Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/213/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211207651 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211207651.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zast. GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Vodná 3, 040 01 Košice, IČO: 36 730 564, proti odporcom: 1. AD PROPERTY, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 11, 831 04 Bratislava, IČO: 43 784 763, zast. JUDr. Viktor Mišík, advokát, Zámocká 1, 811 01 Bratislava, 2. NUBAT s.r.o., so sídlom Pražská 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 815 914, o zaplatenie 8.010,88 eur s prísl., o odvolaní odporcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/109/2011-106 zo dňa 10.7.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/109/2011-106 zo dňa 10.7.2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.013,59 eur spolu s 9%-ným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 3.1.2010 do zaplatenia a k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v celkovej výške 209,46 eur. Odporcovi v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.997,29 eur spolu s 9%-ným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 5.3.2012 do zaplatenia a k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v celkovej výške 1.446,37 eur. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 30.3.2011, postúpeným Okresnému súdu Bratislava III ako miestne príslušnému dňa 12.5.2011, rozšíreným voči odporcovi v 2. rade dňa 20.1.2012 a doplneným dňa 14.5.2012 a dňa 18.5.2012, sa navrhovateľ domáhal voči odporcom zaplatenia škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, a to voči odporcovi v 1. rade za obdobie od 1.11.2009 do 18.11.2009 vo výške 1.013,59 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 3.1.2010 do zaplatenia a voči odporcovi v 2. rade za obdobie od 20.5.2009 do 31.10.2009 vo výške 6.997,29 eur s 9% ročným úrokom z omeškania odo dňa doručenia uznesenia o jeho pripustení do konania až do zaplatenia. Navrhovateľ si uplatnil voči odporcom aj nárok na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na ust. § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike konštatoval dôvodnosť navrhovateľom uplatneného nároku voči odporcom, keďže z protokolu o zistení neoprávneného odberu, potvrdeného C.. K. N., mal preukázaný neoprávnený odber elektriny odporcami. Námietky uplatnené odporcom v 1. rade ohľadne jeho pasívnej legitimácie navrhovateľ (a aj súd prvého stupňa) zohľadnil tým, že náhradu škody za obdobie do 30.10.2009 (správne mal uviesť „do 31.10.2009“) si uplatnil voči odporcovi v 2. rade a za obdobie od 1.11.2009 voči odporcovi v 1. rade, v súlade s dohodou o prevzatí práv a záväzkov zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.2005, uzatvorenou medzi C. E. ako prenajímateľom, odporcom v 1. rade ako novým nájomcom a odporcom v 2. rade ako pôvodným nájomcom, v ktorej sa účastníci dohodli, že odporca v 1. rade preberá všetky práva a záväzky ku dňu 1.11.2009. Obranu odporcu v 1. rade založenú na argumente, že nebytové priestory začal reálne užívať až dňa 5.11.2009, kedy daňový úrad pridelil daňový kód jeho registračnej pokladnici, súd prvého stupňa neuznal, nakoľko medzi odberom elektriny a pridelením kódu registračnej pokladnici nevzhliadol žiadnu súvislosť. Výšku škody mal súd prvého stupňa za dostatočne preukázanú listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom. Škodu predstavuje cena skutočne odobranej energie vo výške 7.459,30 eur, náklady spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu vo výške 63,42 eur a ostatné náklady vo výške 488,16 eur za DPH, ktorú je navrhovateľ povinný odviesť z nákupnej ceny elektriny podľa § 53 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Všetky tieto náklady súd hodnotil ako preukázané a primerané, vyčíslené na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, teda v súlade s § 39 ods. 2 zákona o energetike. Ako správny hodnotil súd aj postup navrhovateľa pri výpočte škody voči každému z odporcov, keď cenu odobranej elektriny vypočítal pomerne, podľa doby trvania neoprávneného odberu (164 dní a 18 dní) a ostatné náklady rozdelil na polovicu. Námietka odporcu v 1. rade, že jeho priemerná mesačná spotreba elektriny v roku 2011 zodpovedala cene cca 100,- eur, ktorú doložil aj výpisom z knihy záväzkov, nebola podľa súdu spôsobilá vyvrátiť dôkazy navrhovateľa o množstve elektriny odobranej bez zmluvy. Pokiaľ ide splnenie ostatných predpokladov zodpovednosti za škodu, súd súhlasil s argumentáciou navrhovateľa, že protiprávnosť konania, resp. konania v rozpore so zákonom o energetike, vyplýva z neexistencie zmluvného vzťahu, ako je to výslovne uvedené v § 39 ods. 1 písm. a) zákona o energetike a povinnosť nahradiť skutočnú škodu vyplýva z odseku 2 tohto ustanovenia. O úrokoch z omeškania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Na odvolanie odporcu v 1. rade, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom č.k. 2Cob/421/2012-126 zo dňa 19.11.2013 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením skutkového stavu tak, ako uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa, ako aj s jeho právnym posúdením veci. Konštatoval, že súd prvého stupňa sa presvedčivým spôsobom vysporiadal s námietkami odporcu v 1. rade uvedenými aj v jeho odvolaní, keď poukázal na dohodu o prevzatí práv a záväzkov zo dňa 28.10.2009, zakladajúcu pasívnu legitimáciu odporcu v 1. rade, o ktorej z tohto dôvodu nemal pochybnosti. Taktiež sa vysporiadal s výškou žalovanej sumy a zohľadnil tiež skutočnosti vyplývajúce z toho, že po rozšírení žaloby na odporcu v 2. rade, tohto alikvotne zaviazal na zaplatenie na neho pripadajúcej sumy. Odvolací súd sa tiež stotožnil s argumentami uvedenými vo vyjadrení navrhovateľa k odvolaniu, v ktorých poukázal na nedobromyseľnosť odporcu v 1. rade s ohľadom na prepojenie jednej osoby v spoločnostiach odporcov v 1. a 2. rade - konateľa p. N.. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa vo vyjadrení, že odvolanie odporcu v 1. rade je potrebné odmietnuť, pretože odvolanie vykazuje zákonom predpísanú formu a má náležitosti odvolania. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2013. Na základe dovolania odporcu v 1. rade proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením č.k. 4 Obdo 20/2014-154 zo dňa 25.6.2014 napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolacieho súdu dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné. Konštatoval, že po oboznámení sa vo veci vydanými rozhodnutiami, ako aj konaním, ktoré ich vydaniu predchádzalo, je nutné súhlasiť s dovolateľom, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zákonnej požiadavke riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia nezodpovedá. Totožne s dovolateľom mal za to, že z rozhodnutia prvostupňového súdu nevyplýva spôsob výpočtu škody, ktorú mali odporcovia spôsobiť, a tento nedostatok neodstránil ani súd odvolací. Tento síce uviedol, že súd prvého stupňa sa „jednoznačným presvedčivým spôsobom vysporiadal s výškou žalovanej sumy...“, napriek tomu je dovolací súd toho názoru, že jeho odôvodnenie v tejto časti jednoznačné nie je. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku na str. 4 konštatoval, že výšku škody mal za preukázanú listinnými dôkazmi, predloženými navrhovateľom s uvedením, čo škodu predstavuje. Uviedol, že škodu predstavuje cena skutočne odobranej energie vo výške 7.459,30 eur, náklady spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu vo výške 63,42 eur a ostatné náklady vo výške 488,16 eur. Predmetné „položky“ tak, ako ich uviedol prvostupňový súd, vyplývajú z fotokópie dokladu založeného na č. l. 7 spisu označeného ako „Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny“, ktorý však nie je podpísaný ani v bode 4 „Vyplnil“, ani v bode 5 „Schválil“. Ani z tohto dokladu však podľa dovolacieho súdu jednoznačne nevyplýva, akým spôsobom sa navrhovateľ z údajov uvedených v bode 2 dokladu „Hodnota neoprávnene odobranej elektriny“ dopracoval k výslednému údaju 7.459,30 eur. Vo vzťahu k sume 488,16 eur, v predmetnom doklade charakterizovanej v bode 1 „Náklady spojené so zistením a odstránením NO“ ako „ostatné náklady“, chýba špecifikácia, o aké ostatné náklady má ísť. Súd prvého stupňa síce uviedol, že táto predstavuje DPH, ktorú je navrhovateľ povinný odviesť z nákupnej ceny elektriny podľa § 53 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, avšak predmetné ustanovenie sa týka opravy odvedenej dane. Z odôvodnenia preto podľa dovolacieho súdu nie je nijak zrejmé, aká je nákupná cena elektriny, a teda z akej sumy navrhovateľ a aj súd dospeli k nimi vyčíslenej hodnote DPH. Dovolací súd poukázal aj na to, že existencia škody je jedným z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a bez toho, aby jej výška, nevzbudzujúca žiadne pochybnosti, bola relevantne preukázaná a vyčíslená, nárok navrhovateľa nie je možné jednoznačne posúdiť. Rovnako sa súd prvého stupňa podľa dovolacieho súdu nedostatočne vysporiadal s námietkou odporcu v 1. rade vznesenou v súvislosti s výpočtom škody, týkajúcou sa priemernej mesačnej spotreby elektriny, keď len konštatoval, že táto „... nebola spôsobilá vyvrátiť dôkazy navrhovateľa o množstve elektriny odobranej bez zmluvy“ bez toho, aby konkretizoval, prečo tak nebola spôsobilá urobiť. So zreteľom na uvedené dovolací súd uznal opodstatnenosť dovolania odporcu v 1. rade, pokiaľ poukazoval na nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorý tak nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia, a teda je v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a z neho vyplývajúcej požiadavky preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c) O.s.p. dovolací súd uviedol, že nesprávne právne posúdenie veci je síce prípustným dovolacím dôvodom, samo osebe však prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach O.s.p. upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania (§ 238 O.s.p.), nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. V prejednávanej veci by uvedený dovolací dôvod bolo možné podľa dovolacieho súdu úspešne použiť len vtedy, ak by prípustnosť dovolania vyplývala z § 238 ods. 3 O.s.p., v posudzovanom prípade však odvolací súd vo výroku svojho rozsudku prípustnosť dovolania nevyslovil. Odvolací súd v intenciách uvedeného uznesenia dovolacieho súdu vec opätovne prejednal, a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), pri viazanosti právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 druhá veta O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť, pretože vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Keďže dovolací súd sa stotožnil s dovolateľom, že z rozhodnutia prvo-stupňového súdu nevyplýva spôsob výpočtu škody, ktorú mali odporcovia spôsobiť, bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie na zistenie výpočtu škody. Za tým účelom bude potrebné zaoberať sa listinným dôkazom založeným v spise a označeným ako „Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny“ z hľadiska, kto tento doklad vystavil, na základe akých skutočností a prečo nie je podpísaný ani v bode 4 „Vyplnil“, ani v bode 5 „Schválil“. Ďalej bude potrebné vykonať dokazovanie na zistenie skutočností, akým spôsobom sa navrhovateľ z údajov, uvedených v bode 2 dokladu „Hodnota neoprávnene odohranej elektriny“ dopracoval k výslednému údaju 7 459,30 eur, na základe čoho stanovil výšku nákladov a vysporiadať sa s námietkou odporcu v l. rade vznesenou v súvislosti s výpočtom škody, týkajúcou sa priemernej mesačnej spotreby elektriny, keď len konštatoval, že táto „...nebola spôsobilá vyvrátiť dôkazy navrhovateľa o množstve elektriny odohranej bez zmluvy.“, bez toho, aby konkretizoval, prečo tak nebola spôsobilá urobiť. Vo vzťahu k sume 488,16 eur, v predmetnom doklade charakterizovanej v bode 1 „Náklady spojené so zistením a odstránením NO“ ako „ostatné náklady“, chýba špecifikácia, o aké ostatné náklady má ísť. Súd prvého stupňa síce uviedol, že táto predstavuje DPH, ktorú je navrhovateľ povinný odviesť z nákupnej ceny elektriny podľa § 53 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, predmetné ustanovenie sa však týka opravy odvedenej dane. Z odôvodnenia preto nie je zrejmé, aká je nákupná cena elektriny, a teda z akej sumy navrhovateľ a aj súd dospeli k nimi vyčíslenej hodnote DPH. Keďže súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie, nebolo možné rozhodnutie súdu prvého stupňa ani zmeniť, ani potvrdiť, ale je potrebné ho zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ O.s.p. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 tretia veta O.s.p. aj o náhrade trov prvo-stupňového, odvolacieho a dovolacieho konania. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné