Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/223/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211204126 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211204126.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: Ing. Peter Majer SARMAT, Horná Ves č. 43/A, Kremnica, zast. advokátom JUDr. Mariánom Prievozníkom, Krmanova ul. č. 1, Košice, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom hospodárstva SR, Mierová ul. č. 19, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalovanej proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 13. februára 2014 č. k. 19C/21/2011- 338, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Dovolanie sa n e p r i p ú š ť a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvého stupňa určil, že postupom Obvodného banského úradu Banská Bystrica, ktorý vydal list č. 1711/3082/2008 zo dňa 3. 11. 2008, označeným ako „Oznámenie“, ktorým žalobcovi oznámil zánik oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore F. M. C. a v ktorom oznámení žalobcu informoval o tom, že mu oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska bentonitu v dobývacom priestore F. M. C. zaniklo a že obvodný banský úrad začne výberové konanie o prevod dobývacieho priestoru F. M. C. na inú organizáciu, došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ďalej súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vyslovil, že o výške škody a o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca na základe zmluvy o prevode dobývacieho priestoru uzavretej dňa 2.12.2002 s Kremnickou banskou spoločnosťou, spol. s r. o. nadobudol dobývací priestor F. M. C. pre dobývanie bentonitu. Prevod nadobudol účinnosť zápisom do evidencie dobývacích priestorov dňa 7. 1. 2003. Dňa 17. 8. 2006 žalobca podal na Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici žiadosť o povolenie banskej činnosti uvedenej v § 2 písm. b/ zák. č. 51/1988 Zb. - povolenie otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska bentonitu povrchovým spôsobom v dobývacom priestore F. M. C.. Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím z 27. 10. 2006 č. 2005/511/Hu-Go/2006 povolil banskú činnosť v súlade s uvedenou žiadosťou žalobcu. Hlavný banský úrad rozhodnutím zo 17. 1. 2008 č. 36-37/2008 v rámci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania zrušil rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici z 27. 10. 2006 č. 2005/511/ Hu-Go/2006. Dôvodom zrušenia uvedeného rozhodnutia bolo to, že Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici vydal napadnuté rozhodnutie po uplynutí 3 - ročnej lehoty od zmluvného prevodu dobývacieho priestoru F. M. C. ( 7. 1. 2003 ) podľa § 27 ods. 12 zák. č. 44/1988 Zb. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR rozhodnutím zo 6. 5. 2008 č. 1670/2008-3400 zamietlo a napadnuté rozhodnutie potvrdilo. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 22. 10. 2009 č. k. 1S 117/2008- 58 zrušil uvedené rozhodnutie Ministerstva hospodárstva a výstavby SR a rozhodnutie hlavného banského úradu zo 17. 1. 2008 č. 36-37/2008 a vec vrátil Ministerstvu hospodárstva a výstavby SR na ďalšie konanie. V dôvodoch tohto rozhodnutia krajský súd uviedol, že v § 27 ods. 12 zák. č. 44/1988 Zb. nie je uvedená prekluzívna lehota márnym uplynutím ktorej zaniká právo spoločnosti vykonávať banskú činnosť. Z tohto ustanovenia vyplýva povinnosť obvodného banského úradu začať konanie o zrušenie dobývacieho priestoru, alebo jeho určenie inej organizácii na základe výberového konania v prípade, ak sa zistí, že organizácia, ktorej bol dobývací priestor určený, do 3 rokov od jeho určenia alebo jeho prevodu nezačala výhradné ložisko dobývať alebo dobývanie prerušila na dlhší čas ako 3 roky. Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici listom z 3. 11. 2008 č. 1711-3082/2008 žalobcovi oznámil, že podľa § 27 ods. 13 písm. b/ zák. č. 44/1988 Zb. ( banský zákon ) mu zaniklo oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska bentonitu v dobývacom priestore F. M. C. z dôvodu, že žalobca prerušil dobývanie na dobu dlhšiu ako 3 roky. Súčasne týmto listom obvodný banský úrad žalobcovi oznámil, že podľa § 27a banského zákona začne výberové konanie o prevod dobývacieho priestoru F. M. C. na inú organizáciu. Žalobca tvrdil, že ložisko bentonitu dobýval nepretržite od 9. 5. 2007 až do nezákonného zrušenia povolenia banskej činnosti, pričom ust. § 27 ods. 13 písm. b/ zák. č. 44/1988 Zb. nadobudlo účinnosť 1. 6. 2007. Obvodný banský úrad teda podľa neho aplikoval toto ustanovenie spätne na obdobie, keď ešte neplatilo, a to na obdobie predchádzajúce 9. 5. 2007. Žalobca sa sťažnosťou domáhal zrušenia uvedeného oznámenia. Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici sťažnosť prešetril a listom z 23. 11. 2008 č. 1711-3650/2008 žalobcovi oznámil, že v oznámení z 3. 11. 2008 nesprávne uviedol ust. § 27 ods. 13 písm. b/ zák. č. 44/1988 Zb., ktoré nadobudlo účinnosť až 1. 6. 2007, čo však nič nemení na tom, že oprávnenie na dobývanie vyhradeného ložiska v dobývacom priestore F.Á. M. C. žalobcovi zaniklo dňa 7. 1. 2006, keďže tohto dňa uplynula 3 - ročná lehota uvedená v § 27 ods. 12 druhá veta zák. č. 44/1988 Zb. v znení zák. č. 558/2001 Z.z. Hlavný banský úrad rozhodnutím z 11. 1. 2010 č. 1297-2551/2009 zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici z 27. 10. 2006 č. 2005/511/ Hu-Go/2006 mimo odvolacieho konania. V dôvodoch tohto rozhodnutia Hlavný banský úrad uviedol, že právo dobývať výhradné ložisko zaniklo zo zákona, keďže do 3 rokov od prevodu dobývacieho priestoru nezačal žalobca výhradné ložisko v dobývacom priestore dobývať. Súčasne v tomto rozhodnutí Hlavný banský úrad uviedol, že rozhodnutie Obvodného banského úradu z 27. 10. 2006 č. 2005/511/ Hu-Go/2006 nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 11. 2006 a v zmysle § 68 ods. 1 správneho poriadku správny orgán nemôže mimo odvolacieho konania rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí 3 rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Dobývací priestor F. M. C. bol na základe výberového konania dňom 8. 7. 2009 prevedený na organizáciu Energogaz, a. s., čím táto spoločnosť získala oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v uvedenom dobývacom priestore. Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím zo 16. 4. 2010 č. 543/1295/2010 spomenutej spoločnosti povolil banskú činnosť v dobývacom priestore F. M. C.. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že základ nároku je v celom rozsahu dôvodný. Súd prvého stupňa zaujal stanovisko, že Obvodný banský úrad Banská Bystrica nesprávne úradne postupoval, keď vydal dňa 3. 11. 2008 list č. 1711-3082/2008. Tento list nemožno považovať za rozhodnutie správneho orgánu a preto nebolo možné dosiahnuť jeho zrušenie v rámci správneho súdnictva. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že uvedený list - oznámenie z 3. 11. 2008 je v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/7/2009 rozhodnutím, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia práva a povinnosti žalobcu, mala list žalobcu z 21. 11. 2008 adresovaný obvodnému banskému úradu, v ktorom žalobca vyslovil nesúhlas s oznámením z 3. 11. 2008, podľa jeho obsahu vyhodnotiť ako odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu, a nie ako sťažnosť, ktorú obvodný banský úrad vybavil listom z 23. 11. 2008 č. 1711/3650/2008. Podľa súdu prvého stupňa obvodný banský úrad svojím postupom nezákonne zasiahol do práv žalobcu. Obvodný banský úrad pochybil v tom, že za účinnosti starého zákona nezačal správne konanie proti žalobcovi za to, že nezačal dobývať výhradné ložisko v lehote od 7. 1. 2003 do 7. 1. 2006, pričom po 1. 6. 2007, keď nadobudla účinnosť novela banského zákona už takéto správne konanie začať nemohol. Žalobca začal ložisko dobývať dňa 9. 5. 2007, čo znamená, že mu v roku 2008 nezaniklo zo zákona právo dobývať ložisko. Nezákonnosť postupu obvodného banského úradu spočíva v tom, že po tom, ako bolo žalobcovi oznámené, že právo dobývania mu zo zákona zaniklo, bola vykonaná zmena v evidencii dobývacích priestorov, v ktorej bol namiesto žalobcu uvedený iný subjekt, hoci na tento postup neboli splnené zákonné podmienky. Ide o to, že obvodný banský úrad urobil administratívny úkon - oznámenie, že nastala určitá právna skutočnosť, ktorá zákonne nenastala. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa rozhodol tak, ako je to uvedené vyššie. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Pre prípad potvrdenia napadnutého rozsudku žalovaná navrhla, aby odvolací súd pripustil proti svojmu potvrdzujúcemu rozsudku dovolanie. Uviedla, že z listu z 3. 11. 2008 č. 1711-3082/2008 vyplýva, že oprávnenie žalobcu na dobývanie výhradného ložiska zaniklo a že sa začne konanie o prevod dobývacieho priestoru inej organizácii na základe výberového konania. tento list - oznámenie je preto v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžo 7/2009 rozhodnutím, ktorým sa zakladajú, menia, rušia, alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti žalobcu. Ak mal žalobca za to, že mu oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska nezaniklo, mal možnosť napadnúť predmetné oznámenie žalobou na súde v zmysle § 247 a nasl. O.s.p., čo však neurobil. Skutočnosť, že obvodný banský úrad nevybavil list žalobcu z 21. 11. 2008 označený ako Stanovisko k oznámeniu o zániku oprávnenia ako odvolanie, nepreukazuje, že list - oznámenie obvodného banského úradu z 3.11.2008 nebolo rozhodnutím. Úradný postup obvodného banského úradu bol postupom, ktorý vyústil do rozhodovania o právach individuálnych subjektov a teda do vydania rozhodnutia - Oznámenia o zániku oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore F. M. C.. ak by aj v dôsledku tohto postupu obvodného banského úradu vznikla žalobcovi škoda, takýto postup by sa prejavil v obsahu rozhodnutia, do ktorého tento postup vyústil a z hľadiska zodpovednosti štátu teda môže byť hodnotený len podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Ďalej žalovaná v odvolaní uviedla, že k zániku oprávnenia žalobcu na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore mohlo dôjsť podľa § 27 ods. 13 písm.a/ zák. č. 44/1988 Zb. v znení účinnom od 1. 6. 2007, čo sa aj stalo. Tým, že žalobca nezačal výhradné ložisko dobývať v lehote do troch rokov odo dňa prevodu dobývacieho priestoru, naplnil dispozíciu § 27 ods. 13 písm. a/ v spojení s § 27 ods. 15 zák. č. 44/1988 Zb. v znení účinnom od 1. 6. 2007. Treba tiež zdôrazniť, že v čase uzatvárania zmluvy o prevode dobývacieho priestoru bol žalobca v zmysle § 27 ods. 12 zák. č. 44/1988 Zb. v znení účinnom do 31. 5. 2007 povinný začať dobývať výhradnú ložisko najneskôr v lehote troch rokov od prevodu dobývacieho priestoru. V prípade uplatnenia § 27 ods. 13 písm. a/ zák. č. 44/1988 Zb. v znení účinnom od 1. 6. 2007 by k zániku oprávnenia žalobcu na dobývanie výhradného ložiska došlo priamo zo zákona a to nadobudnutím účinnosti príslušnej novely zákona č. 44/1988 Zb. Napokon žalovaná v odvolaní namietla, že napadnutý rozsudok nie je dostatočne odôvodnený. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 27 ods. 12 druhá veta zák. č. 44/1988 Zb. v znení platnom do 31. 5. 2007 obvodný banský úrad zruší dobývací priestor alebo ho určí inej organizácii na základe výberového konania, ak organizácia, ktorej bol určený, do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu nezačala výhradné ložisko dobývať alebo dobývanie prerušila na dlhší čas ako tri roky. Z tohto ustanovenia v spojení s § 41 zák. č. 44/1988 Zb. v znení platnom do 31. 5. 2007 vyplýva, že zrušenie dobývacieho priestoru alebo jeho určenie inej organizácii nenastalo zo zákona, ale bolo možné iba na základe rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Podľa § 27 ods. 13 písm. b/ zák. č. 44/1988 Zb. v znení platnom od 1. 6. 2007 organizácii, ktorej bol určený dobývací priestor alebo na ktorú bol dobývací priestor prevedený, zanikne oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore, ak dobývanie prerušila na dobu dlhšiu ako tri roky, alebo nesplnila podmienky, ku ktorým sa zaviazala v zmluve o prevode dobývacieho priestoru podľa odseku 7, alebo v návrhu do výberového konania o prevod dobývacieho priestoru inej organizácii na základe výberového konania podľa § 27a ( ďalej len „nečinnosť organizácie.“ ). Z tohto ustanovenia v spojení s § 41 zák. č. 44/1988 Zb. v znení platnom od 1. 6. 2007 vyplýva, že v prípade nečinnosti organizácie oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore zaniklo zo zákona bez toho, aby na to bolo potrebné rozhodnutie vydané v správnom konaní. Žalobca banskú činnosť nevykonával od 7. 1. 2003 do 7. 1. 2006. Ako to vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. 10. 2009 č. k. 1S 117/2008-58, uplynutie 3 - ročnej lehoty uvedenej v § 27 ods. 12 druhá veta zák. č. 44/1988 Zb. v znení platnom do 31. 5. 2007 nemalo za následok zánik práva žalobcu vykonávať banskú činnosť. Uplynutie tejto lehoty malo za následok, že Obvodný banský úrad Banská Bystrica mal rozhodnutím vydaným v správnom konaní ( viď § 41 zák. č. 44/1988 Zb. v znení platnom do 31. 5. 2007 ) predmetný dobývací priestor zrušiť, alebo ho určiť inej organizácii na základe výberového konania. Toto však Obvodný banský úrad v čase do 31. 5. 2007 neurobil, teda správne konanie sa do 31. 5. 2007 nezačalo; ak by sa začalo, obvodný banský úrad v ňom mohol pokračovať aj po 31. 5. 2007 ( § 43a zák. č. 219/2007 Z.z. ). Dňa 1. 6. 2007 nadobudol účinnosť zák. č. 219/2007 Z.z., ktorým bol novelizovaný zák. č. 44/1988 Zb. Žalobca ložisko dobýval nepretržite od 9. 5. 2007 do novembra 2008 a preto od účinnosti zákona č. 219/2007 Z.z., t. j. od 1. 6. 2007 do novembra 2008, žalobcovi nemohlo zaniknúť oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore, pretože nebola splnená podmienka uvedená v § 27 ods. 13 písm. b/ zák. č. 44/1988 Zb. v znení platnom od 1. 6. 2007 spočívajúca v prerušení dobývania na dobu dlhšiu ako 3 roky. Možno teda zhrnúť, že v období od 7. 1. 2006 do 31. 5. 2007 správny orgán - príslušný banský úrad bol nečinný a nezačal správne konanie o určenie dobývacieho priestoru inej organizácii podľa § 27 ods. 12 druhá veta banského zákona v znení platnom do 31. 5. 2007 a v období od 1. 6. 2007 neskúmal, či žalobca dobývanie prerušil na dobu dlhšiu ako 3 roky ( § 27 ods. 13 písm. b/ zák. č. 44/1988 Zb. v znení zák. č. 219/2007 Z.z. ). Inými slovami, žalobca do 3 rokov od nadobudnutia dobývacieho priestoru ( od 7. 1. 2003 do 7. 1. 2006 ) nezačal výhradné ložisko dobývať a preto príslušný banský úrad mohol postupovať podľa § 27 ods. 12 druhá veta zák. č. 44/1988 Zb. v znení platnom do 31. 5. 2007 a dobývací priestor určiť inej organizácii na základe výberového konania. Príslušný banský úrad však bol v tomto období nečinný, resp. namiesto vyššie popísaného správneho postupu Hlavný banský úrad nezákonne zrušil rozhodnutie Obvodného banského úradu, ktorým bola žalobcovi povolená banská činnosť. V období od 1. 6. 2007 zase žalobcovi nemohlo zo zákona zaniknúť oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore, pretože žalobca ložisko dobýval od 9. 5. 2007 do novembra 2008. V novembri 2008 preto nemohla byť splnená podmienka prerušenia dobývania na dobu dlhšiu ako 3 roky v zmysle § 27 ods. 13 písm. b/ zák. č. 44/1988 Zb. v znení platnom od 1. 6. 2007. Oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore nemôže zaniknúť v čase, keď dobývanie trvá ( napriek tomu, že v minulosti mohlo byť prerušené ). Dôsledkom týchto skutočností je to, že ak žalobca ložisko dobýval od 9. 5. 2007, nemohlo mu zo zákona zaniknúť oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore v zmysle § 27 ods. 13 písm. b/ zák. č. 44/1988 Zb. v znení platnom od 1. 6. 2007 a dobývací priestor nemohol byť prevedený na inú organizáciu. Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici v novembri 2008 vychádzal z toho, že žalobcovi v zmysle § 27 ods. 12 druhá veta zák. č. 44/1988 Zb. v znení platnom do 31. 5. 2007 zaniklo oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore, pretože ložisko od jeho prevodu, t. j. od 7. 1. 2003, do troch rokov, teda do 7. 1. 2006, nezačal dobývať. Obvodný banský úrad tak v novembri 2008 aplikoval zák. č. 44/1988 Zb. v znení platnom do 31. 5. 2007. Obvodný banský úrad si však neuvedomil, že - ako je to uvedené vyššie - v čase do 31. 5. 2007 určenie dobývacieho priestoru inej organizácii nenastalo zo zákona, ale na základe správneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie do 31. 5. 2007 Obvodný banský úrad nevydal. Žalobcovi nemohlo zaniknúť zo zákona, t. j. v zmysle § 27 ods. 13 písm. a/ zák. č. 44/1988 Zb. v znení platnom od 1. 6. 2007, oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska, ako to v odvolaní tvrdila žalovaná, resp. toto oprávnenie mu nemohlo zaniknúť ku dňu 3. 11. 2008, teda ku dňu vydania oznámenia obvodného banského úradu č. 1711-3082/2008. Žalobca totiž predmetné ložisko dobýval od 9. 5. 2007, teda s dobývaním začal ešte za účinnosti zákona č. 44/1988 Zb. v znení pred novelou vykonanou zákonom č. 219/2007 Z.z. a dobýval ho až do momentu, keď bol dobývacieho priestoru pozbavený, teda do novembra 2008. Na základe § 27 ods. 13 písm. a/ zák. č. 44/1988 Zb. v znení zák. č. 219/2007 Z.z., teda priamo zo zákona, by mu oprávnenie na dobývanie zaniklo iba za predpokladu, že by po 1. 6. 2007 vôbec nezačal výhradné ložisko dobývať. Nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné vyložiť ust. § 27 ods. 13 písm. a/ zák. č. 44/1988 Zb. v znení zák. č. 219/2007 Z.z. tak, že oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska zaniká aj v prípade, ak od 1. 6. 2007 organizácia síce výhradné ložisko dobýva, ale pred 1. 6. 2007 ho nedobývala po dobu troch rokov, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Takémuto výkladu uvedeného ustanovenia bráni skutočnosť, že v období pred 1. 6. 2007 bolo zrušenie dobývacieho priestoru z dôvodu nezačatia dobývania výhradného ložiska do 3 rokov od určenia dobývacieho priestoru možné iba na základe rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Žalobcovi by zo zákona v zmysle § 27 ods. 13 písm. a/ zák. č. 44/1988 Zb. zaniklo oprávnenie na dobývanie iba za predpokladu, že by najneskôr dňa 31. 5. 2007 nezačal s dobývaním. V takom prípade by mu právo na dobývanie zaniklo zo zákona dňom 1. 6. 2007. V zmysle § 41 zák. č. 44/1988 Zb. v znení zákona č. 219/2007 Z.z. všeobecné predpisy o správnom konaní ( Správny poriadok ) sa nevzťahujú okrem iného i na konanie podľa § 27 ods. 12 až 16. V zmysle § 27 ods. 13 písm. b/ zák. č. 44/1988 Zb. v znení zák. č. 219/2007 Z.z. oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska zaniká v zmysle tohto ustanovenia priamo bez toho, aby o tom bolo potrebné vydať rozhodnutie v správnom konaní. Z toho zrejme vychádzal Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici, keď žalobcovi listom z 3. 11. 2008 č. 1711-3082/2008 oznámil, že mu oprávnenie na dobývanie zaniklo v zmysle § 27 ods. 13 písm. b/ zák. č. 44/1988 Zb. Tento list - oznámenie nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní, ako to uvádza žalovaná v odvolaní, a to už len z dôvodu, že neobsahuje žiadnu z náležitostí správneho rozhodnutia uvedených v § 47 ods. 1 až 4 zák. č. 71/1967 Zb. Obvodný banský úrad jednoducho vychádzal z toho, že žalobcovi zaniklo oprávnenie na dobývanie priamo zo zákona v zmysle § 27 ods. 13 písm. b/ zák. č. 44/1988 Zb., takže o tom nemusí vydať žiadne rozhodnutie. Stanovisko žalobcu k tomuto oznámeniu preto obvodný banský úrad ani nepovažoval za odvolanie žalobcu, ale vybavil ho ako jeho sťažnosť. Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukazovala na to, že uvedené oznámenie z 3. 11. 2008 č. 1711-3082/2008 je podľa nej tzv. ďalším rozhodnutím v zmysle ust. § 244 ods. 3 O.s.p., treba uviesť, že ak ide iba o úkon správneho orgánu a nie o jeho rozhodnutie, správny orgán nevystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, ale len v pozícii oznamovateľa, inštruktora alebo orgánu zodpovedného za agendu sťažností, potvrdení, overení a pod. V prejednávanej veci Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici žalobcovi listom z 3. 11. 2008 oznámil zánik oprávnenia na dobývanie zo zákona. Nejednalo sa tu teda o rozhodnutie, ktorým by obvodný banský úrad zrušil oprávnenie žalobcu na dobývanie, resp. ktorým mohli byť práva a právom chránené záujmy žalobcu dotknuté. Obvodný banský úrad listom z 3.11.2008 nerozhodol o zániku oprávnenia žalobcu na dobývanie, ale mu tento zánik, ku ktorému došlo podľa neho zo zákona, iba oznámil. Išlo iba o úkon správneho orgánu. Okrem toho, k zániku oprávnenia na dobývanie nemôže logicky dôjsť súčasne zo zákona a aj na základe rozhodnutia správneho orgánu. Možno teda urobiť záver, že a/ obvodný banský úrad mohol v období od 7. 1. 2006 do 31. 5. 2007 rozhodnutím vydaným v správnom konaní zrušiť dobývací priestor, resp. určiť ho inej organizácii podľa § 27 ods. 12 druhá veta zák. č. 44/1988 Zb. v znení platnom do 31. 5. 2007, ale neurobil tak, b/ žalobca začal ložisko dobývať dňa 9. 5. 2007 a preto mu oprávnenie na dobývanie nemohlo po 1. 6. 2007 zaniknúť zo zákona v zmysle § 27 ods. 13 písm. b/ zák. č. 44/1988 Zb. v znení zák. č. 219/2007 Z.z., c/ obvodný banský úrad v liste - oznámení z 3. 11. 2008 č. 1711-3082/2008 vychádzal z toho, že oprávnenie na dobývanie žalobcovi zaniklo zo zákona v zmysle § 27 ods. 13 písm. b/ zák. č. 44/1988 Zb. v znení zák. č. 219/2007 Z.z. z dôvodu, že žalobca ložisko nedobýval v čase od 7. 1. 2003 do 8. 5. 2007, teda v období, keď žalobcovi mohol byť odňatý dobývací priestor iba na základe správneho rozhodnutia v zmysle § 27 ods. 12 druhá veta zák. č. 44/1988 Zb. v znení platnom do 31. 5. 2007 a tým obvodný banský úrad na skutkový stav, ktorý tu bol do 31. 5. 2007, použil právny predpis účinný od 1. 6. 2007. Odvolací súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje náležitosti vyžadované ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Je z neho predovšetkým zrejmé, z akého skutkového stavu vychádzal súd prvého stupňa a ako ho po právnej stránke posúdil. Preto nie je dôvodná námietka žalovanej, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné, čo podľa žalovanej spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie odvolacieho súdu je po právnej stránke zásadného významu, ak rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t. j. má všeobecný dopad na prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo výklad ktorej v judikatúre týchto súdov nie je ustálený, alebo ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, než je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie tejto právnej otázky. Rozhodnutie odvolacieho súdu v prejednávanej veci nie je po právnej stránke zásadného významu v zmysle predchádzajúceho odseku. Toto rozhodnutie totiž nie je významné z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov všeobecne a nemá všeobecný dopad na prípady podobnej povahy. Vzhľadom na to odvolací súd proti svojmu rozhodnutiu odvolanie nepripustil. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.