Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/138/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211216145 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211216145.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: INFOLEAS, s.r.o., V. P. Tótha č. 17, 960 01 Zvolen, IČO: 31 646 417, zast. Advokátska kancelária JUDr. Juraj Juríček, s.r.o., Robotnícka 5, P.O. BOX 43, Bratislava, IČO: 35 876 654, proti žalovanému: Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS), Letisko M. R. Štefánika, 823 11 Bratislava, IČO: 35 884 916, o zaplatenie 47.781,13 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/121/2011-366 zo dňa 25.9.2012 v časti zamietnutého nároku z úrokov z omeškania a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/121/2011-366 zo dňa 25.9.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/121/2011-366 zo dňa 25.9.2012 v znení opravného uznesenia č.k. 26Cb/121/2011-414 zo dňa 07.01.2013 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č.k. 26Cb/121/2011-414 zo dňa 7.1.2013 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 47.781,13 eura, ako aj trovy konania vo výške 2.866,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 5.857,10 eura. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 01.07.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 47.781,13 eura s príslušenstvom titulom nevyplatenia odmeny, ktorá prináleží Z., ktorý pôsobil v spoločnosti žalovaného vo funkcii člena predstavenstva a ktorému na základe zmluvy o výkone funkcie člena predstavenstva uzatvorenej so spoločnosťou žalovaného podľa § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka predmetná pohľadávka patrila za obdobie od 15.11.2006 do 05.09.2008. Z.. H. M. postúpil predmetnú pohľadávku v postavení postupcu na spoločnosť žalobcu INFOLEAS s.r.o., Zvolen v postavení postupník na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.12.2010 uzatvorenej podľa § 524 nasl. Občianskeho zákonníka. Súd v rozsudku poukázal na ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 66 ods. 1, 2, 3 a 4, § 194 ods. 5, § 265, § 365, § 369 Obchodného zákonníka. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.12.2010, na základe ktorej postupca Z. postúpil pohľadávku - nárok na odmenu za výkon funkcie člena predstavenstva o.i. aj za rok 2007 na žalobcu ako postupníka. Z. mal so spoločnosťou žalovaného uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva spoločnosti žalovaného a túto funkciu aj zastával až do 5.9.2008. Súd poukázal na to, že v stanovách spoločnosti žalovaného čl. 22 bolo upravené odmeňovanie členov orgánov spoločnosti s odkazom na Pravidlá odmeňovania, ktoré schvaľuje, mení a dopĺňa valné zhromaždenie. Základ nároku žalobcu je zadefinovaný v zmluve o výkone funkcie člena predstavenstva čl. 7 bod 7.1 a bod 7.3, a tiež vyplýva z Pravidiel odmeňovania čl. II bod 4. Pravidlá odmeňovania stanovili tieto nároky na ročnú odmenu: 1. členovi predstavenstva patrí ročná odmena vo výške 0,50 % z hospodárskeho výsledku spoločnosti 2. o krátení ročnej odmeny, prípadne nevyplatení môže rozhodnúť valné zhromaždenie pri prerokovaní výročnej správy 3. nárok na ročnú odmenu členovi predstavenstva vzniká v pomernej časti dňom voľby do orgánu spoločnosti a zaniká dňom ukončenia pôsobenia v tomto orgáne z akékoľvek dôvodu 4. ročná odmena členom predstavenstva je vyplácaná po schválení výročnej správy spoločnosti. Súd uviedol. že valné zhromaždenie schválilo výročnú správu za rok 2007, pričom hospodársky výsledok podľa výročnej správy za rok 2007 pred zdanením a odpismi predstavoval sumu 287.890.837,00 Sk pričom 0,50 % podiel predstavuje sumu 1.439.454,19 Sk, a teda nárok vo výške 47.781,13 eura. Súd obranu žalovaného vyhodnotil ako účelovú, dôvody často menil a dopĺňal, avšak iba v hypotetickej rovine, svoje tvrdenia podľa súdu ničím nepreukázal, naopak sám pripustil aj možnosť, že základ ja správny. Výpočet, ktorý žalovaný predložil súdu v priebehu konania, sa súdu javí ako nepresvedčivý. Z predložených listinných dôkazov mal súd za to, že nárok žalobcu vyplýva z uzatvorenej zmluvy o výkone funkcie člena predstavenstva žalovaného a je uplatnený v súlade s pravidlami odmeňovania a za splnenia interných ako aj zákonných podmienok. V časti úroku z omeškania súd žalobu zamietol, pretože v konaní žalobca podľa neho jednoznačne nepreukázal splatnosť ročnej odmeny za rok 2007. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Proti predmetnému rozsudku v časti zamietnutého nároku z úrokov z omeškania podal žalobca odvolanie. Uviedol, že úroky z omeškania si uplatnil od 22.6.2008 do zaplatenia z dôvodu, že pravidlá odmeňovania členov orgánov spoločnosti žalovaného schválené valným zhromaždením žalovaného dňa 15.12.2006 v čl. V ods. 4 stanovovali, že ročná odmena členovi predstavenstva je vyplácaná po schválení výročnej správy spoločnosti. Žalobca je preto presvedčený, že predmetné ustanovenie pravidiel odmeňovania určovalo splatnosť ročnej odmeny nepriamo, a to tak, že členovi predstavenstva bol žalovaný povinný vyplatiť ročnú odmenu bezodkladne po schválení výročnej správy. Pokiaľ teda bola výročná správa žalovaného za rok 2007 schválená valným zhromaždením dňa 20.6.2008, za deň, kedy mala byť ročná odmena členovi predstavenstva žalovaného vyplatená, je možné považovať podľa žalobcu dátum 21.6.2008. Žalovaný sa v zmysle uvedeného dostal do omeškania s vyplatením ročnej odmeny dňom 22.6.2008. Žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného ku dňu 22.6.2008, a to vo výške 14,25 %. Žalobca mal tiež za to, že pokiaľ sa prvostupňový súd nestotožnil s uvedenou argumentáciou o určení začiatku omeškania žalovaného, ale súčasne priznal žalobcovi celú uplatnenú istinu ako formu peňažného dlhu, mal postupovať v zmysle § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka ako všeobecného ustanovenia o určovaní času plnenia obchodných záväzkov. Súd sa podľa žalobcu chybne vysporiadal s otázkou určenia splatnosti nároku uplatneného žalobcom v prvostupňovom konaní, čím došlo k tomu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 47.781,13 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 14,25 % p.a.z uvedenej sumy od 22.6.2008 do zaplatenia, trovy konania vo výške 2.866,50 eura, trovy právneho zastúpenia vo výške 5.857,10 eura a súčasne navrhol zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie aj žalovaný, a to v celom rozsahu, z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p. Žalovaný uviedol dôvody z prvostupňového konania a konštatoval, že počas celého konania na nich trval a stále na nich trvá a uviedol, že rozporoval najmä nárok na ročnú odmenu ako taký. Vytkol teda, že súd prvého stupňa v rozsudku vyvodil záver, že žalovaný nárok žalobcu rozporoval najmä pokiaľ ide o výšku. Žalovaný poukázal na to, že až v prípade, že by sa prvostupňový súd nestotožnil s jeho dôvodmi, ktorými namietal priznanie nároku na ročnú odmenu, namietal aj výšku uplatňovaného nároku na ročnú odmenu. Žalovaný tiež vytkol nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku, ktoré má za následok, že konanie je postihnuté tzv. vadou zmätočnosti v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., nakoľko má za to, že postupom a rozhodovacou činnosťou súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Žalovaný tiež uviedol, že prvostupňový súd sa vôbec nevyjadril k jeho argumentom o neplatnosti čl. V Pravidiel odmeňovania z dôvodu rozporu s ust. § 178 ods. 3 Obchodného zákonníka, o konaní postupcu, ktoré je preukázateľne v rozpore s dobrými mravmi ako aj so zásadami poctivého obchodného styku a jasné uprednostnenie vlastných záujmov postupcu, ako toho času člena predstavenstva, o vyplatení ročnej odmeny pred záujmom spoločnosti na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja. Uvedené argumenty predstavujú podľa žalovaného právne relevantné dôvody jeho obrany voči žalobnému nároku žalobcu. Prvostupňový súd sa podľa neho vôbec právne nevysporiadal s jeho obranou, ktorá preukázateľne vylučuje, resp. minimálne oslabuje nárok žalobcu na ročnú odmenu postupcu. Žalovaný má za to, že napadnutý rozsudok nie je riadne a presvedčivo odôvodnený. Vytkol výrazne stručné odôvodnenie rozsudku, to, že dôvody rozhodnutia nie sú náležite vysvetlené (chýba im logické a právne zdôvodnenie), sú neúplné, nepresvedčivé a nepodložené priebehom konania a vykonanými dôkazmi, preto je rozsudok nepreskúmateľný a nesie znaky arbitrárnosti. Žalovaný poukázal aj na zrejmú nesprávnosť v odôvodnení rozsudku, keď súd prvého stupňa uviedol 50 % podiel namiesto 0,50 % podielu na hospodárskom výsledku za rok 2007. Žalovaný reagoval aj na konštatovanie súdu, že jeho výpočet nároku na ročnú odmenu sa javí ako nepresvedčivý. Súd neuviedol, v čom sa javí výpočet ako nepresvedčivý, preto má žalovaný za to, že súd vykonal nedostatočné vyhodnotenie dôkazu. Súd dospel podľa žalovaného na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to z dôvodu nesprávneho, resp. neúplného hodnotenia dôkazných prostriedkov, pričom tým porušil § 132 O.s.p., čoho následkom bol nedostatočne zistený skutkový stav a následne nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa žalovaného je rozhodnutie zaťažené aj nesprávnym právnym posúdením veci a vadou v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie vo veci. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa s odôvodnením odvolania žalobcu nestotožňuje. Poukázal na skutočnosť, že postupca, p. Zdechovan, bol členom predstavenstva žalovaného do 6.10.2008, teda takmer 4 mesiace počas ktorých bol oprávnený si vyplatiť žiadanú ročnú odmenu, ak by mal za to, že splatnosť ročnej odmeny bola stanovená v pravidlách odmeňovania, avšak tak neurobil, ale požiadal žalovaného o vyplatenie ročnej odmeny až listom zo dňa 14.7.2010. Postupca v liste nielenže neuviedol, že by žalovaný mal byť s vyplatením ročnej odmeny v omeškaní, čiže sa taktiež nestotožňoval s tvrdením žalobcu, že pravidlá odmeňovania určovali splatnosť ročnej odmeny, ale navyše poskytol žalovanému lehotu splatnosti do 31.7.2010. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé a jasne preukázané, že úrok z omeškania mal byť pre prípad uznania nároku na ročnú odmenu uplatňovaný v zmysle ustanovenia § 340 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je dlžník povinný plniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal, ak čas plnenia nie je v zmluve určený. Taktiež dôkaz, na ktorý žalobca poukazoval s tvrdením, že pri určení vzniku omeškania žalovaného bola daná skutočnosť správne podložená stanoviskom vypracovaným samotným žalovaným po tom, ako sa bývalí členovia predstavenstva obrátili na žalovaného s nárokom na vyplatenie ročných odmien a v zmysle predmetného stanoviska mala byť splatnosť nároku na ročnú odmenu určená na dátum 21.6.2008, je podľa žalovaného získaný nezákonným spôsobom a súd by nemal naň prihliadať, nakoľko išlo o interný dokument žalovaného, ktorý bol po dôkladnejšom preskúmaní predmetnej záležitosti v celej podstate zmenený. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 47.781,13 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 14,25 % p.a.z uvedenej sumy od 22.6.2008 do zaplatenia, trovy konania vo výške 2.866,50 eura, trovy právneho zastúpenia vo výške 5.857,10 eura a súčasne navrhol zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že konanie Ing. H. M. nemôže byť posudzované v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ani v rozpore s dobrými mravmi, a nie je ani konaním, ktorým pri výkone svojej pôsobnosti uprednostnil svoje záujmy pred záujmami žalovaného. Pokiaľ ide o zásady poctivého obchodného styku žalobca uviedol, že výška ročnej odmeny bola v zmysle pravidiel odmeňovania priamo podmienená výsledkom hospodárenia žalovaného. Vzhľadom na dosiahnutý zisk žalovaného v rozhodnom období postupca musel vykonávať svoje činnosti riadne a plne v záujme spoločnosti, pričom práve spôsob výpočtu jej výšky bol zjavne stanovený tak, aby postupcu pri výkone jeho povinností vyplývajúcich z funkcie člena predstavenstva priamo motivoval k zodpovednosti a odbornej starostlivosti. Žalobca je tiež presvedčený, že žalovaným požadované právo na schválenie vyplatenia ročnej odmeny postupcu, by v prípade jeho uplatňovania malo znaky šikanózneho konania. Dôsledkom takéhoto vnímania oprávnení valného zhromaždenia je tak v podstate duplicitné schvaľovanie nárokov zo zmluvy o výkone funkcie a pravidiel odmeňovania, ako aj to, že možnosť valného zhromaždenia vo výnimočných situáciách hospodárskeho života žalovaného znížiť resp. vôbec nevyplatiť ročnú odmenu postupcovi by bola nástrojom, na základe ktorého by valné zhromaždenie mohlo kedykoľvek, aj napriek dobrým hospodárskym výsledkom ako obrazom plnenia povinností predstavenstva, nepriznať časť zmluvne dojednanej odmeny. Žalobca poukázal na to, že žalovaný prioritne pri vyplácaní ročnej odmeny člena predstavenstva žalovaného má postupovať podľa čl. V bodov 1. a 3. pravidiel odmeňovania a až následne, len vo výnimočných prípadoch, ak nastanú okolnosti hodné osobitného zreteľa, môže valné zhromaždenie rozhodnúť o krátení alebo nevyplatení ročnej odmeny. Podľa názoru žalobcu takéto znenie uvedeného článku pravidiel odmeňovania nepotrebuje ďalší výklad obsiahnutý v memorande, potrebný na to, aby bolo zrejmé, akým pravidlom sa spravuje vyplácanie ročných odmien členov predstavenstva žalovaného. Žalobca tiež uviedol, že neupozornenie na možnosť rozhodnúť o nevyplatení ročnej odmeny ako zmluvou o výkone funkcie dohodnutej a valným zhromaždením žalovaného schválenej formy odmeny, nie je možné oprávnene považovať za uprednostňovanie vlastných záujmov, pokiaľ stanovy žalovaného alebo priamo pravidlá odmeňovania neobsahujú pre postupcu takúto povinnosť a ani neuvažujú o akejkoľvek forme odporúčania vo veci vyplatenia ročnej odmeny zo strany postupcu voči valnému zhromaždeniu pri prerokovávaní výročnej správy za príslušné obdobie. Žalobca má za to, že ročná odmena je len ďalšou formou odmeny popri mesačnej odmene, na ktorú vznikol členovi predstavenstva nárok bez potreby jej schválenia valným zhromaždením. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku žalobca uviedol, že postupoval pri výpočte podľa aktuálnej, platnej a účinnej úpravy pravidiel odmeňovania a stanov žalovaného v čase rozhodovania o nároku, t.j. v znení od 23.10.2007. Poukázal na to, že uznesenie valného zhromaždenia o zmene pravidiel odmeňovania zo dňa 22.10.2007 neobsahuje žiadnu zmienku o intertemporálnych ustanoveniach, ani určenie, akým spôsobom by sa malo pri určovaní ročných odmien za rok 2007 postupovať, preto uplatnil nárok podľa aktuálne platnej úpravy v čase rozhodovania. Žalobca má za to, že sa jedná o prípad bezprostredného pôsobenia práva, nakoľko žalovaný si musel byť vedomý, že prijatím uznesenia o zmene pravidiel odmeňovania na valnom zhromaždení žalovaného dňa 22.10.2007 došlo k zmene právnej situácie. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný z hospodárskeho výsledku za rok 2007 vytvoril rezervu na vyplatenie ročných odmien členov predstavenstva. Táto rezerva bola zohľadnená aj pri zostavovaní účtovnej závierky žalovaného za rok 2007. Súčasne bola predmetná rezerva vytvorená vo výške, ktorá zodpovedá spôsobu výpočtu uplatneného nároku žalobcom, a naopak žiadnym spôsobom neodzrkadľuje zmenu pravidiel odmeňovania. Prvostupňový súd podľa žalobcu v rozsudku uviedol všetky relevantné skutkové a právne otázky, ktoré mali pre rozhodnutie vo veci samej podstatný význam, tak ako stanovujú žalovaným poukazované nálezy Ústavného súdu SR a napadnutý rozsudok nie je v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozsudku sa podľa žalobcu týkalo všetkých námietok žalovaného urobených v konaní, tak voči právnemu základu žalobcom uplatneného nároku, ako aj voči jeho namietanej výške. Súd prvého stupňa sa teda súhrnne vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného a plne sa stotožnil s argumentáciou žalobcu. Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní žalobcu a žalovaného (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného aj žalobcu je dôvodné, pretože pre nedostatok dôvodov je rozsudok nepreskúmateľný a vychádza i z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Vada konania, uvedená v citovanom ustanovení O.s.p., je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a násl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko zo dňa 09.12.1994, séria A, č. 303- A za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky upravuje ust. § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný) prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá pri tom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia O.s.p. treba dospieť k záveru, že v rozpore s uvedenými požiadavkami je i nedostatok dôvodov rozhodnutia a tým aj jeho nepreskúmateľnosť, ako aj len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie. V predmetnej veci súd prvého stupňa v rozsudku popísal uplatnený nárok žalobcom, uviedol, čo rozporoval žalovaný, avšak s obranou žalovaného sa v rozsudku vôbec nevysporiadal. Žalovaný namietal, že postupcovi nemohol vzniknúť nárok na vyplatenie ročnej odmeny pre rozpor čl. V. bod 1. Pravidiel s ustanovením § 178 ods. 3 Obch. zák., resp. pre obchádzanie účelu uvedenej právnej normy. Z tohto dôvodu považoval žalovaný ustanovenie článku V. Pravidiel o ročnej odmene za neplatný právny úkon podľa § 39 Obč. zák. V prípade, že by sa súd nestotožnil s neplatnosťou čl. V Pravidiel, žalovaný mal za to, že uplatnenie nároku na ročnú odmenu je v rozpore s § 265 Obch. zák. ako aj v rozpore s dobrými mravmi, a to s poukazom na § 194 ods. 5 Obch. zák., ako aj čl. 2 bod 24 zmluvy o výkone funkcie z 15.12.2006. Žalovaný až následne rozporoval aj samotnú výšku nároku žalobcu, čo súd prvého stupňa bez náležitého zdôvodnenia a vysporiadania sa s argumentáciou žalovaného, prečo výpočet neuznáva, vyhodnotil ako účelovú a nepresvedčivú obranu. Odvolací súd považuje závery prvostupňového súdu bez vykonania a vyhodnotenia všetkých relevantných dôkazov za predčasné. Súd prvého stupňa neprihliadol pri svojom rozhodovaní na všetko, čo v konaní vyšlo najavo a čo má vplyv na riadne zistenie skutkového stavu veci a právne posúdenie veci. Nedostatočným odôvodnením rozsudku podľa § 157 ods. 2 O.s.p. zároveň došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Odvolací súd zistil pochybenie prvostupňového súdu i pri zamietnutí žaloby v časti úroku z omeškania, keď dôvodom zamietnutia uplatnených úrokov z omeškania bola len skutočnosť, že žalobca jednoznačne nepreukázal splatnosť ročnej odmeny za rok 2007. Treba prisvedčiť dôvodom uvedeným v odvolaní žalobcu, že v prípade ak sa nepreukáže splatnosť záväzku, treba postupovať podľa všeobecnej úpravy času plnenia podľa § 340 a násl. Obch. zák. Dôvody rozhodnutia prvostupňového súdu bez vyporiadania sa s obranou žalovaného a bez jasných právnych úvah a právneho rozboru veci sú neúplné, a preto je rozsudok nepreskúmateľný. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. v celom rozsahu zrušil a podľa odseku 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude riadne vykonanie a vyhodnotenie dôkazov, tvoriacich obsahu spisu, prípadne i vykonanie ďalších dôkazov, nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa riadne a presvedčivo odôvodní. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. aj o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.