Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/50/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211216156 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211216156.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: Y. E..A..O.., E. E. N. XX, R., B.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gereg & Messingerová, so sídlom Horná Strieborná 4, Banská Bystrica, proti odporcovi: Slovenská A. Q. G. T. E., E. E. G. XX, R., o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.10.2013, č.k. 11C/126/2011-226, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa sa potvrdzuje.
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa , ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy X XXX.XXX,XX eur titulom majetkovej ujmy a sumy XX.XXX,XX eur titulom nemajetkovej ujmy vzniknutej mu v súvislosti s nesprávnym úradným postupom odporcu.
Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 3 ods.1,2, § 4 ods.1 písm. c/, § 9 ods.1,2, § 15 ods.1,2, § 16 ods.1, § 17 ods.1,2,3 zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 5 ods.1,2,3, § 10 ods.1, § 11 zák.č. 179/1998 Z.z. o obchodovaní s vojenským materiálom v platnom znení a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania nebolo zistené splnenie zákonných podmienok pre možné úspešné uplatnenie daného zodpovednostného vzťahu. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za jednoznačne zistené, že dňa 25.01.2006 podal navrhovateľ žiadosť o udelenie povolenia na obchodovanie s vojenským materiálom, ku ktorej sa vyjadrovali štátne orgány uvedené v § 5 ods. 2 zákona č. 179/1998 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2009 - G. H. Slovenskej republiky (faxom zo dňa 7.3.2006), G. O. Slovenskej republiky (listom zo dňa 23.02.2006), Národný bezpečnostný úrad (listom zo dňa 16.02.2006), G. Q. H. Slovenskej republiky (listom zo dňa 16.02.2006). Listom zo dňa 07.03.2006 zn. 63/970-756-22/2006-P Slovenská B. E. oznámila odporcovi, že nesúhlasí s udelením povolenia na obchodovanie s vojenským materiálom žiadateľovi Y. E..A..O.. z dôvodu bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. Dňa 13.03.2006 G. T. Slovenskej republiky, odbor riadenia obchodovania s citlivými tovarmi vydal rozhodnutie č. ZamP1/2006-3350, ktorým zamietlo žiadosť navrhovateľa o udelenie povolenia na obchodovanie s vojenským materiálom z dôvodu bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky ( rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené dňa 16.03.2006). Dňa 17.03.2006 podal navrhovateľ voči rozhodnutiu č. ZamP1/2006-3350 zo dňa 13.03.2006 rozklad. Listom zo dňa 04.04.2006 zn.: 3080/2006-3350 G. T. SR opätovne požiadalo Slovenskú informačnú službu o doplnenie predošlého vyjadrenia. Listom
zo dňa 07.04.2006 Slovenská B. E. oznámila odporcovi, že disponuje spisovým materiálom č.p. 63/970-D-756/2006-P k spoločnosti Y. E..A..O.., na základe ktorého nesúhlasila s udelením povolenia na obchodovanie s vojenským materiálom navrhovateľovi. Dňa 27.04.2006 o podanom rozklade rozhodol minister hospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 51/2006, ktorým rozklad zamietol a rozkladom napadnuté prvostupňové rozhodnutie odboru riadenia obchodovania s citlivými tovarmi G. SR potvrdil ( voči uvedenému rozhodnutiu nebolo prípustné odvolanie). Žalobou podanou na Najvyšší súd SR dňa 02.06.2006, neskôr postúpenou Krajskému súdu v Bratislave, sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia ministra hospodárstva SR č. 51/2006 zo dňa 27.04.2006 a rozhodnutia G. T.A. SR odbor riadenia a obchodovania s citlivými tovarmi č. ZamP1/2006-3350 zo dňa 13.03.2006. Listom zo dňa 23.10.2006, doručeným odporcovi dňa 31.10.2006 Slovenská informačná služba oznámila odporcovi, že má k dispozícií nové zistenia k uvedenému žiadateľovi, ktoré sú novými skutočnosťami v právnom zmysle. Tieto skutočnosti existovali v čase pôvodného správneho konania, ale E. boli zistené až po zaslaní vyjadrenia č.p. 63/970-756-22/2006-P zo dňa 07.03.2006 na G. SR. Podaním zo dňa 16.11.2006, doručeným odporcovi dňa 18.11.2006 podal navrhovateľ návrh na obnovu konania o udelenie povolenia obchodovania s vojenským materiálom. Listom zo dňa 12.12.2006, doručeným odporcovi dňa 22.12.2006, Slovenská B. služba udelila súhlas na obchodovanie s vojenským materiálom navrhovateľovi. Dňa 28.11.2006 G. T. rozhodnutím č. 144/2006 rozhodol o povolení obnovy konania o udelení povolenia navrhovateľovi na obchodovanie s vojenským materiálom. Dňa 03.01.2007 G. T. Slovenskej republiky, odbor riadenia obchodovania s citlivými tovarmi rozhodnutím č. Po1/2007-1040 povolil navrhovateľovi obchodovať s vojenským materiálom na dobu 5 rokov, pod číslom povolenia 03010702001. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 410/06-26 zo dňa 18.10.2007, právoplatným dňa 25.10.2007, krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu č. 51/2006 zo dňa 27.04.2006, 945/2006-100 zrušil podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa dospel k záveru, že v prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie prvého zákonného predpokladu , a to existencia nesprávneho úradného postupu. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že odporca v správnom konaní o žiadosti navrhovateľa na vydanie povolenia na obchodovanie s vojenským materiálom postupoval v súlade so zákonom č. 179/1998Z.z. o obchodovaní s vojenským materiálom v znení neskorších predpisov a zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, pričom v žiadnom prípade nemožno skonštatovať, že odporca bol a dosiaľ je nečinný. Povolenie na obchodovanie s vojenským materiálom sa udeľuje len oprávneným osobám za podmienok uvedených v zákone č. 179/1998 Z.z. Oprávnenie obchodovať s vojenským materiálom nie je všeobecne nárokovateľné, neudeľuje sa automaticky, ale musí mu predchádzať správne konanie vedené podľa ustanovení Správneho poriadku. Nakoľko Slovenská B.Č. E. vo svojom písomnom stanovisku listom zo dňa 07.03.2006 nesúhlasila s udelením povolenia na obchodovanie s vojenským materiálom navrhovateľovi z dôvodu bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky, neboli splnené zákonné podmienky na to, aby bolo navrhovateľovi udelené povolenie na obchodovanie s vojenským materiálom. Ihneď ako Slovenská B. E. zmenila svoje stanovisko, na návrh navrhovateľa na obnovu konania odporca bezodkladne (12. deň po podaní návrhu) povolil obnovu konania rozhodnutím G. T. Slovenskej republiky č. 144/2006 zo dňa 28.11.2006. Obnova konania smerovala voči prvostupňovému rozhodnutiu odporcu číslo ZamP1/2006-3350 zo dňa 13.03.2006, ktorým odbor obchodovania s citlivými tovarmi G. SR zamietol žiadosť o udelenie povolenia na obchodovanie s vojenským materiálom, ako aj voči druhostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu G. SR č. 51/2006 zo dňa 27.04.2006. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia ministra hospodárstva SR č. 144/2006 o povolení obnovy konania, rozhodol odbor riadenia obchodovania s citlivými tovarmi G. SR v konaní č. Po1/2007-1040 tak, že navrhovateľovi povolil obchodovať s vojenským materiálom, čím sa podľa ust. § 64 ods. 3 Správneho poriadku pôvodné rozhodnutie č. ZamP1/2006-3350 zo dňa 13.03.2006 a rozhodnutie č. 51/2006 zo zákona zrušili. S poukazom na vyššie opísaný priebeh správneho konania mal súd prvého stupňa za zrejmé, že odporca konal bez prieťahov a v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku. Argumentáciu navrhovateľa o tom, že mu bolo udelené povolenie na obchodovanie s vojenským materiálom z právne neznámych dôvodov v obnove konania, i keď rozhodnutie G. T. SR č. 51/2006 nenadobudlo právoplatnosť, súd prvého stupňa vyhodnotil ako rozpornú a protirečivú. Pri tejto úvahe zohľadnil, že sám navrhovateľ podal návrh na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku, keď sa dozvedel o tom, že stanovisko SIS bolo prehodnotené ( bolo na jeho rozhodnutí, či návrh na obnovu konania podá alebo nie). Nakoľko voči rozhodnutiu G.. T. č. 51/2006 zo dňa 27.04.2006 nebolo možné podať riadny opravný prostriedok,
doručením rozhodnutia navrhovateľovi nadobudlo právoplatnosť. Zmenu rozhodnutia odporcu bolo možné dosiahnuť len podaním mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým bol v tomto prípade návrh na obnovu konania, o ktorej odporca konal a rozhodol bezodkladne na návrh navrhovateľa podľa ustanovení Správneho poriadku. Rovnako podanie žaloby o preskúmanie tohto rozhodnutia na súd dňa 02.06.2006 podľa § 247 a nasl. O.s.p. nemalo vplyv na právoplatnosť rozhodnutia min. hospodárstva č. 51/2006 zo dňa 27.04.2006. Na návrh navrhovateľa došlo k povoleniu obnovy konania dňa 28.11.2006, následne prvostupňový správny orgán dňa 03.01.2007 rozhodol v obnovenom konaní o povolení obchodovať s vojenským materiálom, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 410/06-26 zo dňa 18.10.2007 ( ktorým súd napadnuté rozhodnutie odporcu č. 51/2006 zo dňa 27.04.2006 zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie) nemalo žiadne právne účinky, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo už v tom čase viac ako 8 mesiacov zo zákona zrušené a nahradené novým rozhodnutím č. Po1/2007-1040 zo dňa 03.01.2007 ( čoho si mal byť navrhovateľ vedomý). Odporca tak po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave č.k. 1 S 410/06-26 už nemal o čom konať a rozhodovať, nakoľko o žiadosti navrhovateľa na udelenie povolenia na obchodovanie s vojenským materiálom bolo rozhodnuté v obnovenom konaní č. Po1/2007. Ak navrhovateľ uvádzal že nevie, z akého dôvodu sa rozhodlo o povolení obchodovať s vojenským materiálom v rámci obnovy konania ( i keď prebiehalo konanie na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S 410/06) , súd prvého stupňa uviedol, že keď navrhovateľ trval na preskúmaní rozhodnutí odporcu krajským súdom (teda chcel vyčkať na rozhodnutie krajského súdu), mohol podať voči rozhodnutiu o povolení obnovy konania rozklad, pričom tak neurobil. Rovnako mohol podať aj opravný prostriedok (rozklad) voči rozhodnutiu o povolení obchodovať s vojenským materiálom. Navrhovateľ tieto opravné prostriedky nevyužil, čím rozhodnutia v ním iniciovanej obnove konania nadobudli právoplatnosť a v ich dôsledku pôvodné rozhodnutia o zamietnutí povolenia obchodovať s vojenským materiálom boli zo zákona zrušené.
Keďže podľa názoru súdu prvého stupňa odporca v období od 13.03.2006 do 11.01.2007 konal v krátkych lehotách a v súlade so zákonom a nedošlo z jeho strany k nesprávnemu úradnému postupu podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z a ani k preukázaniu priamej príčinnej súvislosti medzi tvrdenou škodou a nesprávnym úradným postupom ( keď okolnosťou, ktorá bránila navrhovateľovi v tom čase v obchodnej činnosti s vojenským materiálom bola skutočnosť, že nebol držiteľom, resp. nebolo mu vydané povolenie na obchodovanie s vojenským materiálom ), ďalej sa nezaoberal uplatnenou výškou škody.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na skutočnosť, že odporca, aj keď mal v konaní plný úspech si trovy konania neuplatnil.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ žiadajúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a návrhu vyhovel. Nestotožnil sa s právnymi závermi súdu prvého stupňa poukazujúc na to, že bol to práve odporca, ktorý svojimi nezákonnými rozhodnutiami a nezákonným postupom konal tak, že spôsobil škodu na strane navrhovateľa . Odporca rešpektoval stanoviská Slovenskej informačnej služby, ktoré neboli odôvodnené a preskúmateľné a spôsobil následky na strane navrhovateľa - ušlý zisk a náhradu škody.
Odporca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť konštatujúc, že sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 ) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a veľmi podrobne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.08.2007 (ďalej len ako zákon č. 514/2003 Z.z."), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1,2 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť ) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z. v cit. znení, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 5 ods. 1,2,3 zákona č. 179/1998 Z.z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.10.2009 (ďalej len ako "zákon č. 179/1998Z.z."), obchodovať s vojenským materiálom môže oprávnená osoba za podmienok uvedených v § 6.
O vydaní povolenia oprávnenej osobe [§ 3 ods. 1 písm. b) bod 1] rozhodne ministerstvo hospodárstva po vyjadrení G. Q. vecí Slovenskej republiky, G. O. Slovenskej republiky, G. H. Slovenskej republiky, U.T. R. Ú. Slovenskej republiky a Slovenskej B. E..
Ústredné orgány štátnej správy uvedené v odseku 2 a B. E. sa o žiadosti písomne vyjadria v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti G. T.. Ak sa v uvedenej lehote nevyjadria alebo ak svoje záporné vyjadrenie neodôvodnia, má sa za to, že s vydaním povolenia súhlasia.
Podľa § 10 ods. 1 cit. zákona , G. T. vydá povolenie, ak sú vyjadrenia ústredných orgánov štátnej správy a B. E.(§ 5 ods. 2) kladné a ak žiadosť o vydanie povolenia spĺňa požiadavky uvedené v § 9, do 60 dní od doručenia žiadosti.
Podľa § 11 zákona č. 179/1998 Z.z. v cit. znení, G. T. zamietne žiadosť o vydanie povolenia, ak a) nie sú splnené podmienky na vydanie povolenia uvedené v § 5, 6 a 9 tohto zákona, b) neuplynul jeden
rok od vydania rozhodnutia o neudelení povolenia alebo od zrušenia povolenia, alebo c) to vyžadujú zahraničnopolitické a bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom, v ktorom podrobne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody napadnutého rozhodnutia, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.
Vychádzajúc z odvolania, z ktorého obsahu je možné vyvodiť námietku o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu ( bližšie odvolateľom neoznačených) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním vykonaným i nad rámec dôkazných návrhov účastníkov riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Na základe uvedeného potom všeobecná konštatácia navrhovateľa v odvolaní o nesprávnych záveroch súdu prvého stupňa nemá za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu.
Keďže z obsahu odvolania je možné vyvodiť i námietku odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.
Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.