nesprávne posúdenie vplyvu zákona o účtovníctve na práva akcionára. Ďalej uviedol, že body 5 a 6 valného zhromaždenia boli prerokované na základe formálnych povinností vyplývajúcich zo zákona a stanov spoločnosti a body 7, 8 a 9 boli zaradené do programu na základe požiadavky akcionára, pričom z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je jasné, z akých dôvodov mohli tieto body ovplyvniť práva žalobcu ako akcionára. Proti výroku o náhrade trov konania sa v zákonnej lehote odvolal žalobca s tým, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu závery obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Odo 560/2004 sú totižto aplikovateľné výlučne na situáciu, kedy právnická osoba (menom ktorej koná štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu) udeľuje plnomocenstvo fyzickej osobe - svojmu štatutárnemu orgánu (konateľovi) alebo členovi štatutárneho orgánu (členovi predstavenstva). Ustálená judikatúra dospela k záveru, že udelením plnomocenstva fyzickej osobe, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, za tým účelom, aby daná fyzická osoba konala za právnickú osobu ako zmluvný splnomocnenec alebo tým, že fyzická osoba by neuskutočňovala právne úkony menom právnickej osoby ako jej štatutárny orgán / člen štatutárneho orgánu ale ako jej zákonný zástupca či prokurista, dochádzalo by k obchádzaniu zákona, t.j. k obchádzaniu ustanovení o osobitnej zodpovednosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby za výkon svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou. Závery citovaného rozhodnutia sú teda výlučne reakciou na koncepciu a ust. § 135 ods. 4, § 194 ods. 8 a § 243a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od skutkového stavu posudzovaného v Rozsudku sp. zn. 29 Odo 560/2004 v súdom posudzovanej právnej veci žalobcu proti žalovanému o určenie neplatnosti uznesení neudelila právnická osoba (t.j. žalobca) plnomocenstvo fyzickej osobe - konateľovi žalobcu (H.. G. H.), ale inej právnickej osobe (Právnemu zástupcovi žalobcu). Žalobca považuje za nutné dôsledne diferencovať medzi žalobcom a právnym zástupcom žalobcu, ktorí sú rozdielnymi právnickými osobami s úplne odlišným predmetom podnikania, odlišnými zamestnancami a odlišným obchodným majetkom potrebným na výkon ich predmetu podnikania. Taktiež je nevyhnutné dôsledne diferencovať medzi právnym zástupcom žalobcu a konateľom právneho zástupcu žalobcu (t.j. H.. G. H.). Výlučne Právny zástupca žalobcu ako právnická osoba, a nie H.. G. H. ako fyzická osoba, disponuje personálnymi a majetkovými kapacitami potrebnými a nevyhnutnými na výkon advokácie a poskytovanie právnych služieb. H.. G. H. ako fyzická osoba by nebol schopný poskytovať žalobcovi právne služby len ako konateľ Žalobcu, keďže on ako fyzická osoba nedisponuje žiadnymi materiálnymi ani zamestnaneckými kapacitami, ktoré by mohol využiť na poskytovanie právnych služieb. H.. G. H. nevykonáva advokáciu vo svojom mene a na vlastný účet, ale v mene a na účet právneho zástupcu žalobcu (t.j. v mene a na účet spoločnosti s ručením obmedzeným). Od H.. G. H. nemožno spravodlivo požadovať, aby z titulu funkcie konateľa žalobcu poskytoval žalobcovi právne služby, keďže (ako bolo vyššie uvedené) on sám ako fyzická osoba nedisponuje žiadnymi personálnymi, majetkovými ani technickými kapacitami potrebnými na poskytovanie právnych služieb. Žalobca ďalej zdôrazňuje, že závery súdu nemajú oporu v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise. Žiadne zákonné ustanovenie totiž nezakazuje advokátovi vykonávajúcemu advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným pôsobiť ako konateľ inej právnickej osoby, ktorej predmet podnikania je diametrálne odlišný od poskytovania právnych služieb. Z vyššie uvedeného vyplýva, že akceptácia súdom prezentovaného názoru by bola vysoko diskriminujúca vo vzťahu k advokátskym kanceláriám, ktorých konateľ /komplementár/ spoločník je súčasne štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu iných právnických osôb, ako aj vo vzťahu k samotným právnickým osobám (klientom) potrebujúcim poskytnutie právnych služieb, ktorých štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu by bol advokát / iná osoba s právnickým vzdelaním. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na niekoľko súdnych rozhodnutí, v ktorých súdy priznali náhradu trov právneho zastúpenia spoločnosti Vivid Advisory, s.r.o. ako účastníkovi konania, ktorý bol v súdnych konaniach zastúpený spoločnosťou Vivid Legal, s.r.o., t.j. advokátskou kanceláriou, ktorej konateľom bola osoba (H.. G. H.), ktorá bola súčasne konateľom účastníka konania. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti - čo do trov konania zmeniť a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Žalobca dňa 10.05.2013 doložil súdne rozhodnutia na podporu argumentácie uvedenej v jeho odvolaní. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 27.05.2014 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu, ani odvolaniu žalovaného čo do trov konania nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p., v celom rozsahu odkazuje. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s otázkou zákonnosti zvolania predmetného valného zhromaždenia, ani s jeho tvrdením, že skutočnosť, že členom predstavenstva mohlo vypršať volebné obdobie, sama o sebe nie je porušením práva akcionára tak, ako to definuje zákon. Podľa § 184 ods. 2 Obchodného zákonníka, valné zhromaždenie sa koná najmenej raz za rok v lehote určenej stanovami a zvoláva ho predstavenstvo, ak zákon neustanovuje inak, a to spôsobom a v lehotách určených stanovami. Podľa § 131 ods. 1 Obch. zák. veta prvá, každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Podľa § 131 ods. 2 Obch. zák. súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obo 339/98, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k právnemu záveru, že už samotné vady pri zvolávaní valného zhromaždenia sú spôsobilým dôvodom na určenie neplatnosti všetkých uznesení prijatých na takto vadne zvolanom valnom zhromaždení. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že napadnuté uznesenia boli prijaté na valnom zhromaždení, ktoré nebolo zvolané na to oprávneným a súčasne povinným orgánom žalovaného - predstavenstvom žalovaného. Valné zhromaždenie bolo zvolané tretími osobami - osobami, ktoré v čase zvolania ani v čase konania valného zhromaždenia už nevykonávali funkciu členov predstavenstva žalovaného z dôvodu uplynutia ich päťročného funkčného obdobia. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že podľa čl.XI bod 4 Stanov žalovaného sa výkon funkcie členov predstavenstva končí až voľbou nových členov predstavenstva a tieto osoby boli v čase zvolania konania valného zhromaždenia zapísané ako členovia predstavenstva v obchodnom registri. Stanovy žalovaného sú totiž v časti XI. bod 4, podľa ktorého „členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie na dobu päť rokov, pričom výkon ich funkcie končí voľbou nových členov predstavenstva“, neplatné pre rozpor s kogentným ustanovením § 194 ods. 1 Obch.zák., podľa ktorého „členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie z akcionárov alebo iných osôb na dobu určenú v stanovách, ktorá nesmie presiahnuť päť rokov.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak valné zhromaždenie zvolali František Zvrškovec ako predseda predstavenstva a Ing. Miroslav Straka a Mgr. Ingrid Straková, ide o osoby, ktorým v čase zvolania a konania valného zhromaždenia už uplynulo funkčné obdobie tak, ako správne uviedol súd prvého stupňa. Pokiaľ ide o zápis v obchodnom registri, je pravdou, že tieto osoby boli v čase zvolania a konania valného zhromaždenia zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I odd. Sa, vl.č. 406/B ako štatutárny orgán spoločnosti KAMEX a.s., je však potrebné uviesť, že ich zápis a výmaz z obchodného registra počas existencie spoločnosti má deklaratórny charakter. Pri deklaratórnych (osvedčujúcich) účinkoch zápisu do obchodného registra je vznik týchto účinkov viazaný na inú právnu skutočnosť a nie na zápis do obchodného registra. K odvolacej námietke odvolateľa, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil vplyv zákona o účtovníctve na práva akcionára, odvolací súd uvádza, že prijatím Uznesenia č. 1 došlo k porušeniu ust. § 192 ods. 1 Obch.zák., v zmysle ktorého predstavenstvo zabezpečuje riadne vedenie účtovníctva a v zmysle ktorého predstavenstvo predkladá valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku, ust. § 198 Obch.zák., v zmysle ktorého dozorná rada skúma účtovné závierky a svoje vyjadrenia predkladá valnému zhromaždeniu, ust. § 201 ods. 1 Obch.zák., v zmysle ktorého sa členovia dozornej rady zúčastňujú na valnom zhromaždení akciovej spoločnosti a sú povinní oboznámiť valné zhromaždenie s výsledkami svojej kontrolnej činnosti, článku XI. ods. 1 písm. h) bod 3 stanov žalovaného, v zmysle ktorého predstavenstvo žalovaného predkladá valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu účtovnú závierku a článku XII. ods. 4 stanov žalovaného, v zmysle ktorého dozorná rada žalovaného skúma účtovné závierky a svoje vyjadrenia predkladá valnému zhromaždeniu. Uznesením č. 1 bola schválená účtovná závierka bez toho, aby bola zostavená na to oprávneným kolektívnym orgánom - predstavenstvom žalovaného a že by správnosť a úplnosť údajov uvedených v Účtovnej závierke preskúmal na to oprávnený kolektívny kontrolný orgán - dozorná rada žalovaného, ktorá by svoje vyjadrenie k Účtovnej závierke predložila valnému zhromaždeniu žalovaného, keďže v oboch prípadoch osobám, ktoré figurovali ako členovia predstavenstva žalovaného a dozornej rady žalovaného uplynulo funkčné obdobie. K odvolacej námietke, že body 7,8 a 9 boli zaradené do programu valného zhromaždenia na základe požiadavky akcionára a teda nie je jasné z akých dôvodov by mohli ovplyvniť práva žalobcu, je potrebné uviesť, že súdy už judikovali, že „Pokiaľ pri postupe zvolávania, priebehu a prijímania rozhodovania valného zhromaždenia o personálnom zložení orgánov spoločnosti dôjde ku pochybeniu a ku konaniu v rozpore so zákonom a stanovami, jedná sa o jednoznačný zásah do práv akcionára podieľať sa na riadení spoločnosti práve vo vzťahu ku možnosti ovplyvňovať personálne zloženie obchodných spoločností. Na záver odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 434/2010-39, ktorý vo vzťahu k splneniu kumulatívnej podmienky podľa § 131 ods. 1 a 2 Obch.zák. uviedol, že postačí preukázať, že v rozpore so zákonom prípadne Stanovami spoločnosti valným zhromaždením bolo prijaté rozhodnutie, ktoré vo vzťahu k obsahu programu valného zhromaždenia sa dotýkalo akéhokoľvek práva patriaceho akcionárovi a bolo by nadbytočné, v rozpore s právnou normou a aj v rozpore s uplatneným nárokom na takomto skutkovom základe takto postihnutého akcionára skúmať, či aj jeho práva reálne porušené boli. V prejednávanej veci boli v rozpore so zákonom prijaté uznesenia týkajúce sa práv žalobcu, preto odvolací zhodne s vyššie uvedeným názorom dospel k záveru, že by bolo nadbytočné skúmať, či práva žalobcu aj reálne porušené boli. Ako už bolo uvedené, rozpor uznesenia so zákonom a teda dôvodom na vyslovenie neplatností uznesenia valného zhromaždenia môže byť aj nedodržanie postupu pre zvolávanie valného zhromaždenia určeného zákonom. Odvolací súd prejednal aj odvolanie žalobcu čo do trov konania a dospel k záveru, že nie je dôvodné. Samotný výsledok konania a súdom priznaná náhrada trov konania nemusí vždy zodpovedať vynaloženým nákladom. Právo na náhradu trov konania je totiž podmienené tým, že trovy konania, ktoré účastník konania uplatňuje je možné priznať iba vtedy, ak ide o trovy, ktoré boli účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť vynaložených trov bude vždy závisieť od konkrétnych okolností danej veci. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že na tento prípad nie je možné primerane použiť, resp. poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Odo 560/2004, podľa ktorého: „Výrok o náhrade nákladov dovolacieho konania je odôvodnený ustanovením § 243b ods. 5, § 224 ods. 1 a §142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný bol v spore zastúpený svojim predsedom, teda osobou, ktorá je v zmysle ustanovení § 21 ods. 1 pism. a) O.s.p., oprávnená jej menom konať v občianskom súdnom konaní priamo. Takáto osoba nemôže súčasne vystupovať v spore ako advokát, pretože osoba oprávnená konať menom právnickej osoby ako jej štatutárny orgán, nemôže byť súčasne splnomocnencom tejto osoby a nemôže jej z toho dôvodu ani vzniknúť právo na odmenu advokáta podľa vyhlášky č. 484/2000 Zb. Žalovanému preto náklady dovolacieho konania nevznikli.“ V prejednávanej veci je žalobcom Vivid Advisory s.r.o., v mene ktorej koná konateľ H.. G. H., pričom žalobca v zastúpení konateľom H.. G. H. udelil dňa 16.06.2010 plnú moc na zastupovanie v konaní advokátskej kancelárii Vivid Legal s.r.o., v mene ktorej koná konateľ a advokát H.. G. H.. Keďže obchodné spoločnosti konajú prostredníctvom konateľov ako štatutárnych orgánov, možno konštatovať, že splnomocnencom je tá istá osoba ako konateľ žalobcu, pričom konateľ žalobcu je osobou, ktorá je oprávnená konať v súdnom konaní priamo. Ak súd prvého stupňa nepriznal v tomto prípade žalobcovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia z dôvodu, že nešlo o účelne vynaložené trovy konania, rozhodnutím o nepriznaní trov uplatnil zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p., potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. Kedže v odvolacom konaní boli obaja účastníci neúspešní čo do podaného odvolania, odvolací rozhodol tak, že nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania. Tento rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.