Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/150/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210216106 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210216106.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému: K. F., O.. XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, XXX XX V., pre vymoženie istiny s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 56Er/1245/2010-17 zo dňa 15.11.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 56Er/1245/2010-17 zo dňa 15.11.2013 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 56Er/1245/2010, u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 6326/10. V odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na skutočnosť, že uznesením č. k. 56Er/1245/2010-11 zo dňa 30.06.2011 súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v časti o vymoženie dojednaného úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 708,- Eur od 21.06.2009 do zaplatenia z dôvodu, že výška dojednaných úrokov je v rozpore s dobrými mravmi a predmetné dojednanie je šikanózne a nie sankčné. Zároveň súd udelil súdnemu exekútorovi dňa 30.06.2011 poverenie č. 5102 099202 na vykonanie exekúcie pre vymoženie 708,- Eur so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 708,- Eur od 04.09.2009 do zaplatenia, trov konania 217,33 Eur, ako i trov exekúcie a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Súd zdôraznil, že podkladom pre vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., sp. zn. SR 18523/09 zo dňa 13.11.2009, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 708,- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 708,- Eur od 21.06.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 708,- Eur od 04.09.2009 do zaplatenia, nahradiť trovy konania vo výške 217,33 Eur. Podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere zo dňa 25.02.2009 uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. zák.“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 708,- Eur. Súd prvého stupňa poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, rozsudok vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996, publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997. Zdôraznil, že z judikatúry vyplýva, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej aj materiálnej. Podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere medzi oprávneným a povinným uzatvorená dňa 25.02.2009, kde v bode 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola rozhodcovská doložka dojednaná tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Súd konštatoval, že zmluva o úvere bola nepochybne typovou zmluvou uzavretou podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pri posúdení charakteru zmluvy podľa občianskeho práva upravujúceho spotrebiteľské zmluvy bolo potrebné vychádzať z ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“). Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 52 ods. 2, § 52 ods. 3 a 4 Obč. zák., ako aj na ust. § 53 ods. 1 prvá veta Obč. zák., § 53 ods. 4 a 5 Obč. zák., na ust. § 54 ods. 1 a 2 Obč. zák.. Mal za to, že uvedená zmluva o úvere medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou. Poukázal v tejto súvislosti na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „Ex. por.“), ako aj na § 57 ods. 2 Ex. por., podľa ktorého exekúciu súd zastaví aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. V tejto súvislosti súd poukázal aj na ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a to na písm. a), b) a c) citovaného ustanovenia. Uviedol tiež, že v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) a b) citovaného zákona, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak: a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní. Poukázal tiež na ust. § 45 ods. 2 cit. zákona, podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Súd prvého stupňa zistil, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci rozhodcovským súdom, je upravená iba ako zmluvný odkaz na Všeobecné podmienky zmluvy o úvere a splýva s ostatnými dojednaniami. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná k zmluve, nebola ani osobitne podpísaná zmluvnými stranami a nevyplýva z nej, že povinný bol oboznámený o tom, že spory medzi zmluvnými stranami môžu byť riešené aj pred Stálym rozhodcovským súdom. Samotný podpis na úverovej zmluve, ktorá iba formálne odkazuje na všeobecné podmienky, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými dojednaniami, nepostačuje na to, aby bola riadne preukázaná vôľa povinného uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Súd prvého stupňa zdôraznil, že v preskúmavanej veci je rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa 25.02.2009. Táto rozhodcovská doložka uvedená v bode 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola dohodnutá ako alternatíva s právomocou všeobecného súdu, čím bola formálne splnená požiadavka uvedená v § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák., aby zmluva neobsahovala také dojednania rozhodcovskej doložky, aby spotrebiteľ spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa konštatoval, že takéto dojednanie rozhodcovskej doložky v zmluve zo dňa 25.02.2009 nespĺňa podmienky individuálneho dojednania. Mal za to, že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa totiž nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Právnym dôsledkom toho, že alternatívna rozhodcovská doložka nebola s povinným ako spotrebiteľom individuálne dohodnutá, je neplatnosť takejto rozhodcovskej doložky a následne nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na rozhodovanie v preskúmavanej veci a oprávnenie a zároveň povinnosť exekučného súdu preskúmavať, či takáto zmluvná doložka nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 57 ods. 2 Ex. por. umožňuje súdu zastaviť exekúciu, ak to vyplýva z ustanovení osobitného zákona. Súd prvého stupňa zdôraznil, že takýmto ustanovením je § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré exekučnému súdu umožňuje skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Toto ustanovenie má vo vzťahu k exekučnému poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa uzavrel, že v neposlednom rade rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ako i § 57 ods. 2 Ex. por.. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd exekúciu zastavil. Proti tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal oprávnený. Poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec. Zdôraznil, že súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 70/2003). Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 44 ods. 2 Ex. por. a na § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Uviedol, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav vo veci aplikoval ust. § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Zdôraznil, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle už spomínaného osobitného právneho predpisu, a to zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Zmluvné strany sa v zmysle článku 2 ods. 2 druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t. j. povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, poukazuje na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu žiadal oprávnený, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd , ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 OSP, preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podľa § 212 OSP bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 25.02.2009 je nepochybne typovou zmluvou uzatvorenou podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, teda je zmluvou spotrebiteľskou. Vzhľadom k uvedenému nesmie byť režim tejto spotrebiteľskej zmluvy v rozpore ani so smernicami poskytnutému úveru spotrebiteľovi, najmä Smernicou Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Smernicu aplikuje iba nepriamo na účely interpretácie vnútroštátneho práva, pretože už bola implementovaná do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník. Ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy sú ohľadom ochrany spotrebiteľských práv jednoznačné. Podľa § 53 ods. 1, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka) a tieto sú príkladne uvedené v odseku 4 citovaného ustanovenia. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2). Uvedené ustanovenia v plnom rozsahu zabezpečujú povinnosť Slovenskej republiky, ktorá jej vyplynula z čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS, a to, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať tak, ako to urobil súd prvého stupňa, prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom. Odvolací súd konštatuje, že uvedená forma uzavretia rozhodcovskej zmluvy nespĺňa požiadavky stanovené v § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovských konaniach, podľa ktorého písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberal predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Ex. por. a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej alebo aj materiálnej stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie tohto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak má to za následok, že toto rozhodnutie nie je možné vykonať. Odvolací súd považuje za potrebné v súvislosti s odvolacou námietkou oprávneného zdôrazniť, že súd prvého stupňa prekročil svoje právomoci a porušil svoju nestrannosť, keď svojim rozhodnutím de facto jednal za povinného a napravuje jeho nečinnosť, poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodriguez Nogueira zo 06.10.2009. Tento pri riešení prejudiciálnej otázky v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami rozhodoval o otázke právomoci vnútroštátneho súdu (ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku), či je oprávnený konštatovať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky, prípadne právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, rozhodol tak, že Smernica Rady 93/13/ EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď po tom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných oprávnených prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z tohto podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. V nadväznosti na označené rozhodnutie Súdneho dvora, Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia pod sp. zn. III.ÚS 360/2010 zo dňa 05.10.2010 konštatoval, že pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny. Odvolací súd poukazuje i na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 sp. zn. 3Cdo 164/1996, publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí R 58/1997 uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nariadená, musí byť v každom štádiu konania, aj bez návrhu, zastavená. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. v tomto prípade platnej) rozhodcovskej zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 09. februára 2012, sp. zn. 3Cdo 122/2011). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky, súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Ex. por., t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2012, sp. zn. 6Cdo 1/2012). V danom prípade prvostupňový súd rozhodcovskú doložku obsiahnutú v Zmluve o úvere zo dňa 25.02.2009 v ustanovení Úverových zmluvných podmienok, dôvodne vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je zo zákona neplatná. Podľa názoru odvolacieho súdu, písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Rozhodcovská zmluva v danom prípade nebola uzavretá platne, pre absenciu vôle na strane povinného, nakoľko svojim podpisom povinný potvrdil iba uzavretie úverovej zmluvy, avšak nie zmluvu rozhodcovskú. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011 posudzoval otázku právomoci súdu, ktorá mala byť zmluvnými stranami vylúčená vo forme rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere obsiahnutej vo Všeobecných obchodných podmienkach. Na tieto Všeobecné obchodné podmienky má odkazovať zmluva o úvere uzavretá medzi zmluvnými stranami, pričom v texte zmluvy o úvere pred podpisom zmluvy mali zmluvné strany svojim podpisom výslovne potvrdiť, že boli oboznámení so súčasťami zmluvy o úvere, teda aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami. Najvyšší súd v rozhodnutí konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané obidvoma zmluvnými stranami, je neplatná pre nedostatok písomnej formy. Podľa úvah najvyššieho súdu uvedených v rozhodnutí nestačí, ak je rozhodcovská doložka obsiahnutá len v prílohe zmluvy, a to ani vtedy, ak je táto príloha so zmluvou technicky spojená a ani vtedy, ak na túto prílohu zmluva pred podpismi strán odkazuje. Uvedené sa týka rozhodcovských doložiek k spotrebiteľským zmluvám, ako aj rozhodcovských doložiek k bežným obchodným zmluvám medzi podnikateľmi. Vyššie uvedený názor Najvyššieho súdu SR je výsledkom reštriktívneho výkladu § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, podľa ktorého musí mať rozhodcovská doložka obligatórne písomnú formu. Túto požiadavku je potrebné interpretovať striktne bez možnosti extenzívneho výkladu, a to tak, že priamo listina (Všeobecné obchodné podmienky), v ktorej je rozhodcovská doložka obsiahnutá, musí byť zmluvnými stranami podpísaná. Vychádzajúc z kontextu rozhodnutia, podľa najvyššieho súdu spĺňa náležitosti písomnej formy aj v takomto prípade výlučne hlavná zmluvná listina, na ktorej konci sa nachádzajú podpisy obidvoch zmluvných strán, nie však už jej prílohy, ktoré sú k nej fyzicky priložené, resp. sú dokonca technicky spojené. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (zákon o rozhodcovskom konaní), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Podľa § 4 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3. Zo spisu vyplýva, že rozhodcovská doložka v tejto veci nebola platne uzavretá v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, nakoľko nebola dodržaná jej písomná forma. Podmienku písomnej formy nespĺňa, ak je rozhodcovská doložka súčasťou obchodných podmienok, s ktorými netransparentne splynula na samostatnom dokumente, ktorý nie je osobitne podpísaný zmluvnými stranami. Samotná zmluva obsahuje všeobecné vyhlásenie povinného, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami a súhlasí s nimi. Z tejto formulácie nemožno jednoznačne vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná vôľa na strane povinného, uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v určitom konkrétnom znení a vôľa podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu. V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res judicata, vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému nie sú dotknuté. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.