Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/482/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210223280 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210223280.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Danice Michalkovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej v právnej veci žalobcu: Ján Bolech, miesto podnikania Krivosúd-Bodovka 125, IČO:14 046 679 proti žalovanej: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, o zaplatenie 38.500,-- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.09.2012 č.k. 23Cb/279/2010-202, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.09.2012 č.k. 23Cb/279/2010-202 v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že v tejto časti žalobu zamieta. Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 84,--, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním uložil súd prvého stupňa žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.404,30 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 19.03.2010 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca si návrhom na začatie konania uplatnil voči žalovanému náhradu skutočnej škody vo výške 1.404,30 eur spočívajúcu v nákladoch vynaložených na zaplatenie skladného podľa faktúry č. BCP 217549, ktoré by pri riadnom priebehu udalostí nemusel vynaložiť; náhradu ušlého zisku vo výške 24.22.9,54 eur ako rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou 190 ks silážnych vakov spolu s nákladmi na dopravu; náhradu škody vo výške 2.127,95 eur , ktorá mu vznikla úhradou alikvótnej časti úrokov podľa zmluvy o úvere č. 642/2007/UZ uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 10.04.2007 a nakoniec finančné zadosťučinenie za poškodenie obchodného mena žalobcu vo výške 10.738,21 eur. Uvedené nároky žalobcovi vznikli v dôsledku straty dokladov - lodných konosamentov, ktoré žalovaná na základe zmluvy č. 2007/TN/001 o otvorení dokumentárneho akreditívu uzatvorenej so žalobcom dňa 10.04.2007 a splnomocnenia, prostredníctvom spoločnosti Slovak Parcel Service, s.r.o. k predmetnému akreditívu do Brém. Žalovaná s návrhom nesúhlasila a namietala, že pri realizácii otvoreného dokumentárneho akreditívu konala v súlade so zmluvou o otvorení dokumentárneho akreditívu a Jednotnými zvyklosťami a pravidlami pre dokumentárne akreditívy a v súlade s ich článkom 35 neprebrala zodpovednosť za následky spôsobené stratou dokumentov. Žalovaná uvádzala, že lodné konosamenty zasielala na základe žiadosti a v zmysle inštrukcie žalobcu, na ním určenú adresu, štandardným typom zásielky, obvyklým pri zasielaní dokumentov bankami v rámci dokumentárnych akreditívov. Žalobca v inštrukcii pre žalovanú neuvádzal spôsob prepravy dokumentov, ani nepožadoval poistenie zásielky. Žalovaná tvrdila, že neporušila žiadnu svoju povinnosť zo zmluvy, ani všeobecne záväzných právnych predpisov, a preto neboli splnené podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu uplatnenú žalobcom. Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd zistil, že dňa 10.04.2007 uzatvorili žalobca ako príkazca a žalovaná zmluvu č. 2007/TN/001 o otvorení dokumentárneho akreditívu predmetom, ktorej bol záväzok žalovanej poskytnúť oprávnenému na základe žiadosti žalobcu a na účet žalobcu plnenie z dokumentárneho akreditívu, ak budú splnené akreditívne podmienky. V zmluve o dokumentárnom akreditíve si účastníci vymienili, že ich právne vzťahy neupravené zmluvou sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a Jednotnými zvyklosťami a pravidlami pre dokumentárne akreditívy vydanými Medzinárodnou obchodnou komorou. Dňa 11.07.2007 žalovaná otvorila v súlade so zmluvou v prospech spoločnosti AT PLASTICS INC., Edmonton, Kanada dokumentárny akreditív v hodnote 35.000 USD. V súlade so splnomocnením žalobcu odoslala dňa 06.08.2007 žalovaná dokumenty k akreditívu prostredníctvom spoločnosti Slovak Parcel Service, s.r.o. , na adresu: OOCL GmbH, Bremen Office, Birkenstrasse 15, 281 95 Bremen, Germany. Počas doručovania dokumentov prišlo k strate zásielky s tým, že žalovaná dňa 22.08.2007 oznámila žalobcovi, že oficiálne pátranie po zásielke bolo uzatvorené negatívne a zásielka je považovaná definitívne za stratenú. Prvostupňový súd pri posudzovaní predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu v dôsledku straty dokumentov k dokumentárnemu akreditívu a rozsahu opodstatnenosti nárokov uplatnených žalobcom dospel k záveru, že predloženie akreditívneho dokumentu banke a ďalšie nakladanie banky s týmto dokumentom, konkrétne obstaranie jeho doručenia, tvorí podstatnú časť bankovej služby, ktorá odlišuje akreditív od dokumentárneho akreditívu. Ďalej konštatoval, že žalovaná bola povinná s prihliadnutím na predmet svojho podnikania postupovať s odbornou starostlivosťou. Postup žalovanej, ktorá ako profesionálna finančná inštitúcia disponujúca dostatkom odborných a právnych vedomostí a zručností obstarala doručenie konosamentu prostredníctvom spoločnosti Slovak Parcel Service, s.r.o. vo forme obyčajnej zásielky, bez dôrazu na osobitosť doručovanej listiny ako cenného papiera, nezabezpečila poistenie straty alebo poškodenia a nevykonala žiadne opatrenie na ochranu zásielky v procese doručovania, posúdil súd prvého stupňa ako porušenie povinnosti postupovať s odbornou starostlivosťou, ktoré zakladá zodpovednosť žalovanej za škodu vzniknutú žalobcovi v súvislosti so stratou zásielky. Prvostupňový súd posúdil ustanovenie článku 35 Jednotných zvyklostí a pravidiel pre dokumentárne akreditívy vydaných Medzinárodnou obchodnou komorou, ktoré vylučovali zodpovednosť banky za stratu zásielky za nesúladné s dobrými mravmi. Na základe uvedeného, zo žalobcom uplatnených nárokov, považoval potom súd prvého stupňa za dôvodný len nárok na zaplatenie náhrady skutočnej škody vo výške 1.404,30 eur, ktorá vznikla žalobcovi zaplatením skladného vyúčtovaného faktúrou č. BCP 217549, uhradenou dňa 03.09.2007. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že v dôsledku straty lodných konosamentov došlo k uskladneniu tovaru v prístave až do zabezpečenia nových dokumentov, pričom pri normálnom priebehu udalostí by žalobca nemusel náklady na skladné vynaložiť. Žalobca účinne vyzval žalovaného na splnenie žalovanej pohľadávky listom z 03.03.2010, ktorý sa do dispozície žalovanej dostal najneskôr 19.03.2010, preto súd prvého stupňa priznal žalobcovi úrok z omeškania až od tohto dátumu a jeho nárok na zaplatenie úroku z omeškania od 14.08.2007 do 18.03.2010 zamietol. Nároky na náhradu ušlého zisku a náhradu alikvótnej časti kapitálových úrokov súd prvého stupňa pre neunesenie dôkazného bremena nepriznal a v tejto časti žalobu žalobcu zamietol. Ohľadom nároku na primerané finančné zadosťučinenie nepreukázal žalobca zníženie dôvery alebo poškodenie dobrej povesti žalobcu medzi odberateľmi, ktoré by súviseli s nedodaním zazmluvneného tovaru v dôsledku straty konosamentu, a preto súd prvého stupňa aj v tejto časti žalobcom uplatnený nárok zamietol. Právne odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie § 682 a nasl. Obchodného zákonníka, § 246 ods. 1,2 a § 730 Obchodného zákonníka, § 3 a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 35 Jednotných zvyklostí a pravidiel pre dokumentárne akreditívy MOK. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa tak, že žiaden z účastníkov nemá v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. nárok na náhradu trov. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal včas odvolanie žalobca aj žalovaný. Žalobca podal odvolanie proti zamietajúcemu výroku súdu prvého stupňa a výroku o náhrade trov konania a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie alternatívne rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalobou uplatnený nárok a nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca odôvodnil svoje odvolanie tým, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, zistené dôkazy nesprávne vyhodnotil a na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávne vyhodnotených dôkazov jeho nárok nesprávne právne posúdil. Žalobca považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa , ku ktorým dospel súd z vykonaných dôkazov za nesprávne a s poukazom na dohody o predaji silážnych vakov uzatvorené v roku 2005, roku 2006 a roku 2007 na dobu neurčitú ako rámcové kúpne zmluvy a ich konkretizáciu v jednotlivých kúpnych zmluvách uzatvorených v období od 24.05. do 01.07.2007 na dodávku silážnych vakov od kanadskej fy AT PLASTICS INC pre územie SR spolu v cene 70.181,-- eur špecifikoval žalobca konkrétnu výšku ušlého zisku predstavujúcu 24.229,54 eur. Žalobca uviedol, že v dôsledku omeškania dodávky tovaru spôsobeného stratou dokumentov k dokumentárnemu akreditívu žalovaným a sezónneho charakteru tovaru, nezrealizoval zisk, ktorý by pravidelnom priebehu obchodu dosiahol. Tovar zostal neodobratý, pretože odberatelia pre omeškanie žalobcu s dodávkou tovaru od kúpnych zmlúv odstúpili. Pre vývoz tovaru do ČR mal žalobca uzatvorenú kúpnu zmluvu na dodanie vakov v predajnej cene 16.330,-- eur so spoločnosťou BOLECH IMPEX, s.r.o. ako výhradným odberateľom tovaru v ČR. Pre omeškanie sa žalobcu s dodaním, spoločnosť neodobrala od žalobcu žiaden tovar. Žalobca ďalej nesúhlasil so záverom súdu podľa, ktorého postup žalovanej pri doručovaní konosamentu nie je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na dobrom mene a povesti žalobcu. Podľa názoru žalobcu omeškanie dodávky tovaru v nemalej hodnote, naviac sezónneho charakteru o viac ako mesiac a jeho nedodanie 19-im kupujúcim na území SR bolo objektívne spôsobilé poškodiť dobré meno a povesť žalobcu ako predávajúceho u kupujúcich, ktorým tovar nebol dodaný, pričom strata dôvery sa prejavila ako zníženie obratu preukázané žalobcom účtovnými dokladmi. Žiaden iný dôvod na zníženie obratu neexistoval. Žalobca namietal posúdenie skutkových okolností súdom prvého stupňa ako podnikateľské riziko žalobcu a uviedol, že podnikateľské riziko zahŕňa chybné rozhodnutia podnikateľa prípadne objektívne okolnosti nezavinené žiadnym subjektom. Pod podnikateľské riziko nie je možné subsumovať ujmu vzniknutú konkrétnym zavinením žalovanej, a preto okolnosti prípadu vyhodnotil prvostupňový súd podľa žalobcu nesprávne. Ku obsahu odvolania žalobcu sa žalovaná vyjadrila svojim písomným podaním doručeným súdu 06.12.2012 s tým, že sa v celom rozsahu pridržiava skutočností uvádzaných vo svojom odvolaní. Žalovaná podala včas odvolanie čo do vyhovujúceho výroku napadnutého rozhodnutia a žiadala odvolaním napadnutý výrok zmeniť, návrh žalobcu zamietnuť a súčasne si uplatnila nárok na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil žalovaná tým, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdi, keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalovaná poukázala na Jednotné pravidlá pre dokumentárne akreditívy MOK, ktoré bolo potrebné v zmysle § 264 ods. 2 Obchodného zákonníka aplikovať pred ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktoré nemajú kogentnú povahu. Zmluva o otvorení akreditívu uzatvorená medzi účastníkmi dňa 10.04.2007 obsahuje doložku o aplikácii Jednotných zvyklostí a pravidiel pre dokumentárne akreditívy vydané Medzinárodnou obchodnou komorou v roku 1993 publikácia č. 500 v zmysle, ktorých banka nepreberá akúkoľvek zodpovednosť za následky spôsobené stratou dokumentov počas tranzitu (čl.35). Uvedený článok jednotných zvyklostí a pravidiel pre dokumentárne akreditívy je potrebné aplikovať pred ustanovením § 690 Obchodného zákonníka, ktorý nemá kogentný charakter. Žalovaná má za to, že neboli splnené predpoklady pre uplatnenie si nároku na náhradu škody, pretože žalovaná žiadnu povinnosť s ktorou v príčinnej súvislosti by vznikla škoda, neporušila. Nakoniec žalovaná uviedla, že zásielková spoločnosť UPS prostredníctvom, ktorej obstarala doručenie konosamentov, patrí ku najspoľahlivejším zásielkovým spoločnostiam využívaným ostatnými bankami. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a podľa § 220 O.s.p. v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.) a vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Z obsahu spisového materiálu vyplýva a medzi účastníkmi nie je sporným, že účastníci uzatvorili dňa 10.04.2007zmluvu č. 2007/TN/001 o otvorení dokumentárneho akreditívu, ktorým sa žalovaná zaviazal na základe žiadosti o otvorenie dokumentárneho akreditívu poskytnúť oprávnenému na účet žalobcu plnenie z dokumentárneho akreditívu za predpokladu splnenia akreditívnych podmienok. Zmluva o otvorení akreditívu bola uzatvorená v zmysle § 682 a nasl. Obchodného zákonníka, na neurčitý čas s tým, že v zmysle jej čl. V ods. 5 sa právne vzťahy zmluvných strán riadia Obchodným zákonníkom a Jednotnými zvyklostí a pravidiel pre dokumentárne akreditívy vydanými Medzinárodnou obchodnou komorou v roku 1993 ako publikácia č. 500. Podľa § 682 ods. 1,2 Obchodného zákonníka zmluvou o otvorení akreditívu sa zaväzuje banka príkazcovi, že na základe jeho žiadosti poskytne určitej osobe (oprávnenému) na účet príkazcu určité plnenie, ak oprávnený splní do určitej doby určené podmienky, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť banke odplatu. Zmluva vyžaduje písomnú formu. Podľa § 689 Obchodného zákonníka pri dokumentárnom akreditíve je banka povinná poskytnúť oprávnenému plnenie, ak sú banke riadne predložené v priebehu platnosti akreditívu dokumenty určené v akreditívnej listine. Podľa § 690 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka je banka povinná preskúmať s odbornou starostlivosťou vzájomnú súvislosť predložených dokumentov a či ich obsah zjavne zodpovedá podmienkam určeným v akreditívnej listine. Banka zodpovedá za škodu spôsobenú príkazcovi stratou, zničením alebo poškodením dokumentov prevzatých od oprávneného, ibaže túto škodu nemohla odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Podľa § 264 ods. 1,2 Obchodného zákonníka sa pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu Podľa článku 35 Jednotných zvyklostí a pravidiel pre dokumentárne akreditívy Medzinárodnej obchodnej komory banka nepreberá akúkoľvek zodpovednosť za následky spôsobené omeškaním, stratou počas tranzitu, zdeformovaním alebo inými poškodeniami v súvislosti s prenosom akýchkoľvek správ, či doručovaním listov alebo dokumentov, keď sú takéto, správy, listy alebo dokumenty prenášané alebo zasielané podľa požiadaviek uvedených v akreditíve, alebo keď banka mohla sama prebrať iniciatívu pri výbere doručovacej služby v prípade, že takéto inštrukcie v akreditíve chýbali. Žalobca si uplatnil svoje nároky titulom náhrady škody ako aj titulom finančného zadosťučinenia za poškodenie dobrej povesti a obchodného mena žalobcu, ku ktorým prišlo v dôsledku straty zásielky - konosamentov, pri preprave obstaranej v rámci zmluvy o otvorení dokumentárneho akreditívu žalovanou. Žalovaná v súlade s plnomocenstvom udeleným jej dňa 06.08.2007 žalobcom, odoslala konosamenty na adresu uvedenú v plnomocenstve. Zmluva o otvorení akreditívu ani splnomocnenie žalobcu neobsahovali dispozície týkajúce sa doručovacej služby. Žalovaná zvolila na doručenie konosamentu zásielkovú službu Slovak Parcel Service, s.r.o. a tejto odovzdala dokumenty na doručenie do miesta určenia, pričom je nesporné, že zásielka bola zásielkovou službou stratená. Krajský súd má za to, že súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutkový stav, ktorý sa nezmenil ani v odvolacom konaní, avšak z tohto skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver, keď vylúčil aplikáciu článku 35 Jednotných zvyklostí a pravidiel pre dokumentárne akreditívy Medzinárodnej obchodnej komory pre nesúlad zvyklostí s dobrými mravmi , následne za použitia § 690 Obchodného zákonníka ustálil porušenie povinnosti žalovanej postupovať pri zasielaní zásielky s odbornou starostlivosťou a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie náhrady škody zodpovedajúcej nákladom žalobcu na skladné. V zmysle § 261 ods. 3 písm. písm. d) Obchodného zákonníka platného v čase uzatvorenia zmluvy o otvorení dokumentárneho akreditívu sa vzťahy medzi účastníkmi založené zmluvou o otvorení dokumentárneho akreditívu spravujú ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka, teda bolo namieste v súlade s § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka prihliadať na obchodné zvyklosti, ktorých použitie si dohodli účastníci v zmluve (čl. V ods.5). Aplikácia článku 35 Jednotných zvyklostí a pravidiel pre dokumentárne akreditívy Medzinárodnej obchodnej komory vylučovala zodpovednosť žalovanej v prípade straty zásielky dokumentov a aj keď celkové hodnotenie všetkých rozhodných okolností musí zodpovedať pravidlám slušnosti a spoločensky všeobecne uznávaných zásad a princípov, teda dobrým mravom, nie je možné na základe dobrých mravov nanovo konštituovať nárok, pri ktorom by inak absentoval právny základ . Podľa princípov dobrých mravov je totiž možné , ak sú dané určité podmienky, len odmietnuť ochranu výkonu práva, ktoré vzniklo a vyplýva z existujúcich právnych predpisov alebo zmluvných dojednaní. Pretože v tomto prípade absentuje právny základ pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú stratou zásielky, keď jej zodpovednosť je výslovne, podľa pravidiel a zvyklostí dokumentárneho akreditívu, na ktoré odkázali účastníci v zmluve vylúčená, nebol daný právny základ pre priznanie nárokov uplatnených v konaní žalobcom. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom bolo potom potrebné, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil a vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd priznal žalovanému ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech proti neúspešnému žalobcovi nárok na zaplatenie trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Žalovaná si nárok na náhradu trov konania uplatnila, ale tento v zákonom stanovenej lehote v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslila. Zo spisu vyplýva žalovanej len nárok na náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 84,-- eur. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 84,-- eur za zaplatený súdny poplatok za odvolanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.