Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/218/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211201320 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211201320.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Michaely Frimmelovej, v právnej veci navrhovateľa: Čulen a partner s.r.o., so sídlom Studená 5, Bratislava, IČO: 35 761 831, zast. JUDr. Líviou Krnčokovou, advokátkou so sídlom Ul. 29 augusta 5, Bratislava, proti odporcovi: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zast. SHM PARTNERS s.r.o., so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, o zaplatenie 16.185,41 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20. januára 2012, č.k. 21C 98/2011-121, v spojení s opravným uznesením zo dňa 7. marca 2012, č.k. 21C 98/2011-130, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti, ktorou bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 16.185,41 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, potvrdzuje. V napadnutej časti, týkajúcej sa priznaného úroku z omeškania, rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením mení tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 16.185,41 eur od 26.11.2009 do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, a vo zvyšku návrh na zaplatenie úroku z omeškania zamieta. V napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania, rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením mení tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 971 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.880,95 eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľa do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 594,92 eur, na účet právnej zástupkyne navrhovateľa do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 16.185,41 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 19.01.2009 do zaplatenia, a náhradu trov konania v sume 971,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.231,38 eur, všetko do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku. Opravným uznesením následne opravil zrejmú nesprávnosť výroku rozsudku, týkajúcu sa úroku z omeškania tak, že odporcu zaviazal na zaplatenie 9 % úroku z omeškania ročne z istiny 16.185,41 eur od 19.11.2009 do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ bol u odporcu poistený pre prípad škôd spôsobených krádežou, vlámaním alebo lúpežným prepadnutím, čo bolo nesporné z poistnej zmluvy zo dňa 07.12.2000, uzatvorenej medzi ním a právnym predchodcom odporcu (Českou poisťovňou Slovensko, a.s.). V zmysle zvláštnych ustanovení bolo dohodnuté, že poistenie sa dojednáva v rozsahu doložky K24 s miestom poistenia Studená 5, Bratislava. Dňa 19.01.2009 došlo k poistnej udalosti, keď sa podľa navrhovateľa neznámy páchateľ vlámal do jeho sídla a odcudzil hnuteľné veci, čím mu spôsobil škodu vo výške 24.483,89 eur. Z Uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II, č.k. ORP-255/4-OSV- B2/2009 vyplynulo, že neznámy páchateľ v čase od 20.00 hod. dňa 18.01.2009 do 04.50 hod. 19.01.2009 vykonal v Bratislave na ul. Studená 5 krádež vlámaním do administratívnej budovy navrhovateľa tak, že vyskočil na spojovací prístrešok a vypáčil okno vedúce na medziposchodie, cez ktoré vnikol do objektu. Odporca stanovil v oznámení o likvidácii poistnej udalosti poistné plnenie na sumu 8.099,32 eur (a túto sumu poukázal na účet navrhovateľa dňa 18.11.2009) dôvodiac, že prístup na prístrešok, na ktorý vyskočil páchateľ, bol ľahko prístupný a okno nebolo zabezpečené mrežou, a keďže zabezpečenie v čase poistnej udalosti nespĺňalo dojednaný limit ani podľa bodu 2.3, poistné plnenie bolo stanovené do limitu poistného plnenia podľa bodu 2.2. doložky K24, podľa ktorého bol limit plnenia 250.000,- Sk, ak sú v dobe poistnej udalosti veci umiestnené v uzamknutom priestore, a všetky vstupné dvere uzamknutého priestoru sú zabezpečené zámkom s cylindrickou bezpečnostnou vložkou a bezpečnostným kovaním zabraňujúcim rozlomeniu vložky. Navrhovateľ nesúhlasil s výškou poistného plnenia, a žiadal doplatiť 16.185,41 eur poukazujúc na to, že okno, nachádzajúce sa nad prístreškom, ktorý je cca 4,5 metra nad zemou, bolo zabezpečené bezpečnostným zasklením a samotná budova elektrickou zabezpečovacou signalizáciou, pričom informácia o poplachu bola odovzdaná na pult centralizovanej ochrany. Odporca listom zo dňa 04.01.2010 navrhovateľovi oznámil, že škodová udalosť bola zlikvidovaná správne, a na tomto názore aj počas konania zotrval. Z výpisu udalostí WIN ComLink vyplynulo, že dňa 19.01.2009 boli informácie odovzdané na PCO (pult centrálnej ochrany). Faktúrou č. 261170 spoločnosť WellTec SK s.r.o. navrhovateľovi fakturovala za inštaláciu Elektronického zabezpečovacieho systému v dňoch 10.-11.8.2006 mimo iného aj cenu za bezdrôtový snímač rozbitia skla - duálny. Z Certifikátu preukázania zhody vyplýva, že na výrobok bezpečnostné sklá vrstvené CONNEX bol vydaný certifikát zhody stavebného výrobku s technickými špecifikáciami a právnymi predpismi. Z doložky K24 súd prvého stupňa zistil, že podľa bodu 2.3 bol limit plnenia 500.000,- Sk (posledný odsek), ak okná alebo výklady uzamknutého priestoru, ak sú ich dolné časti umiestnené nižšie ako 3 metre nad okolitým terénom alebo nad priliehajúcimi a ľahko prístupnými konštrukciami (schodiská, pavlače, inštalované lešenárske konštrukcie, prístavky a pod.), sú zabezpečené funkčným bezpečnostným zasklením alebo funkčnou mrežou alebo uzamykateľnou roletou. Podľa bodu 2.4 doložky bol limit plnenia 750.000,- Sk, ak sú v dobe poistnej udalosti tieto veci umiestnené v uzamknutom priestore, zabezpečenom spôsobom uvedeným v rozsahu bodu 2.3, a funkčnou elektrickou zabezpečovacou signalizáciou so snímačmi na zasklenú plochu, kontaktnými a priestorovými snímačmi s lokálnym zvodom signálu. Zo zvláštneho ustanovenia doložky K24 zo dňa 07.12.2000 vyplýva, že odlišne od bodu 2.3 doložky K24 si zmluvné strany dojednali, že presklené dvere budú zabezpečené mrežou veľkosti otvoru 100 mm x 70 mm, v priereze 3 cm. Ostatné ustanovenia doložky K24 ostávajú nezmenené. Zo zvláštneho ustanovenia doložky K24 zo dňa 10.03.2004 vyplýva, že v prípade poistnej udalosti bude poisťovňa akceptovať bezpečnostné zasklenie KONEX: dvojité sklo (2 x 3 mm) s bezpečnostnou fóliou s hrúbkou 0,38 mm. Jedná sa o nové zabezpečenie objektu, ktoré nahrádza predchádzajúce zabezpečenie mrežami. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 788 ods. 1 a 3, § 797 ods. 1, 2 a 3, § 799 ods. 2 a § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a ustanovením nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vyhodnotil, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v čase poistnej udalosti bol majetok navrhovateľa poistený u odporcu pre prípad škôd spôsobených krádežou, vlámaním alebo lúpežným prepadnutím, v rozsahu doložky K24, ani že v noci zo dňa 18.01.2009 na 19.01.2009 došlo k poistnej udalosti, keď neznámy páchateľ vlámaním odcudzil majetok navrhovateľa, čím mu spôsobil škodu vo výške 24.483,89 eur. Výška navrhovateľovi spôsobenej škody nebola medzi účastníkmi sporná. Navrhovateľ mal povinnosť platiť odporcovi v zmluve dohodnuté poistné, a odporca mal zas povinnosť vyplatiť navrhovateľovi poistné plnenie v prípade poistnej udalosti. Odporca uhradil navrhovateľovi škodu vo výške 8.099,32 eur. V konaní bolo sporné, akému limitu zodpovedalo zabezpečenie objektu navrhovateľa na Studenej ul. č. 5 v Bratislave, či bol navrhovateľ povinný zabezpečiť okná mrežou, a tiež, či bol objekt zabezpečený funkčným elektrickým zabezpečovacím systémom so snímačmi na zasklenú plochu. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zabezpečenie objektu zodpovedalo limitu plnenia podľa bodu 2.4 doložky K24. Pokiaľ ide o zabezpečenie okien, mal za preukázané, že medzi účastníkmi bolo dňa 10.03.2004 dohodnuté, že poisťovňa bude akceptovať bezpečnostné zasklenie CONNEX. Nestotožnil sa s tvrdením odporcu, že uvedené dojednanie sa týka výlučne dverí, nakoľko zo znenia dojednania bez pochybností vyplýva, že sa jedná o zabezpečenie objektu, nie len dverí. Pokiaľ sa v dojednaní zo dňa 10.03.2004 uvádza, že nové zabezpečenie objektu nahrádza predchádzajúce zabezpečenie mrežami, z ničoho nevyplýva, že by malo ísť len o zabezpečenie dverí a nie aj okien. Vyhodnotil, že skutočnosť, že v roku 2000 zmluvné strany dohodli zvláštne dojednanie vo vzťahu k dverám, nevylučuje, aby zmluvné strany zvláštnym dojednaním upravili v roku 2004 zabezpečenie celého objektu, čo z jeho znenia aj výslovne vyplýva. Tvrdenie odporcu preto považoval za účelové, a za dezinterpretáciu zvláštneho dojednania zmluvných strán. Neobstojí potom ani tvrdenie odporcu o tom, že okno, cez ktoré páchateľ vnikol do objektu, malo byť zabezpečené mrežou, nakoľko bolo zabezpečené funkčným bezpečnostným zasklením, a teda boli splnené podmienky bodu 2.3 doložky K24. Vykonaným dokazovaním mal tiež za preukázané, že objekt bol zabezpečený funkčným elektrickým zabezpečovacím systémom so snímačmi na zasklenú plochu, keď poukázal na to, že práve uvedené zariadenie zaznamenalo narušenie objektu, ktoré signalizovalo na pult centrálnej ochrany. Hoci odporca spochybňoval, že zariadenie malo snímače na zasklenú plochu, z faktúry č. 261170 mal za preukázané, že v objekte bol nainštalovaný elektronický zabezpečovací systém, a to okrem iného aj bezdrôtový snímač rozbitia skla, pričom odporca túto skutočnosť v konaní nijako nespochybnil. Vyhodnotil, že nakoľko snímač reagoval na rozbitie skla, pričom okno bolo len vypáčené, nemohol zareagovať pri narušení objektu vypáčením okna. V tejto súvislosti poukázal na znenie bodu 2.4 doložky K24, z ktorého nevyplýva, že by určoval konkrétny druh snímačov na zasklenú plochu. Dospel potom k záveru, že pokiaľ navrhovateľ inštaloval na objekt snímače rozbitia skla, nekonal v rozpore s bodom 2.4 doložky K24, a objekt zabezpečil tam uvedeným spôsobom. Skonštatoval, že navrhovateľ teda splnil všetky podmienky pre vznik nároku na vyplatenie poistného plnenia v plnej výške, a povinnosťou odporcu bolo mu ho poskytnúť, keďže vyplatiť poistné plnenie je jeho základnou povinnosťou, vyplývajúcou z existujúceho poistného vzťahu. Pokiaľ odporca tvrdil, že podmienky pre poskytnutie poistného plnenia v plnej výške neboli dané, toto tvrdenie v konaní nepreukázal. Uzavrel, že vzhľadom na vyššie uvedené mal za preukázané, že objekt navrhovateľa spĺňal podmienky zabezpečenia v zmysle bodu 2.4 doložky K24, ktorý zodpovedá poistnému limitu vo výške 750.000,- Sk (24.895,44 eur), a navrhovateľ má preto nárok na poistné plnenie v plnej výške (t.j. v sume 24.483,89 eur), preto odporcu zaviazal na doplatenie poistného plnenia navrhovateľovi v sume 16.185,41 eur. Navrhovateľovi priznal, viazaný jeho návrhom, aj požadovaný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z priznanej istiny, keď za prvý deň omeškania určil 19.11.2009, teda deň nasledujúci po tom, ako odporca uhradil navrhovateľovi krátené poistné plnenie (18.11.2009), dôvodiac tým, že pokiaľ by odporca konal v zmysle svojich povinností, poistné plnenie by navrhovateľovi vyplatil už v deň, kedy mu uhradil krátené poistné plnenie. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu, spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 971,- eur a z trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. za šesť úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 14.12.2009, písomné podanie vo veci samej zo dňa 25.01.2011 a 20.06.2011, účasť na pojednávaniach v dňoch 19.10.2011 a 20.01.2012, všetky úkony vo výške tarifnej odmeny 320,34 eur za úkon podľa ust. § 10 ods. 1 cit. vyhl., a porada s klientom v trvaní dve skončené hodiny zo dňa 17.10.2011 vo výške odmeny 213,56 eur) s režijným paušálom a 20 % DPH v celkovej sume 2.231,38 eur. Navrhovateľovi nepriznal náhradu za úkon právnej služby písomné vyjadrenie zo dňa 19.10.2011, argumentujúc tým, že v tento deň prebehlo aj pojednávanie, na ktorom mal právny zástupca priestor vyjadriť sa k skutkovej ako aj právnej stránke veci, a pokiaľ tak neurobil, a okrem účasti na pojednávaní predložil aj písomné vyjadrenie, takto vzniknuté trovy konania nemal za vynaložené účelne a hospodárne. Uviedol tiež, že i keď by navrhovateľovi patrila odmena za rokovanie s klientom za dve skončené hodiny vo výške 2 x 213,56 eur, bol viazaný vyčíslením trov konania právnym zástupcom navrhovateľa, ktorý si uplatnil len 213,56 eur, preto priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia len v požadovanej výške. Proti tomuto rozsudku podal včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alebo napadnutý rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa v rozsudku, že nerozporoval inštaláciu bezpečnostného zasklenia na objekte navrhovateľa, a v tejto súvislosti poukázal na svoje námietky vyslovené do zápisnice z pojednávania zo dňa 19.10.2011, ako i v písomnom vyjadrení 28.07.2011. Súdu prvého stupňa vytkol, že napriek jeho námietkám považoval preukázanie inštalácie bezpečnostného zasklenia za nesporné a preukázané. Zdôraznil, že tieto skutočnosti sú rozhodujúce pre posúdenie splnenia podmienok zabezpečenia objektu navrhovateľa, a teda i pre sumu poistného plnenia. Poukázal i na to, že navrhovateľ nepreukázal ani inštaláciu snímača na zasklenú plochu predmetného okna, pričom práve ohľadom týchto skutočností, teda či bol snímač inštalovaný, žiadal vypočuť svedka, ktorý vykonal obhliadku objektu navrhovateľa po poistnej udalosti. Mal za to, že bolo potrebné skúmať nielen či bol vôbec snímač inštalovaný, ale aj v ktorej časti objektu navrhovateľa, teda či bol inštalovaný konkrétne v priestore, ktorým páchateľ do objektu navrhovateľa vnikol. Súd prvého stupňa dôkaz výsluchom uvedeného svedka nevykonal, hoci ho on navrhoval, a napriek rozporu medzi sporovými stranami považoval tvrdenie navrhovateľa o inštalácii predmetného snímača za preukázané predložením faktúry za inštaláciu zabezpečovacieho systému obsahujúceho aj snímač na zasklenú plochu. Za nesprávny považoval aj názor súdu prvého stupňa, že znenie zvláštnych ustanovení zo dňa 10.03.2004 sa vzťahovalo nielen na zabezpečenie dverí, ale aj okien objektu navrhovateľa. V tejto súvislosti zotrval na názore, že nakoľko predchádzajúce zabezpečenie mrežami bolo v predchádzajúcich zvláštnych ustanovenia zo dňa 07.12.2000 dohodnuté len pre presklené dvere, nové zvláštne ustanovenie zo dňa 10.03.2004 nahradilo len úpravu zabezpečenia pre presklené dvere a nie aj pre okná. Namietal tiež, že súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi úrok z omeškania počnúc dňom 19.01.2009, teda odo dňa poistnej udalosti, čo považoval s poukazom na ust. § 797 ods. 3 Obč. zák. za nesprávne, a mal za to, že do omeškania sa mohol dostať najskôr dňa 26.11.2009. Súdu prvého stupňa vytkol, že neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal dôkazy ním navrhnuté, a nezistil rozhodujúcu skutočnosť, a to spôsob zabezpečenia objektu navrhovateľa v čase poistnej udalosti. Vec aj nesprávne právne posúdil v časti výkladu ustanovení doložky K24 ako i v časti úrokov z omeškania. Proti výroku o náhrade trov konania v predmetnom rozsudku podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie navrhovateľ a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a odporcu zaviazať k náhrade trov konania v sume 971,- eur a k náhrade trov právneho zastúpenia v sume 2.889,84 eur na účet jeho právnej zástupkyne. Mal za to, že súd prvého stupňa sa neoboznámil s jeho opraveným vyčíslením trov konania, ktoré podal v zákonnej trojdňovej lehote od vyhlásenia rozsudku, a ktorým opravil pôvodné vyčíslenie trov konania, v ktorom urobil chybu pri určení tarifnej odmeny za dvojhodinovú poradu s klientom. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom mu súd prvého stupňa aj priznal náhradu trov konania za úkon spočívajúci v porade s klientom zo dňa 17.10.2011 v trvaní dve skončené hodiny, z čoho vyvodil záver, že súd prvého stupňa mal za preukázané, že porada v takomto trvaní bola k účelnému uplatňovaniu jeho práva potrebná. Keďže mu však za túto poradu priznal len ním v prvom vyčíslení trov konania nesprávne uvedenú sumu, zodpovedajúcu porade v trvaní jednej hodiny, mal za to, že súd prvého stupňa sa s opraveným vyčíslením jeho trov neoboznámil. V ďalšom nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že jeho trovy konania, ktoré mu vznikli predložením písomného vyjadrenia k veci zo dňa 19.10.2011 na pojednávaní dňa 19.10.2011, neboli účelne vynaložené, a že na ich náhradu preto nemá nárok. Poukázal na to, že skutočne založil písomné vyjadrenie zo dňa 19.10.2011 do spisu na pojednávaní dňa 19.10.2011, ktoré aj riadne prebehlo. Súhlasil i s názorom súdu prvého stupňa, že toto rozsiahle písomné vyjadrenie mohol na pojednávaní predniesť a nadiktovať do zápisnice, mal však za to, že práve predložením účelného vyjadrenia v písomnej podobe prispel k hospodárnosti a rýchlosti konania, nakoľko len samotné pojednávanie dňa 19.10.2011 bez nadiktovania obsahu vyjadrenia do zápisnice trvalo presne jednu hodinu. Vyjadril názor, že súd prvého stupňa mal posudzovať, či vzhľadom na obsah vyjadrenia prispel k riadnemu objasneniu skutkového stavu veci. Zdôraznil, že obsahom vyjadrenia bolo vyvrátenie procesnej obrany odporcu, ako i predloženie fotodokumentácie, aby nemusela byť na preukázanie konkrétneho miesta vlámania sa do budovy navrhovaná a nariaďovaná obhliadka na mieste, keďže odporca staval svoju procesnú obranu aj na tvrdení o ľahkom prístupe k oknu, cez ktoré mal doposiaľ neznámy páchateľ vniknúť do objektu. Z uvedených dôvodov žiadal priznať náhradu aj za tento úkon právnej služby advokáta. Rozporoval tiež, že súd prvého stupňa vo výroku o trovách konania neuviedol, že odporca je povinný náhradu trov konania zaplatiť na účet jeho advokátky. Žiadal priznať aj náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby (odvolanie) vo výške tarifnej odmeny 160,17 eur + režijný paušál + DPH, celkovo vo výške 201,36 eur. Navrhovateľ žiadal vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu napadnutý rozsudok vo výroku vo veci samej ako vecne správny potvrdiť. Ak súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že odporca nerozporoval resp. že medzi účastníkmi nebolo sporné, že na oknách jeho objektu bolo bezpečnostné zasklenie, tento záver vyvodil práve z dojednania účastníkov uvedeného v doložke K24 zo dňa 10.03.2004, v ktorej sa účastníci dohodli na akceptácii bezpečnostného zasklenia KONEX, a že sa jedná o nové zabezpečenie objektu, ktoré nahrádza predchádzajúce zabezpečenie mrežami. Záver súdu, že takéto zasklenie na objekte je, bol teda správny, keďže v opačnom prípade by nemohlo dôjsť k dohode účastníkov obsahujúcej záväzok odporcu v prípade poistnej udalosti toto nové zabezpečenie objektu akceptovať. K námietke odporcu, že inštaláciu takéhoto zasklenia navrhovateľ nepreukázal, poukázal na to, že inštalácia bezpečnostného zasklenia prebehla v roku 2004 a bola oboma účastníkmi potvrdená dňa 10.03.2004, keď pristúpili na zvláštne ustanovenie doložky K24. Naviac odporca ani neuviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že na okne jeho budovy nebolo bezpečnostné zasklenie nainštalované. Bezpečnostným zasklením KONEX je jeho objekt zabezpečený doposiaľ. V tomto smere považoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa za dostatočné a jeho skutkové zistenia za správne. Poukázal na oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 10.11.2009, v ktorom odporca okrem iného konštatoval, že „...prístup na prístrešok bol ľahko prístupný a predmetné okno nebolo zabezpečené mrežou.“, avšak skutočnosť, že by okno na budove navrhovateľa v čase poistnej udalosti nebolo zabezpečené bezpečnostným zasklením v tomto oznámení nenamietal. Mal za to, že on všetky svoje tvrdenia preukázal a doložil listinnými dôkazmi, pričom odporca nepredložil na podporu svojich tvrdení žiaden dôkaz, a neustále menil dôvody, pre ktoré navrhovateľovi neposkytol poistné plnenie v plnej výške, avšak ani v jednom prípade dôkazné bremeno neuniesol. Zdôraznil, že z fotografií, ktoré založil do spisu je zrejmé, že prístrešok nebol ľahko prístupný, a preto okno, nachádzajúce sa vo výške cca 4,5 m nad okolitým terénom, nemuselo byť zabezpečené ani mrežou, ani bezpečnostným zasklením, ani roletou, a teda navrhovateľ svoj objekt zabezpečil nad rámec povinností vyplývajúcich mu z bodu 2.3. doložky K24, čo bolo potvrdené dojednaním zvláštneho ustanovenia tejto doložky zo dňa 10.03.2004. Z dokladov, ktoré predložil odporcovi ako aj súdu prvého stupňa je preukázané, že na objekte bola v čase poistnej udalosti inštalovaná a funkčná EZS, a teda zabezpečenie spĺňalo dojednaný bod 2.5. doložky K24, ako správne skonštatoval súd prvého stupňa. Ak odporca následne začal spochybňovať zvláštne ustanovenie dojednané v doložke K24 a tvrdil, že sa týka len dverí a nie aj okien, vyvodil súd prvého stupňa správny záver, keď tvrdenie odporcu posúdil ako dezinterpretáciu zvláštneho dojednania, a za účelové tvrdenie. Mal za to, že cieľom všetkých tvrdených dôvodov o nemožnosti poskytnutia plnenia v plnej výške je len snaha odporcu vyhnúť sa svojej zmluvnej povinnosti. Poukázal tiež na to, že inštalácia a funkčnosť EZS so snímačmi na zasklenú plochu bola preukázaná jednak výpisom z EZS a jednak faktúrou č. 26117 zo dňa 11.08.2006 ako i montážnym listom. Súhlasil s nevykonaním odporcom navrhovaného dôkazu výsluchom pracovníka odporcu, ktorý mal vykonávať obhliadku objektu navrhovateľa, a podľa tvrdenia odporcu mal byť vypočutý ohľadom skutočnosti inštalácie snímača v priestore ktorým páchateľ vnikol do objektu. V tejto súvislosti argumentoval tým, že výsluch pracovníka odporcu nebol potrebný, nakoľko navrhovaný svedok nie je vo veci inštalácie snímača spôsobilý uviesť žiadne skutočnosti. V konaní bol naviac predložený zápis z obhliadky škodovej udalosti zo dňa 21.01.2006, ktorý účastníkmi nebol spochybnený. Nakoľko odporca v oznámení o ukončení likvidácie poistnej udalosti funkčnosť a inštaláciu EZS so snímačmi na zasklenú plochu nenamietal, nebol dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie v tomto smere za stavu, keď navrhovateľ túto skutočnosť preukázal listinnými dôkazmi. Stotožnil sa tiež s názorom súdu prvého stupňa, že zo znenia zvláštneho ustanovenia doložky K24 bez pochybností vyplýva, že sa jedná o zabezpečenie celého objektu a nie len dverí ako sa to snaží tvrdiť odporca. Ohľadom námietky odporcu, týkajúcej sa nesprávneho priznania úrokov z omeškania, poukázal na opravné uznesenie súdu prvého stupňa, z ktorého vyplýva, že úrok z omeškania mu bol priznaný odo dňa 19.11.2009 v zmysle jeho návrhu. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania navrhovateľa, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné len v časti, týkajúcej sa úrokov z omeškania, a že odvolanie navrhovateľa do výroku o trovách konania je tiež z časti dôvodné. Napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 16.185,41 eur, potvrdil, nakoľko je v tomto výroku vecne správny. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa poistnou zmluvou poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela je povinná platiť poistné. Podľa ust. § 788 ods. 3 Obč. zák. súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Podľa ust. § 797 ods. 1 Obč. zák. právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Podľa ust. § 797 ods. 2 Obč. zák. právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Podľa ust. § 797 ods. 3 Obč. zák. je plnenie splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Podľa ust. § 799 ods. 2 Obč. zák. kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p.. Vec aj správne právne posúdil, keď na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 788 ods. 1 a 3, § 797 ods. 1, 2 a 3, § 799 ods. 2 a § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a ustanovením nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. V odôvodnení rozsudku sa tiež vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Dôkladne vysvetlil z akého dôvodu návrhu navrhovateľa vyhovel, a na základe akého hodnotenia dôkazov dospel k záveru, že zabezpečenie objektu navrhovateľa spĺňalo limit plnenia bodu 2.4 doložky K24. V tejto súvislosti sa zaoberal všetkými predloženými listinnými dôkazmi a výkladom dojednania účastníkov zo dňa 10.03.2004, ako aj argumentáciou oboch účastníkov konania, a vyvodil správny záver, že navrhovateľ mal s poukazom na zvláštne dojednanie k doložke K24 medzi účastníkmi a zabezpečenie objektu nárok na poistné plnenie v plnej výške 24.483,89 eur. S týmto záverom súdu prvého stupňa sa stotožnil aj odvolací súd. K odvolacím námietkam odporcu o nesprávnych skutkových záveroch súdu prvého stupňa odvolací súd najskôr uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje prostredníctvom odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade, ako už bolo uvedené vyššie, súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dostatočným dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Súd prvého stupňa správne interpretoval zvláštne dojednanie doložky K24, na ktorom sa účastníci konania ako zmluvné strany dohodli dňa 10.03.2004, ak ho vzhľadom na jeho znenie „V prípade poistnej udalosti bude poisťovňa akceptovať bezpečnostné zasklenie KONEX: dvojité sklo (2 x 3 mm) s bezpečnostnou fóliou s hrúbkou 0,38 mm. Jedná sa o nové zabezpečenie objektu, ktoré nahrádza predchádzajúce zabezpečenie mrežami.“, vyložil tak, že nepovažoval za sporné, že sa bezpečnostné zasklenie na objekte navrhovateľa nachádzalo. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je jediný logický výklad predmetného dojednania medzi účastníkmi taký, že špecifikované bezpečnostné zasklenie, ktorým navrhovateľ svoj objekt už zabezpečil, je novým zabezpečením celého objektu, a odporca s ním súhlasil, a zaviazal sa, že ho bude v prípade poistnej udalosti akceptovať. Žiadny iný výklad, by totiž neodôvodňoval potrebu dohody účastníkov na predmetnom zvláštnom dojednaní. Už zo samotného znenia tohto dojednania tiež plynie, že predmetným bezpečnostným zasklením bol zabezpečený celý objekt navrhovateľa, preto tvrdenie odporcu, že by sa malo týkať len dverí (s poukazom na to, že v roku 2000 sa účastníci dohodli na zabezpečení dverí mrežami), nepovažoval ani odvolací súd za logické. Ak by sa účastníci chceli dohodnúť výlučne na zabezpečení dverí bezpečnostným zasklením, uviedli by to výslovne v ich zvláštnom dojednaní (podobne ako v dojednaní z roku 2000). Záver súdu prvého stupňa, že vzhľadom na zabezpečenie objektu bezpečnostným zasklením splnil navrhovateľ podmienky pre poistné plnenie podľa bodu 2.3 doložky K24, bol preto správny. Skutočnosť, že objekt navrhovateľa bol zabezpečený v súlade s podmienkami pre poskytnutie poistného plnenia podľa bodu 2.4 doložky K24, považoval odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa taktiež za preukázanú. Navrhovateľ v konaní výpisom z EZS, faktúrou č. 26117 zo dňa 11.08.2006, v ktorej je pod pol. č. 3 uvedený bezdrôtový snímač rozbitia skla - duálny s kódom položky JA-60B, a montážnym listom, preukázal, že objekt bol zabezpečený aj funkčným elektrickým zabezpečovacím systémom so snímačmi na zasklenú plochu. Ak mienil odporca navrhovaným výsluchom svojho zamestnanca, ktorý vykonal ohliadku objektu navrhovateľa po poistnej udalosti, preukazovať skutočnosti ohľadom inštalácie snímača v priestore, ktorým páchateľ vnikol do objektu, odvolací súd sa s nevykonaním navrhovaného dôkazu stotožnil, nakoľko by bol pre správne ustálenie skutkového stavu nadbytočný, keďže zo záznamu z ohliadky nevyplýva, že by zamestnanec odporcu vôbec nejaké okolnosti ohľadom inštalácie snímača zisťoval. Súd prvého stupňa mal k dispozícii písomný záznam z ohliadky objektu uvedeným zamestnancom odporcu, následné oznámenie o likvidácii poistnej udalosti (v ktorom odporca uviedol, že dôvodom kráteného plnenia bola ľahká prístupnosť prístrešku a nezamrežovanie okna), ako aj doklady predložené navrhovateľom, ktorými preukázal funkčný elektrický zabezpečovací systém so snímačmi na zasklenú plochu. Okolnosti namietané odporcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov potom nemohli spochybniť úvahy a závery súdu prvého stupňa, prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožnil. V tejto súvislosti tiež poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, právo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku napadnutého rozsudku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi titulom poistného plnenia sumu 16.185,41 eur, vecne správne, a preto ho podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Za dôvodné považoval odvolací súd námietky odporcu, týkajúce sa priznaného úroku z omeškania. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ požadoval priznať úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 9 % ročne od 19.11.2009 do zaplatenia. Súd prvého stupňa správne stanovil s poukazom na viazanosť návrhom navrhovateľa výšku priznaného úroku z omeškania (9 % ročne). Nesprávny bol však jeho záver, že odporca sa do omeškania s plnením dlžnej sumy dostal dňom nasledujúcim po uhradení kráteného poistného plnenia, teda dňom 19.11.2009, ako tvrdil navrhovateľ. Podľa ust. § 797 ods. 3 Obč. zák. je plnenie splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Z oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti je nepochybné, že odporca ukončil likvidáciu poistnej udalosti dňa 10.11.2009, z čoho plynie, že bol povinný poistné plnenie poskytnúť najneskôr dňa 25.11.2009. Nakoľko poistné plnenie vo výške 16.185,41 eur do tohto dňa navrhovateľovi neuhradil, dostal sa nasledujúcim dňom, teda dňom 26.11.2009, so zaplatením tejto sumy do omeškania. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa príslušenstva, podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľovi 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 16.185,41 eur od 26.11.2009 do zaplatenia, a vo zvyšku návrh navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania zamietol. Nakoľko odporca napadol odvolaním celý rozsudok súdu prvého stupňa, a navrhovateľ podal odvolanie proti výroku o trovách konania, odvolací súd tento výrok preskúmal, pričom bol rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (ust. § 212 ods. 1 O.s.p.). Súd prvého stupňa zaviazal odporcu na náhradu trov konania navrhovateľa, keď o trovách konania rozhodol pri plnom úspechu navrhovateľa podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvého stupňa v časti príslušenstva, dospel k záveru, že na rozhodnutie o trovách konania je potrebné aplikovať ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Navrhovateľ mal však neúspech len v nepatrnej časti, preto mu odvolací súd priznal zhodne so súdom prvého stupňa plnú náhradu trov konania. Odporca v odvolaní ohľadom navrhovateľovi priznaných trov konania ničím neargumentoval, a navrhovateľ namietal ich nesprávne priznanú výšku a nepriznanie trov za jeden úkon právnej služby. Odvolací súd vyhodnotil námietky navrhovateľa ako dôvodné. Ak súd prvého stupňa nezobral do úvahy opravené vyúčtovanie trov právneho zastúpenia, ktoré mu navrhovateľ predložil v lehote do troch dní od vyhlásenia rozsudku, a nepriznal opravenú a správne určenú odmenu za úkon porada s klientom zo dňa 17.10.2011 v rozsahu dvoch skončených hodín vo výške 427,12 eur, nepostupoval správne. Je totiž nepochybné, že navrhovateľ trovy právneho zastúpenia za tento úkon právnej služby riadne a včas preukázal a aj vyúčtoval, a súd prvého stupňa sa s účelným vynaložením trov za tento úkon v rozsudku aj stotožnil (hoci zaň priznal len pôvodne nesprávne vyúčtovanú výšku trov). Odvolací súd považoval za účelne vynaložené aj trovy právneho zastúpenia za úkon právnej služby vyjadrenie zo dňa 19.10.2011, keď sa stotožnil s odvolacími námietkami navrhovateľa. Pre posúdenie účelnosti vynaložených trov nepovažoval totiž za rozhodujúce, akým dátumom vypracovania je vyjadrenie navrhovateľa opatrené, ale jeho obsah, pričom vyhodnotil, že ním navrhovateľ prispel k hospodárnosti a rýchlosti konania, a k riadnemu objasneniu skutkového stavu veci, reagoval na aktuálnu procesnú obranu odporcu a predložil fotodokumentáciu, a preto náhradu trov za tento úkon priznal. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil, a odporcu zaviazal na náhradu trov navrhovateľa, spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 971,- eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 2.880,95 eur podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. za sedem úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 14.12.2009, písomné podanie vo veci samej zo dňa 25.01.2011, 20.06.2011 a 19.10.2011, účasť na pojednávaniach v dňoch 19.10.2011 a 20.01.2012, všetky úkony vo výške tarifnej odmeny 320,34 eur za úkon podľa ust. § 10 ods. 1 cit. vyhl., a porada s klientom v trvaní dve skončené hodiny zo dňa 17.10.2011 vo výške odmeny 427,12 eur), spolu za úkony 2.349,16 eur, s režijným paušálom 1x 6,95 eur, 5x 7,41 eur a 1x 7,63 eur, spolu za režijný paušál 51,63 eur, za úkony s paušálom spolu 2.400,79 eur, a 20 % DPH vo výške 480,16 eur. Trovy právneho zastúpenia priznal potom v celkovej sume 2.880,95 eur, a odporcu zaviazal na ich zaplatenie na účet právnej zástupkyne navrhovateľa (ust. § 149 ods. 1 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 s poukazom na § 142 ods. 3 O.s.p.. a úspešnému navrhovateľovi, ktorý mal neúspech len v nepatrnej časti, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v celkovej uplatnenej výške 594,92 eur, za dva úkony právnej služby (odvolanie voči rozhodnutiu o trovách vo výške tarifnej odmeny 160,17 eur, a vyjadrenie k odvolaniu vo výške tarifnej odmeny 320,34 eur) s režijným paušálom 2 x 7,63 eur a 20 % DPH vo výške 99,15 eur, a odporcu zaviazal na ich zaplatenie na účet právnej zástupkyne navrhovateľa (ust. § 149 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.